Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_64Cb-134-2018.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Subarea
64Cb/134/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zast. JUDr. Milan Ružbársky, advokát, Líščie údolie 139C, 841 04 Bratislava, proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31. 10. 2018 domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov a konaní, ktorými by ohrozil, zmaril alebo inak znemožnil navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja, č. zmluvy 1335/2008/ODDDS v znení dodatkov č. 1 až 9, najmä aby uzatvoril zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja s iným poskytovateľom na obdobie od 1. januára 2019 až do 31. decembra 2023, okrem prípadu, keď skôr o jej neplatnosti rozhodne právoplatným rozhodnutím súd. Uviedol, že navrhovateľ ako dopravca a odporca ako správny orgán uzatvorili dňa 29. 12. 2018 Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja č. zmluvy 1335/2008/ODDDS, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi v období od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 prepravné výkony v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území Banskobystrického samosprávneho kraja za úhradu preukázanej straty zo strany žalovaného. Pretože odporca považoval Zmluvu za nevyváženú - nastavenú v prospech navrhovateľa, pred uplynutím doby platnosti odporca inicioval stretnutie zástupcov strán, ktoré vyústilo k vypracovaniu návrhu dodatku č. 9 k Zmluve (návrh dodatku č. 9 bol predložený zo strany odporcu). Z predkladacej a dôvodovej správy č. 7662/2017/4 zo dňa 28. 07. 2017 k rokovaniu 43. zasadnutia Zastupiteľstva odporcu vyplýva, že:
- primárnym dôvodom uzatvorenia dodatku č. 9 k Zmluve má byť úprava pre odporcu nevýhodných podmienok odpisovania investícií do vozidlového parku. Keďže platnosť Zmluvy mala uplynúť k 31. 12. 2018 a navrhovateľ mal v priebehu posledných rokov na investície do obnovy vozidlového parku uplatňovať najkratšiu dobu odpisovania (6 rokov), na strane odporcu malo dochádzať k enormnému nárastu výdavkov. Dodatok preto s účinnosťou od 01. 01. 2017 upravuje predĺženie doby odpisovania na jednotnú dobu 10 rokov bez možnosti navrhovateľa si túto dobu jednostranne skrátiť;
- predĺžením doby odpisovania na 10 rokov prichádza k časovému presahu odpisov už zakúpených autobusov za termín ukončenia platnosti Zmluvy (31. 12. 2018). V rámci ekonomickej optimalizácie odpisov sa preto navrhlo predĺženie platnosti Zmluvy do konca roku 2023; týmto spôsobom má žalobca získať dostatok času na postupné odpísanie už zrealizovaných investícií a zároveň sa má vytvoriť priestor na zužitkovanie investícií už zakúpených autobusov;
- návrh dodatku č. 9 k Zmluve je v súlade s čl. 4 ods. 4 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorý v prípadoch odôvodnených optimalizáciou odpisov umožňuje predĺženie zmluvy o výkone vo verejnom záujme, najviac však o 50 % doby platnosti pôvodnej zmluvy; v prípade Zmluvy je to predĺženie o 5 rokov, a to do konca roku 2023;
- v rámci jednaní bol dohodnutý záväzok navrhovateľa integrovať do autobusov GPS moduly umožňujúce online sledovanie pohybu autobusov;
- uzatvorenie dodatku č. 9 k Zmluve má mať výrazne pozitívny vplyv na rozpočet odporcu; predĺžením platnosti Zmluvy sa zabezpečí požadovaná dopravná obslužnosť dotknutých území BBSK až do roku 2023 a zároveň sa podporí zamestnanosť v regióne. Strany pristúpili dňa 11. 09. 2017, v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia, k uzatvoreniu dodatku č. 9 k zmluve, v ktorom sa dohodli aj na predĺžení platnosti Zmluvy do 31. 12. 2023. Po personálnej zmene vo vedení začal odporca platnosť Dodatku spochybňovať tvrdeniami o tom, že:
- nie je prípustné, aby boli predpoklady pre využitie možnosti predĺženia Zmluvy vytvorené výlučne účtovnými operáciami, teda tým, že navrhovateľ, hoci aj po dohode s odporcom, predĺži zákonom určenú dobu odpisovania aktív; odporca v tomto smere poukazuje na Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý autobusy zaraďuje do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania štyri roky. Táto úprava podľa tvrdení odporcu tvorí objektívny podklad pre posúdenie doby odpisovania autobusov, a preto akákoľvek dohoda strán o predĺžení doby účtovného odpisovania na určitý dlhší čas, nemôže tvoriť objektívnu podmienku odpisovania aktív;
- pre predĺženie platnosti Zmluvy podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia nie je rozhodujúca dohodnutá doba odpisovania aktív, ale skutočnosť, že sa strany dohodnú na investovaní do takých aktív, pri ktorých je doba odpisovania mimoriadne dlhá;
- dohoda zmluvných strán o predĺžení doby platnosti Zmluvy na obdobie presahujúce 10 rokov, bez realizácie významnej investície a výlučne na základe účtovných operácií odpisovania, je v príkrom rozpore s čl. 4 ods. 4 Nariadenia a so zákonom č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného má byť Dodatok v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Odporca bol preto navrhovateľom vyzvaný na rokovanie štatutárnych zástupcov strán a bezodkladné pristúpenie k riešeniu vzniknutej núdzovej situácie. Stretnutia však boli následne odročené na neurčito z dôvodu avizovaného poverenia právneho zástupcu navrhovateľa na vypracovanie právnej analýzy k spochybňovaniu platnosti Dodatku. Posledná komunikácia prebehla po vypracovaní právnej analýzy právnym zástupcom navrhovateľa, keď tento zaslal odporcovi stanovisko zo dňa 02. 10. 2018 k spochybňovaniu platnosti Dodatku s tvrdenou existenciou predpokladov tzv. „núdzového stavu“, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 04. 10. 2018. Navrhovateľ v stanovisku:
- poukázal na to, že všetky predpoklady pre uzatvorenie Dodatku a pre predĺženie doby platnosti Zmluvy do 31. 12. 2023 boli splnené, a preto neexistujú žiadne symptómy tzv. núdzového stavu a žiadna potreba riešiť vzniknutú situáciu zavedením tzv. núdzového opatrenia;
- vyhlásil, že je pripravený, aj po 01. 01. 2019, plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvnej bázy k úplnej spokojnosti nielen odporcu, ale najmä cestujúcej verejnosti, tak ako doteraz;
- odporcu upozornil, že jeho právny názor o neplatnosti Dodatku je nesprávny, o.i. aj z dôvodu, že Nariadenie umožňuje dobu platnosti zmlúv vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave, predĺžiť;
- odporcu upozornil, že navrhovateľ za účelom zabezpečenia služieb dopravnej obslužnosti v prímestskej doprave na dobu trvania zmluvného vzťahu pribežne investoval aktíva, ktoré podliehali odsúhlaseniu v súlade s mechanizmom dohodnutým v Zmluve, a ktoré treba považovať za významné nielen z pohľadu ekonomickej angažovanosti žalobcu, ale najmä z hľadiska celkových aktív potrebných na výkon služieb osobnej dopravy, ako vyplýva z čl. 4 ods. 4, alinea prvá Nariadenia;
- odporcu upozornil, že aj po personálnej zmene sú orgány verejnej moci viazané rozhodnutiami a úkonmi predchodcov;
- odporcu upozornil, že o absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže rozhodovať len súd, a preto následok neplatnosti právneho úkonu nespôsobuje (kýmkoľvek) spochybňovaná platnosť právneho úkonu. Odporca však na Stanovisko a skutočnosti v ňom uvádzané už žiadnym spôsobom nereagoval. Odporca začal riešiť „katastrofálnu“ situáciu zavedením režimu núdzového opatrenia podľa článku 5 Nariadenia, keď na svojom webovom sídle dňa 26. 09. 2018 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb - priamym zadaním na dvojročné obdobie, keďže v dôsledku jeho právneho názoru o neplatnosti Dodatku č. 9, výkony vo verejnom záujme po 01. 01. 2019 nebude mať kto plniť (tzv. núdzový stav). Svoje stanovisko potvrdil odporca aj vo Výzve zo dňa 13. 09. 2018 adresovaná navrhovateľovi a list odporcu z 09. 10. 2018. S poukazom na § 21 ods. 1, § 21 ods. 6 písm. g), § 21 ods. 9 a § 21 ods. 10 Zákona č. 56/2012 Z. z. tieto upravujú povinnosti dopravcu a základné obsahové náležitosti zmluvy o službách vo verejnom záujme, medzi ktoré patrí ustanovenie o ich platnosti. Zákon o cestnej doprave však neupravuje maximálnu dobu, po ktorú je možné zmluvu o službách vo verejnom záujme uzatvoriť a ani podmienky, za ktorých je možné platnosť takejto zmluvy predĺžiť, ale v týchto otázkach priamo odkazuje na aplikáciu článku 4 ods. 3 a ods. 4 Nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní podmienok predĺženia doby platnosti zmluvy o službách vo verejnom záujme je potrebné aplikovať výlučne dotknuté ustanovenia Nariadenia. Navrhovateľ má za to, že všetky normatívne predpoklady pre uzatvorenie Dodatku č. 9, ktorým predĺžil dobu platnosti Zmluvy až do dňa 31. 12. 2023, boli splnené. Dodatok č. 9 k Zmluve je platným právnym úkonom súkromno-právneho charakteru zaväzujúcim žalobcu a žalovaného uplatňovať z neho vyplývajúce práva a plniť z neho vyplývajúce povinnosti aj v období od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2023. Tvrdenia odporcu spochybňujúce platnosť Dodatku a zároveň požadujúce riešiť vzniknutú situáciu zavedením tzv. núdzového opatrenia počnúc dňom 01. 01. 2019 nie sú preto právne udržateľné a ani opodstatnené. Nariadenie v článku 4 ods. 3 síce jednoznačne obmedzuje dobu platnosti zmlúv o službách vo verejnom záujme pre autokarové a autobusové služby na 10 rokov, ale už v odseku 4 pripúšťa 3 výnimky z tohto pravidla. Z týchto troch výnimiek sa posudzovanej veci týka výlučne prvá výnimka vyjadrená v článku 4 ods. 4 alinea prvá Nariadenia. Je zrejmé, že pri uzavretí Dodatku išlo o potrebu vzhľadom na podmienky odpisovania aktív na strane navrhovateľa prevažne spojených so službami osobnej dopravy, ktoré boli predmetom Zmluvy. Zo zmluvných dojednaní, faktického konania strán, ako aj z prehľadu investícií navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že za účelom zabezpečenia služieb dopravnej obslužnosti v prímestskej autobusovej doprave po dobu trvania zmluvného vzťahu založeného Zmluvou, aktíva priebežne investoval, a to najmä do opráv a obnovy vozového parku, do infraštruktúry, ako aj do iných plnení súvisiacich s predmetom Zmluvy a plnením si povinností podľa príslušných právnych predpisov. V zmysle Zmluvy podliehali mnohé z investovaných aktív odsúhlaseniu zo strany odporcu. Preto nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že predĺženie doby platnosti Zmluvy bolo odôvodnené pravidelným investovaním aktív, ktoré sú významné nielen z pohľadu ekonomickej angažovanosti navrhovateľa, ale najmä z hľadiska „celkových aktív potrebných na výkon služieb osobnej dopravy, ktoré boli predmetom zmluvy o službách vo verejnom záujme, ako to explicitne upravuje článok 4 ods. 4, alinea prvá Nariadenia. Navrhovateľ si dovoľuje upozorniť, že právny názor odporcu stotožňuje daňový odpis s účtovným odpisom, pričom ide o dve rozdielne kategórie. Je potrebné rozlišovať medzi účtovnými odpismi v zmysle § 28 Zákona č. 431/2002 Z. z. a opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktoré sú využívané v podnikateľských vzťahoch a daňovými odpismi v zmysle § 22 až § 29 Zákona o dani z príjmov, ktoré definujú výlučne vzťah medzi podnikateľským subjektom a štátom. Daňové odpisy nezohľadňujú skutočné opotrebenie dlhodobého majetku. Pokiaľ teda účtovná jednotka pri účtovaní odpisov postupuje podľa reálneho odpisového plánu zostaveného podľa Zákona o účtovníctve, potom možno vždy predpokladať, že vznikne rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Odpisový plán vozidiel určených pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa Zmluvy bol v zmysle článku VI. bod 19 Zmluvy odsúhlasený zo správnym orgánom (odporca). V zmysle článku V. bod 10 Zmluvy mohol navrhovateľ pre potreby výkazníctva použiť účtovné odpisy v rovnakej dĺžke ako budú uzatvorené úverové (leasingové) zmluvy, najmenej však v trvaní 6 rokov. Horná hranica (10 rokov) bola použitá a dohodnutá až v Dodatku. Predĺženie hornej hranice odpisovania umožnilo znížiť finančnú náročnosť odporcu, ktorá okolnosť len zvýhodňovala odporcu oproti navrhovateľovi a znižovala potrebu finančných zdrojov odporcu v rozpočte. Ako vyplýva z Dôvodovej správy, táto skutočnosť bola základnou premisou a motívom strán pri uzatváraní Dodatku. Dohodnutá doba účtových odpisov aktív preto napĺňala objektívne predpoklady článku 4 ods. 4, alinea prvá Nariadenia. Vychádzajúc z článku 5 ods. 5 Nariadenia, tzv. núdzové opatrenie predstavuje právny nástroj slúžiaci výlučne na preklenutie dvoch núdzových situácií bližšie definovaných v Nariadení, ktorým sú prerušenie poskytovania služieb alebo bezprostredné riziko takéhoto prerušenia. Prerušením poskytovania služieb rozumieme stav, keď poskytovateľ služieb z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov poskytovanie služieb preruší, teda ich neposkytuje. Takýto stav môže nastať najmä v prípade štrajku alebo ochorenia zamestnancov poskytovateľa, hromadného výpadku vozidiel, subjektívnymi okolnosťami na strane poskytovateľa služieb, či zániku poskytovateľa bez právneho nástupcu. Bezprostredným rizikom prerušenia poskytovaných služieb rozumieme stav bezprostredne predchádzajúci prerušeniu, ktorý môže, ale aj nemusí viesť k prerušeniu poskytovania služieb. Na zabezpečenie riadneho poskytovania služieb je príslušný orgán oprávnený pri informácii alebo odôvodnenom podozrení, že môže dôjsť k prerušeniu poskytovania služieb, vykonať príslušné opatrenia na ich zabezpečenie. Keďže zavedenie tzv. núdzového opatrenia obchádza štandardný postup obstarávania, jeho využitie musí byť riadne odôvodnené niektorou zo situácií uvedených v Nariadení, v opačnom prípade sa jedná o sankcionovateľné porušenie Nariadenia zo strany príslušného orgánu. Vzhľadom na to, že uzatvorením Dodatku došlo k platnému predĺženiu doby platnosti Zmluvy na obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2003, na zavedenie tzv. núdzového opatrenia nie sú splnené objektívne predpoklady vyplývajúce z článku 5 ods. 5 Nariadenia. Pri platnom zmluvnom zabezpečení základnej dopravnej obslužnosti až do konca roku 2023 je zavedenie tzv. núdzového opatrenia nedôvodné, právnym dôsledkom čoho je vznik zodpovednosti odporcu za protiprávne konanie. Poskytovanie služieb totiž nie je prerušené a ani nehrozí bezprostredné riziko prerušenia ich poskytovania. Odporca svojím svojvoľným konaním devalvuje súkromno-právny vzťah založený Zmluvou v znení dodatkov č. 1 až 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je navrhovateľ toho názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom založené Zmluvou v znení dodatku č. 9 tak, aby bol naplnený zmluvný základ tohto vzťahu a zároveň boli rešpektované legitímne očakávania vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, nielen pre jeho účastníkov, ale najmä pre cestujúcu verejnosť, ktorej sú benefity určené. V opačnom prípade vznikne protiprávny stav, ktorý sa ešte viac prehĺbi v prípade, ak odporca zavedie tzv. núdzové opatrenie. Svoj záväzok Zmluvu plniť navrhovateľ viackrát potvrdil. Navrhovateľ má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporcu, pretože navrhovateľ aj odporca sú oprávnení a zároveň povinní využívať práva a plniť si povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Ak bude mať súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, navrhovateľ uvádza, že vo veci samej si bude uplatňovať určenie, že právny vzťah založený Zmluvou v znení dodatkov č. 1 až 9 trvá aj v období od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2023.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
2. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne hodnoverné a presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
3. Účelom neodkladného opatrenia, nariadenia ktorého sa navrhovateľ domáha, má byť úprava pomerov, navrhovateľ ním chce dosiahnuť, aby sa odporca zdržoval úkonov a konaní, ktorými ohrozuje, marí alebo inak znemožňuje navrhovateľovi pokračovať v plnení zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. Ako dôvod potreby nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol potrebu naplnenia zmluvného základu vzťahu a zároveň potrebu rešpektovania legitímnych očakávaní vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu nielen pre jeho účastníkov, ale najmä pre cestujúcu verejnosť, ktorej sú benefity určené.
4. Navrhovateľ osvedčil, že dňa 29. 12. 2008 navrhovateľ ako dopravca a odporca ako správny orgán uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja č. 1335/2008/ODDDS podľa § 15 a § 29b písm. c) Zákona č. 168/1996 Z. z. (ďalej aj len „Zmluva“), keď podľa čl. X. bod 1 Zmluvy dobou plnenia záväzku výkonu vo verejnom záujme v rozsahu uvedenom v článku II. ods. 1 Zmluvy sa rozumie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018, táto doba je zmluvným obdobím. Navrhovateľ osvedčil, že dňa 11. 09. 2017 zmluvné strany Zmluvy uzatvorili Dodatok č. 9, ktorým sa menil článok X. ods. 1 Zmluvy, že dobou plnenia záväzku výkonu vo verejnom záujme v rozsahu uvedenom v článku II. ods. 1 Zmluvy sa rozumie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2023, táto doba je zmluvným obdobím. Navrhovateľ taktiež osvedčil, že Výzvou zo dňa 13. 09. 2018 odporca navrhovateľovi oznámil, že Zmluvu považuje za platnú v zmysle pôvodného dojednania o zmluvnom období, a to do 31. 12. 2018 a vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné obdobie Zmluvy končí 31. 12. 2018, vyzýva odporca navrhovateľa na bezodkladné pristúpenie k riešeniu tejto núdzovej situácie. Napokon navrhovateľ osvedčil, že dňa 26. 09. 2018 odporca na svojom webovom sídle zverejnil Výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave.
5. Vzhľadom na neodkladné opatrenie, nariadenia ktorého sa navrhovateľ domáhal, bolo potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že je tu reálna a bezprostredná hrozba, že nebude naplnený zmluvný základ vzťahu založený Zmluvou Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS a že nebudú rešpektované legitímne očakávania vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu.
6. Skutočnosť, že odporca navrhovateľovi oznámil, že Dodatok č. 9 k Zmluve č. 1335/2008/ ODDDS nepovažuje za platný, ako aj skutočnosť, že odporca zverejnil Výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave, môžu vzbudzovať obavu navrhovateľa, že od 01. 01. 2019 odporca sa nebude správať ako zmluvná strana Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS. Obava navrhovateľa však nie je osvedčením, ani preukázaním dôsledkov, ktoré navrhovateľ súčasnému postoju a konaniu odporcu pripisuje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je vždy rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré navrhovateľ mieni pripísať odporcovi, ale musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností v čase jeho nariaďovania. V danom prípade v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení odporca neohrozuje, nemarí a ani inak neznemožňuje navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na neodkladné opatrenie bol nielen naplnený zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a žalobcom založený Zmluvou Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS, ale boli rešpektované aj legitímne očakávania z tohto zmluvného vzťahu vyplývajúceho, a to tak pre strany Zmluvy č. 1335/2008/ ODDDS, ako aj pre cestujúcu verejnosť. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie obava navrhovateľa nie je bezprostredná a ani nie je reálne naplnená. Ide len o následok, ktorý navrhovateľ v budúcnosti mieni konaniu odporcu pripísať. Podozrenie navrhovateľa, že odporca od 01. 01. 2019 bude ohrozovať, mariť alebo inak znemožňovať navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS a podozrenie navrhovateľa, že odporca uzatvorí zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave s iným poskytovateľom na obdobie od 01. 01. 2018, nie je osvedčením, ani preukázaním, že odporca takého úkony urobí alebo zamýšľa urobiť. Ide len o tvrdenia, resp. obavu navrhovateľa, ktorá však nie je osvedčením navrhovateľom zamýšľaných následkov a najmä nie je osvedčením nebezpečenstva ujmy. Nebezpečenstvo ujmy totiž musí reálne hroziť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nestačí len obava navrhovateľa. Neodkladným opatrením totiž možno upraviť len pomery, kde hrozba reálne existuje v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keďže len reálnosť obavy z ohrozenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie môže byť dôvodom na použitie neodkladného opatrenia.
7. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení teda navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil, keď hodnoverne neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
8. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a odporcovi, ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, vznikol proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže však súd prvej inštancie s odporcom ako stranou konania o nariadenie neodkladného opatrenia ešte nekonal a vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľa už konať ani nebude, súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.