Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-285-2013.pdf
PDF · 262.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/285/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v N., Y.. 4, D - XXXXX V., právne zastúpený: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka, so sídlom Partizánska 7571/58, Trenčín, proti žalovanému HALMEX-MG, s.r.o., IČO: 18 049 656, so sídlom v Trenčíne, Pod čerešňami č. 466/15, právne zastúpený: JUDr. Adriana Tomanová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie č. 13, v konaní o určenie, že žalobcovi patria práva výrobcu zvukového záznamu k hudobným produkciám a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu zvukového záznamu k hudobným produkciám: V. M., M. omša (B. M.), W. X-X, W. - naše M., B. lásky (A. S.), M. M., M. P., B. organové skladby, Q. S. X (D. saxafóny), Q. S. (C.), H. harmonika, W. párty, B. pochody, V dobrej nálade, To more jadranské 1, To more jadranské 2, S. 1, Q. - vyznanie, Y. 1, G. evergreens, B. svadba, A. garbiarenka, P. V. 1, Do mesta A., A. dieťa krásne, M. s V., K. M., K..
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd v celom rozsahu zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/285/2013-77 zo dňa 10.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/745/2013-119 zo dňa 06.11.2013.
V časti o určenie, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu zvukového záznamu má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,56 %.
V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalovaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2013 po čiastočnom späťvzatí, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č.k. 13C/285/2013-220 zo dňa 19.03.2015 a po zmenách žaloby, o pripustení ktorých bolo rozhodnuté uznesením č.k. 13C/285/2013-216 zo dňa 03.03.2015 a č.k. 13C/285/2013-337 zo dňa 20.06.2019 domáhal, aby súd rozhodol tak, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu zvukového záznamu k hudobným produkciám: 1. V. Vianoce, 2. Vianočná omša (Slovenské vianoce), 3. Profil 1-9, 4. Profil - naše Vianoce, 5. Sen lásky (Braňo Hronec), 6. Viva Vivaldy, 7. Viva Amadeus, 8. W. classic (F. majstrov), 9. B. organové skladby, XX. Q. S. X (D. saxafóny), XX. Q. S. (C.), XX. H. harmonika, XX. W. párty, XX. B. pochody, XX. V dobrej nálade, XX. N., XX. To more jadranské 1, XX. To more jadranské 2, XX. La W., XX. Ó D., XX. S. 1, XX. Q. - vyznanie, XX. B. J. na burze, XX. W. A. Q., XX. Y. 1, XX. G. evergreens, XX. B. svadba, XX. A. garbiarenka, XX. P. V., XX. Do mesta A., XX. A. dieťa krásne, XX. M. s V., XX. K. M., XX. A. hviezda, XX. K.. V. sa domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.821,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 24.08.2007 do zaplatenia a vo výške 2.200,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.200,-eur od 13.10.2012 do zaplatenia.
2. Žalobu skutkovo žalobca odôvodnil tým, že v roku 1991 založil spol. HALMEX- MUSIC spol. s r.o.
- žalovaný, kde spoločníkom bol žalobca a W. V.. V roku XXXX usporiadali vzájomné vzťahy tak, že od 13.03.1995 sa stal žalobca jediným spoločníkom a za konateľa žalovaného bol ustanovený Ing. Q. W. a po jeho odchode bol konateľom V. X.. Žalovaný bol založený najmä za účelom výroby, predaja, sprostredkovania hudobno-edičných produkcií vo veľkoobchodnej a maloobchodnej sieti. V spoločnosti žalobca pôsobil bezplatne ako hudobný producent, komponista, aranžér, interpret, dramaturg a hudobný režisér. Vlastnícke práva k hudobným produkciám vytvoreným počas fungovania uvedenej spoločnosti
- žalovaného boli upravené zmluvou zo dňa 01.04.1998 so žalobcom, kde sa uvádza, že všetky hudobné produkcie sú výhradným majetkom producenta, teda žalobcu a žalovaný v zmluve označený ako vydavateľ a nakladateľ môže vydávať hudobné produkcie len s povolením producenta s presným zoznamom hudobných produkcií, ktorý tvoril prílohu k zmluve. Asi rok a pol po uzatvorení tejto zmluvy sa žalobca rozhodol, že v spoločnosti - u žalovaného skončí svoje pôsobenie a dohodol sa preto s vtedajším konateľom, že bezodplatne prevedie na neho celý žalobcov obchodný podiel, čo bolo realizované zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 31.01.2000, v dôsledku čoho sa jediným spoločníkom stal V. X.. Právne vzťahy medzi spoločnosťou- žalovaným a žalobcom boli upravené zmluvou o úprave právnych vzťahov zo dňa 31.01.2000, kde je uvedené, že žalobca prenecháva žalovanému produkčné práva na hudobné produkcie, ktoré sú žalobcovým majetkom a ktoré sú upravené osobitnou zmluvou zo dňa 01.04.1998, za čo žalovaný bol povinný platiť mu mesačne sumu 10.000,- Sk. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2004. Žalobca od žalovaného nikdy nedostal dohodnuté peniaze tvrdiac, že sa nič nepredalo, a preto žalobca ani žiadne peniaze od žalovaného nechcel. Pri návšteve Slovenska na Vianoce v roku 2011 objavil žalobca na pultoch reťazca TESCO STORES SR, a.s. CD s názvom Vianočné koledy (N. M.), ktoré vydala spol. B.M.S. Bohemian Music Services, s.r.o., pričom išlo o hudobné nahrávky, ktoré boli zmesou vianočných piesní zo žalobcových štyroch produkcií - Naše M., V. M., A. dieťa krásne, A. hviezda. Na CD bol ako dodávateľ označený žalovaný, pričom žalobca zistil, že spol. B.M.S. A. Music B., s.r.o. mal uzatvorenú licenčnú zmluvu zo dňa 23.08.2007 a dodatok k nej zo dňa 24.04.2008 so žalovaným. Odmena podľa licenčnej zmluvy - licenčný poplatok bol spoločnosťou B.M.S. A. Music Services, s.r.o. vyplatený žalovanému v sume 50.000,- Sk za licenčnú zmluvu a v sume 35.000,- Sk za dodatok k licenčnej zmluve. Predmetom licenčnej zmluvy a dodatku bolo poskytnutie licenčných práv k hudobným produkciám PROFIL - N. M. a T. zvesť, ktoré sú v zmysle skoršej zmluvy výlučne v žalobcovom vlastníctve (v zmysle prílohy k zmluve produkcie č. 1 a 4) a bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu preto predstavuje sumu 85.000,- Sk (2.821,48 eur). Žalovaný poskytol spol. B.M.S. Bohemia Music Services, s.r.o. práva na hudobné produkcie, napriek tomu, že platnosť zmluvy o úprave právnych vzťahov zo dňa 31.01.2000 uplynula dňa 31.12.2004. Tým bolo zasiahnuté do majetkových práv žalobcu k hudobným produkciám. Na Vianoce roku 2012 natrafil žalobca tiež na voľne predávaný titul - CD Betlehemská hviezda, za vydaním ktorého stojí žalovaný a ktoré CD obsahuje piesne nahraté v spol. W. T., C.. Týmto tiež došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcu k hudobným produkciám a žalovaný získal neoprávnený majetkový prospech od spol. TESCO STORES SR, a.s., ktorá toto CD predávala ma svojich pultoch. SOZA oznámila, že v roku 2012 ich žalovaný požiadal o udelenie licencie na reedíciu CD Betlehemská hviezda v počte 10.000 ks.
3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukazoval na to, že ak sa v zmluvách uvádzajú produkčné práva k hudobným produkciám, tak autorský zákon takéto vymedzenie nepozná, upravené sú práva výrobcu zvukového záznamu, ktorého je možné pomenovať prípadne aj producentom. Podľa žalovaného žalobca musí preukázať, aké produkčné práva k hudobným dielam v čase podpisu zmluvy zo dňa 01.04.1998 žalobca vlastnil. Hudobný nosič Betlehemská hviezda vydal žalovaný a bol nahrávaný v spol. W. T. C. v roku 1999, žalovaný zabezpečil vyhotovenie tohto hudobného záznamu a uhradil spol. W. T. C. odmenu za nahrávanie, uhradil tiež odmeny výkonným umelcom podieľajúcim sa na nahrávaní hudobného nosiča. Nakoľko žalovaný zabezpečil vyhotovenie tohto zvukového záznamu, je jeho výrobcom, lebo práva výrobcu zvukového záznamu vzniknú vyhotovením zvukového záznamu. Zvukový záznam A. bol vyhotovený v roku 1999, napriek tomu žalobca svoje práva k nemu ošetril už v roku 1998, kedy ešte zvukový záznam skladieb na tomto nosiči neexistoval. Preto žalobca už aj len z tohto dôvodu nemôže byť nositeľom práv k tomuto hudobnému záznamu. Na nosiči Vianočné koledy - N. M. sa nachádzajú piesne F. večer, C. noc, W. noc, Na nebesiach, K. sa K., B., sláva. N. žalovaný je výrobcom zvukového záznamu Betlehemská hviezda, na ktorom sa nachádzajú aj
hore uvedené skladby a tieto skladby boli zaznamenané až v roku 1999, žalovaný bol jedinou osobou oprávnenou poskytnúť spol. B.M.S. Bohemian Music Services, s.r.o. oprávnenie na výrobu, predaj a distribuovanie skladieb prostredníctvom zvukového záznamu Vianočné koledy - N. M.. Na zázname Betlehemská hviezda je ako aranžér uvedený žalobca ohľadom dvoch skladieb, za čo mu patrí ako aranžérovi autorská odmena, ktorá sa vypláca prostredníctvom SOZA, čo SOZA potvrdila. Žalovaný je na základe zmlúv uzatvorených so SOZA jediným nositeľom práv výrobcu k zvukovým záznamom nachádzajúcich sa na uvedených nosičoch, na SOZA je žalovaný vedený ako výrobca zvukových záznamov na nosičoch M. koledy - N. M. a A. hviezda. Ustanovenia zmluvy z roku 1998 a 2000 v časti pojednávajúcej o produkčných právach žalovaný považoval za neplatné pre nejednoznačnosť a neurčitosť.
4. V ďalšom konaní žalobca argumentoval tým, že on zabezpečil konečné vyhotovenie zvukových záznamov prepracovaním a úpravou surovej nahrávky do profesionálnej podoby v štúdiu PEDRO Records v Mníchove. Uviedol, že v žalobe boli nepresne formulované práva žalobcu ako produkčné práva, má sa jednať o práva výrobcu zvukového záznamu. Poukázal na to, že zmluva z roku 1998 jasne deklaruje vôľu zmluvných strán aby produkčné práva na hudobné produkcie boli výhradným majetkom producenta a žalovaný ich bude vydávať so súhlasom producenta - žalobcu. Prejav vôle smerujúci k uznaniu produkčných práv v prospech žalobcu bol opakovane prejavený v zmluve zo dňa 31.01.2000, ktorá len potvrdzovala dohodnuté usporiadanie práv medzi stranami sporu z roku 1998, pričom prejav vôle v tejto zmluve zachytený smeruje celkom jasne k udeleniu licencie a nemožno ho vykladať inak. Námietky žalovaného o neplatnosti častí oboch zmlúv považoval za účelové, pričom poukázal, že je potrebné ich vykladať s dôrazom na úmysel a motiváciu strán byť účastníkom takýchto zmlúv, pričom žalobca má za to, že formulácia v zmluve z roku 1998, podľa ktorej produkčné práva sú výhradným majetkom producenta je jasná a je z nej zrejmé, že bola daná vôľa žalobcu mať všetky výhradné práva k hudobným produkciám. Sporné hudobné produkcie neboli navyše nikdy vložené do majetku žalovaného a žalovaný si nikdy ani neuplatňoval zníženie základu dane v súvislosti s obstaraním alebo odpisovaním tohto nehmotného majetku. Žalobca spĺňa kritériá výrobcu zvukového záznamu, pretože inicioval vyhotovenie záznamu, teda prišiel s nápadom a ideou, oslovoval výkonných umelcov na spoluprácu, zabezpečoval, organizoval, vybavoval nahrávacie štúdio, miestnosť, ubytovanie, staral sa o dramaturgiu ( výber žánru, piesní, skladieb, aranžmány, sprievod) a usmerňoval celú organizáciu nahrávania, vrátane réžie, až po vyhotovenie konečného záznamu (master). Všetky tieto činnosti zabezpečoval žalobca a žalovaný ich zabezpečoval po stránke administratívnej, keďže žalobcovi to vtedy neumožňoval právny poriadok SR. Preto aj žalovaný figuruje ako zmluvná strana na zmluve so skupinou Profil, či ako subjekt, ktorý vystavil pokladničné doklady, ktoré žalovaný v konaní doložil. Žalovaný však nevyvinul žiadnu iniciatívu, na základe ktorej by mohol odvodzovať svoje práva výrobcu. Žalobca tiež zabezpečoval konečné vyhotovenie záznamu hudobných produkcií, keď zabezpečil úpravu surovej nahrávky (prvé zachytenie zvukov umeleckých výkonov) na DAT kazetách do finálnej podoby (master), čo predstavovalo potlačenie šumu, odstránenie zvukových výpadkov, vyrovnanie úrovne hlasitosti, vytvorenie celistvosti súzvuku, výber a použitie charakteristického dozvuku, úprava tempa, trasponovanie, poradie titulov na mastri s časovými údajmi, prehratie skladieb z počítača na CD. Všetky tieto činnosti vykonal žalobca v štúdiu Pedro Records v Mníchove. K produkcii Betlehemská hviezda uviedol, že táto produkcia vznikla v roku 1998, preto aj bola zahrnutá do zmluvy z roku 1998, ale chýbali finančné prostriedky na jej dokončenie, a preto žalobca ju dokončil a vytvoril master až v roku 1999 v štúdiu Pedro Records v Mníchove. Tiež poukázal na to, že žalovaný nedisponoval nikdy pôvodnými nahrávkami na DAT kazetách, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie konečnej podoby, ktorá je predložená v spise na súde. Bez surových pôvodných nahrávok by nikdy nevznikli žiadne hudobné produkcie. Grafickú podobu oficiálneho bookletu pripravoval tiež výlučne žalobca. K dôkazom predloženým žalovaným o uzatvorení zmlúv s organizáciami kolektívnej správy, ktoré majú byť dôkazom o jeho postavení výrobcu zvukového záznamu, žalobca uviedol, že pre SOZA sú relevantné hlásenia, ktoré dostáva od príslušných subjektov a ktoré SOZA eviduje, pričom nemá povinnosť ich overovať a považuje ich za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poukázal na to, že vo vzťahu k hudobným produkciám vyrobeným ešte pred založením žalovaného v roku 1991, nemá žalovaný žiaden titul, od ktorého vy mohol vyvodzovať práva k nim. Rok prvej výroby záznamov je zrejmý z originálnych mastrov, ktoré boli súdu (pozn. v čiernom obale) predložené, pričom produkcia označené v zmluve zo dňa 01.04.1998 ako č. 1 Moje M. vznikla a bola zverejnená v roku 1990, M. omša (B. M.) vznikla a bola zverejnená v roku 1975, Sen lásky (A. S.) vznikla a bola zverejnená v roku 1990, B. organové skladby vznikla a bola zverejnená v roku XXXX, Q. S. (C.) vznikla a bola zverejnená v roku 1988, V dobrej nálade vznikla a bola zverejnená v roku 1990, Do mesta Betlema vznikla a bola zverejnená v roku 1987, M. s V. vznikla a bola zverejnená v
roku 1987, K. M. vznikla a bola zverejnená v roku 1988. Poukázal tiež na to, že žalovaný nemôže byť výrobcom zvukových záznamov, pretože nemá vysporiadané autorské práva a práva výkonného umelca k jeho umeleckému výkonu. Okrem súhlasov iných autorov, alebo výkonných umelcov participujúcich na výrobe produkcií, žalovanému chýba aj súhlas na použitie autorského diela a umeleckého výkonu samotného žalobcu. Ten sa totiž na všetkých produkciách podieľal či už ako dirigent, režisér, interpret alebo aranžér. Žalobca tak spracoval diela, predovšetkým voľné, pričom mu patria všetky autorské práva k spracovanému dielu, žalovaný bol preto povinný získať jeho súhlas na použitie týchto diel, čo neurobil. Preto minimálne z dôvodu absencie vyporiadania autorských práv, aj keby bol žalovaný výrobcom zvukového záznamu, nie je žalovaný oprávnený produkcie používať. Ďalej zdôvodnil, že CD Vianočné koledy - N. M. je zostavené z výberu vianočných piesní - mix viacerých produkcií žalobcu, na ktorých sa podieľal ako autor, aranžér, dirigent, výkonný umelec, pričom je zostavené z produkcie Betlehemská hviezda, Profil - N. M., V. M., A. dieťa krásne. W. č. XX Y. variácie sú na pieseň Ó chýr preblahý ako súčasť produkcie M. omša T. zvesť. Doplnil, že vo vzťahu k CD Vianočné koledy - Naše Vianoce je v X. (spoločnosť zastupujúca práva autorov v Nemecku ako SOZA na Slovensku) je žalobca nahlásený ako autor a aranžér (spracovateľ diela) k skladbám 1, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15 a 16 a vo vzťahu k CD Betlehemská hviezda je evidovaný ako autor - skladateľ piesní 8 a 16 a aranžér pri piesňach č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12, 13, 14, 15 a 17 a dirigent pri všetkých piesňach s výnimkou č. 3 , 11 a 18. Tiež uviedol, že na všetkých originálnych záznamoch - Mastroch je ako producent, teda výrobca zvukových záznamov uvedený žalobca s výnimkou produkcie č. 19 La W. a XX Ó, D., kde je producentom W. T., ktorý žalobcovi poskytol licenciu na používanie.
5. V ďalšom konaní žalovaný argumentoval tým, že pre právo výrobcu zvukových záznamov je rozhodujúca skutočnosť konečného vyhotovenia zvukového záznamu, čo vyžaduje splnenie všetkých formálnych a právnych náležitostí, pričom pri výrobe zvukových záznamov patrí právo tej osobe, ktorá konečný zvukový záznam vyrobila. Medzi právne náležitosti patrí skutočnosť, že výrobca má vysporiadané všetky dotknuté práva, t.j. práva autorov, čo potvrdzuje zmluva so SOZA, ako aj práva výkonných umelcov, o čom žalovaný predložil doklady týkajúce sa speváčok p. S.. Všetky tieto práva má vysporiadané práve osoba žalovaného. Čo sa týka formálnych náležitostí, pod týmito treba rozumieť, že konečný záznam musí mať oficiálny booklet, SOZA BM číslo, označenie výrobcu, či rok výroby, čo vyplýva aj z medzinárodného rímskeho dohovoru, ktorým je SR viazaná, hoci do autorského zákona nebola prevzatá povinnosť označovať zvukové záznamy značkou P v krúžku. Pri výrobe je potrebné rozlíšiť technického výrobcu záznamu a výrobcu zvukového záznamu v právnom zmysle slova, keďže je bežné, že si osoba objedná vyrobenie zvukového záznamu napr. v štúdiu, ale výrobcom záznamu s právnymi dôsledkami sa stáva ten, kto si objednal vyrobenie záznamu a zaň zaplatil. Žalovaný okrem činností zameraných na konečné vyhotovenie zvukových nosičov, uhradil všetky náklady spojené s vyhotovením zvukových záznamov od začiatku ich nahrávania až po konečné vylisovanie, spojenie s obalom a uvedenie do distribúcie za účelom ich predaja, čím zabezpečil konečné vyhotovenie zvukových záznamov (predložil originály Betlehemská hviezda a T. zvesť, čím preukázal, ako má konečné vyhotovenie zvukových záznamov vyzerať). Keďže majetkové práva výrobcov zvukových záznamov sú prevoditeľné, bolo záujmom žalobcu, aby zvukové záznamy, ktorých výrobcom bola jeho spoločnosť - žalovaný, zostali u žalovaného. Žalovaný tvrdí, že práva výrobcu záznamov mal vždy výlučne len žalovaný a poukázal na zmluvu zo dňa 31.01.2000, kde sa uvádza, že sa žalovanému prenechávajú produkčné práva na hudobné produkcie, ktoré sú jeho majetkom, za čo žalovaný bude žalobcovi platiť mesačne 10.000,- Sk. Ak žalobca mal záujem vlastniť práva výrobcu záznamov sám ako fyzická osoba, nemal ich prenechávať žalovanému, ale mal uzatvoriť zmluvu o prevode práva výrobcu zvukového záznamu a tým si previesť tieto práva na svoju osobu. K nosiču Betlehemská hviezda dodal, že tento bol nahrávaný v spol. W. T. C. v roku 1999, nahrávanie zabezpečil žalovaný, za nahrávanie žalovaný zaplatil odmenu, vyplatil tiež honoráre výkonným umelcom podieľajúcim sa na nahrávaní, teda len on môže byť výrobcom tohto zvukového záznamu, a teda len on bol jediný oprávnený licenčnými zmluvami udeliť súhlas spol. B.M.S. Bohemian Music Services s.r.o. na výrobu a predaj hudobného zvukového záznamu N. M. a A. hviezda, preto na strane žalobcu nemohlo dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Tiež má žalovaný za to, že SLOVGRAM zastupuje ak jediná organizácia kolektívnej správy práva výrobcov zvukového záznamu, pričom táto spoločnosť potvrdila, že iba žalovaný je ako výrobca zvukových záznamov zastupovaný od roku 1993. So SOZA má iba žalovaný od 01.05.1992 uzatvorenú zmluvu o zastupovaní autorských práva a od 01.01.1995 zmluvu o uplatnení mechanických práv z výroby a predaja zvukových nosičov. Tiež poukázal na to, že na základe zmluvy uzatvorenej so SOZA vypláca riadne všetky autorské odmeny. Autorské práva žalobcu žalovaný nikdy nenamietal a tieto má v celom rozsahu vysporiadané. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že on sám
do konečnej podoby vyhotovil zvukové záznamy, keď jeho predložené CD v šanóne popísané fixkami nepreukazuje konečné vyhotovenie hudobných zvukových záznamov, keďže si ich môže vyhotoviť ktokoľvek, kto disponuje nahrávacou technikou a CD popíše fixkami. Tiež doplnil, že pri výrobe a vydávaní hudobných zvukových záznamov sú tieto výsledkom podnikateľskej činnosti osoby, ktorá iniciovala alebo inak zabezpečila konečné vyhotovenie, tieto záznamy vznikajú ako výsledný produkt tejto činnosti, sú majetkom spoločnosti, a preto nedochádza k ich osobitnému vkladaniu do majetku podnikateľského subjektu. Tieto práva sa zhodnocujú tým, že výrobca predáva alebo inak ďalej šíri alebo licencuje použitie zvukových záznamov, za čo má odmenu a týmto sa mu vrátia vynaložené investície, ktoré vložil do konečného vyhotovenia zvukového záznamu. Tiež argumentoval tým, že príloha k zmluve z 01.04.1998 je bezpredmetná, pretože sa nijako v nej nedefinujú uvedené produkcie, napr. dátumom vzniku. Okrem toho uviedol, že skladby na produkciách 1, 4, 31 a 34 vo vzťahu ku ktorým žalobca namieta použitie produkcií bez jeho súhlasu, sú autorsko-právne voľné skladby, lebo ide o ľudové skladby.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný je obchodnou spoločnosťou vzniknutou 07.10.1991, ktorej pôvodné obchodné mená boli HALMEX - MUSIC spol. s r.o., potom HALMEX - MUSIC, s.r.o., aktuálne HALMEX - MG s.r.o.. Jej spoločníkmi boli od 07.10.1991 do 12.03.1995 žalobca a W. V., od 13.03.1995 do 26.06.2000 výlučne žalobca a od 27.06.2000 je ním V. X., ktorý obchodný podiel od žalobcu nadobudol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 31.01.2000. Podľa potvrdenia o ohlásení živnosti Mesta Mníchov GewA 1 je žalobca evidovaný pod umeleckým menom Q. S. s dátumom začatia činnosti od 06.07.1990 s ohlásenou činnosťou - hudobný producent.
8. Zmluvou zo dňa 01.04.1998 uzatvorenou medzi žalovaným ako vydavateľom a nakladateľom a žalobcom ako producentom bolo upravené, že predmetom tejto zmluvy sú produkčné práva na hudobné produkcie uvedené v prílohe tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktoré sú výhradným majetkom producenta. Vydavateľ a nakladateľ vydáva tieto hudobné produkcie s povolením producenta. V zmluve je ďalej uvedené, že vydavateľ a nakladateľ sa zaväzuje nezneužiť vydavateľské a nakladateľské práva a hudobné produkcie uvedené v prílohe nemôžu byť prevedené na tretiu osobu. Podľa prílohy predmetnými hudobnými produkciami boli: X.Moje M., 2. M. omša (B. M.), 3. W. X-X, 4. W. - naše M., 5. B. lásky (A. S.), 6. M. M., 7. M. P., 8. W. classic (F. majstrov), 9. B. organové skladby, XX. Q. S. X (D. saxafóny), XX. Q. S. X (C.), XX. H. harmonika, XX. W. párty, XX. B. pochody, XX. V dobrej nálade, XX. N., XX. To more Q. 1, XX. To more Q. 2, XX. La W., XX. Ó D., XX. S. 1, XX. Q. - vyznanie, XX. B. J. na burze, XX. W. A. Q., XX. Y. 1, XX. G. evergreens, XX. B. svadba, XX. A. garbiarenka, XX. P. V., XX. Do mesta A., XX. A. dieťa krásne, XX. M. s V., XX. K. M., XX. A. hviezda, XX. K..
9. V zmluve o úprave právnych vzťahov zo dňa 31.01.2000 uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom sa zmluvné strany dohodli, že v dôsledku zmluvy o prevode obchodného podielu sa strany dohodli na úprave vzájomných právnych vzťahov okrem iného tak, že žalobca bude so žalovaným spolupracovať ako producent a hudobný poradca, za čo mu bude žalovaný preplácať náklady na cestovné, stravné a ubytovanie v zmysle slovenských platných právnych predpisov. Tiež bolo dojednané, že žalobca prenecháva žalovanému produkčné práva na hudobné produkcie, ktoré sú jeho majetkom. Tieto produkčné práva sú predmetom osobitnej zmluvy zo dňa 01.04.1998 a za tieto produkčné práva bude žalovaný platiť žalobcovi sumu 10.000,- SK mesačne. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2004.
10. Licenčnou zmluvou zo dňa 23.08.2007 uzatvorenou medzi žalovaným ako poskytovateľom a spol. B.M.S. Bohemian Music Services, s.r.o., IČO: 63075431, Česká republika ako príjemcom poskytol žalovaný príjemcovi licenčné práva k zvukovému záznamu s nahrávkami diel:
Profil - Naše Vianoce, T. zvesť : Do mesta Betlema (W.), N. A. (T. zvesť), V. presvätá (W.), W. sem pastuškovia (W.), F. večer (T. zvesť), C. padá sneh (Profil), C. noc (T. zvesť), F. deň sa radujme (W.), W. noc (T. zvesť), Na nebesiach (T. zvesť), F. B. (W.), N. sa K. (T. zvesť), K. sa K. (T. zvesť), F. čas, J. valasi (W.), B., sláva (T. zvesť), Ó chýr preblahý (W.).
11. V zmysle zmluvy bolo udelené právo vyrobiť, distribuovať a predávať nosiče s nahrávkami na zvukovom médiu CD a právo umiestniť svoje identifikačné údaje (logo) týkajúce sa výroby a distribúcie nahrávok, pričom práva môžu byť použité na území SR a ČR. Práva boli udelené na jednorazovú výrobu 20.000 ks nosičov. Príjemca nebol oprávnený bez súhlasu poskytovateľa postúpiť licenčné práva k nahrávkam inej osobe či už vcelku alebo sčasti. Za poskytnutie práv sa príjemca zaviazal uhradiť poskytovateľovi odmenu (licenčný poplatok) vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) jednorazovo na základe faktúry vystavenej do 14 dní. Poskytovateľ súčasne vyhlásil, že je držiteľom všetkých práv výrobcu podľa autorského zákona.
12. Dodatkom k uvedenej licenčnej zmluve zo dňa 24.04.2008 uzatvoreným medzi žalovaným ako poskytovateľom a spol. B.M.S. Bohemian Music Services, s.r.o., IČO: 63075431, Česká republika ako príjemcom poskytol žalovaný príjemcovi licenčné práva k zvukovému záznamu s nahrávkami diel:
Profil - N. M., T. zvesť : F. večer (T. zvesť), C. noc (T. zvesť), T. zvesť (T. zvesť), N. A. (T. zvesť), W. sem pastuškovia (W.), W. noc (T. zvesť), S. (T. zvesť), Do mesta A. (W.), Na nebesiach (T. zvesť), N. sa K. (T. zvesť), S. búvaj (T. zvesť), Ó chýr preblahý (W.), K. sa K. (T. zvesť), Q. trón (T. zvesť), B., sláva (T. zvesť).
13. Za poskytnutie práv sa príjemca zaviazal uhradiť poskytovateľovi odmenu (licenčný poplatok) vo výške 35.000,- Sk (1.161,79 eur) jednorazovo na základe faktúry vystavenej do 90 dní. Ostatné podmienky boli zhodné s podmienkami dohodnutými v licenčnej zmluve z 23.08.2007.
14. Licenčnou zmluvou zo dňa 12.10.2012 uzatvorenou medzi žalovaným ako prevodcom a spol. B.M.S. Bohemian Music Services, s.r.o., IČO: 63075431, Česká republika ako nadobúdateľom poskytol žalovaný uvedenej nadobúdateľovi na dobu jedného roku na území SR súhlas s použitím zvukových záznamov na CD pre výrobu Betlehemská hviezda, a to neexkluzívne právo pre jednorazové použitie na nosiči pre obchodné účely v náklade 10.000 ks a právo nahrávky propagovať, vrátane práva uviesť svoje identifikačné údaje alebo údaje o akejkoľvek tretej osoby týkajúce sa výroby a distribúcie nahrávok na obale i nosiči. Nadobúdateľ sa zaviazal zaplatil prevodcovi sumu 2.200,- EUR s pripočítaním DPH do 10 pracovných dní od výroby CD. Prevodca vyhlásil, že má výlučné právo nakladať so zvukovými záznamami, ktoré sú uvedené v zmluve a udeliť licenciu na tieto záznamy.
15. Na CD Vianočné koledy - Naše Vianoce boli nahraté podľa bookletu piesne: Do mesta A., Na A., V. presvätá, W. sem pastuškovia, F. večer, C. padá sneh, C. noc, F. deň sa radujme, W. noc, Na nebesiach, F. B., N. sa K., K. sa K., F. čas, idú valasi, B., sláva, Ó, chýr preblahý.
XX. Na CD Betlehemská hviezda boli podľa bookletu nahraté piesne: C. noc, A. dieťatko, M. M., S., búvaj, W. všetci ľudia, K. dieťatko, Q. si krásne, W. náhlili, W. noc, Na nebesiach, H., čujte, M. pastieri, W. sniežik, B., F. večer, V jasličkách, Keď sa K.
17. Na CD T. zvesť - najkrajšie vianočné piesne a koledy boli podľa bookletu nahraté piesne: F. večer, C. noc, T. zvesť, N. A., W. sem pastuškovia, W. noc, S., M. pastieri, Do mesta A., Na nebesiach, N. sa K., S. búvaj, Ó chýr preblahý, K. sa K., Q. trón, B., sláva.
XX. Z potvrdenia organizácie kolektívnej správy práv autorov hudobných diel B. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalovaný je v zmluvnou vzťahu so B. na základe zmluvy o zastupovaní autorských práv s účinnosťou od 01.05.1992 a zmluvy o uplatnení mechanických práv z výroby a predaja zvukových nosičov s účinnosťou od 01.01.1995, na základe ktorej žalovaný predkladal každoročne hlásenie nových titulov formou oznámenia o nahrávke a tiež predkladal hlásenie predaja zvukových nosičov za príslušný kalendárny rok. Žalovaný predložil zmluvu o zastupovaní vydavateľských práv uzatvorenú s organizáciou SOZA zo dňa 30.08.1991, ktorou žalovaný previedol na SOZA ochranu vydavateľských a subvydavateľských práv na všetky hudobné diela a zhodobnené texty, ktoré nadobudol alebo v budúcnosti nadobudne v oblasti mechanických práv a práv verejného predvádzania, vrátane vysielacích práv. Žalovaný predložil tiež zmluvu o uplatnení mechanických práv z výroby a predaja zvukových nosičov zo dňa 10.05.1995 uzatvorenú s organizáciou SOZA, na základe ktorej SOZA udelí výrobcovi za podmienok podľa zmluvy bezvýhradné právo na výrobu zvukového záznamu diel zo svojho repertoáru, na využitie týchto záznamov pre výrobu zvukových nosičov, ktoré bude pod svojou značkou predávať pre súkromnú potrebu občanov (predložená vrátane dodatkov č. 1 a 2). Tiež predložil zmluvu o zastupovaní autorských práv uzatvorenú so SOZA zo dňa 25.10.2005, na
základe ktorej žalovaný poveril SOZA, aby ho bezvýhradne a bez územného obmedzenia zastupoval pri výkone jeho majetkových práv k všetkým hudobným dielam s textom alebo bez textu, ktoré už vydavateľskými zmluvami nadobudol alebo v budúcnosti nadobudne a ktoré boli so súhlasom autora zverejnené, alebo boli ponúknuté na zverejnenie pri dohodnutých spôsoboch použitia diel. SOZA bola tiež poverená výkonom práv štandardne zahŕňaných do režimu kolektívnej správy majetkových autorských práv /hlavne vo vlastnom mene na účet zastupovaných uzatvárať licenčné zmluvy a iné v zmysle zmluvy/ a tiež aby SOZA vo vlastnom mene a na účet zastupovaného uplatňovala nároky na náhradu škody spôsobenej neoprávneným používaním diel. Žalovaný predložil zostavu nosičov žalovaného evidovanú organizáciou SOZA, ktorou preukazuje svoje práva k sporným zvukovým záznamov. Z listu organizácie SLOVGRAM zo dňa 23.10.2014 bolo zistené, že žalovaný je ako výrobca zvukových záznamov zastupovaný SLOVGRAMOM od roku 1993.Album Betlehemská hviezda z roku 1999 nebol nahlásený žalovaným formou nahlášky, ale evidujú ho v databáze, lebo vysielané skladby z tohto albumu boli nahlásené samotným vysielateľom. Na základe toho evidujú ako výrobcu zvukového záznamu Betlehemská hviezda žalovaného s dátumom vydania 1999. Žalobca nie je ako výrobca zvukových záznamov evidovaný organizáciou SLOVGRAM.
19. Žalovaný predložil faktúru č. XXX/XX . vystavenú dodávateľom W. records C. pre odberateľa
- žalovaného na sumu 21.884,60 SK za nahrávanie mix masteringu hudobného titulu Betlehemská hviezda, pričom suma bola uhradená podľa potvrdenia v hotovosti dňa 04.11.1999. Tiež predložil výdavkové pokladničné doklady vystavené žalovaným zo dňa 14.09.1999, ktorými preukazuje vyplatenie preddavku honorárov p. S. S., F. R. po 10.000,- Sk, zo dňa 14.09.1999, ktorými preukazuje vyplatenie preddavku honoráru a náhrady cestovného p. F. B. v sume 2.000,- Sk a 10.000,- Sk. Ďalej predložil výdavkové pokladničné doklady vystavené žalovaným zo dňa 09.11.1999, ktorými preukazuje vyplatenie honorárov p. F. R., S. S. a F. B. po 5.000,- Sk. Zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a hudobnou skupinou Profil zo dňa 10.03.1994 vyplynulo, že predmetom zmluvy sú produkčné a edičné práva, vydávanie na nosičoch a notové spracovanie hudobných produkcií hudobnej skupiny Profil. Uzatvorená bola na dobu troch rokov od jej podpisu. Žalovaný sa zaviazal vyprodukovať počas trvania zmluvného vzťahu so skupinou Profil min. jednu hudobnú nahrávku za kal. rok.
20. Ďalej predložil žalovaný faktúru č. XX/XX/XXXXz 25.7.2000 vystavenú dodávateľom KT PLUS TRADE Nová Dubnica pre odberateľa - žalovaného na sumu 20.028 Sk za MC obaly L. 3, W., P. V., P. V. 2, To more Q., 20 rokov Profil, Profil to najlepšie a CD obaly Univerz 3, W. a X. návrh M.. Uhradená bola v celom rozsahu podľa záznamu na faktúre. Ďalej predložil faktúru č. XX/XX/XXXX z 23.10.2000 vystavenú dodávateľom KT PLUS TRADE Nová Dubnica pre odberateľa - žalovaného na sumu 56088,- Sk za MC obaly L. 4, P. V. 2, C. noc, T. kraj, W. N. M., To more Q., B. B., W. 6 a CD obaly L. 4, C. noc, T. kraj, P. V. 2, W. to najlepšie. Uhradená bola v celom rozsahu podľa záznamu na faktúre. Predložil tiež dodací list XX/XXXX dodávateľa R. V. - A.L.I. pre žalovaného ako odberateľa na nosiče P. V. 2, Rodný kraj - piesňou ťa chválim, L. X - M., za výrobu CD B. bola vystavená faktúra č. XX/XXXX z 09.11.2000 na sumu 134.104,60 Sk, čo bolo podľa záznamu na faktúre uhradené v celom rozsahu.
21.Výdavkovými pokladničnými dokladmi z 28.04.2000 vystavenými žalovaným zo dňa 28.04.2000 žalovaný preukazuje vyplatenie ubytovanie umelcov Hotel Hrabovo Ružomberok v sume 4.400,- Sk a Španholová Helena Likavka v sume 8.150,- SK, tiež vyplatenie honorárov p. F. R., S. S. po 10.000,- Sk, T. V. v sume 5.000,- Sk a F. B. v sume 15.000,- Sk.
22. Z emailu T. W. - W. T. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že od žalovaného bol viackrát objednaný na nahrávanie rôznych titulov, je pravda, že prvý kontakt so žalovaným bol prostredníctvom žalobcu. Hlavná komunikácia prebiehala s manželmi X., ktorí ho na nahrávanie objednávali a plnili si poctivo záväzky s platením faktúr a pod. Spolupracovali hodne rokov a má k nim priateľský vzťah. Nevie, akú úlohu v celom procese plnil žalobca.
23. Z čestného prehlásenia spol. W. T. P.- M. Peter Dewald, Mníchov zo dňa 04.09.1998 vyplynulo, že potvrdil prehratie a úpravu 35 produkcií v zmysle zmluvy z 01.04.1998 z originálnych DAT kaziet na CD. Z čestného prehlásenia spol. Pedro T. P.- M. W. F., Mníchov zo dňa 08.01.2015 vyplynulo, že uvedená osoba potvrdila, že všetky v zmluve zo dňa 01.04.1998 uvedené tituly hudobných produkcií ako prvonahrávky (surové nahrávky na DAT kazete, zvukovej páske, CD) obdržal a podľa žalobcu ich upravil do konečnej formy - Master. Táto úprava obsahovala - odšumenie, vyrovnanie hlasitosti jednotlivých titulov, čiastočné miešanie equilajzerom, echo výber, dolby system, určenie tempa, transponovanie
nahrávky, poradie jednotlivých titulov, konečné udanie času CD a jednotlivých titulov, prehratie k počítača na CD. Uviedol, že všetkých 35 hudobných produkcií prehral a upravil z originálnych DAT kaziet na CD. W. Dewald podal ešte prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, kde nad rámec uvedeného doplnil aj to, že bol od 1974 do 2000 zvukovým majstrom a technicko-produkčný vedúci firmy Polyband a od roku 2003 je evidovaný v GVL - spoločnosti zastupujúcej práva výkonných umelcov, výrobcov a vysielateľov ako Pedro Records. Spracovanie uvedených titulov trvalo podľa obtiažnosti od 8 do 16 hodín. Z prehlásenia totožného subjektu zo dňa 29.05.2015 vyplynulo, že potvrdil nahratie produkcií Vianočná omša - T. zvesť, B. M. (XXXX), B. organové skladby (XXXX), Do mesta A. (XXXX), G., G. und V. (XXXX), C. melódie (XXXX) a K. M., Tichá noc (XXXX). W., že on od roku 1993 na žalobcu previedol licenčne produkcie A., La W., Ó D., W..
24. Z čestného prehlásenia F. R., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 2.3.2015 vyplynulo, že pri hudobných produkciách V. M. z roku 1990, B. ide, V. vienoček zelený z r. XXXX, P. V. 1 z roku XXXX, A. hviezda z roku XXXX, P. V. X z roku 2000, kde pôsobila ako sólistka spolupracovala výhradne so žalobcom ako producentom a dirigentom pri A. hviezde a P. V. 2, ktorému aj udelila za dohovorených podmienok súhlas na použitie a zverejnenie jej umeleckého výkonu. Žalobca ju oslovil k spolupráci, predstavil jej nápad a ideu, zabezpečil a vybavil všetky záležitosti, nahrávaciu miestnosť, zbor, ubytovanie atď., aby sa tieto produkcie mohli uskutočniť. So žalobcom bola dohodnutá dramaturgia - výber žánru piesní, aranžmány, sprievod atď, ako i forma umeleckého stvárnenia. Postaral sa o celú organizáciu nahrávania, réžiu až po vyhotovenie konečného záznamu - masteru. Výhradne so žalobcom boli dohodnuté aj všetky podmienky spolupráce a odmeňovania.
25. Z čestného prehlásenia S. S., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 25.02.2015 vyplynulo, že pri hudobných produkciách P. V. 1 z roku 1996, Betlehemská hviezda z roku 1999, P. V. 2 marianske piesne z roku 2000, kde pôsobila ako sólistka spolupracovala výhradne so žalobcom ako producentom a dirigentom pri Betlehemskej hviezde a P. V. 2, ktorému aj udelila za dohovorených podmienok súhlas na použitie a zverejnenie jej umeleckého výkonu. Žalobca ju oslovil k spolupráci, predstavil jej nápad a ideu, zabezpečil a vybavil všetky záležitosti, nahrávaciu miestnosť, zbor, ubytovanie atď., aby sa tieto produkcie mohli uskutočniť. So žalobcom bola dohodnutá dramaturgia - výber žánru piesní, aranžmány, sprievod atď, ako i forma umeleckého stvárnenia. Postaral sa o celú organizáciu nahrávania, réžiu, dirigovanie až po vyhotovenie konečného záznamu - masteru. Výhradne so žalobcom boli dohodnuté aj všetky podmienky spolupráce a odmeňovania.
26. Z čestného prehlásenia B. V., nar. XX.XX.XXXX , zo dňa 10.02.2015 bolo zistené, že tento prehlásil, že jeho hudobné produkcie H. harmonika 1, 2, 3, X vydané neskôr v spoločnosti žalovaného daroval výlučne priateľovi a producentovi - žalobcovi. Tiež prehlásil, že pri nahrávke produkcie Polka W. s ním vo všetkom spolupracoval žalobca a táto produkcia patrí jemu. Žiadne jeho hudobné nahrávky neboli nikdy predané akémukoľvek hudobného vydavateľstvu v SR alebo ČR.
27.V čestnom prehlásení W. V., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 10.04.2015 sa uvádza, že pôsobil ako konateľ a spoločník od 7.10.1991 do 12.03.1995 u žalovaného a v tom období spolupracoval so žalobcom tak, že on poskytol žalovanému licenciu na rozmnožovanie na MC a CD jeho vlastných hudobných produkcií zhotovených ešte pred vznikom žalovaného. Žalobca dal žalovanému licenciu na rozmnožovanie k hudobným produkciám - Vianočná omša, B. M., T. zvesť, C. noc - K. M., V. M., V dobrej nálade, C. melódie, C., tango, M. tango A., La W., Ó, D., A. Y., B. lásky - romantické snenie, G. Q. B., X., T. - A., G., G. und V., W.- R. E.. Z predaja rozmnožením týchto produkcií hradil žalovaný žalobcovi náklady na jeho ďalšie novovyrobené produkcie. Za to dostal žalovaný od žalobcu súhlas na rozmnožovanie týchto produkcií, ktoré žalovaný nahlásil do SOZA. Produkcie Profil 1-8, Profil. N. M., M. P., M. M., M. M.- A. dieťa krásne, M. s Mariou, Q., K., B. pochody, A. X., Y. 1, G. Z., A. Q., B. J., B. ide, V. vienoček zelený, Q. S. X D. saxafóny, To more Q. 1, A. dieťa krásne, S. 1, B. organové skladby, C. noc, B. svadba, C. hitparáda 1, W. E. - svetové melódie v rytme poézie urobil žalobca a žalovaný dostal licenciu na rozmnožovanie. V. ním a žalobcom nikdy nevznikla pochybnosť ohľadom toho, že všetky zmieňované produkcie patria výhradne žalobcovi, sú jeho výhradným duševným vlastníctvom, to bolo aj podmienka vstupu do spolupráce. Vyhlásil, že žalovaný si nikdy neuplatňoval zníženie základu dane v súvislosti s obstaraním alebo odpisovaním tohto nehmotného majetku. Žalobca sa vždy staral výlučne o zhotovenie hudobných produkcií, Peter V. mal na starosti vedenie spoločnosti, prevádzku firmy. Žalovaný uvedené zabezpečoval len po administratívnej stránke bez nároku na práva k produkciám. Žalobca nebol ani v
pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu k žalovanému a žalovaný mu neplatil ani žiadnu odmenu ako interpretovi, lebo sa jednalo o jeho produkcie.
28. Z čestného prehlásenia V. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 15.07.2015 vyplynulo, že táto osoba dala súhlas k použitiu jeho výtvarných podkladov na CD Radostná zvesť, K. nebies na zverejnenie obalov k jeho CD produkciám a notovým materiálom. Tiež vyhlásil, že dal žalobcovi súhlas na použitie všetkých jeho so žalobcom nahratých piesní Sancta V., F., V., V. milostivá, K. nebies a iné k zverejneniu týchto piesní, pričom réžia a forma prednesu boli dohodnuté výhradne so žalobcom.
29. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a organizáciou GEMA zo dňa 09.07.2015 bolo zistené, že GEMA potvrdila, že skladby Tichá noc, A. dieťatko, S., búvaj, W. všetci ľudia, K. dieťatko, Jak si krásne Jezuliatko, Posvätná noc, Na nebesiach, Vstávajte pastieri, W. sniežik, B., sláva, F. večer, K. sa K. rodí boli dňa 07.09.2012 žalobcom nahlásené v GEMA a dňa 17.10.2012 boli zdokumentované v databáze GEMA. Skladby Pastieri náhlili a V jasličkách dieťatko boli prvýkrát zaregistrované 22.04.1976, potom 10.03.2003 10.09.2012 boli korigované a rozšírené. GEMA oznámila reg.čísla, pod ktorými sú evidované skladby Do mesta Betlema, V. presvätá, Dobrý večer, Tíško padá sneh, C. noc, F. deň sa radujme, W. noc, Na nebesiach, F. B., K. sa K. rodí, F. čas, idú valasi, B., sláva, Ó, chýr preblahý, W. náhlili, V jasličkách dieťatko, A. dieťatko, S., búvaj, W. všetci ľudia, K. dieťatko, Q. si krásne Q., M. pastieri, W. sniežik. V GEMA neprihlásené sú Pospešte sem pastuškovia a Narodil sa Kristus.
30. Spol. TESCO STORES, a.s., IČO: 31321828 oznámila, že celkovo bolo dodaných na území SR v roku 2014 10.103 ks CD Betlehemská hviezda, ktoré hudobné dielo bolo distribuované a predávané spoločnosti Tesco na území SR za kúpnu cenu 0,97 eur bez DPH za 1 ks rozmnoženiny. Podľa potvrdenia SOZA CD titul Betlehemská hviezda bola v roku 2012 vysporiadaná s deklarovaným nákladom 10.000 CD.
31. Žalobca pri výsluchu uviedol, že ešte v r. 1969, vtedy bol v Mníchove, učil externe na vysokej ľudovej škole, založil orchester, spolu s ktorým doprevádzal rôznych umelcov a rozhodol sa založiť si firmu, ktorú nazval HALMEX. Na začiatku podnikania si doniesol produkcie z Nemecka. Napriek tomu, že mal slovenské občianstvo, vo svojej spoločnosti nemohol byt konateľom, a preto na tomto poste vystupovali iné osoby. Neskôr sa rozhodol, že podnikanie na Slovensku ukončí. V r. 1998 zamestnanec Milan X. chcel viesť firmu a vzhľadom na dobré priateľské vzťahy pristúpili k uzavretiu zmluvy, ktorá mala vyriešiť vzťahy k vytvoreným produkciám, pretože žalobca si chcel produkcie ponechať. Zmluvu sformulovala p. X.. Mali zato, že samotná produkcia je nič, ale dá sa nakladať s právami k nim, a preto použili ten výraz "produkčné práva k hudobným produkciám". Následne uzavreli druhú zmluvu, kde tieto práva okrem vlastníckych preniesol na p. X. ktorý ich používal. Za 8 rokov nedostal žiadnu odmenu, pričom následne, si pán X. prisvojil aj všetky produkcie. Úlohou producenta pri vytváraní týchto produkcií je vytvoriť si nápad, vybrať piesne príslušných interpretov, zabezpečiť financie a zabezpečiť aj nahratie. Čo sa týka prílohy k zmluve zo dňa 01.04.1998 sú tam podľa žalobcu uvedené jednotlivé produkcie, ktoré obsahujú 12-18 piesní. Mali by približne trvať 60 minút. Dokonca z týchto produkcií je 10 produkcií takých, ktoré žalobca vytvoril ešte pred vznikom firmy žalovaného. K produkcii Betlehemská hviezda uviedol, že táto už bola hotová v r. 1998. Žalobca zistil, že z tejto prílohy žalovaný použil produkcie uvedené pod č. 1, 4, 31 a 34, ku ktorým uviedol, že produkcia Moje M. bola vytvorená v roku XXXX, W.- N. Vianoce v roku XXXX, A. dieťa krásne približne v roku XXXX a A. hviezda sa vytvorila v roku XXXX, ale už v roku XXXX bola pripravené noty pre zbor, pre doprovod, zaistení interpreti, avšak chýbali peniaze na jej nahratie. Uviedol, že v r. 1999 bola nahrávaná produkcia Betlehemská hviezda, ktorá už v r. 1998 bola pripravená. Nahrávalo sa to až neskôr v roku 1999. V čase, keď písali zmluvu z roku 1998, to bolo pripravené v štádiu, že bol vymyslený titul, boli noty, žalobca bol dohovorený s pani S., so zborom, avšak na realizáciu vtedy neboli peniaze. Takto bola produkcia predpripravená, a preto ju už žalobca zahrnul aj do zmluvy z roku 1998. Táto nahrávka sa vykonávala potom u W. records. Išlo o prenosné štúdio, ktoré malo mixážny pult a 2 mikrofóny a nahrávalo sa to na dátové kazety, ktoré však obsahovali iba "surovú nahrávku", ktorá sa musela upravovať, pretože prenosné štúdio nemá potrebné vybavenie na vytvorenie nahrávky v kvalite, ktorá je potrebná na následné rozmnoženie tejto nahrávky. Preto žalobca túto DAT kazetu zobral do Mníchova, kde to v profesionálnom štúdiu upravil na kvalitu potrebnú na prípadné rozmnoženie produkcie. Uviedol, že okrem idey (výber žánru piesní, interpretov a podoby hudobnej produkcie) zabezpečoval aj financie, ktoré potom následne vyplácali jeho konatelia. Peniaze zaisťoval tak, že bol ako spoločník. Potom, čo vybral, akí výkonní umelci by sa hodili, s týmito žalobca v rámci ústnych rokovaní dohodol vytvorenie produkcie, ako aj prípadnú odmenu.
S výkonnými umelcami mal vždy iba ústnu dohodu, rovnako tak to bolo aj so štúdiom, kde nakoniec nahrávka vyhotovila (nahrala). Maliar, ktorý zhotovoval obal na CD bol tiež dohodnutý ústne, platila mu firma z peňazí žalobcu. Uviedol, že za produkčné práva považoval práva výrobcovské. Uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že záznamy do konečnej podoby nahral W. z C. tak pravda je taká, že pán Pavlík mal len prenosné štúdio a výsledky jeho práce boli len surové záznamy. Pedro records mal digitálne štúdio, ktoré spracovalo záznamy tak, ako boli až do finálnej podoby, v tom čase takéto vybavenie na Slovensku ani nebolo. Žalobca rozhodol, že sa budú vyhotovovať dve sady DAT kaziet a rozhodol, že jedna sada zostane v SR a druhú poistil a zobral do Nemecka. Žalovaný, keď firma začala, nemala nič, žalobca do nej prišiel so svojimi produkciami, ktoré doniesol z Nemecka. Bolo ich na začiatku 17 s tým, že dohoda bola taká, že žalobca nechce za tieto produkcie žiadnu odmenu, ale chce, aby žalovaný prispel finančne na ostatné žalobcove produkcie, či už zaplatením časti interpretov, štúdia a za toto firma dostala licenciu, že záznamy môže používať. Postupne žalobca týmto k 17 produkciám vyhotovoval aj ďalšie a takto to všetko fungovalo až do roku 2000. Dátum v zmluve z 31.1.2000, a síce 31.12.2004 dal žalobca na skúšku, chcel vyskúšať, či to bude fungovať, mohol dať viac alebo menej rokov, ale zvolil takýto čas. Nepamätal sa, kto tieto zmluvy presne vyhotovoval. K ozrejmeniu spolupráce s Petrom F. žalobca uviedol, že spoločne pracovali pre firmu W. a dohodli sa, že za žalobcovu prácu, ktorú pre túto firmu vykonáva, p. F. pre žalobcu zabezpečí finalizáciu všetkých zvukových záznamov v jeho profesionálnom digitálnom štúdiu, a teda bola to akási forma protislužby za žalobcom skôr vykonané práce. Takto boli zhotovené finálne verzie záznamov na CD a žalobca si kompletnú sadu nechal a časť dal aj do firmy žalovaného, ktorá tieto neskôr použila. Čo sa týka financovania, žalobca tvrdí, že to, čo sa financovalo, sa financovalo z jeho peňazí, on bol spoločníkom žalovaného, okrem toho bol autorom, producentom, či už v pozícii dirigenta, režiséra a podobne. Ak previedol obchodný podiel, urobil to ako spoločník, avšak funkcia producenta a autora nemá s funkciou spoločníka nič spoločné, v tejto rovine nepreviedol nič.
32. Zástupca žalovaného p. V. X. pri výsluchu uviedol, že do firmy nastúpil v r. 1995 ako technik. Robil na strojoch, ktoré navíjali pásky. Nakoľko jeden z týchto strojov sa pokazil, on vtedy pracoval v Nemecku, žalobca ho vtedy presvedčil, aby zostal v jeho firme, a tak sa vrátil na Slovensko. Je pravda, že keď do firmy nastúpil, boli už vytvorené nejaké produkcie, nie je však pravda, že žalobca za svoju činnosť v rámci firmy nedostával žiadnu odmenu. On si pravidelne z firmy brával peniaze, za týždeň vedel minúť aj 10.000,- Sk. Taktiež mu bol platený byt v Tepliciach, ktorý sa nachádzal na X. XX. V r. 1998 konateľom firmy bol p. W., a nakoľko firma na tom bola finančne zle, chcel ju ako konateľ zrušiť. W. X. uviedol, že by inak zostal bez zamestnania, a preto žalobcovi navrhol, že firmu prevezme. D. bol v tom období rád, že sa tejto spoločnosti zbaví, jediná jeho podmienka bola, aby zostal zachovaný názov firmy. Nakoľko by ostal bez práce a nakoľko vedel, ako to vo firme chodí, chcel to s tou firmou skúsiť sám. V r. 1998-2000 bola firma v mínuse okolo 700.000,- Sk. Preto spolu s manželkou hľadali riešenia, investovali do firmy manželkine peniaze, ktoré získala za predaj svojich pozemkov. P. X. potom v r. 2000 žalobcovi oznámil, že byt v Tepliciach mu už platiť nebude a že bude dostávať pravidelnú odmenu vo výške 10000,- Sk / mesačne. Žalobca chodil do firmy, brával si rôzne kazety a CD a tieto následne rozdával, čím firme spôsoboval škodu. Preto sa dohodli na tom, že firmu prevedie na neho, a to bez toho, aby mu bolo niečo vyplatené, pretože v tom čase bola firma v mínuse. Čo sa týka zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, túto zmluvu, resp. jej text zostavil žalobca a manželka p X. ju po jeho diktáte prepísala. Aj žalobcu upozorňovali na nejaké nezrovnalosti, ale on uviedol, že „my ako hlúpi B. to nemôžeme vedieť lepšie ako on“. Čo sa týka DAT kaziet, tieto si žalobca zobral z firmy z odôvodnením, že tieto sa znehodnocujú, a následne do firmy doniesol CD, ktoré predložil aj súdu. Uviedol, že originál CD zo štúdia vyzerá inak, ako predložil žalobca. Uviedol tiež, že on s Tescom žiadnu zmluvu neuzavrel. Potvrdil, že uzavrel zmluvu so spoločnosťou BMS na produkcie Betlehemská hviezda, získali tak právo na vytvorenie určitého kusu nosičov, ale už bola ich vec, kde a prostredníctvo koho to ďalej distribuovali. Zmluvu z 1.4.1998 podpísal, aj keď jej nerozumel. Vtedy ešte nevedel, že o tú firmu bude mať záujem. K zmluve o úprave práv z 31.01.2000 uviedol, že táto zmluva pojednáva aj o iných veciach, ako len produkčných právach a v tejto časti zmluva platí. V časti, v ktorých sa pojednáva o produkčných právach, uviedol, že zmluva je podľa neho neplatná. Poukázal na veľmi zlý finančný stav spoločnosti, keď žalobca prepísal firmu na neho, opísal jednotlivé dlhy a uviedol, že to bol žalobca a pán V. ktorý ju vykradli a brali si toľko peňazí, koľko chceli. Nie je podľa neho pravda, žeby do finálnej podoby zvukové záznamy vyhotovil pán Dewald. Betlehemskú hviezdu zhotovil W. records z C.. Čo sa týka DAT pások, tieto zo štúdia išli minimálne v dvoch sadách, jednu sadu si vždy žalobca zobral so sebou do Nemecka a tvrdil, že ak by sa niečo stalo, aby ich mal pri sebe a druhá zostala žalovanému. Žalobca nikdy neplatil za vyhotovenie finálnych zvukových záznamov ako fyzická osoba. Produkcie, ktoré sú predmetom tohto konania, má podľa neho žalovaný evidované v nehmotnom majetku. To čo tvrdí žalobca, že mal predtým vo firme, o tom vedomosť nemal, lebo on do
firmy prišiel do 1995 a účtovníctvo bolo neprehľadné. Tento spor vyvstal ako problém s Betlehemskou hviezdou a tam tvrdil, že žalobca nič nefinalizoval ani nefinancoval Žalovaný vynaložil všetky náklady za výrobu záznamov a ich finálne dokončenie, všetky financie boli riadne žalovaným vyplatené a finálne záznamy patria do majetku spoločnosti.
33. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 5 ods. 14 zákona 383/1997 Z.z. Autorského zákona v znení účinnom od 01.01.1998 do 31.07.2000, Výrobcom audiovizuálneho diela, iného zvukovo-obrazového záznamu alebo zvukového záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo inak zabezpečila konečné vyhotovenie diela alebo záznamu.
Podľa § 5 ods. 15 zákona 383/1997 Z.z. Autorského zákona v znení účinnom od 01.01.1998 do 31.07.2000, Zvukovým záznamom je len sluchom počuteľný záznam zvukov bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú.
Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 zákona 383/1997 Z.z. Autorského zákona v znení účinnom od 01.01.1998 do 31.07.2000, (1)Predmetom práv výrobcov zvukových záznamov sú sluchom počuteľné zvukové záznamy výkonov výkonných umelcov alebo iných zvukov bez ohľadu na to, akým spôsobom alebo na akom nosiči sú tieto výkony alebo zvuky zaznamenávané. (2) Výrobca zvukového záznamu má právo udeľovať súhlas na a) priame alebo nepriame rozmnožovanie zvukového záznamu, b) verejné rozširovanie zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom, vypožičaním, predajom alebo inou formou prevodu práv, c) vysielanie zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny rozhlasom alebo televíziou, d) verejný prenos zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom technického zariadenia. (3)Za každé použitie záznamu alebo jeho rozmnoženiny má výrobca právo na primeranú odmenu.
Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona, Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Čo sa týka posúdenia žaloby v časti určenia, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu zvukového záznamu, ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, a síce ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je záver, že na danom určení je naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný, pretože touto určovacou žalobou bude odstránený stav právnej neistoty žalobcu ohľadne jeho práv k zvukovým záznamom, určenia práv ku ktorým sa domáha. Čo do práv vzťahujúcich sa k sporným produkciám, je medzi stranami spor o právo, keďže žalobca i žalovaný zhodne tvrdia, že výlučne oni sú výrobcami predmetných produkcií majúcich charakter zvukových záznamov. Uvedenú nejasnosť preto nemožno odstrániť inak, ako len určovacím výrokom súdu tak, aby bolo zrejmé, kto má postavenie výrobcu uvedených zvukových záznamov, komu patria práva, ktoré prináležia len a výlučne výrobcovi zvukového záznamu, čo má v praktickej rovine dopad na ustálenie toho, kto môže tieto práva vykonávať a druhotne to má význam v praktickej rovine aj na ustálenie toho, kto má ako výrobca zvukového záznamu právo na príslušné odmeny za použitie zvukového záznamu. Súd preto ustálil, že takáto určovacia žaloba je procesne prípustná, a preto ju je treba aj meritórne prejednať. Čo sa týka druhého žalobného návrhu - o zaplatenie, ide o žalobu na plnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a/ CSP, vo vzťahu k meritórnemu prejednaniu ktorej sa splnenie žiadnej ďalšej procesnej podmienky (na rozdiel od uvedeného určovacieho výroku) nevyžaduje.
35. V zmysle právnej úpravy vzťahujúcej sa na sporné obdobie (zákon č. 383/1997 Z.z.) v prípade zvukového záznamu musí ísť o záznam zvukov, a to akýchkoľvek zvukov (nielen záznam zvuku umeleckého výkonu), ale napr. aj spevu vtákov, či záznam prírodných zvukov, ktoré musia byť vždy vnímateľné sluchom. Vymedzenie zvukového záznamu výslovne ustanovuje, že je nezávislé od spôsobu a nosiča zaznamenania zvukov. Zvukový záznam treba preto odlíšiť od nosiča zvukového záznamu, pričom slovenský právny poriadok od začiatku poskytnutia komplexnejšej ochrany práv výrobcu zvukového záznamu v roku 1965 používal pojem, ktorý sa viazal na záznam zvuku ako taký a nie na jeho príslušný nosič. Výrobcom zvukového záznamu môže byť fyzická aj právnická osoba, ktorá iniciovala alebo inak zabezpečila konečné vyhotovenie zvukového záznamu. Pojem výrobca zvukového záznamu neznamená, že ide o osobu, ktorá v skutočnosti vyrába na komerčnej báze rozmnoženiny zvukového záznamu, keďže tento pojem sa neviaže na vyhotovovanie rozmnoženín zvukového záznamu, ale na vyhotovenie jeho originálu. Výrobca zvukového záznamu nemusí mať oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pretože ním môže byť ktorákoľvek osoba, ktorá iniciovala alebo inak zabezpečila konečné vyhotovenie zvukového záznamu, no predovšetkým v praxi pôjde o osobu, ktorá profesionálne vyhotovila zvukový záznam v štúdiu, na verejnom predstavení s predchádzajúcim súhlasom výkonných umelcov. Ide o osobu, ktorá na určitom zmluvnom základe iniciovala alebo zabezpečila konečné vyhotovenie zvukového záznamu a nie o osoby, ktoré sa zúčastnili pod jej vedením na samotnom vyhotovení záznamu. Právo výrobcu zvukového záznamu je právom, ktoré zahŕňa len výhradné majetkové práva, no nie osobnostné práva. Tieto práva výrobcu zvukového záznamu sú voľne prevoditeľné. Základným majetkovým právom výrobcu je výhradné právo výrobcu použiť svoj zvukový záznam a výhradné právo výrobcu udeliť súhlas na jeho použitie tretej osobe, ktorý sa udeľuje prostredníctvom licenčných zmlúv. Na druhej strane, ak niekto použije zvukový záznam bez súhlasu jeho výrobcu, pôjde o neoprávnený zásah do práva výrobcu zvukového záznamu použiť zvukový záznam.
36. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením zmlúv, ktorými stranami medzi sebou upravovali práva k sporným hudobným produkciám. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy zo dňa 31.01.200 v bode 5 z dôvodu neurčitosti pojmu produkčné práva, jeho neurčitosť namietal aj v zmluve z 01.04.1998. S touto námietkou sa súd nestotožnil.
37. V zmluve zo dňa 01.04.1998 vystupuje žalobca v pozícii producenta a žalovaný je označený ako vydavateľ a nakladateľ, pričom sa v zmluve pojednáva - deklaruje, že produkčné práva k produkciám vymedzeným v prílohe zmluvy sú výhradným majetkom producenta - žalobcu a žalovaný ich vydáva s povolením producenta. Súčasne si strany dojednali, že hudobné produkcie, o ktoré sa v zmluve jedná, nemôžu byť prevedené na tretiu osobu. Pojem producent je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka výrobca, výrobný podnikateľ a pojem produkčné práva potom celkom jednoznačne označuje práva výrobcu, práva výrobcovské, v súdenej veci výrobcovské práva k vymedzeným hudobným produkciám, ako k výsledku činnosti výrobcu, producenta. Súd má za to, že hoci autorský zákon (ani účinný v čase uzavretia zmluvy, ani účinný v aktuálnom čase) nepozná pojem producent zvukového záznamu, či produkčné práva, tieto sa však celkom bežne používajú a ich jazykový význam je zrejmý. Na druhej strane, nemožno len preto, že zmluvné strany v zmluve použijú pojem, ktorý nemá legálnu definíciu v právnom predpise, bez ďalšieho konštatovať, že zmluva je v časti, kde sa tento pojem používa nezrozumiteľná, a preto neplatná. Neplatná by bola len vtedy, ak by ani za použitia výkladových pravidiel nebolo možné zistiť, čo sa daným slovným vyjadrením zamýšľalo upraviť. Je nutné brať do úvahy nielen slovné vyjadrenie, ale aj vôľu zúčastnených, a podľa ostatného obsahu zmluvy možno jednoznačne dospieť k záveru, že účelom tejto zmluvy bolo upraviť vzájomné vzťahy k hudobným záznamom tak, aby bolo zrejmé, kto je ich producent (výrobca) a kto užíva vymedzené (tu vydavateľské) práva k nim druhotne len na základe súhlasu producenta- výrobcu. Je zrejmé, že ako ich výrobca nepochybne nebol zmluvne vymedzený žalovaný, keďže ten bol označený pojmom vydavateľ, teda ten, kto od výrobcu dostal len súhlas na vydanie konkrétnej produkcie. Okrem toho z obsahu listiny je zrejmé, že producent ani nemal v úmysle na niekoho prevádzať práva k produkciám, čo výslovne do zmluvy aj jej účastníci zakotvili, preto účelom tejto zmluvy nepochybne nebolo prevádzať práva producenta (výrobcu) k hudobným zvukovým produkciám, producent nemal v úmysle sa týchto zbaviť, ale mal v úmysle byť nositeľom výrobcovských práv k nim. Preto súd uzatvára, že zmluva zo dňa 01.04.1998 je podľa svojho obsahu dohodou, ktorej účelom bolo ustálenie si, resp. deklarovanie právneho postavenia jej účastníkov k zvukovým hudobným produkciám uvedeným v prílohe, tak, že nositeľom výrobcovských práv má byť žalobca a žalovaný má byť osobou oprávnenou tieto produkcie so súhlasom ich výrobcu vydávať. Na takúto dohodu obsahovo nadväzovala zmluva zo dňa 31.01.2000, ktorou si strany dohodli,
že žalobca prenecháva žalovanému produkčné práva na hudobné produkcie, ktoré sú jeho majetkom, pričom hudobné produkcie sú predmetom dohody zo dňa 01.04.1998. Dohodli si tiež, že žalobca bude dostávať za prenechanie týchto práv mesačne sumu 10.000,- Sk a že táto dohoda platí na dobu určitú do 31.12.2014. K výkladu pojmov producent a produkčné práva súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie týkajúce sa výkladu týchto pojmov v zmluve z 01.04.1998 a konštatuje, že nepochybne stranám bolo zrejmé (a aj čitateľovi zmlúv je zrejmé), čo strany zamýšľali pod pojmom producent a produkčné práva k hudobným produkciám. Ak by strany nemali jasno v tom, čo pod týmito pojmami mienia, určite by opakovane tieto nepoužívali vo viacerých právnych úkonoch, vo vzťahu ku ktorým (najmä k zmluve z 31.01.2000) aj žalovaný skôr ( v zápisnici z trestného konania na č.l. 165) uvádzal, že sa zmluvou riadil (teda jej nepochybne rozumel, keď vedel, aké má z nej práva a povinnosti) a námietku neurčitosti a pre neho nezrozumiteľnosti uvedených pojmov vzniesol až v tomto spore po viac než 10 rokoch od uzavretia zmluvy. Aj z obsahu tejto zmluvy možno vyvodiť, že strany opäť zhodne prejavili vôľu v tom smere, že žalobca je ten, kto má výrobcovské práva k totožným produkciám a že ani nikdy nemal v úmysle majetkové práva k nim previesť, keď sa konštatuje, že tieto sú žalobcovým majetkom. Z obsahu zmluvy nemožno vyvodiť to, že by mali majetkové výrobcovské práva k nim patriť žalovanému. Účelom tejto dohody nepochybne nebol prevod majetkových výrobcovských práv na žalovaného a ak by aj šlo o prevod, tak by bol len časovo obmedzený do 31.12.2004 a nie neobmedzene trvajúci aj po tomto dátume, kedy by akékoľvek práva výrobcu k záznamom u žalovaného pominuli. Vôľu žalobcu vymedzenú v tejto zmluve podľa názoru súdu nemožno chápať inak ako udelenie súhlasu, teda licencie žalovanému za dohodnutú mesačnú odmenu používať hudobné produkcie, teda táto zmluva, hoci nie je tak označená, má charakter zmluvy licenčnej. Tento súhlas bol v zmysle zmluvy udelený len do 31.12.2004, ako žalobca uviedol, chcel vedieť, či to bude fungovať, a preto určil takýto dátum „na skúšku“. Existencia ďalšej licencie, ktorá by časovo nadväzovala na túto zmluvu, resp. udelenie súhlasu na použitie zvukových hudobných produkcií po dátume 31.12.2004 v konaní nebola tvrdená ani preukázaná. Z obsahu týchto zmlúv podpísaných oboma stranami preto podľa názoru súdu je nutné ustáliť, že strany si boli vedomé a deklarovali, že výrobcovské práva k hudobným zvukovým záznamom vymedzeným v prílohe zmluvy z 01.04.1998 (na ktorú odkazuje aj zmluva z 31.01.2000) nepatria žalovanému a ani jednou z týchto zmlúv na žalovaného prevedené neboli. Naopak, je na základe týchto zmlúv možné konštatovať, že tieto majetkové práva producenta má a hodlá si ich ponechať žalobca, ktorý sa len na obmedzený čas do 31.12.2004 rozhodol udeliť žalovanému súhlas na nakladanie s hudobnými zvukovými záznamami. Okrem toho aj z bodu 3 zmluvy z 31.01.2000 vyplýva, že ako producent, teda výrobca bude pôsobiť a bude so žalovaným spolupracovať žalobca, a teda postavenie žalobcu ako producenta a výrobcu hudobných záznamov posilňuje i toto dojednanie. Takéto konanie žalobcu celkom jednoznačne nebolo ojedinelé, keď aj z prehlásenia W., ktorý u žalovaného pôsobil v predošlom období ako spoločník a konateľ potvrdil, že aj v skoršom období za jeho pôsobenia vo firme žalobca udeľoval žalovanému licencie na rozmnožovanie žalobcových hudobných produkcií (ktoré sa označením čiastočne zhodujú s tými, ktoré boli zahrnuté aj do prílohy zmluvy z 01.04.1998). Súd preto uzavrel, že uvedené dve zmluvy sú platné, keďže iné dôvody neplatnosti jednak ani neboli tvrdené, ale ani ich súd nezistil. Pri usporiadaní vzájomných vzťahov medzi stranami sporu preto súd prihliadal na ich obsah a účel, pričom ich vyhodnocoval aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými produkovanými dôkazmi. Predloženie zmlúv pritom nezbavuje povinnosti žalobcu riadne preukázať to, že skutočne je on je aj skutočne výrobcom predmetných do zmlúv zahrnutých zvukových záznamov, keďže uvedenú skutočnosť žalovaný spochybňuje. Súd bude preto skúmať, či obsah týchto zmlúv korešponduje s obsahom ostatných v konaní produkovaných dôkazov, až na základe čoho možno nepochybne dospieť k záveru o postavení žalobcu ako výrobcu predmetných zvukových záznamov
38. Čo sa týka vyhodnotenia postavenia výrobcu zvukového záznamu, súd konštatuje, že skúmal, kto bol osobou, ktorá iniciovala alebo inak zabezpečila konečné vyhotovenie zvukových záznamov, ktoré sú predmetom konania. Žalobca predložil šanón obsahujúci CD so zvukovými hudobnými záznamami zachytenými na CD nosičoch, ktoré majú predstavovať originálne konečné vyhotovenie sporných zvukových záznamov, ku ktorým došlo prehratím a celkovou úpravou záznamov z pôvodných DAT kaziet, ktoré boli len surovými nahrávkami vyžadujúcimi si ešte konečnú úpravu, ktorú pre žalobcu realizovalo štúdio W. F. W. T. v V.. Čo zahŕňal proces úpravy do konečnej podoby podrobne žalobca odôvodnil a vyplýva aj z predloženého prehlásenia Pedro T. Petra Dewalta. Žalovaný vo vzťahu k predloženým CD konštatoval, že takto konečné nahrávky zvukových záznamov na CD prehraté zo surových DAT pásiek nevyzerali a že si ich môže ktokoľvek takto označiť, kto má „fixky“. Žalovaný však v konaní nepreukázal, ako inak malo teda vyzerať konečné vyhotovenie záznamov, ktoré sú predmetom konania. Žalovaný predložil len 2 CD Betlehemská hviezda (Betlehemskou hviezdou sa súd
bude zaoberať osobitne) a Radostná zvesť - najkrajšie vianočné piesne a koledy (ktorá ani nie je medzi 35. záznamami, určenia práva ku ktorým sa žalobca podľa petitu žaloby domáha) tvrdiac, že toto je konečné vyhotovenie, avšak vo vzťahu k ostatným záznamom, ktoré sú predmetom konania, neúčinne len poprel, že žalobcom predložené CD v šanóne nie sú konečnými zvukovými záznamami. Neuviedol ale k tomu žiadne bližšie skutočnosti, ako inak teda majú konečné vyhotovenia vyzerať, prípadne nepredložil záznamy sporných produkcií, ktoré on považuje za konečné. Ak považoval za konečné spracovanie to, ktoré vyšlo z nahrávacieho štúdia W. T. v C., ním predložené dôkazy svedčia len o tom, že žalovaný zaplatil tomuto štúdiu nahratie Betlehemskej hviezdy a nie ostatných sporných produkcií. Ani email Rostislava W. z Pavlík Records z XXX.XX.XXXX ( č.l. 241) nepreukazuje zabezpečenie nahratia, vyhotovenia konkrétnych záznamov, pretože sa v ňom len konštatuje, že bol objednaný na nahrávanie rôznych titulov, ale žiaden konkrétny sa v emaili nespomína. Ani tento dôkaz preto nie je spôsobilý preukázať, že by v tomto štúdiu zabezpečil žalovaný vyhotovenie niektorého zo sporných záznamov (k Betlehemskej hviezde ďalej sa súd vyjadrí osobitne). Preukázanie nahratia a konečného spracovania zabezpečeného žalovaným v Pavlík T. Tvrdošín preto k sporným titulom (okrem Betlehemskej hviezdy) preukázané nebolo, a preto z tohto tvrdenia súd ani nemohol vychádzať. Žalovaný predložil listinné dôkazy z r. 1999, ktoré sa týkali Betlehemskej hviezdy (faktúra č. XXX/XX za nahrávanie v Pavlík T., C., doklady na vyplatenie honorárov R., S., B.), teda týmto preukazoval svoje iniciátorstvo a konečné spracovanie uvedeného titulu (Betlehemskou hviezdou sa súd bude zaoberať osobitne). Tiež predložil zmluvu so skupinou Profil, ktorou sa zaviazal žalovaný vyprodukovať počas trvania zmluvného vzťahu so skupinou Profil min. jednu hudobnú nahrávku za kal. rok, avšak bez ďalšieho nemožno skonštatovať, že by táto zmluva mala akýkoľvek vzťah k sporným záznamom, pretože nie je zrejmé, ktoré konkrétne produkcie z tých 35., ktoré sú predmetom konania, takýmto spôsobom žalovaný zazmluvnil, či sa táto týkala aj záznamov W. X-X a Profil - N. M., resp. iných záznamov, a teda nie je možné jednoznačne vyvodiť akýkoľvek vzťah tejto zmluvy k niektorej zo sporných produkcií. H. vystavené spol. KT PLUS TRADE Nová Dubnica predložené do konania, ktoré mali znieť na odber obalov CD a MC pre jednotlivé produkcie sami osebe nepreukazujú, že žalovaný je ten, koho možno považovať za výrobcu zvukových záznamov, ku ktorým sa objednali a dodali obaly, keď činnosť výrobcu smeruje k zachyteniu a finálnemu spracovaniu záznamu počuteľného sluchom, teda k tomu, aby bolo možné originálny záznam v konečnej podobe počuť a nie k dodaniu obalov na CD či MC nosiče, na ktorom sú tieto zvuky zachytené. Tiež sa žiada dodať, že sa podľa faktúr z 25.07.2000 a 19.10.2000 objednávalo niekoľko sto či tisíc kusov obalov, a preto je zrejmé, že sa táto objednávka a dodávka netýkala ani vyhotovenia obalov na jeden originálny zvukový záznam, ale pre rozmnoženiny záznamov ( zrejme zabezpečovaných na základe licencie udelenej žalobcom zmluvou z 31.01.2000). K dodaciemu listu 91/5814 dodávateľa R. V. - A.L.I. na výrobu CD sony P. V. 2, T. kraj - piesňou ťa chválim, Univerz 4 - Various, súd konštatuje, že jediná z týchto produkcií je predmetom konania P. V. (Univerz 4 - Various ani Rodný kraj - piesňou ťa chválim predmetom konania nie sú), pričom vo vzťahu k Ave Maria nemožno zase bez ďalšieho dospieť k záveru, že sa jednalo o výrobu originálu zvukového záznamu, ale nepochybne sa jednalo o len vyhotovenie rozmnožením, keď si žalovaný nechal vyrobiť celkovo 593 kusov Sony CD v zmysle dodacieho listu a faktúry z 09.11.2000, čo zrejme činil práve na základe licencie udelenej zmluvou z 31.01.2000 (navyše k záznamu Ave V. 2 súd žalobu určovaciu zamietol, ako bude ďalej odôvodnené). S poukazom na uvedené skutočnosti súd nemal dôvod nevziať do úvahy žalobcom predložené záznamy na CD a nepovažovať ich za konečné originálne vyhotovenia záznamov, keď jednak žalovaný nepreukázal, že by on zabezpečil či inicioval konečnú formu záznamov a mal k dispozícii originály záznamov v inej konečnej forme a prevedení a navyše skutočnosť, že sa jedná o konečné formy zaznamenania zvukov potvrdil vo svojich prehláseniach aj W. F. z W. Records, ktorý potvrdil, že on pre žalobcu zabezpečil konečné vyhotovenia originálneho záznamu prehratého z DAT pásiek v tejto forme a prevedení.
39. Predmetom konania sú práva k záznamom:
1. Moje Vianoce, nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1990, 2. Vianočná omša (Slovenské Vianoce), nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1975-1977 3. Profil 1-9, nachádzajú sa v predloženom obale, 4. Profil - naše Vianoce, nachádza sa v predloženom obale, 5. Sen lásky (.), nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1990, 6. M. M., nachádza sa v predloženom obale, 7. Viva P., nachádza sa v predloženom obale, 8. W. classic (F. majstrov), nachádza sa v predloženom obale len nosič označený ako W. E. X.,
9. B. organové skladby, nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1985-1994 10. Q. S. X (D. saxafóny), nachádza sa v predloženom obale, XX. Q. S. (C.), nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1988, 12. H. harmonika, nachádza sa v predloženom obale, XX. W. párty, nachádza sa v predloženom obale, XX. B. pochody, nachádza sa v predloženom obale, XX. V dobrej nálade, nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1990, 16. Nevipe, v obale sa nenachádza sa takto označený nosič, ale len nosič Cigánska svadba hudobnej skupiny Nevipe, 17. To more jadranské 1, nachádza sa v predloženom obale, XX. To more jadranské 2, nachádza sa v predloženom obale, XX. La W., nachádza sa v predloženom obale s označením W. W. T., licencia SK J. S., XX. Ó D., nachádza sa v predloženom obale s označením W. W. T. V., licencia SK-CZ J. S., XX. S. 1, nachádza sa v predloženom obale nosič hudobnej skupiny S., XX. Q., nachádza sa v predloženom obale, 23. B. J. na burze, v obale sa nenachádza takto označený nosič, 24. W. A. Q., v obale sa nenachádza takto označený nosič, 25. Y. 1, v obale sa nachádza takto označený nosič hudobnej skupiny Y., 26. G. evergreens, nachádza sa v predloženom, XX. Slovenská svadba, nachádza sa v predloženom obale, 28. A. garbiarenka, nachádza sa v predloženom obale, XX. P. V., nachádza sa v predloženom obale, XX. Do mesta A., nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1987, 31. A. dieťa krásne, nachádza sa v predloženom obale, XX. M. s V., nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1987, 33. K. M., nachádza sa v predloženom obale s označením roku záznamu 1988, XX. A. hviezda, nachádza sa v predloženom obale, 35. K., nachádza sa v predloženom obale.
40. Súd konštatuje, že originály zvukových hudobných produkcií označených ako vyššie ako X.Moje M., 2. M. omša (B. M.), 5. B. lásky, 9. B. organové skladby, XX. Q. S. (C.), XX. V dobrej nálade, XX. Do mesta A., XX. M. s V. a XX. K. M. v zmysle vyššie uvedených informácií vznikli v rokoch pred vznikom žalovaného (tento vznikol 07.10.1991), a preto nie je možné, aby sa žalovaný považoval za výrobcu zvukového záznamu. Vo vzťahu k nim tiež potvrdil W. T., že bolo ich konečné nahratie a úprava zabezpečované pre žalobcu týmto štúdiom, pričom i roky ich konečného nahratia uvedené vo vyhlásení W. T. (č.l. 260) korešpondujú s rokmi uvedenými na príslušných nosičoch CD. W. V. ( č.l. XXX) potvrdil, že výrobcom produkcií X.Moje M., 2. M. omša (B. M.), 5. B. lásky, XX. Q. S. (C.), XX. V dobrej nálade, XX. Do mesta A., XX. K. M. bol rovnako žalobca pred vznikom žalovaného. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav preto súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že vo vzťahu k týmto hudobným záznamom bolo postavenie žalobcu ako výrobcu zvukových záznamov preukázané. V konečnom dôsledku sa takéto postavenie k dotknutým záznamom deklaruje aj v oboch zmluvách uzatvorených so žalovaným z 01.04.1998 a 31.01.2000.
41. Vo vzťahu k záznamom 19. La W. a XX. Ó D., súd uvádza, že obe sa nachádzajú nahraté na nosičoch, ktoré sú súčasťou predloženého šanónu, pričom na oboch je označené : Produkcion Pedro Records a žalobca je na nich označený ako osoba, ktorej bola udelená licencia pre územie SR, prípadne SR a ČR. Uvedené potvrdil aj žalobca, keď vo svojom vyjadrení z 27.07.2015 uvádza, že W. F. poskytol licencie na používanie týchto jeho produkcií na Slovensku v prospech žalobcu. V prehlásení Pedro T. Peter Dewalt z 29.05.2015 sa uvádza, že od roku 1993 žalobcovi licenčne previedol produkcie o.i. i Ó, D. a La W. ( č.l. 260). B. konštatuje, že žalobca sám potvrdil, že je len nositeľom privolenia - súhlasu na použitie týchto produkcií na určitom teritóriu, ktorý mu udelil W. T., čo korešponduje s údajom na predložených nosičoch CD, kde sú záznamy zaznamenané. Aj W. T. potvrdil vo vyhlásení udelenie licencie na ich používanie, pričom, vzhľadom na prevoditeľnosť majetkových práv výrobcu zvukového záznamu, tieto síce je možné previesť na iného (prípadne aj na žalobcu), ale prevedenie práv výrobcu zvukového záznamu z W. T. na žalobcu preukázané nebolo. Žalobca prakticky sám potvrdil len to, že má licenciu na ich použitie, nie že na neho boli majetkové práva výrobcu zvukového záznamu prevedené. Ak aj vo vyhlásení W. T. sa uvádza, že tieto licenčne previedol na žalobcu, pri prevode majetkových práv výrobcu zvukového záznamu nejde o žiadnu licenciu a licenčnú zmluvu (tá sa týka len udelenia
súhlasu na použitie záznamu určitým spôsobom), ale musí ísť o zmluvu, z obsahu ktorej musí byť zrejmý prevod majetkových práv výrobcu záznamu na iného. Existencia takejto zmluvy v konaní preukázaná nebola (a nakoniec i žalobca tvrdil len to, že dostal licenciu na použitie), a preto mu práva výrobcu zvukového záznamu nesvedčia. V tejto časti preto súd žalobu zamietol, keďže zistenia (a prakticky aj neskoršie tvrdenia žalobcu uvádzané v konaní) vyplynúce z ostatných neskôr produkovaných dôkazov boli v rozpore s obsahom zmlúv z 01.04.1998 a 31.01.2000.
42. Ďalšie produkcie uvedené v petite žaloby, sú 3. Profil 1-9, 4. Profil - naše M., 6. M. M., 7. M. P., 8. W. classic (F. majstrov), XX. Q. S. 2 (D. saxafóny), XX. H. harmonika, XX. W. párty, XX. B. pochody, XX. N., XX. To more jadranské 1, XX. To more jadranské 2, XX. S. 1, XX. Q., XX. B. J. na burze, XX. W. A. Q., XX. Y. 1, XX. G. evergreens, XX. B. svadba, XX. A. garbiarenka, XX. P. V., XX. A. dieťa krásne, XX. A. hviezda, XX. K.. Vo vzťahu k týmto súd uvádza podrobne nasledovné:
43. Čo sa týka W. W. a H. harmonika, Dr. B. V. dňa 10.02.2015 prehlásil, že práva k produkcii H. harmonika X-X daroval žalobcovi a nikdy ich nepreviedol žiadnemu vydavateľstvu na B. alebo v Čechách. K prevodu majetkových práv výrobcu k zvukovému záznamu dochádza zmluvou, ktorá však ako osobitný typ nie je v aktuálne účinnom autorskom zákone upravený a rovnako tak nebol ako osobitný typ upravený ani v predošlých právnych úpravách. Môže sa tak udiať preto akoukoľvek nepomenovanou zmluvou, z ktorej bude zrejmá vôľa previesť majetkové práva k záznamu na tretiu osobu, či už odplatne alebo bezodplatne, a vtedy sa na práva a záväzky z takýchto zmlúv primerane použijú ustanovenia iných pomenovaných zmlúv (kúpna, darovacia a iné). Takáto zmluva pritom nemusí mať písomnú podobu. Z čestného prehlásenia prevodcu p. V. tak vyplynulo, že on previedol práva k svojmu záznamu na žalobcu formou darovania, čo tvrdil aj žalobca vo svojich písomných podaniach. Prevod majetkových práv pôvodného výrobcu zvukového záznamu k záznam tak bol preukázaný písomným potvrdením prevodcu, na základe čoho súd ustálil, že žalobcovi ako nadobúdateľovi svedčia (na neho prevedené) práva výrobcu zvukového záznamu, keď súčasne bolo prehlásené, že k tomuto záznamu neboli práva prevedené na inú osobu - hudobné vydavateľstvo v SR alebo v ČR, a teda nemohli byť prevedené na žalovaného. Rovnaká osoba súčasne potvrdila, že spolupracoval pri zhotovovaní Polka W. vo všetkom so žalobcom a že všetky práva k tomuto záznamu patria jemu. Spolupráca týchto dvoch zúčastnených je zaznamenaná aj na predloženom nosiči CD. Žalovaný hoci tvrdil, že on zabezpečoval všetky konečné vyhotovenia záznamov, ktoré výlučne ona sám financoval, nepredložil vo vzťahu k tomuto záznamu (na rozdiel od žalobcu) vôbec žiaden dôkaz. Súd preto považuje za preukázané, že tak, ako bol originál záznamu žalobcom predložený na CD prevedených z DAT pásiek prostredníctvom W. T., práva k nemu patria žalobcovi ako výrobcovi tohto hudobného zvukového záznamu.
44. Čo sa týka ostatných dosiaľ vyššie nerozobratých záznamov, W. V. dňa 10.04.2015 prehlásil, že za jeho pôsobenia u žalovaného dostal žalovaný od žalobcu licencie na vyhotovovanie rozmnoženín produkcií, ktoré vyhotovil žalobca v rozsahu okrem iných aj W. X-8, Profil - naše Vianoce, M. M., M. P., A. dieťa krásne, Q., K., B. pochody, A. garbiarenka, G. evergreens, Q. S. X (D. saxafóny), To more jadranské 1, To more jadranské 2, Slovenská svadba, Y. 1 a S. 1. Potvrdil, že tieto produkcie nikdy neboli vložené do majetku žalovaného a nikdy nebola medzi žalobcom a žalovaným pochybnosť o tom, že práva patria výlučne žalobcovi, keďže len on sa staral o zhotovovanie hudobných produkcií. Tieto všetky záznamy pritom sú tie, vo vzťahu ku ktorým potvrdil W. F. z W. T., že ich pre žalobcu všetky zhotovil do konečnej podoby prehratím zo surových DAT pásiek podľa pokynov žalobcu upravením a spracovaním do finálnej verzie tak, ako boli súdu predložené. A všetky tieto sú tými, ktoré sa spomínajú v prílohe zmluvy z 01.04.1998 a odkazom i v zmluve z 31.01.2000 a ktorých existenciu a (len) licenciu udelenú žalovaným (nie výrobcovské práva k nim patriace žalovanému) osvedčuje W. V.. Na základe tohto, keď v prílohe zmluvy, v potvrdení W. V. sú aj ich označenia totožné, nepochybne ich je možné zidentifikovať. Uvedené zistenia vyplývajúce z týchto listinných dôkazov potvrdzujú tvrdenia žalobcu o tom, že on bol ten čo inicioval a zabezpečovalo konečné nahratie záznamov. Naproti tomu, žalovaným predložené dôkazy vyššie opísané v odseku 38 vôbec nesmerovali k preukázaniu toho, že on je tým, kto akokoľvek inicioval alebo zaisťoval konečné spracovanie a vyhotovenie originálu týchto záznamov, a to z dôvodov tam tiež uvedených, keď súd podrobne k ním predloženým dôkazom uviedol, prečo nie sú spôsobilé preukázať postavenie žalovaného ako výrobcu týchto zvukových záznamov (riadne odôvodnené vo vzťahu k faktúram, pokladničným dokladom, dodacím listom a zmluve s kapelou Profil). Preto vo vzťahu k týmto záznamom tiež súd dospel k záveru o tom, že žalobcovi patria práva výrobcu k nim, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Predložené boli všetky CD nosiče s týmito záznamami, a preto možno mať ustálené, o aké záznamy sa jedná.
45. Ako už súd vyššie uviedol, v predloženom šanóne sa nenachádzajú nosiče zo záznamom oznčeným Strýco J. na burze a Príhody A. Q., určenie práv ku ktorým je tiež predmetom žaloby. Na preukázanie práv žalobcu ako výrobcu zvukového záznamu k nim predložil žalobca len čestné vyhlásenie W. V. z 10.04.2015, avšak v tomto čestnom vyhlásení sa hovorí len o tom, že žalobca vyrobil produkciu A. Q. a B. J. a udelil k nim žalovanému licenciu. Z takéhoto vymedzenia nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že sa jedná o tie záznamy, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada určiť právo, keď tieto sa ani len názvom nezhodujú s tými, ktoré sú súčasťou žalobného petitu a prílohy k zmluve z 01.04.1998. Nemožno pritom vylúčiť sa jedná o iné záznamy (napr. prvšie či neskoršie záznamy rovnakej tematiky, prípadne iné záznamy na seba nadväzujúce, pokračovanie atď.). To všetko bez toho, aby boli tieto dve produkcie ako zaznamenané zvukové záznamy, súdu aj predložené na príslušnom nosiči, ktoré by preukazovali to, že boli aj skutočne spracované do konečnej podoby na predložených CD štúdiom W. T. tak, ako to bolo vo vzťahu k CD nosičom predloženým súdu vyhlásené. Pre určenie práva musí byť nepochybné, o aké záznamy ide, nemožno sa len domnievať, že tie, o ktorých pojednáva W. V. v prehlásení a ktoré má namysli žalobca odkazujúc na ich označenie v zmluve, sú totožné. To isté súd konštatuje vo vzťahu k záznamu označenému v petite žaloby ako N.. V predloženom šanóne, obale sa nenachádza takto označený nosič, ale len nosič E. svadba, kde je ako hudobná skupina označená Nevipe. Záznam E. svadba však ale nie je podľa vymedzenia v žalobnom petite predmetom konania. Bez ďalšieho pritom nie je možné stotožniť v petite a v prílohe zmluvy uvedený záznam Nevipe s predloženým záznamom Cigánska svadba, pričom žalobcovi sa nepodarilo predložiť taký dôkaz, ktorý by s určitosťou potvrdzoval ich totožnosť. Záznam Nevipe, ktorý je predmetom konania v konečnom dôsledku môže byť aj iný bližšie neidentifikovaný záznam kapely Nevipe. Tiež treba dodať, že okrem prílohy k zmluve z 01.04.1998 žiaden listinný dôkaz predložený žalobcom vôbec ani len o produkcii Nevipe nepojednáva, keď tento nie je ani obsahom čestného prehlásenia Petra V., ktorý má podľa vyjadrenia žalobcu preukazovať práva žalobcu k nemu. Uvedená listina práva k Nevipe ani k E. svadbe nerieši. Obdobné zistenie a nedôslednosť v preukazovaní práv žalobcu je súd nútený konštatovať aj vo vzťahu k produkcii ( v zmysle petitu žaloby) W. classic (drobnosti majstrov), pričom takto je záznam označený aj v prílohe zmluvy z 0X.04.1998. Na preukázanie práv žalobcu k tomuto záznamu predložil žalobca CD nosič Pop clasic 1 s odôvodnením, že ide o konečnú produkciu v zmysle prílohy k zmluve. V čestnom vyhlásení Petra V. sa ako záznam, ktorý mal vyrobiť žalobca a udeliť k nemu licenciu žalovanému, sa zase uvádza Pop classic - Svetové melódie v rytme poézie. Už len takéto rôznorodé (trojaké) označovanie (údajne) totožného záznamu vyznieva značne rozporne bez možnosti dospieť k jednoznačnému záveru o tom, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu záznamu patria žalobcovi výrobcovské práva. Môže ísť o totožný záznam, rovnako pravdepodobne, ako sa môže jednať o rôzne záznamy (len tematicky, žánrovo či inak obdobné, môže sa jednať o pokračovanie na seba nadväzujúcich súvisiacich produkcií a pod). Žalobca však neprodukoval také dôkazy, ktoré by umožňovali dospieť k jednoznačnému záveru o identifikácii tohto konkrétneho záznamu. Vo vzťahu k uvedeným štyrom záznamom súd vzhľadom na to, že nebolo preukázané nepochybné postavenie žalobcu ako ich výrobcu, súd žalobu zamietol.
46. K produkcii Profil 9 súd uvádza, že tento bol zahrnutý do prílohy k zmluve z 01.04.1998, takýto zaznamenaný hudobný snímok bol predložený na CD nosiči aj súdu v obale v podobe konečného spracovania upraveného štúdiom W. T. V. v zmysle jeho potvrdenia, hoci tento záznam sa nespomína v čestnom prehlásení W. Marčeka. W. k nemu boli upravené predloženými zmluvami a existenciu tohto záznamu preukázal žalobca jeho predložením na nosiči CD. Na tomto vyhotovení nosiča je označený ako producent žalobca (rovnako ak na ostatných produkciách skupiny Profil), pričom nebol preukázaný opak, a síce to, že by výrobcom bol žalovaný. Vo vzťahu k všetkým produkciám skupiny Profil (Profil 1-9 a Profil- naše Vianoce) súd uvádza, že hoci žalovaný predložil zmluvu s kapelou Profil, opakovane ako v odseku 38 uvádza, že z nej nevyplýva, že by táto zmluva mala akýkoľvek vzťah k sporným záznamom, pretože nie je zrejmé, ktoré konkrétne produkcie z tých 35., ktoré sú predmetom konania, takýmto spôsobom žalovaný zazmluvnil, či sa táto týkala aj záznamov Profil 1-9 a Profil - N. M., alebo iných titulov, ktoré predmetom konania nie sú. Nemožno teda na podklade nej ustáliť postavenie žalovaného vo vzťahu k sporným titulom, a teda nie je tento dôkaz spôsobilý preukázať opak a síce vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z dôkazov žalobcu svedčiacich v prospech jeho výrobcovských práv k týmto záznamom. Aj vo vzťahu k tomuto záznamu súd preto žalobe vyhovel.
47. Ďalším záznamom so spornými právami je P. V. (takto v zmysle označenia podľa petitu žaloby, ako aj prílohy k zmluve z 01.04.1998). V šanóne boli predložené obe produkcie na CD P. V. 1, kde je uvedený ako producent žalobca a P. V. 2, kde je uvedený ak producent žalovaný. F. R. a S. S. (interpretky,
sólistky - speváčky) v čestných prehláseniach vyhlásili, že pri oboch spolupracovali výlučne so žalobcom ako s producentom, ktorý im predstavil ideu, zabezpečil a zorganizoval všetko preto, aby sa mohli uvedené produkcie uskutočniť, dohodnutá s ním bola dramaturgia aj forma umeleckého stvárnenia, producent usmerňoval celú činnosť až do zhotovenia mastrov - konečných záznamov. Vo vzťahu k P. V. X je potom uvedené vyjadrenie interpretiek v spojení s predloženým konečným vyhotovením CD spracovaným v W. T. a údajmi zaznamenanými na týchto CD nosičoch dôkazom o postavení žalobcu ako výrobcu, producenta tohto záznamu. Vo vzťahu k P. V. 2 však zostalo postavenie žalobcu ako výrobcu zvukového záznamu napriek predloženiu uvedených čestných vyhlásení náležite nepreukázané nad všetky pochybnosti, nakoľko sám žalobca predložil nosič P. V. 2, kde je ako producent označený žalovaný a nie on sám, hoci toto postavenie sám súdu prednáša. V konečnom dôsledku, ani samotná príloha k zmluve z 01.04.1998 neupresňuje, pre ktorý z dvoch záznamov P. V. má byť výrobcom žalobca, a teda bolo na ňom, aby preukázal, či mu toto postavenie svedčí v prospech oboch, alebo len niektorého z nich. Jednoznačne tak možno dospieť k záveru len o právach žalobcu ako výrobcu záznamu P. V. 1, keď dôkaz predložený žalobcom samotným (CD P. V. 2) jeho postavenie výrobcu tohto záznamu spochybňujú. To všetko o to viac, ak aj SOZA eviduje žalovaného ako výrobcu P. V. 2 v zmysle jeho prehľadu nosičov (č.l. 288 a nasl.), čo síce je dôkazom len dokiaľ nie je preukázaný opak, ale práve v tomto prípade súd konštatuje, že opak preukázaný jednoznačne nebol. Preto žalobcovi svedčia práva výrobcu zvukového záznamu len vo vzťahu k Ave V. 1, a vo vzťahu k Ave Maria 2, súd žalobu zamietol.
48. Osobitne sa súd zaoberal záznamom Betlehemská hviezda. Žalobca predložil v šanóne CD A. hviezda tvrdiac, že toto je to konečné vyhotovenie tohto záznamu, ktoré on sám do tejto konečnej spracoval, resp. zabezpečil toto spracovanie cez nahrávacie štúdio W. T. a ku ktorému žiada určiť právo. Žalovaný predložil v prílohovej obálke CD Betlehemská hviezda (aj s originálnym obalom - bookletom) tvrdiac, že toto je tá konečná podoba zvukového záznamu, ktorú zabezpečil žalovaný cez nahrávacie štúdio W. T.. V prvom rade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci záznam Betlehemská hviezda bol zahnutý do prílohy zmluvy z 01.04.1998, tento v tomto roku nebol ešte nahratý, ale v tomto roku sa ešte len pripravovalo jeho vyhotovenie. K samotnému vyhotoveniu záznamu došlo až v roku 1999 (čomu svedčia aj predložené listinné dôkazy s týmto rokom - napr. pokladničné doklady za honoráre pre interpretov a doklady preukazujúce úhradu štúdia), pričom z tohto možno ustáliť, že zvukový záznam v roku 1998 ešte neexistoval v podobe počuteľnej sluchom. Potom jeho identifikácia ako zvukového záznamu už v roku 1998 v prílohe zmluvy z 1.4.1998 bola predčasná a predložená zmluva nie je preto dôkazom o právach žalobcu k tomuto záznamu, ktorý v tom čase v konečnej podobe ešte ani neexistoval. Po porovnaní údajov na CD nosičoch Betlehemská hviezda predložených žalobcom a žalovaným, súd konštatuje, že tieto údaje nie sú vôbec identické. Čo do počtu piesní, týchto je týchto zhodne 18, pričom posledná 18. pieseň je na oboch CD rozdielna (žalobcom predložené CD Hajaj Q. a žalovaným predložené CD Hojné požehnanie). Okrem toho ani jedna z 18 skladieb nie je totožná minutážou (každá pieseň má rozdielnu dĺžku trvania na oboch CD). Rozdielne sú napr. aj údaje o dirigentovi. Žalovaný spochybnil, že žalobcom predložené CD je konečným vyhotovením tohto záznamu a ako dôkaz predložil druhé CD ako konečné vyhotovenie (ako už bolo uvedené s neidentickým obsahom). Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia práv výrobcu zvukového záznamu k Betlehemskej hviezde, bolo jeho povinnosťou nad všetky pochybnosti v konaní preukázať, že existuje konkrétne konečné originálne vyhotovenie tohto sporného záznamu, ku ktorému má práva výrobcu, pretože ho on zabezpečil do takejto konečnej podoby. Za účelom preukázania tejto skutočnosti však žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. V konaní bolo možné (výlučne na návrh) znalecky preukázať, ktorá zo strán disponuje originálnou prvonahrávkou a ktoré z dvoch predložených CD je tým, ktoré je konečným vyhotovením, o ktoré žalobcovi v konaní ide. Toto bolo možné zistiť porovnaním CD Betlehemská hviezda predloženého žalobcom s CD Betlehemská hviezda predloženého žalovaným, prípadne aj porovnaním pôvodnej DAT kazety originálnej nahrávky Betlehemskej hviezdy s nahrávkami na týchto dvoch CD, čím by bolo možné zistiť, ktorá zo strán disponuje originálnym konečným záznamom. Že žalobca má originálnu ním zabezpečenú konečnú nahrávku záznamu však v konaní zistené nebolo. Žiadne takéto dokazovanie však strany (najmä žalobca) nenavrhli a ani z iných žalobcom produkovaných listín (vyjmúc zmluvu z roku 1998, keďže v čase jej podpisu tento záznam ešte neexistoval, a preto úprava práv k nemu bola predčasná) nie je možné zistiť, či skutočne to bol žalobca, ktorý zabezpečil do konečnej podoby originál tohto hudobného zvukového záznamu, pretože len v prípade preukázania tejto skutočnosti by bolo možné prisvedčiť jeho argumentácii, že má postavenie výrobcu zvukového záznamu. To bolo potrebné nepochybne preukázať o to viac, keď žalovaný predložil doklady preukazujúce po technickej a finančnej stránke zabezpečenie nahratia Betlehemskej hviezdy v štúdiu, vyplatenia honorárov interpretov, dirigentov podieľajúcich sa na jej tvorbe (doklady v roku 1999, 2000) a keď aj SOZA a SLOVGRAM ako výrobcu zvukového záznamu
evidujú žalovaného ( č.l. 188 a 155), čo vyznieva v prospech žalovaného. Pre úspech žalobcu bolo potrebné nepochybne preukázať opak. Toto sa podľa zhodnotenia súdu žalobcovi nepodarilo preukázať, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti určovacieho žalobného petitu k Betlehemskej hviezde zamietol.
49. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zamietol určovací žalobný návrh vo vzťahu k záznamom - La W., Ó D., B. J. na burze, W. A. Q., N., W. classic - drobnosti majstrov, P. V. X a A. hviezda. Vo vzťahu k ostatným uplatneným záznamom súd určovaciemu výroku vyhovel. Žalobcom predložené dôkazy viažuce sa k týmto záznamom všetky zhodne preukazovali jeho postavenie ako výrobcu zvukových záznamov, neboli vo vzájomnom rozpore a na základe nich nepochybne bolo postavenie žalobcu možné ustáliť. K vyhovujúcemu určovaciemu výroku súd ešte k argumentácii žalovaného dopĺňa, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že len on je v zmluvnom vzťahu so SOZA a SLOVGRAM, čo má preukazovať jeho postavenie odôvodňujúce zamietnutie žaloby, súd konštatuje, že akákoľvek evidencia v príslušnej organizácii kolektívnej správy je dôkazom o tom, že konkrétnemu subjektu patria práva vyplývajúce z tejto evidencie len dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Tieto organizácie totiž nemôžu s konečnou platnosťou ustáliť, komu určité práva svedčia alebo nesvedčia, ale vychádzajú len z informácií, ktoré im poskytnú príslušné subjekty. Pokiaľ sa však dôkazmi v prípadnom spore preukáže, že postavenie konkrétneho subjektu je iné, než vyplýva zo záznamov príslušnej inštitúcie (SOZA, SLOVGRAM), potom platí ten stav, aký bol rozhodnutý právoplatným rozsudkom bez ohľadu na evidenciu organizácie kolektívnej správy. Súd záverom dopĺňa, že nemohol vykonať dôkazy, pokiaľ ich strany nenavrhovali, pričom súd vykonal všetko dokazovanie, ktoré strany produkovali, keď na poslednom pojednávaní zhodne uviedli, že už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.
50. Keďže nebolo s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v odseku 48 preukázané postavenie žalobcu ako výrobcu zvukového záznamu A. hviezda, nedôvodný je aj žalobný petit o vydanie bezdôvodného obohatenia X.XXX,- eur s úrokom z omeškania odôvodňujúc tento nárok porušením jeho práv ako výrobcu zvukového záznamu A. hviezda. D. totiž tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil v tomto rozsahu tým, že udelil licenciu na použitie tohto záznamu spol. B.M.S. Music Services, s.r.o., hoci na to nebol už v tom čase oprávnený (zmluva toto umožňujúca platila len do 31.12.2004) a pretože výrobcom tohto zvukového záznamu je výlučne žalobca, ten jediný bol oprávnený v danom čase licenciu udeliť. Na to, aby vôbec bolo možné uvažovať o vyplatení peňažného nároku majúceho základ v porušení práva žalobcu ako výrobcu tohto zvukového záznamu, by bolo potrebné mať sporné postavenie žalobcu ako výrobcu zvukového záznamu nepochybne preukázané, čo sa žalobcovi, ako už bolo vyššie odôvodnené, preukázať nepodarilo, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.200,- eur s úrokom z omeškania na tomto skutkovom základe zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že má k záznamu Betlehemská hviezda aj svoje autorské práva, súd konštatuje, že zo skutkového vymedzenia žaloby a jeho zmeny ani nevyplýva, že by si primárne uplatňoval tento peňažný nárok žalobca práve titulom porušenia svojich práv ako práv autora, keď jeho argumentácia sa zameriavala počas konania najmä na preukázanie jeho postavenia ako výrobcu zvukového záznamu (a že v konaní ide práve o tieto práva a ich porušenie sa strany zhodli na pojednávaní dňa 19.01.2015). I napriek tomu súd uvádza, že i tak by nebolo možné žalobe ani na tomto základe (teda pre porušenie autorských práv žalobcu) v tejto časti vyhovieť. Žalobca uvádzal, že pri piesňach na tomto CD č. 8 a 16 bol skladateľ, pri piesňach 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 12, 13, 14, 15 a 17 bol aranžér a pri piesňach 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16 a 17 bol dirigent. Žalovaný nespochybňoval jeho autorstvo k piesňam 8 a 16 -Pastieri náhlili a V jasličkách, keď toto vyplýva aj z informácie na booklete CD Betlehemská hviezda predloženom žalovaným, aj z jeho vyjadrenia v podaní zo dňa 12.03.2014 a na pojednávaní dňa 27.08.2014, a teda za tieto práva patrí žalobcovi autorská odmena a jej vyplácanie sa realizuje formou SOZA, ktorá potvrdila, že pre uvedené dve skladby eviduje žalobcu ako autora a spracovateľa (potvrdenie SOZA na č.l.153-155), pričom odmena sa mu vypláca cez GEMA (nemecký ochranný autorský zväz), a preto práva žalobcu ako autora sú riadne vysporiadané. Postavenie žalobcu ako dirigenta je sporné, keď na CD Betlehemská hviezda, vo vzťahu ku ktorému bola uzatvorená licenčná zmluva s B.M.S, s.r.o. dňa 16.10.2012, je uvedený Róbert Mesároš, kde vyplatenie jeho honoráru za dirigovanie preukázal práve žalovaný pokladničným dokladom z 28.04.2000 ( čl. 247), naproti tomu žalobca tvrdí, že dirigentom bol on tak, ako je to zaznačené na ním predloženom CD Betlehemská hviezda v čiernom šanóne. Žalobca ani nepreukázal, že by mal byť v pozícii autora vo vzťahu k ostatným skladbám práve na CD Betlehemská hviezda, ktoré sa ocitlo v predaji na základe licenčnej zmluvy z r. 2012, keď je na booklete uvedené, všetky ostatné diela sú označené ako tradičné a žalovaný rozporuje autorský prínos žalobcu práve tým (pojednávanie z 27.08.2014), že tieto sú skladbami ľudovými a nie je preto nikto ich autorom.
Na odstránenie týchto rozporov však žalobca nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by nepochybne preukázalo postavenie žalobcu ako autora či dirigenta a prípadne jeho konkrétny autorský či iný prínos vo vzťahu k jednotlivým skladbám na CD Betlehemská hviezda, ktoré sa ocitlo v predaji na pultoch Tesco, keďže práve neoprávnené udelenie licencie na ďalšie verejné šírenie a rozmnožovanie a následný predaj v sieťach Tesco je podkladom pre uplatnenie tohto jeho nároku. V konečnom dôsledku v konaní ostalo nepreukázaným, či to vyhotovenie Betlehemskej hviezdy, ktoré predložil žalobca v šanóne (vzhľadom na už uvedený rozdielny obsah) je práve tým konečným originálom, od ktorého odvodzuje žalobca svoje práva výrobcu zvukového záznamu a do ktorého sa premietlo aj jeho tvrdené postavenie a prínos ako skladateľa, dirigenta a aranžéra a ak áno, v akom rozsahu sa tak premietlo. Tiež nebolo preukázané, že toto žalobcom predložené vyhotovenie je zhodné s tým, ktoré predložil ako originálne konečné vyhotovenie žalovaný ako to vyhotovenie, ktoré bolo zalicencované a uvedené do predaja (a v konečnom dôsledku booklet ktorého predložil aj žalobca so žalobou ako to CD, ktoré našiel na pultoch Tesca), a či aj do neho (a v akom rozsahu) sa premietlo tvrdené postavenie a prínos žalobcu ako skladateľa (okrem skladieb 8 a 16), dirigenta a aranžéra. Toto nepochybne tiež nad rámec už uvedeného vedie k záveru o nepreukázaní dôvodnosti tohto nároku žalobcu majúceho svoj základ v udelení licencie zmluvou zo dňa 16.10.2012 spol. B.M.S. A. V. Services, s.r.o.. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.
51. Ďalej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.821,48 eur s úrokom z omeškania zodpovedajúcej výške odmeny, ktorú žalovaný na úkor žalobcu získal poskytnutím odmeny na základe licenčnej zmluvy spol. B.M.S. A. V. Services, s.r.o. (licenčná zmluva z 23.08.2007 a dodatok k nej z 24.04.2008). Išlo o poskytnutie práv k zvukovému záznamu s nahrávkami diel:
Na základe zmluvy: Do mesta Betlema (W.), Nad A. (T. zvesť), V. presvätá (W.), W. sem pastuškovia (W.), F. večer (T. zvesť), C. padá sneh (W.), C. noc (T. zvesť), F. deň sa radujme (W.), W. noc (T. zvesť), Na nebesiach (T. zvesť), F. B. (W.), N. sa K. (T. zvesť), K. sa K. (T. zvesť), F. čas, J. valasi (W.), B., sláva (T. zvesť), Ó chýr preblahý (W.), pričom bola za práva k nim žalovanému poskytnutá odmena X.XXX,XX eur.
Na základe dodatku: F. večer (T. zvesť), C. noc (T. zvesť), T. zvesť (T. zvesť), N. A. (T. zvesť), W. sem pastuškovia (W.), W. noc (T. zvesť), S. (T. zvesť), Do mesta A. (W.), Na nebesiach (T. zvesť), N. sa K. (T. zvesť), S. búvaj (T. zvesť), Ó chýr preblahý (Profil), K. sa K. (T. zvesť), Q. trón (T. zvesť), B., sláva (T. zvesť), pričom bola za práva k nim poskytnutá žalovanému odmena 1.161,79 eur.
52. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto licenčnej zmluvy bolo rozširované CD nazvané ako Vianočné koledy - naše M., na ktorých sa nachádzajú z vyššie uvedených nasledovné skladby ( č.l. 18): Do mesta A., N. A., V. presvätá, W. sem pastuškovia, F. večer, C. padá sneh, C. noc, F. deň sa radujme, W. noc, Na nebesiach, F. B., N. sa K., K. sa K., F. čas, idú valasi, B., sláva, Ó, chýr preblahý.
XX. Žalobca konštatoval ( na pojednávaní a aj v podaní z 27.072015) a žalovaný to nerozporoval, že v prípade CD Vianočné koledy - naše M. ide o mix piesní z produkcií uvedených v prílohe zmluvy z 01.0X.1998 pod č. : 1 V. M., 4 W. - naše M., XX. A. dieťa krásne, XX. A. hviezda a neskôr doplnil, že pieseň č. 16 je z produkcie uvedenej v prílohe pod č. 2. M. omša. Pokiaľ sa jedná o tú časť, ktorá predstavuje piesne z produkcie č. 34 A. hviezda, súd už vyššie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol výrobcom tejto hudobnej zvukovej produkcie, resp. nebolo ani jednoznačne preukázané, že by bol dirigentom či iným subjektom s konkrétnym autorským prínosom tak, ako to súd ustálil v odseku XX. Preto ani nemožno konštatovať, že by poskytnutie súhlasu na použitie skladieb z tejto produkcie uvedenou licenčnou zmluvou zo strany žalovaného, bolo porušením práva žalobcu ako výrobcu zvukového záznamu, od ktorého porušenia žalobca tento svoj peňažný nárok predovšetkým odvodzoval. Čo sa týka ostatných záznamov z hudobných produkcií podľa prílohy zmluvy pod č. 1 V. M., 2. M. omša, X W. - naše M., XX. A. dieťa krásne, vo vzťahu k týmto produkciám súd prvým výrokom tohto rozsudku konštatoval, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu zvukového záznamu, a preto treba prisvedčiť žalobcovi, že subjektom, ktorý bol výlučne oprávnený v danom čase udeliť súhlas s použitím týchto zvukových záznamov, bol žalobca ako ich výrobca. Žalovanému takéto oprávnenie v danom čase nesvedčalo (keď i zmluva o úprave práv a povinností z 31.01.2000 platila len do 31.12.2004). Výrobcovstvo žalovaného k nim preukázané nebolo, ako už súd odôvodnil v časti týkajúcej sa určovacieho výroku. Preto odmena za udelenie súhlasu s použitím týchto záznamov, žalovanému, ktorý výrobcom týchto zvukových záznamov nebol, neprináležala, keď táto patrí len výrobcovi týchto zvukových záznamov - žalobcovi. Žalobcu však zaťažovalo aj dôkazné
bremeno ohľadom preukázania konkrétneho rozsahu, o ktorý mal byť „ukrátený“. Otázkou podstatnou pre posúdenie dôvodnosti a rozsahu žalobcovho nároku totiž je, aký podiel z celkovej odmeny vyplatenej na základe licenčnej zmluvy a dodatku k nej sa vzťahuje práve a len na záznamy z produkcií č. 1, 2, 4 a 31 ( teda okrem Betlehemskej hviezdy), pretože len v takomto rozsahu by prípadne mohol byť nárok žalobcu dôvodný. Súd však konštatuje, že na podklade v spise predložených dôkazov takýto rozsah zistiť a ustáliť nemožno. Odmena za licenciu bola v zmluve i v dodatku uvedená jednou celkovou sumou za všetky záznamy - v zmluve 50.000,- eur teda 1.659,70 eur za tam uvedených 16 záznamov a v dodatku 35.000,- eur teda 1.161,79 eur za tam uvedených 15 záznamov. V zmluve i v dodatku je zhodne uvedených 11 rovnakých záznamov a zvyšné záznamy sú v zmluve a v dodatku rôzne a vzájomne sa nezhodujú. Len 16 z nich pritom našlo svoje miesto aj na CD Vianočné koledy - Naše M., ktoré sa predávalo na pultoch TESCO. Len na základe v spise predložených dôkazov pritom nemožno vôbec ustáliť, aká časť odmeny sa vzťahovala práve a len na záznamy pochádzajúce z tých produkcií, ku ktorým patria žalobcovi práva výrobcu zvukového záznamu. Nie je zrejmé, aká časť z celkovej dohodnutej odmeny podľa zmluvy a dodatku pripadala čiastkovo na jednotlivé v zmluve a dodatku uvedené skladby, resp. nemožno zistiť ani spôsob, akým sa jednotlivé skladby „ocenili“ (či prípadne práva k niektorým z nich boli ocenené viac ako k ostatným), na základe čoho by prípadne bolo možné rozselektovať celkovú odmenu tak, aby táto pokrývala len tie záznamy pochádzajúce z produkcií pod č. 1 V. M., 2. M. omša, X W. - naše M., XX. A. dieťa krásne. N. žalobcovi nemôže patriť nárok vo výške celej odmeny tak, ako si ju uplatnil, pretože by tak dostal aj časť pripadajúcu na záznamy, ku ktorým súd nekonštatoval jeho práva (záznamy z A. hviezdy). Za účelom preukázania uvedenej podstatnej skutočnosti, teda rozsahu však nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie, a teda súdu neostávalo nič iné, ako len konštatovať, že žalobca nepreukázal konkrétny rozsah, v akom sa žalovaný na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť. Súd preto i v tejto časti žalobu zamietol.
54. Podľa § 335 ods. 3 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
55. Uznesením č.k. 13C/285/2013-77 zo dňa 10.09.2013 súd nariadil neodkladné opatrenie, pričom uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Coú745/2013-119 zo dňa 06.11.2013 potvrdené. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené len za účelom dočasnej úpravy pomerov a vzhľadom na to, že sa stav spornosti práv medzi stranami sporu vyriešil rozsudkom vo veci samej, súd neodkladné opatrenie v celom rozsahu zrušil, nakoľko dočasná úprava práv bola nahradená konečnou úpravou. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu súd ešte dopĺňa, že ak žalobca poukazoval na potrebu vyhovenia žalobe s poukazom na to, že aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, takúto argumentáciu považoval súd za nenáležitú. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nikdy neprejudikuje spor v merite veci, a to predovšetkým z dôvodu, že proces, ktorý rozhodnutiu o neodkladnom opatrení predchádza je len osvedčovaním a nie je riadnym procesom dokazovania. To znamená, že neodkladné opatrenie môže byť nariadené aj vtedy, ak nie sú preukázané všetky skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, pričom to či nárok je alebo nie je preukázaný sa vyhodnocuje komplexne až v procese riadneho dokazovania, kedy má súd k dispozícii všetky produkované dôkazy, ktoré aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotí.
56. Predmetom konania boli dva nároky, jeden nepeňažný a jeden peňažný, pričom úspech a neúspech strán sa v každom z nich premietol rôzne. Čo do nároku určovacieho (určenie práv výrobcu zvukového záznamu) sa jedná o pomerný úspech strán, o ktorom súd rozhoduje podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetom tejto časti konania bolo určenie práv k 36 záznamom, pričom vyhovenie čo do každého z nich by bolo 100%ným úspechom žalobcu. Vo vzťahu k 8 (La Paloma, Ó Zuzana, B. J. na burze, W. A. Q., N., W. classic - drobnosti majstrov, P. V. X a A. hviezda) bol žalobca neúspešný a úspešný bol žalovaný, úspech žalovaného predstavuje XX,XX %. Vo vzťahu k X8 záznamom (Moje M., M. omša -B. M., W. X-X, W. - naše M., B. lásky (A. S.), M. M., M. P., B. organové skladby, Q. S. 2 (D. saxafóny), Q. S. (C.), H. harmonika, W. párty, B. pochody, V dobrej nálade, To more jadranské 1, To more jadranské 2, S. 1, Q. - vyznanie, Y. 1, G. evergreens, B. svadba, A. garbiarenka, P. V. 1, Do mesta A., A. dieťa krásne, M. s V., K. M., K. bol žalobca úspešný a žalovaný neúspešný, pričom úspech žalobcu predstavuje 77,78 %. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) činí 55,56 %, a preto má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu trov tejto časti konania v rozsahu 55 ,56 %. Vo vzťahu k
žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá, a preto má v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.