Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Z., X. XX/XX, zastúpenej JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom F. Z., R. X, proti osobe povinnej platiť výživné Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., S. XXX/XX, okres Z., zastúpenému JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Martin, Andreja Kmeťa 28, IČO: 42 216 541, o zvýšenie výživného, na odvolanie osoby povinnej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -399 zo dňa 02. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal povinného platiť zvýšené výživné v sume 300,- eur mesačne od 30. 11. 2016 vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred. Na zameškanom výživnom za obdobie od 30. 11. 2016 do 02. 04. 2019 v sume 7 401,66 eur povolil splátky po 100,- eur mesačne splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal a každého z účastníkov zaviazal uhradiť výdavky štátu v celkovej sume 718,- eur, a to v 1/2-ici. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 31. 05. 2000) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. K zmene pomerov došlo jednak na strane navrhovateľky v súvislosti s jej fyzickým vyspievaním a najmä so zvýšení nákladov spojených so štúdiom na vysokej škole, čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie základných potrieb navrhovateľky. Súčasne prihliadol i na zmenu pomerov na strane povinného - otca, ktorý bol v čase predchádzajúcej úpravy podnikateľom s nulovým príjmom, resp. s príjmom na úrovni životného minima, pričom jeho príjem v roku 2017 predstavoval zhruba 2 900,- eur mesačne v čistom a v roku 2018 2 620,- eur mesačne. V období od 30. 11. 2016 do 02. 04. 2019 predstavoval rozdiel medzi čistými príjmami a výdavkami otca sumu 900,- eur v roku 2017, 600,- eur v roku 2018 až do rozhodnutia súdu. Pokiaľ išlo o námietky otca týkajúce sa schopnosti navrhovateľky samostatne sa živiť, resp. požiadať o sociálne štipendium, na tieto námietky súd prvej inštancie neprihliadol, tak ako to zdôvodnil v bodoch 46. až 48. dôvodov napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie povinný - otec. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie neprihliadol pri rozhodovaní na všetky rozhodujúce skutočnosti. Okrem navrhovateľky má odvolateľ ešte dve maloleté deti, a to U., nar. XX. XX. XXXX a H. A., nar. XX. XX. XXXX, voči ktorým si plní vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k maloletému U. na základe rodičovskej dohody s matkou schválenou okresným súdom plní výživné vo výške 180,- eur mesačne. Na maloletého H. A. prispieva odvolateľ po dohode s jeho matkou výživné 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie aj na posúdení „extrémne“ vysokého príjmu odvolateľa, pričom neprihliadol na vysoké životné náklady v Nórsku, kde odvolateľ dlhodobo žije a pracuje. Z účtovných dokladov je evidentne zrejmé, že u odvolateľa neexistuje všeobecná tendencia rastu platu, na ktorú poukázal súd prvej inštancie.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Prvoinštančný súd podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho aj správny záver, keď návrhu vyhovel. Odvolateľ v priebehu prvoinštančného konania nespochybňoval výšku štipendia, ktoré poberala navrhovateľka v jednotlivých obdobiach počas štúdia na vysokej škole a ani žiadnym spôsobom tvrdenie navrhovateľky v konaní nespochybnil. Pokiaľ poukazoval na svoje vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom, už s prihliadnutím na výšku výživného, ktoré poskytuje, je zrejmé, že výživné v sume 300,- eur pre plnoletú navrhovateľku je primerané, pričom otec sa s matkami oboch detí na výške výživného dohodol, a to po podaní návrhu na začatie konania navrhovateľkou.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať. 6. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky, ktorej nepochybne stúpli náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. K výraznej zmene pomerov došlo i na strane povinného - otca, ktorého príjem sa oproti predchádzajúcej úprave výrazne zvýšil a už z tohto pohľadu sa navrhovateľka dôvodne domáhala zmeny úpravy výživného.

7. Pri rozhodovaní o zmene výživného je súd povinný porovnať pomery, aké existovali medzi účastníkmi v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú v súčasnej dobe. Súd už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. Vychádzajúc teda z majetkových pomerov otca ako povinného v čase pôvodnej úpravy a majetkových pomerov, ktoré existujú na strane otca v súčasnosti, neopomínajúc i potreby navrhovateľky, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že zvýšenie výživného v rozsahu ako ho určil súd prvej inštancie je primerané. Otcovi síce pribudli dve vyživovacie povinnosti, voči ktorým si plní vyživovaciu povinnosť na základe dohody s matkami detí, ale i s prihliadnutím na tieto skutočnosti je v jeho možnostiach platiť výživné v sume 300,- eur pre navrhovateľku. Ani prípadné nadštandardné majetkové pomery druhého z rodičov nezbavujú osobu povinnú plnenia svojej vyživovacej povinnosti, lebo dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov, tak ako keby vyrastalo v úplnej rodine.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).