Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-155-2023.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/155/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., toho času bytom E. XX, F. a manželky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, B., toho času bytom G. H. XX, B., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. B5-12P/13/2022-173, zo dňa 26.06.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. B5-12P/13/2022-173, zo dňa 26.06.2023, rozviedol manželstvo A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, a E. B., K. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 27.10.2007, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 64, ročník 2007, na strane 136, pod poradovým číslom 769 (výrok I.), na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva maloleté deti I. B., nar.XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov (výrok III.), styk otca s maloletými deťmi upravil každý párny kalendárny týždeň od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania detí je miesto bydliska maloletých detí určené dohodou rodičov (výrok IV.), otcovi uložil povinnosť v každom párnom kalendárnom týždni najneskôr do stredy 21.00 hod. potvrdiť matke, či sa uskutoční jeho stretnutie s maloletými deťmi (výrok V.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (výrok VI.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (výrok VII.), vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok VIII.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IX.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Konštatoval ukončenie spolužitia
manželov k obnoveniu, ktorého nedošlo, pričom ani jeden z nich neprejavil záujem v manželstve zotrvať. Príčiny rozvratu manželstva ustálil na strane oboch manželov v názorových nezhodách, komunikačných problémoch a rozdielnosti pováh.
3. Maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, berúc do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletých detí v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený ich spokojný, bezpečný a harmonický vývin a súčasne vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. S ohľadom na vek maloletých detí (12 a 14 rokov) prihliadal aj na ich názor, z ktorého bolo zrejmé, že pre obe deti predstavuje matka, ktorá dlhodobo saturuje všetky potreby maloletých detí, oporu, stabilitu, najbližšieho človeka a emočne k nej majú deti najbližšie. Obe deti boli návrhom otca zaskočené a nevedeli si predstaviť žiť u každého rodiča striedavo. Zohľadnil okolnosť, že v priebehu konania došlo k presťahovaniu otca do mesta F.. Za uvedených skutkových okolností návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti považoval za nereálny a absolútne nezodpovedajúci záujmu maloletých detí. Zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, otázka, ktorá medzi rodičmi sporná nebola. Otca zaviazal platiť výživné na maloleté deti v zmysle zákonných kritérií a svoje závery o výške výživného oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletých, náklady rodičov a ich zárobkové a majetkové pomery. Zistil, že obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, nemajú žiadne chronické zdravotné problémy, nosia dioptrické okuliare. Za preukázaný mal príjem matky 1.197 eur netto, v ktorom je zahrnutý daňový bonus na obe deti vo výške 280 eur, a prídavky na deti v celkovej výške 120 eur. Príjem otca podľa jeho vyjadrenia v roku 2023 medzi 800 eur až 1.000 eur netto, nekorešpondoval z listinnými dôkazmi, keďže z daňového priznania za rok 2021 vyplýva základ dane z príjmov 6.579,40 eur a za rok 2022 základ dane z príjmov 4.499,90 eur. Pri posudzovaní možnosti a schopnosti oboch rodičov smerom k plneniu vyživovacej povinnosti, vychádzal z porovnateľných pomerov oboch rodičov, ktorí obaja majú vysokoškolské vzdelanie, nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, nesplácajú úvery. Zohľadnil rozsah osobnej starostlivosti o maloleté deti a opodstatnené mesačné náklady na každé maloleté dieťa (pri J. vo výške 380 eur mesačne a pri I. vo výške 360 eur mesačne).
4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom matky, ktorá nesúhlasila s prespávaním maloletých detí v domácnosti otca a navrhla styk neupraviť. Uviedol, že hoci matka v priebehu konania deklarovala, že otcovi v styku nebráni, z vykonaného dokazovania uvedené tvrdenie nevyplynulo. Mal za to, že ak by ponechal styk neupravený, otázka stretávania sa detí s otcom by podliehala výlučne vyhodnocovaniu zo strany matky. Uvedené bolo možné vidieť pri viacerých naplánovaných víkendových stretnutiach otca s deťmi, kedy priam z malicherných dôvodov pri zmene miesta výletu a dopravného prostriedku, ktorým mal otec s deťmi ísť na výlet, matka jednoducho deti na naplánovaný a zaplatený výlet otcovi neodovzdala, alebo v prípade, že otec matke presne neoznámil, kde bude s deťmi tráviť víkend. Priam absurdne podľa súdu pôsobilo, keď maloleté deti bezprostredne pred rozhodnutím vo veci samé cestovali za otcom do miesta jeho bydliska do F. (matka uviedla, že deti boli spokojné a večer sa vrátili domov) a neboli zo strany matky podporené aby v domácnosti svojho otca aj prespali. Z pohovoru s maloletou J. vyplynulo, že aj keď matka cielene neblokuje kontakt detí s otcom, ponecháva celé rozhodovanie iba na ne, resp. podporuje iba taký rozsah stretávania, ktorý má pod kontrolou a za podmienok, ktoré vyhovujú jej samotnej, t.j. v rozsahu niekoľkých hodín. Maloletá J. uviedla, že s otcom nechce ísť, ale vlastne ani sama nevie prečo a mama jej to dovolí, pričom mama jej povedala, že ak ona nechce, nemusí sa s ním stretávať. K matkou deklarovaným bližšie nekonkretizovaným obavám detí o bezpečnosť uviedol, že z pohovoru s deťmi žiadna takáto skutočnosť nevyplynula. Zhodnotil, že trochu nelogicky pôsobili takéto obavy matky, ktoré majú byť dôvodom neprespatia detí v domácnosti otca, ktoré však pri bežnom styku v rozsahu ktorý matke vyhovuje, už nehrajú rolu. Iný prístup otca k výchove detí ako matkin, to, že možno nie je až tak vnímavý a empatický ku všetkým potrebám detí, akoby si želala matka a v niektorých veciach je prísnejší, prípadne občas príde k nejakému konfliktu (ktorý však vo veku dospievania maloletých detí nijak nevybočuje z bežnej normy), samo o sebe nepredstavuje dôvody, pre ktoré by maloleté deti nemali právo na zachovanie kontaktu aj s druhým rodičom. Matka pritom potvrdila, že záujem otca o deti je súvislý, deti majú oboch rodičov radi, chcú sa s otcom stretávať, nechcú u otca prespávať, ale občas sa nechajú presvedčiť. Súd prvej inštancie preto nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť kontakt otca s deťmi obmedzený v miere, ktorý by ho ako rodiča diskvalifikoval podieľať sa na výchove detí v dostatočnom rozsahu a budovať si s nimi bližší vzťah. Poukázal na ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, najmä na ust. čl.8 ods.1, v zmysle ktorého dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a na čl.9 bod 3, v zmysle ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Z uvedených dôvodov upravil stretávanie sa otca s oboma maloletými deťmi v súlade s jeho návrhom na úpravu styku počas párneho kalendárneho týždňa od piatka do nedele. V zhode s vyjadrením oboch rodičov určil otcovi povinnosť matke potvrdiť uskutočnenie styku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti výroku IV. rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi podala odvolanie matka, navrhujúc túto časť rozhodnutia prehodnotiť a vykonať opätovný výsluch detí a vyžiadať vyjadrenie z Centra pre deti a rodiny Nádej (s ktorým spolupracuje na vhodnom spracovaní situácie rozvodu a požiadala aj o intervenciu pre deti). Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože deti sa pravidelnému prespávaniu u otca bránia, necítia sa s ním úplne bezpečne. Poukázala na vyjadrenie detí zo dňa 18.01.2023, kedy I. uviedol, že bol z prespávania u otca zneistený a neláka ho a J. uviedla, že má zo stretávania s otcom stres a v tej dobe sa s ním stretávať nechce. Uviedla, že súd mal dôkazy o viacerých nepríjemných zážitkoch detí pri styku s otcom z uplynulých rokov. Uviedla, že prespávaniu detí u otca nebráni, ale ani ich nenúti ak majú obavy. 6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ sú deti u neho, radi s ním trávia čas, sú v pohode a pokojne u neho prespávajú. Súčasne vo svojom vyjadrení navrhol upraviť styk aj počas prázdnin a sviatkov.
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. B5-12P/13/2022-173, zo dňa 26.06.2023, rozviedol manželstvo rodičov, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ich zastupovanie a správu ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov (výroky I., II., III.), upravil styk otca s maloletými deťmi (výrok IV.), otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti (výroky V., VI.). V danom prípade podala odvolanie matka proti výroku IV. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2023.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), rozsudok v napadnutej časti o úprave styku otca s maloletým preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
10. Predmetom odvolacieho prieskumu je časť rozsudku napadnutá odvolaním matky o úprave styku otca s maloletými deťmi (výrok IV.). V priebehu odvolacieho konania ani jeden z rodičov neuviedol nové skutkové tvrdenia a nepredložil nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35 CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie úpravy styku otca s maloletými deťmi, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na riadne a dostatočné odôvodnenie.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie rozsahu styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva v zmysle jeho návrhu. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu rodičov nebolo dôvodné styk ponechať neupravený a to aj s poukazom na okolnosť zistenú vykonaným dokazovaním, že matka ponecháva rozhodovanie na maloleté deti, resp. podporuje iba stretávanie, ktoré má pod kontrolou a za ňou určených podmienok. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami matky, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil a vo svojom rozhodnutí aj dostatočne vysvetlil, vrátanie vyhodnotenia vyjadrenia maloletých detí. Nebolo možné zohľadniť a ani vyhodnotiť v odvolaní matky opakovane uvedené tvrdenie, že deti sa s otcom necítia „úplne bezpečne“, ktoré nijakým spôsobom nevysvetlila a nekonkretizovala, pričom ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, žiadna takáto skutočnosť nevyplynula ani z pohovoru s deťmi. Odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania a zistený skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by neumožňoval styk otca s maloletými deťmi (v ich veku 14. a 12. rokov) v rozsahu aktuálnej úpravy. Nie je možné súhlasiť s názorom matky, že ide o styk s negatívnym dopadom na prežívanie maloletých detí, keď uvedenému tvrdeniu matky nesvedčí žiaden predpoklad z vykonaného dokazovania. Žiadna matkou uvádzaná okolnosť nevyučuje otca z osobnej starostlivosti o maloletých v rozsahu súdom určeného styku. Všetky matkou uvedené námietky súd prvej inštancie dôkladne a starostlivo zvážil a aj správne vyhodnotil. Otec je s maloletými deťmi v pravidelnom kontakte a kontinuálne o ne prejavuje skutočný záujem. Z pohovoru s maloletými neboli zistené žiadne podstatné zistenia, ktoré by svedčali v neprospech takejto základnej úpravy styku. Maloleté deti majú radi oboch rodičov a s otcom majú vytvorený pozitívny vzťah. Dokazovanie vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázalo, že na strane otca neboli zistené objektívne ani subjektívne prekážky participácie na výchove maloletých a budovania si bližšieho vzťahu s maloletými deťmi. Je jednoznačne v záujme maloletých, aby s otcom trávil primeraný času tak, aby otec mohol realizovať svoje právo na výchovu a starostlivosť a maloletí mali zabezpečený rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi.
13. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý výrok IV. rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).