Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B5-12P-13-2022.pdf
PDF · 171.53 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-12P/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manžela: N.. X. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. X, T., O. Č. X. W. XX, L. a manželky: W. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. XX, X., O. Č. X. B. I. XX, X., o návrhu manžela, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: C. X.G., B.. XX.XX.XXXX H. H. X., B.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania N.. X. X., B.. XX.XX.XXXX H. W. X.G., G.. L., B.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. Č. X. - U. T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Maloleté deti C. X., B..XX.XX.XXXX H. H. X., B.. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa oboma maloletými deťmi v párnom kalendárnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je miesto bydliska maloletých detí určené dohodou rodičov.
V. Otec je p o v i n n ý v každom párnom kalendárnom týždni najneskôr do stredy do 21.00 hod. potvrdiť matke, či sa uskutoční jeho stretnutie s maloletými deťmi.
VI. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. X., B.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
VII. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. X., B.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 170,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
VIII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 16.11.2021, postúpeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 17.02.2022, doplneným podaním doručeným súdu dňa 20.12.2021 a podaním doručeným súdu dňa 29.03.2022 domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Manžel navrhol, aby súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch so striedaním vždy v piatok o 17:30 hod., a cez letné prázdniny v dvojtýždňových intervaloch so striedaním vždy v piatok o 17:30 hod. s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a on bude prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa.
2. Manžel návrh odôvodnil tým, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti už 6 rokov. Ich vzťah bol dlhé roky veľmi dobrý, až na to, že v kritických situáciách manželka skĺzavala do manipulatívneho správania, pokúšala sa ho citovo vydierať, aby presadila svoj názor. Pod tlakom finančnej tiesne sa ich komunikácia zhoršila a väčšina rozhovorov vyústila do nekonštruktívnej hádky. Manželka s ním ukončila intímny kontakt a koncom roka 2016 sa od neho odsťahovala. Zo strany manželky jasne vníma, že si ho neváži a nedôveruje mu. Spolužitie s manželkou si už nevie predstaviť. Žiada o úpravu striedavej osobnej starostlivosti o ich deti, keďže má prenajatý byt a chce sa o deti starať, mať priamy vplyv na ich vývoj, na čo rozhodne nestačí zopár hodín do mesiaca. Je v záujme detí, aby poznali oboch rodičov a on nemôže byť diskriminovaný preto, že je muž.
3. Manželka v písomných vyjadreniach doručených súdu dňa 12.05.2022 a dňa 11.07.2022 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasí však so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti. Dôvodom jej nesúhlasu je nesúhlas detí, ktoré uvedený návrh vnímajú tak, že "boli by sme ako kočovníci" a "nikde by sme nemali domov". Dôvodom nesúhlasu je aj nespoľahlivosť otca, jeho nezáujem o rodičovské povinnosti, občasné zlostné výbuchy otca detí a iracionálne zaobchádzanie otca s deťmi, ako aj klamstvo a ohováranie jej osoby zo strany otca. Manžela pozná ako nespoľahlivého človeka a chronického dlžníka, čo bol aj dôvod ich rozchodu. Často jej dlžil výživné aj za dlhé obdobie. Po rozchode s manželom, v roku 2015, sa dohodli, že o deti sa bude starať ona. Otec sa jej nikdy nepýtal, ako sa deťom darí, ako sú na tom zdravotne. O problémoch detí vie otec veľmi málo. Pri stretávaní s deťmi sa otec snaží vychádzať s nimi čo najlepšie a robiť im zaujímavý program, čo ona oceňuje. Občas však u neho dochádza k prudkým výbuchom hnevu. Nie je to časté, ale je to pre deti nepredvídateľné a niekedy sa v hneve správa k deťom ohrozujúco. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že mu bráni v kontakte s deťmi. Od ich rozchodu v roku 2015, plne podporuje vzťah otca s deťmi. Každé leto mu ponúka termíny, kedy s deťmi môže byť a normálne sa dohodnú. Občas sa stane, že otec deťom ponúka stretnutie a im sa nechce s ním byť, za to však ona nemôže. Od mája 2022 začali s otcom chodiť na konzultácie k pani psychologičke, kde je témou stretnutí to, čo môžu ako rodičia spraviť pre to, aby sa deti stretávali s otcom častejšie. Na týchto stretnutiach trvala ona, otec najprv odmietal a až na odporučenie kolízneho opatrovníka súhlasil so stretnutiami. V časti výživného navrhla matka určiť výživné vo výške 180,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. Matka k vyjadreniu doručila e-mailovú komunikáciu s otcom maloletých detí z obdobia od 2016-2021, správu z diagnostického vyšetrenia maloletého C. zo dňa 19.01.2022.
4. Manžel vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.01.2023 navrhol, aby súd po rozvode zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Má zodpovednosť za to, aby z nich vyrástli čestní a priami ľudia a je to jeho posledná šanca na ich záchranu pred jednostranným deformačným pôsobením matky. Deti si potrebujú cvičiť adaptabilitu na rôzne rutiny, nie len poznať bezpečie známeho prostredia, a to je úloha otca. Trápi ho pôsobenie matky na deti a programovanie ich podvedomia. Tým, že ho od detí dlhodobo odstrkuje a najmä v kritických situáciách reaguje na neho s neúctou a bez rešpektu, deformuje svojim príkladom chlapcovi vzor muža a dcére vzor životného partnera. Deti sú navádzané, aby boli voči nemu formálne a neúprimné, aby zamlčovali to, čo si myslia. Matka každý jeho konflikt s deťmi zveličuje a dramatizuje. Vyhlásenie matky, že podporuje stretávanie detí s ním, je len ilúziou, ktorej zrejme naozaj sama verí. Potrebuje mať priestor na vytvorenie normálneho vzťahu s deťmi bez toho, aby to ich matka ovplyvňovala alebo dokonca schvaľovala. Víkend, ktorý mal s deťmi stráviť po štyroch týždňoch čo bol v Nemecku, sa neuskutočnil. P., ktorý bol zaplatený a plánovali ho vyše týždňa, matka detí zrušila. On vybavil ubytovanie, zaplatil aquapark a keď šiel kúpiť lístky na vlak a upresnil čas odjazdu, matka mu oznámila, že deti sú zaskočené, že tak skoro. Matke povedal, že dcéra mu odpísala, že sa na Tatry moc teší. Matka mu však začala klamať, že mal výlet plánovať viac vopred a je to škrt cez rozpočet. Neskôr sama priznala, že rozhodla o zrušení výletu a na druhý deň prikázala deťom vypnúť mobily.
Deťom zakázala odpovedať na jeho správy, k čomu sa mu v telefonáte priznala. Príbeh manipulácie pokračoval aj o týždeň, keď zobral deti na pizzu. Deti sa snaží viesť k otvorenosti a pravde. Vysvetľoval im, že nebolo slušné, keď mu ten víkend nevysvetlili. Vysvitlo, že majú zakázané, o tom hovoriť. Ako príčinu zrušenia víkendu uviedli, že sa cítili zaskočené, čo je holý nezmysel, nie je to slovo, ktoré deti používajú. Je to len ďalší dôkaz, ako im matka programuje svoje postoje. Matka to otočila celé proti nemu. To, že pripravil celý víkend a deti sa naň tešili, vraj pokazil tým, že odjazd posunul o dve hodiny a neinformoval ju o tom týždeň vopred. Matka deti následne presvedčila, že by sa im mal ospravedlniť a dovtedy, aby obmedzili s ním kontakt. Po jednom konflikte mu matka povedala, že deťom odporučí, aby sa s ním stretávali len v Bratislave a nikam s ním necestovali, kým sa k tomu nevyjadrí odborník. Deti sú zo strany matky štandardne živené obavami a úzkosťou matky. Keď obavy prekonajú, zistia, že žiadne z rizík sa nenaplnilo. Možno ocko raz zvýšil hlas, ale zážitky boli super a o to ide, potrebujú otca a matka si tiež potrebuje oddýchnuť, aby nebola tak pod tlakom. Sama matka opísala pred súdom príhodu, keď deti nechceli u neho prespať. Deti nakoniec presvedčili a čas s ním si napokon užívali a ostali s ním na noc. K tomuto výnimočnému prípadu podpory ich stretávania ju však musela inšpirovať psychologička. Samú ju nikdy nenapadlo, ako prekonať prekážky, tie len sama pravidelne vytvára.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manžela, manželky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s názorom oboch maloletých detí, ako aj s obsahom listinných dôkazov doložených manželom ako aj manželkou, a to najmä: sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, prehľadom výdavkov a príjmov oboch rodičov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia, s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/88/2019, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Vo veci maloletých detí bolo doposiaľ rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/88/2019-113 zo dňa 08.06.2020, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa výživným vo výške 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.06.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2020.
7. Manželka aj manžel sú slovenskí štátni občania. U manželky ide o prvé manželstvo, u manžela druhé. Z manželstva rodičov sa narodil maloletý C. X., B.. XX.XX.XXXX H. T. H. X., B.. XX.XX.XXXX.
8. V čase doručenia návrhu bola miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava V (toho času od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava II) na konanie o rozvod manželstva daná podľa druhej vety § 92 Civilného mimosporového poriadku, t.j. podľa všeobecného súdu toho manžela, ktorý návrh nepodal (trvalé bydlisko manželky je na adrese X. XX, X.), keďže manželia mali posledné spoločné bydlisko v územnom obvode Okresného súdu Bratislava I, kde v čase podania návrhu na rozvod manželstva nemal bydlisko ani jeden z manželov.
9. Pri realizácie pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR "Vhodné podmienky na súde pre rodinno-právnu agendu", Okresný súd Bratislava V ako pilotný súd projektu označeného ako "Cochemský model - Cochemská prax" v rámci interdisciplinárnej spolupráce medzi profesiami, ktoré sa podieľajú na riešení rodičovského konfliktu ponúkol možnosť obom rodičom na využitie odbornej pomoci za účelom nastavenia určitých pravidiel pri výkone rodičovských práv a povinností a priestor na uzavretie rodičovskej dohody v najlepšom záujme maloletých detí. Otec detí zotrval na návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, keďže sa chce rovnako podieľať na plnení si rodičovských práv a povinností. Matka detí so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila. Otec uviedol, že toho času si berie deti po vzájomnej dohode, avšak nie pravidelne a nie vždy s prespatím a má za to, že mu je bránené, resp. nie je mu to umožňované z dôvodu zaneprázdnenosti detí s iným programom. Občas sa mu podarí deti presvedčiť. Rodičom sa nepodarilo dospieť k dohode, zhodli sa však na využití služieb psychológa, aby si podrobne prebrali možnosti starostlivosti o deti po rozvode.
10. Manžel v konaní pred súdom zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že obnova manželského spolužitia už podľa neho nie je možná, s manželkou spolu nežijú 8 rokov, vzájomná komunikácia sa im nedarí. Nie je žiadna nádej na zmenu. Otec navrhol, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňovom režime striedania. Deti by boli u neho od párneho týždňa v piatok od 18:00 hod. do
ďalšieho párneho piatku do 18:00 hod. Pri striedavej osobnej starostlivosti by výživné nebolo určené. Matke by prispieval polovicou všetkých nákladov, ktoré na deti vyčísli. Už tretí rok bojuje o to, aby sa s deťmi mohol stretávať aspoň nejaký víkend. Je mu v tom bránené zo strany matky. Toho času navštevujú psychológa, s ktorým riešia najvhodnejšiu úpravu jeho kontaktu s deťmi. Je to jeho posledná šanca mať nejaký vplyv na život detí. Vie si predstaviť aj nejaké prechodné obdobie, kedy by sa s deťmi stretával cez víkend, aby si mohli deti zvyknúť. Nemá záujem riešiť niečo cez mediáciu, pokusy sú zbytočné. Manželka, ako narcis, bude mať stále v hlave to, že ona má pravdu. Negatívne ovplyvňuje vzťah detí k nemu a on nemá prečo riešiť problémy v jej hlave. Deti sú pod neustálym diktátom matky. Neustále trvá situácia, že matka detí robí problémy pri stretávaní detí s ním, deti sú zbytočne uvádzané do stresu. V priebehu konania otec požadoval zverenie detí do svojej starostlivosti. Doteraz veril, že dohoda je možná. Uvedomuje si však vážnosť situácie, dochádza k poškodzovaniu detí. Situácia sa začala vyostrovať, postupne sa zorientoval a oslovil odborníka. Za predpokladu, že by sa s deťmi pracovalo a matka by ich motivovala a dokázali by prespávať v jeho domácnosti, súhlasil by so zverením detí do starostlivosti matky a s úpravou jeho styku v nepárnom týždni od piatka do nedele. Bezprostredne pred rozhodnutím súdu, otec opätovne zmenil názor na usporiadanie starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode manželstva, kedy uviedol, že už netrvá na zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, ani na zverení detí do jeho starostlivosti. Bude spokojný ak bude rozhodnuté, že deti budú s ním v párnom týždni od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Včera, keď boli deti u neho, syn mu povedal, že si myslí, že by bolo dobré, keby u neho aj prespávali. Pri prespávaní detí v jeho domácnosti by mal viac priestoru na spoločné zážitky s deťmi. Keďže niekedy pracuje aj mimo Slovenskej republiky, súhlasil by s tým, že dá matke detí napr. do stredy do 21.00 hod. vedieť či sa stretnutie s deťmi uskutoční, resp. či bude v tom čase odcestovaný. K majetkovým pomerom otec uviedol, že pracuje ako živnostník v stavebníctve (elektromontér), pričom mesačný príjem deklaroval v rôznej výške, v roku 2022 ho deklaroval vo výške 1.300,- eur netto mesačne, pričom z uvedeného príjmu musí ešte zaplatiť 80,- eur zdravotnú poisťovňu a jeho zvyšné náklady sú vo výške 950,- eur. Neskôr v priebehu konania otec uviedol, že jeho ročný príjem za rok 2022 bol 8.013 eur a z toho ešte nie sú odpočítané všetky odvody. V roku 2023 otec uviedol priemerný mesačný príjem medzi 800-1.000,- eur netto. Naposledy bol 7 týždňov v B. ( od 13.03.2023 do 26.04.2023) v tomto období zarobil cca. 4.500,- eur brutto. Išlo o prácu súvisiacu s elektro-montážou, dohodnutá hodinová mzda bola 17,- eur. Táto práca sa však nedá vykonávať súvisle, je veľmi namáhavá. Do B. chodí približne každý druhý mesiac. Presný rozpis prác však uviesť nevie. V B. pracoval aj v auguste a septembri v roku 2022. Má maturitu z elektrotechnickej školy a vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. V minulosti pracoval ako účtovník alebo obchodník, ale po 50-tke je ťažké nájsť si zamestnanie. Ovláda síce angličtinu, čo už ale dnes nie je žiadna devíza. Jeho náklady sú toho času vyššie ako príjem. Črtajú sa mu nejaké objednávky, jeho príjem sa snáď v dohľadnej dobe zvýši. S nákladmi na deti, ktoré vyčíslila matka, súhlasí, nepovažuje ich za sporné, aj keď mierne navýšené sú podľa neho náklady za stravu, lieky a drogériu, keďže deti sú zdravé. Súhlasí s tým, že náklad na každé dieťa je vo výške približne 350,- eur mesačne. Vie o všetkých krúžkoch ako aj diagnózach detí, nič z toho pre neho nie je sporné. S navrhovaným výživným nesúhlasí. Ak sa od nákladov na deti odpočíta daňový bonus a prídavky na dieťa, náklad by si mali s matkou rozdeliť. Opodstatnená je pre neho suma maximálne 120,- eur. Žije v prenajatom byte na V. D.., kde platí nájom 300,- eur (pozn. od júna 2023 v prenajatom byte v L., na ulici W. XX s dohodnutým nájmom 370,- eur mesačne). V byte žije sám, nespláca žiadne úvery, je zdravý, nelieči sa na žiadne chronické ochorenie.
11. Manželka s návrhom manžela na rozvod manželstva súhlasila, keďže aj podľa nej obnova manželského spolužitia už nie je možná. Od manžela sa odsťahovala v roku 2015 a bola to reakcia na jeho nezodpovedné hospodárenie. V tom čase boli zadĺžení a on sa odmietol zamestnať. Vzťah sa im zachrániť nepodarilo. V minulosti bol záujem otca o deti veľmi kolísavý, preto so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Niekedy bolo obdobie, kedy sa deťom otec aj mesiac neozval. Stretnutiam chýbal pravidelný rytmus, ktorý ona chcela. Otec v minulosti býval na T., alebo v Š., s deťmi sa veľmi nestretával. Deti si zvykli na nepravidelné kontaktovanie. Deti oboznámila s tým, že ocko chce, aby boli v striedavej osobnej starostlivosti. Deti sa netvárili nadšene. Povedali, že od spolužiakov vedia čo to je a nie je to pre nich príjemná predstava. Môže potvrdiť, že záujem otca o deti je teraz súvislý a ona to podporuje. Chce, aby ich vzťah zostal zachovaný. Nie je pravdou, že stretnutia u psychológa inicioval otec. Navrhla to ona a otec tam pôvodne vôbec chodiť nechcel, až po dohovore kolízneho opatrovníka sa stretnutí zúčastnil. Deti ich majú oboch radi, chcú sa s otcom stretávať. Obe deti sú vedené k samostatnosti a zodpovednosti. S otcom sa teraz stretávajú skoro každý druhý víkend, ona im to takto vždy ponúka. Nechcú však u otca prespávať, ale občas sa nechajú presvedčiť. Otec za nimi niekedy príde aj počas týždňa. Obe deti majú svoj telefón, otec im môže kedykoľvek zavolať.
Matka navrhla, aby boli deti zverené do jej starostlivosti, styk zostal neupravený s tým, že budú naďalej pokračovať v sedeniach u psychológa, ktorý deťom napomôže k rozvíjaniu vzťahu s otcom a prípadne usmerní aj ju, čo môže pre ich vzájomný rozvoj vzťahov urobiť. Za istých okolností si vie predstaviť úpravu stretávania detí s otcom v nepárnom kalendárnom týždni ako uviedol otec. Aktuálne však deti nechcú u otca prespávať. Nevie ako pravidelne budú stretnutia prebiehať, keďže otec žije nestálym spôsobom života. Súhlasila by s tým, aby jej otec dal vždy do nejakého času vedieť či sa stretnutie s deťmi uskutoční. Nesúhlasí však s prespávaním detí u otca, keďže vníma obavy detí o bezpečnosť, čo potvrdzuje otec aj na niektorých stretnutiach, kde ju pred deťmi ohovára. Koncom mája sa všetci stretli na rodinnej oslave, sám syn hovoril, že je rád, že je tam aj ocko. Všetko bolo v poriadku, následne sa syn stretol s otcom samostatne náhodou v meste a otec bez upozornenia začal na syna naliehať, aby u neho prespával. Násilným spôsobom na neho tlačil, syn bol veľmi nahnevaný. Otec je nevypočítateľný, baví sa s ňou arogantným spôsobom, dokonca jej odmietol povedať, kde sa s deťmi bude zdržiavať, preto mu deti neodovzdala. Deti otca už v novom bydlisku navštívili, išli za ním ráno vlakom do L., boli spokojné a večer sa vrátili domov. Posledné podanie otca považuje len za nezmysly, dojmy a konšpirácie. Otec sa snaží zlepšovať vzťah s deťmi očierňovaním jej osoby. Má obavy o psychické zdravie otca detí a zváži podanie trestného oznámenia. Matka navrhla určiť výživné vo výške 180,- eur na každé dieťa. Mesačný náklad na jedno dieťa vychádza asi 350,- eur. Obe deti nosia okuliare, sú krátkozraké. Syn bol vedený aj u ortopéda, kvôli chybnému držaniu tela. S tým však už nie sú spojené zvýšené náklady. Bol mu diagnostikovaný aspergerov syndróm. Náklady s tým nie sú spojené, keďže terapie, ktoré sú odporúčané má zdarma. Synova diagnóza sa prejavuje iba v ťažšej komunikácii (dohovore s ním) je treba vedieť "ako na neho". V škole však dosahuje vynikajúce výsledky. S deťmi žije v prenajatom byte, celkový náklad na bývanie je 600,- eur, z čoho ona hradí za seba a deti sumu 400,- eur. V uvedenom byte s nimi žije ešte jedna podnájomníčka, jej známa. Mesačné náklady detí zostali približne rovnaké, na syna ich deklarovala vo výške cca. 350,- eur, zmenil sa len poplatok za školskú jedáleň, ktorý je namiesto 34,- eur vo výške 15,- eur. Na dcéru boli deklarované náklady vo výške 381,- eur, aj u dcéry sa zmenil len poplatok za školskú jedáleň, ktorý klesol z 38, - eur na 15,- eur. Dcéra je v 6. ročníku základnej školy, navštevuje spevácky krúžok (je zdarma), W. S. (100,- eur na 3 mesiace), výtvarnú (60,- eur za jeden polrok). Syn navštevuje 7. ročník základnej školy, chodí na florbal (30,- eur za jeden polrok), výtvarnú (60,- eur za jeden polrok) a krúžok skautingu (30,- eur za rok). K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že pracuje v U. Z. Š. Q.. Jej príjem je medzi 1.100-1.200,- eur netto, na obe deti poberá prídavky na deti dokopy vo výške 120,- eur a uplatňuje si daňový bonus (je zahrnutý už v príjme v celkovej výške 280,- eur). Nemá žiadne zdravotné obmedzenia. Má za to, že otec, ktorý je ekonomický inžinier, plynule hovorí anglicky, nemecky a taliansky má možnosti a schopnosti dosahovať vyšší príjem ako deklaruje. Na internetových portálov je pre neho viac ako 50 ponúk na pozíciu účtovníka P. L. (ponúkaná mzda je od 1.650,- eur mesačne brutto).
12. Pri pohovore s maloletou H., vykonanom dňa 11.01.2023 na súde, táto uviedla, že vie prečo je na súde. Je to z dôvodu, že jej otec navrhol striedavú starostlivosť a ona má povedať, či s tým súhlasí. Rozhodne s týmto nesúhlasí. Nechce putovať, chce mať stály domov. Rozprávala sa o tom iba s mamou, otec sa s ňou o tom nerozprával. Jej brat sa s otcom stretáva, ale ona nechce. Nepáči sa jej, že im otec dáva za vinu, že sa s ním nestretávajú. Proste chce mať od neho pokoj a nechce sa tým zapodievať. Keď ide von s jej bratom, ona s nimi nejde, lebo proste nechce. Nemá chuť sa zapodievať tými nepríjemnými vecami. Otec je niekedy nahnevaný, z nezmyselných dôvodov im dáva niečo za vinu, ale nepamätá si už čo. Pri stretnutí v pizzerii im dával za vinu niečo, za čo oni nemôžu. Aj s bratom sa s ním hádali, ale on nechcel ustúpiť. Ešte dávnejšie u otca bola, aj uňho spala. Už si to však nepamätá. Prestala k nemu už chodiť, lebo má dosť toho, že je k ním nepríjemný. Hnevá sa na nich a ona nemá rada ten jeho spôsob komunikácie. V minulosti väčšinou s otcom trávili čas tak, že hrali spoločenské hry a hľadali "kešky - geocaching" . Toto ju bavilo. Bojí sa, že otec začne zase hovoriť také veci, ako "... prečo si so mnou nebola vtedy a vtedy? ..." a prečo si nechcela toto.. ? , nehovorí to príjemným tónom a jej sa to nepáči, že také veci hovorí. Ona sa s ním nechce stretávať. Na otázku, čo na to hovorí mamina, H. uviedla : "Mamina mi to dovolí ..." . Keď príde otec pre nich, ide s ním iba jej brat, ona nie. Otec chce aby išla, volá ju, aj jej stále píše.. ale ona vlastne ani nevie prečo nechce ísť, ale nechce. Za tú pizzeriu sa jej už ospravedlnil, ale ona aj tak nechce ísť. Urobil to len preto, lebo mu to povedala mama. Na všetky návrhy ohľadom stretávania sa s otcom H. uviedla: nie ... nevie ani prečo, ale proste nie. Má z toho stres, keď sa s ním stretáva. Už to nechce zažívať, chce mať od neho pokoj, nechýba jej. Mama povedala, že ak ona nechce, nemusí sa s ním stretávať. Na otca je nahnevaná, lebo k nej nie je taký dobrý, že by sa ju snažil pochopiť, áno chcel jej dobre, ale nechápe ju. Keď mali ísť s otcom do Tatier, otec deň predtým povedal, že pôjdu do iného hotela a nepôjdu autom, ale vlakom. Mali ísť iba traja, otec, brat a ona. Boli
nastavení na niečo iné. Na výlet neodišli, nechceli ísť a nepáčilo sa im, že to tak na poslednú chvíľu zmenil. Keby im to dal dostatočne dopredu vedieť, tak by išli.
13. Pri pohovore s maloletým C., vykonanom dňa 11.01.2023 na súde, C. rovnako ako H. uviedol, že vie prečo je na súde, je to kvôli rozriešeniu striedavej starostlivosti. Keď bol u ocka, hovoril o tom, že by sa tým nemali zaťažovať. Jemu to vyhovuje tak ako je to teraz, bývajú u mamy a s ockom sa stretávajú. Keď ide na služobnú cestu do B., tak sa s ním nevidia, ale to nie je často. Keď sa dozvedel o striedavej starostlivosti bol prekvapený. On s tým nesúhlasí , nemal by už svoj domov a musel by stále všetko prenášať, nepáčilo by sa mu to. Bol by to iný spôsob žitia a pri striedavej starostlivosti vidí problém aj v tom, že oni sú kresťania - katolíci, chodia každú nedeľu do kostola a ocko nechodí a nevie či by ich ocko zaviezol do kostola. Každý víkend by k otcovi chodiť nechcel, niekedy by mu to nevadilo...ale trochu ťažko by sa mu to zlaďovalo so všetkými akciami čo má naplánované - (chodí na skauting, kde má stretnutia oddielu - 2 nedele v mesiaci). Na otázku, že keby bol v tom čase u ocka, či nemôže ísť na skauting, C. uviedol, že uznáva, že to by mohol, že by to šlo. Teraz bol s otcom cez Vianočné prázdniny viackrát. Keď má školu, je to trochu ťažšie. Cez víkendy sa s ním stretávajú, nie sú s ním len keď je na nejakej "služobke", ale potom sa snažia dohodnúť si s ním hneď stretnutie. Otec teraz býva v G., má asi 3izbový byt, má ho požičaný - od kamarátky. Keď sú u neho, on im vyhradí nejakú izbu, spí buď v izbe s otcom a sestra v druhej izbe, alebo sú so sestrou spolu v izbe a ocko vo vedľajšej izbe. U otca býva zväčša od soboty do nedele, nejaký čas však u otca už neprespali, jeho to nejak neláka. Párkrát bol z toho zneistený ... viac mu vyhovuje, že si otec pre nich jeden deň príde, naraňajkujú sa spolu, naobedujú sa a večer by ich vrátil a ďalší deň si pre nich zase ráno príde a dovezie ich večer domov. Dávnejšie u ocka prespávali. Tento rok si pamätá, že u ocka niekoľkokrát prespali. S ockom radi hrajú spoločenské hry, alebo s ním hľadajú "kešky - geocaching".
14. Kolízny opatrovník navrhol po rozvode manželstva rodičov zveriť obe maloleté deti do starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude mať upravený styk s deťmi, každý druhý víkend tak ako navrhol. V časti výživného navrhol kolízny opatrovník určiť výživné minimálne vo výške 160,- eur na jedno maloleté dieťa.
15. Z dokladov doložených otcom vyplýva nasledovné:
- podľa daňového priznania otca za rok 2021 vyplýva úhrn zdaniteľných príjmov otca zo živnosti vo výške 17.404,- eur a úhrn výdavkov 10.824,60 eur, pričom základ dane predstavoval sumu 6.579,40 eur, z daňového priznania otca za rok 2022 vyplýva úhrn zdaniteľných príjmov zo živnosti vo výške 12.573,- eur a úhrn výdavkov 7.543,80 eur, pričom základ dane predstavoval sumu 4.499,90 eur,
- mesačné náklady v roku 2022 otec vyčíslil v celkovej výške 950,- eur ( nájomné 300,- eur, potraviny 160,- eur, telefón 36,- eur, verejná doprava 100,- eur, pohonné hmoty 40,- eur, údržba automobilu 30,- eur, zdravotné poistenie 84,- eur, výživné na deti 200,- eur), príjmy v roku 2022 otec vyčíslil vo výške 8.013,- eur,
- v roku 2023 otec vyčíslil mesačné náklady v celkovej výške 1.256,- eur až 1.330,- eur (nájomné 370,- eur, potraviny 160,- eur až 220,- eur, telefón 43,- eur, verejná doprava 60,- eur, pohonné hmoty 90,- eur, údržba automobilu 60,- eur, zdravotné poistenie 85,- eur, sociálne poistenie 188,- eur až 201,- eur, výživné na deti 200,- eur), príjmy za obdobie od 01/2023 do 05/2023 otec vyčíslil vo výške 5.597,- eur brutto,
- podľa predloženej nájomnej zmluvy na byt W. XX, L. zo dňa 07.06.2023, predstavuje výška uhrádzaného nájomného otca v 3 izbovom byte 370,- eur mesačne.
16. Z dokladov doložených matkou vyplýva nasledovné:
- z potvrdenia o príjme, vystaveného U. základnou Š. Q. vyplýva približný priemerný mesačný príjem matky za obdobie od 03/2022 do 08/2022 vo výške 980,-eur, za obdobie od 09/2022 do 11/2022 vo výške 1.078,- eur, za obdobie 01/2023-02/2023 vo výške 1.286,50 eur, za obdobie od 03/2023 do 05/2023 vo výške 1.444,- eur,
- mesačné náklady na mal. C. v roku 2022 matka vyčíslila na sumu 362,- eur (z toho bývanie 133,- eur, potraviny 100,- eur, školská jedáleň 35,- eur, florbal 9,- eur, ZUŠ výtvarná 13,- eur, rodičovské združenie 7,- eur, lieky a drogéria 20,- eur, darčeky a školské pomôcky 10,- eur, oblečenie 20,- eur, ortopedické pomôcky, dioptrické sklá 15,- eur), v roku 2023 vyčíslila matka mesačné náklady na C. vo výške 349,50 eur ( z toho bývanie 130,- eur, potraviny 100,- eur, školská jedáleň 34,- eur, florbal 7,50 eur, ZUŠ výtvarná 20,80 eur, rodičovské združenie 7,- eur, lieky a drogéria 20,- eur, darčeky a školské pomôcky 10,- eur, oblečenie 20,- eur),
- mesačné náklady na mal. H. v roku 2022, ako aj v roku 2023 matka vyčíslila na sumu 381,- eur (z toho bývanie 133,- eur, potraviny 100,- eur, školská jedáleň 35,- eur, krúžok Cirkus 33,- eur, ZUŠ výtvarná 13,- eur, rodičovské združenie 7,- eur, lieky a drogéria 20,- eur, darčeky a školské pomôcky 10,- eur, oblečenie 20,- eur, dioptrické sklá 10,- eur),
- podľa záverov správy z diagnostického vyšetrenia mal. C. zo dňa 19.01.2022 bola u maloletého dieťaťa diagnostikovaná L. P. L. - H. U., pričom bolo odporučené verifikovanie diagnostických predpokladov pedopsychiatrom. Špeciálny pedagóg a psychológ vnímali maloletého C. ako dieťa komunikatívne a spolupracujúce, adaptácia na zmenené fyzické a sociálne prostredie bola bez ťažkostí. Kontakt bol spontánne nadviazaný cez rozhovor, pričom dieťa má osvojené spoločenské konvencie.
- z potvrdenia H. S. H. B..C.. zo dňa 18.05.2022 vyplýva, že mal. C. bol zaradený do terapeutickej skupiny, na pravidelných stretnutiach bolo u neho pozorované osvojené spoločenské správanie, zlepšovanie schopnosti viesť recipročný rozhovor, vzhľad do vlastného prežívania a schopnosť adekvátne vyjadriť svoje pocity a emócie.
- v doloženom úradnom zázname, spísanom dňa 28.12.2022 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava matka na úrade uviedla, že dcéra odmieta stretávanie s otcom a syn nechce u otca prespávať, dôvodom má byť konflikt, ktorý sa stal koncom novembra 2022. Cez víkend mali ísť deti s otcom autom na výlet do Tatier, deti sa tešili a ona to podporila. Otec však večer pred odchodom oznámil niekoľko zmien, ktoré nikomu nevysvetlil. Zrazu sa malo ísť nie o ôsmej, ale o šiestej, nie dve hodiny autom, ale štyri hodiny vlakom a spať mali na inom mieste. Deti boli zaskočené a zmätené. Ona sa pokúsila ich obavy s otcom vykomunikovať, ale bol voči nej arogantný. Rozhodla sa teda, že za takýchto okolností bude bezpečnejšie zostať doma. Nasledujúci víkend pozval otec deti na pizzu. Čakala, že sa deťom ospravedlní za zbabranú organizáciu výletu, ale on im škaredo vynadal. Ona deťom nebráni stretávať sa s otcom, ale odmieta robiť psychický nátlak na deti a vytvárať im stresy.
- podľa doloženého úradného záznamu, spísanom dňa 21.06.2023 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa matka maloletých detí dostavila na úrad, kde uviedla, že deťom v styku s otcom nebráni, snaží sa ich motivovať, avšak občas sa stávajú také situácie, ktoré sú neočakávané a pre deti stresujúce. Koncom mája sa stalo, že otec zastihol syna samého v meste a nátlakovo ho presviedčal, že syn musí u neho cez víkend prespávať. Syn, ktorý je veľmi ústretový, prišiel po tomto stretnutí domov nahnevaný. Následne otec deťom navrhol víkend mimo Bratislavy, avšak odmietol uviesť miesto výletu, preto mu ona odmietla deti odovzdať. Otec ju pred synom ohováral a naliehal, že jej syn o tom nemá povedať. Momentálne sa obe deti chcú s otcom stretávať, posledné stretnutie, ktoré prebehlo 18.06.2023 bolo bezproblémové. Deti by boli ochotné, aby styk prebiehal každý druhý víkend, ale bez prespania. Do budúcna nevylučuje aj styk s prespávaním, deti sú s otcom aj v telefonickom kontakte. Má pocit, že deti nemajú pri otcovi vytvorené bezpečné prostredie. Ona má obavy o psychické zdravie otca. Otec žije nestálym spôsobom života, deti nemajú vedomosť, kde otec pracuje, prečo sa presťahoval a ani sa ho na to nepýtajú. Počas letných prázdnin by bola ochotná ponúknuť svoj byt na stretnutie otca s deťmi v prípade, že otec nebude mať vytvorené vhodné podmienky na prespávanie detí v jeho domácnosti.
- zo správy liečebného pedagóga, poradenského pracovníka a psychoterapeuta T.. X.. T. B. ( N., C..Z..) z poradenského stretnutia zo dňa 10.03.2023 vyplýva, že na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na základe žiadosti matky, mali byť predmetom rozhovoru s deťmi otázky okolo toho ako by malo na súde vyzerať ich stretávanie s otcom. Deti začali hovoriť, že si nevedia predstaviť striedavú osobnú starostlivosť, znamenalo by to pre nich veľkú zmenu. H. stále uvádzala, že ona chce postupné kroky, keďže od otca necíti prijatie a rešpekt. Ondrej vnímal vo verzii pravidelných pobytov aj šancu a na druhej strane obavu. Jeho obavy boli spojené s tým, že otec by mal veľké očakávania robiť veľké výlety, čo mu spôsobovalo starosti, lebo má radšej veci striktnejšie naplánované a hovoril o kolízii ich záujmov s otcovými. C. ako
ideálne riešenie považoval ponechať stav ako je, teda občas sa stretnúť, keď im to bude vyhovovať. C. H. H. si myslia, že súd túto možnosť nepodporí. Preto vnímajú ako schodnú variantu cez pravidelné, postupne intenzívnejšie a dlhšie stretnutia. Prvý krok, ktorý by bol pre nich prijateľný, že stretnutia by mohli začať na úrovni jednej soboty za tri týždne a neskôr by to mohlo byť aj každý druhý týždeň. Otec by ich v sobotu vyzdvihol a večer doviezol späť.
17. Podľa šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. zo dňa 09.06.2023 vyplýva, že má otec v prenájme 3 izbový byt na adrese W. XX, L.. V byte je presťahovaný od 05.06.2023 a žije v ňom sám. Byt je čiastočne zariadený, deti majú samostatnú detskú izbu, kde ešte otec nestihol preniesť pre deti postele a nábytok. Otec detí pracuje ako SZČO s približným príjmom 1.000,- eur mesačne netto. Otec uviedol, že s deťmi sa stretáva podľa dohody, matka im väčšinou stretnutia zruší. Komunikácia s matkou je obtiažna. S maloletými deťmi je niekedy pol dňa, niekedy 2 hodiny, snaží sa aspoň každý druhý víkend, nakoľko maloleté deti majú aj svoje záujmy. V týždni sú v telefonickom kontakte, je oprávnený s nimi telefonovať o 18:00 hod., avšak niekedy majú deti v tomto čase vypnutý telefón. S dcérou bol minulý týždeň šesť hodín na prechádzke v meste, takto mu to nevyhovuje, bol by rád, keby deti u neho aj prespávajú.
18. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
19. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
20. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
21. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
22. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
23. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
24. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
28. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
35. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i v súlade s vykonaným dokazovaním súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom tak manželky ako aj manžela. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia skoro 8 rokov nevedú spoločnú domácnosť a sú absolútne citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie) z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v názorových nezhodách, komunikačných problémoch a rozdielnosti pováh oboch manželov, čo postupne viedlo k úplnému citovému odcudzeniu.
35. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pri otázke zverenia maloletých detí zobral súd pri rozhodovaní do úvahy najmä naplnenie potrieb oboch maloletých detí v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený ich spokojný, bezpečný a harmonický
vývin a súčasne vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa súd s ohľadom na vek maloletých detí (12 a 14 rokov) výraznou mierou prihliadal aj na ich názor prejavený pri vykonanom pohovore, z ktorého bolo zrejmé, že pre obe deti predstavuje matka, ktorá dlhodobo saturuje všetky potreby maloletých detí, oporu, stabilitu, najbližšieho človeka a emočne k nej majú obe deti najbližšie. Obe deti boli návrhom otca zaskočené a ani jedno z detí si nevedelo predstaviť žiť u každého rodiča striedavo v týždňových intervaloch. Pri posudzovaní pôvodného návrhu otca, ktorým sa domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd musel zobrať do úvahy to, že rodina dlhodobo (cca. 8 rokov) funguje s priam výlučnou starostlivosťou matky a občasným stretávaním sa otca s maloletými deťmi, skutočnosť, že návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti prichádza práve v citlivom veku dospievania maloletých detí, ktoré majú už v tomto čase aj okruh vlastných záujmových činností vo svojej rovesníckej skupine a rovnako súd musel brať ohľad na názor oboch maloletých detí ako aj na tú skutočnosť, že v priebehu konania došlo k presťahovaniu otca do mesta Piešťany. Za uvedených skutkových okolností bol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti považovaný súdom za nereálny a absolútne nezodpovedajúci záujmu maloletých detí. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci medzi rodičmi bola na začiatku konania otázka zverenia maloletých detí sporná (matka navrhla zveriť deti so svojej osobnej starostlivosti, otec navrhoval zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, neskôr do svojej osobnej starostlivosti), bezprostredne pred rozhodnutím vo veci, otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a požadoval len úpravu styku v párnom týždni od piatka do nedele. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj reálne starostlivosť o obe maloleté deti fakticky dlhodobo zabezpečuje a na ktorú sú aj obe maloleté deti výrazne citovo naviazané.
36. V časti úpravy styku otca s oboma maloletými deťmi sa súd nestotožnil s návrhom matky, ktorá nesúhlasila s prespávaním maloletých detí v domácnosti otca a chcela, aby súd ponechal styk detí s otcom neupravený. Hoci matka v priebehu konania deklarovala, že stretnutiam detí s otcom nebráni, z vykonaného dokazovania však nie je možné uvedené tvrdenie považovať za úplne pravdivé. V prípade, že by súd ponechal styk úplne neupravený, otázka stretávania sa detí s otcom by podliehala výlučne vyhodnocovaniu zo strany matky, či stretnutie umožní alebo nie. Uvedené bolo možné vidieť pri viacerých naplánovaných víkendových stretnutiach otca s deťmi, kedy priam z malicherných dôvodov pri zmene miesta výletu a dopravného prostriedku, ktorým mal otec s deťmi ísť na výlet, matka jednoducho deti na naplánovaný a zaplatený výlet otcovi neodovzdala, alebo v prípade, že otec matke presne neoznámil, kde bude s deťmi tráviť víkend, rovnako matka deti otcovi neodovzdala. Priam absurdne na konajúci súd pôsobilo, keď maloleté deti bezprostredne pred rozhodnutím vo veci samé cestovali za otcom do miesta jeho bydliska do L. ( sama matka na pojednávaní uviedla, že deti boli spokojné a večer sa vrátili domov), prečo nebolo možné zo strany matky podporiť obe maloleté deti v tom, aby v domácnosti svojho otca aj prespali. Najmä z pohovoru s maloletou Annou vyplynulo, že aj keď matka cielene neblokuje kontakt detí s otcom, ponecháva celé rozhodovanie iba na maloleté deti, resp. podporuje iba taký rozsah stretávania, ktorý má pod kontrolou a za podmienok, ktoré vyhovujú jej samotnej, t.j. v rozsahu niekoľkých hodín. Maloletá H. uviedla, že s otcom nechce ísť, ale vlastne ani sama nevie prečo a mama jej to dovolí, pričom mama jej povedala, že ak ona nechce, nemusí sa s ním stretávať. Hoci matka deklarovala akési bližšie nekonkretizované obavy detí o bezpečnosť, z pohovoru s deťmi žiadna takáto skutočnosť nevyplynula. Trochu nelogicky pôsobili takéto obavy matky, ktoré majú byť dôvodom, pre ktorý nie je možné prespatie v domácnosti otca, ale pri bežnom stretávaní sa otca s deťmi v rozsahu, ktorý matke vyhovuje ( čo matka tvrdí, že aj podporuje), už tieto bližšie nezdôvodnené obavy nehrajú rolu. Je pravdou, že prístup otca k výchove detí je iný ako matkin, nie je možno až tak vnímavý a empatický ku všetkým potrebám detí akoby si želala matka a v niektorých veciach je prísnejší a od detí vyžaduje iné veci ako matka, prípadne občas príde k nejakému konfliktu medzi otcom a deťmi (vo veku dospievania maloletých detí, táto skutočnosť nijak nevybočuje z bežnej normy), čo však samo o sebe nie sú dôvody, pre ktoré by maloleté deti nemali právo na zachovanie kontaktu aj s druhým
rodičom. Za situácie, kedy sama matka potvrdila, že záujem otca o deti je teraz súvislý, deti ich majú ako rodičov oboch radi, chcú sa s otcom stretávať, nechcú u otca prespávať, ale občas sa nechajú presvedčiť, súd nevzhliadol žiadny dôvod pre ktorý by mal byť kontakt otca s deťmi, ktorý má o ne záujem, o deti sa stará (aj keď nie v úplnej zhode s predstavami matky) obmedzený až do takej miery, aby to otca diskvalifikovalo ako rodiča oprávneného podieľať sa na výchove detí v dostatočnej miere a budovať si tak bližší vzťah s oboma maloletými deťmi. V prípade, že pri bežných konfliktoch detí s otcom bude reakcia matky ako preferenčného rodiča smerovať namiesto zveličenia problému a prerušeniu kontaktu detí s otcom skôr ku konštruktívnemu riešeniu, podpore maloletých detí v stretávaní s otcom a uisteniu detí v tom, že stretnutie s vlastným otcom, ktorý ich má rovnako rád a ktorému rovnako na nich záleží, je v poriadku, toto bezpochyby prispeje k zachovaniu plnohodnotného vzťahu detí k obom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, najmä na ust. čl.8 ods.1 Dohovoru v zmysle ktorého dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom. V čl.9 bod 3 sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd upravil stretávanie sa otca s oboma maloletými deťmi v súlade s návrhom otca v párnom kalendárnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. ( pozn. otec bezprostredne pred rozhodnutím súdu uviedol, že jediné čo požaduje je takáto úprava styku), s tým že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je miesto bydliska maloletých detí určené dohodou rodičov. (toho času ide o bydlisko maloletých detí na adrese B. I. XX, X., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak). Miesto preberania maloletých detí bolo súdom určené ako miesto ich bydliska určené dohodou rodičov tak, aby nebola možná zmena miesta preberania na základe jednostranného rozhodnutia jedného rodiča pri presťahovaní, akoby tomu bolo v prípade, že bude určené miesto preberania maloletých detí ako miesto bydliska matky. Súd v zhode s vyjadrením oboch rodičov určil otcovi povinnosť, aby v párnom kalendárnom týždni najneskôr do stredy do 21.00 hod. potvrdil matke, či sa uskutoční jeho stretnutie s maloletými deťmi. K uvedenej úprave, s ktorou súhlasili obaja rodičia, viedla skutočnosť, že matka namietala nestály spôsob života otca, ktorý sa niekedy z dôvodu pracovných povinností nachádza mimo územia Slovenskej republiky, pričom nemá vedomosť, či si deti prevezme. Pri tejto základnej informačnej povinnosti, ktorú chceli obaja rodičia, bude mať aj matka dostatočný čas na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, v prípade, že sa stretnutie otca s deťmi neuskutoční.
37. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že toto právo priznal obom rodičom, táto otázka pritom nebola medzi rodičmi sporná. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť, v prípade nezhody rodičov, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo súd rovnako priznal obom rodičom.
38. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb každého maloletého dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
39. Maloletá H. toho času navštevuje druhý stupeň základnej školy, nemá žiadne chronické zdravotné problémy okrem toho, že nosí dioptrické okuliare. Mesačné náklady, ktoré matka vyčíslila v priemere na 380,- eur, otec nerozporoval. Maloletý C. toho času navštevuje druhý stupeň základnej školy, nemá žiadne chronické zdravotné problémy okrem toho, že nosí dioptrické okuliare. Mesačné náklady, ktoré matka vyčíslila v priemere na 350,-eur - 360,- eur, otec nerozporoval. Príjem matky sa pohybuje okolo 1.197,- eur netto ( priemer za obdobie od 03/2022 - 05/2023), v ktorom je zahrnutý aj daňový bonus na obe maloleté deti vo výške 280,- eur, matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti a hnuteľné veci vyššej hodnoty. Matka poberá prídavky na obe deti v celkovej výške 120,- eur. Príjem otca sa podľa jeho vlastného vyjadrenia pohyboval v roku 2022 vo výške 1.300,- eur netto, v roku 2023 otec uvádzal príjem medzi 800,- eur až 1.000,- eur netto ( pri šetrení kolízneho opatrovníka uvádzaný príjem 1.000,- eur netto), uvedený príjem však nekorešponduje z listinnými dôkazmi, keďže z daňového priznania za rok 2021 vyplýva základ dane z príjmov 6.579,40 eur a za rok 2022 základ dane z príjmov 4.499,90 eur. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Ani jeden z rodičov nemá obmedzenú pracovnú schopnosť. Pri posudzovaní možnosti a schopnosti oboch rodičov smerom k plneniu vyživovacej povinnosti, súd vychádzal z porovnateľných pomerov oboch rodičov, keďže obaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie, nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, nesplácajú žiadne úvery, žijú v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti ( k odsťahovaniu otca do L. došlo výlučne z vôle otca, ktorý túžil žiť v pokojnejšom meste, pričom pri odsťahovaní mu vzrástli náklady na nájom bytu o 70,- eur mesačne). Pri určovaní výživného súd zohľadnil rozsah osobnej starostlivosti o maloleté deti, opodstatnené mesačné náklady na každé maloleté dieťa ( pri H. vo výške 380,- eur mesačne a pri maloletom C. vo výške 360,- eur mesačne), ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Aj keď otec považoval za opodstatnené určenie výživného vo výške 120,- eur na každé maloleté dieťa, s uvedeným sa súd nestotožnil, majúc za to, že uvedená suma nezodpovedá ani nákladom dospievajúcich maloletých detí a v konečnom dôsledku ani možnostiam a schopnostiam otca dosahovať príjem na pokrytie potrieb svojich maloletých detí. Súčasne je potrebné uviesť, že bežné mesačné náklady maloletých detí vo výške 360,- eur u maloletého C. a 380,- eur u maloletej H. zahrňujú len bežné náklady na bývanie vo výške 130,- eur pri každom maloletom dieťati, náklady na stravu doma a v škole vo výške cca 130,- eur, pričom zvyšná časť cca 90-120,- eur pripadá na záujmovú činnosť detí, školské potreby, bežné lieky, drogériu, oblečenie. Otec navrhoval, aby súd zohľadnil tak poskytovaný daňový bonus aj prídavok na dieťa, ktoré poberá matka. V tomto smere je však nutné uviesť, že priemerný mesačný príjem matky za obdobie od 03/2022 -05/2023 je vo výške 1.197,- eur a v tomto príjme je už zahrnutý daňový bonus, pričom príjem otca bol deklarovaný samotným otcom v roku 2022 vo výške 1.300,- eur netto a v roku 2023 vo výške 1.000,- eur netto, čiže v priemere je ho možné považovať za príjem porovnateľný s príjmom matky ( rozdiel cca 50,- eur v prospech matky). Ak by súd postupoval spôsobom, akým navrhol otec a vychádzal by z porovnateľného príjmu rodičov (kedy v príjme matky je už zahrnutý daňový bonus) a ešte by aj od nákladov detí celý uvedený daňový bonus odpočítal a určoval by vyživovaciu povinnosť otca len z nákladov detí od ktorých by bol odpočítaný celý daňový bonus, poskytol by otcovi dvojité zvýhodnenie. Z uvedených dôvodov súd pri nákladoch maloletých detí zohľadnil len poskytovanú štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa ( prídavok na dieťa vo výške 60,- eur na každé maloleté dieťa) a pomernú časť daňového bonusu vo výške 50,- eur (suma o ktorú je priemerný príjem matky vyšší, vďaka uplatňovanému daňovému bonusu). Pri nákladoch na mal. H. vo výške 380,-eur mesačne, po odpočítaní prídavku na dieťa 60,- eur a pomernej časti daňového bonusu vo výške 50,- eur, predstavovali náklady na maloleté dieťa sumu 270,- eur, z ktorej súd určil otcovi s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti matky povinnosť prispievať výživným vo výške 170,- eur mesačne. Obdobne súd postupoval aj pri mal. C., pri ktorom za preukázateľné mesačné náklady považoval sumu 360,- eur, kde po odpočítaní prídavku na dieťa 60,- eur a pomernej časti daňového bonusu vo výške 50,- eur, predstavovali náklady na maloleté dieťa sumu 250,- eur, z ktorej súd určil otcovi s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti matky povinnosť prispievať výživným vo výške 150,- eur mesačne. Pri určovaní výživného mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojej XX-ročnej dcéry výživným vo výške 170,- eur mesačne, a na výživu XX-ročného syna výživným vo výške 150,- eur. V prevyšujúcej časti súd návrh matky týkajúci sa úpravy styku a výživného, ako neopodstatnený zamietol ( pozn. keďže pri návrhu otca súd vyhovel návrhu v časti rozvodu, v časti zverenia maloletých detí, v časti zastupovania maloletých deti a spravovania ich majetku, aj v časti úpravy styku a v prípade výživného súd presiahol návrh otca, vo výrokovej časti rozsudku nie je obsiahnutý výrok o zamietnutí návrhu otca vo zvyšnej časti).
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.