Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/21/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103042521/2022 zo dňa 08. novembra 2022, o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 23. januára 2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13. januára 2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) elektronicky dňa 24. januára 2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103042521/2022 zo dňa 08. novembra 2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101894005/2022 zo dňa 04. júla 2022, ktorým podľa ustanovenia o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi pokutu vo výške X XXX XXX,XX eur za správny delikt uvedený v za kontrolované účtovné obdobie kalendárny rok 2017, t.j. za porušenie , keď pri zostavení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2017 bol vykázaný ako súvahová položka nehmotný majetok, súčasťou ktorej bol aj poistný kmeň v členení brutto XXX XXX XXX,XX eur, korekcia (oprávky, a opravná položka) XXX XXX XXX,XX eur, netto XXX XXX XXX,XX eur, a teda bol vykonaný účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý nevznikol. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101894005/2022 zo dňa 04. júla 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle (ďalej len „“). Dôvodil, že nastúpením okamžitých účinkov napadnutého rozhodnutia je vytváraná reálna hrozba mimoriadne závažnej, ba priam existenčnej, a teda nezvratnej ujmy pre žalobcu a poistencov. Zdôraznil, že žalobcovi hrozí zrušenie jeho povolenia na podnikanie, bez ktorého nemôže vykonávať činnosť zdravotnej poisťovne a následná likvidácia. Hoci správca dane povolil žalobcovi odklad platenia pokuty do 06. decembra 2024, dôsledky napadnutého rozhodnutia sú závažnejšie, nakoľko toto spúšťa „domino efekt“ nadväzujúcich správnych konaní, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou povedú k uloženiu rádovo vyšších sankcií vo výške spolu dosahujúcej takmer XX XXX XXX,XX eur. Preto mal za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemožno vnímať izolovane, len vo vzťahu k pokute uloženej napadnutým rozhodnutím. Súčasne tvrdil, že v dôsledku finančnej ujmy spôsobnej okamžitým nadobudnutím účinkov napadnutého rozhodnutia bude takisto zásadným spôsobom ohrozená schopnosť žalobcu uhrádzať „výnimkové“ lieky podľa

o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež uviedol, že reálna hrozba závažnej ujmy je spojená s mimoriadne závažnými pochybnosťami o zákonnosti a legitímnosti napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že žalobca vykazuje poistný kmeň ako súvahovú položku už viac ako 12 rokov, avšak za toto konanie je akýmkoľvek spôsobom sankcionovaný prvýkrát až na základe napadnutého rozhodnutia, a to napriek tomu, že orgány verejnej moci od počiatku o zaúčtovaní poistného kmeňa vedeli a opakovane odobrili správnosť postupu žalobcu. Tzv. odúčtovanie poistného kmeňa by však malo také následky na finančnú situáciu žalobcu, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou viedli k jeho likvidácii. Pre žalobcu ako zdravotnú poisťovňu je kľúčovým finančným ukazovateľom hodnota jej vlastného imania. V dôsledku napadnutého rozhodnutia by klesla hodnota vlastného imania žalobcu pod zákonnú minimálnu hranicu XX XXX XXX,XX eur, čo by mohlo viesť až k zrušeniu povolenia, a teda k likvidácii podnikania žalobcu ako zdravotnej poisťovne. Samotný odklad výkonu sankcie nie je v rozpore s verejným záujmom, najmä ak nie sú pochybnosti, že by výkon napadnutého rozhodnutia mohol v dôsledku priznania odkladného účinku byť akokoľvek ohrozený. Pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia tak podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom. Súdny prieskum však môže trvať aj niekoľko rokov, počas ktorých by žalobca nemal možnosť nakladať s tak významnou sumou, ktorú by pritom mohol efektívne využiť v prospech svojich poistencov. Navyše regulácia podnikania zdravotných poisťovní sa stále sprísňuje, čo výrazne obmedzuje priestor pre žalobcu na dosahovanie zisku a sanáciu strát spojených s okamžitými účinkami napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 19. júna 2023, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Správny súd uznesením č. k. -312 zo dňa 24. júla 2023 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Žalobca podaním zo dňa 08. augusta 2023, doručeným správnemu súdu dňa 08. augusta 2023, podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody odôvodnil prítomnosťou novej skutkovej okolnosti, konkrétne vydaním rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101820893/2023 zo dňa 19. júla 2023, ktorým tento ako správca dane použil časť preplatku žalobcu na dani z príjmu právnických osôb na úhradu (ešte nesplatnej) daňovej pohľadávky vo výške X XXX XXX,XX eur vyplývajúcej z prvostupňového rozhodnutia. Tvrdil, že vydaním predmetného rozhodnutia bol žalobcovi v plnej miere odňatý benefit, ktorý mu správca dane pôvodne priznal povolením odkladu platenia pokuty do 06. decembra 2024. Žalobcovi totiž vznikol preplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022 v celkovej sume X XXX XXX,XX eur. Za „normálnych okolností“ by správca dane tento preplatok v plnej výške vrátil žalobcovi. Správca dane však časť tohto preplatku vo výške X XXX XXX,XX eur už spomínaným rozhodnutím započítal oproti pokute uloženej žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím. V dôsledku tohto započítania správca dane vyplatil žalobcovi len sumu X XXX XXX,XX eur (namiesto celkovej sumy preplatku X XXX XXX,XX eur). Mal za to, že týmto rozhodnutím správcu dane bolo de facto zrušené rozhodnutie o povolení odkladu platenia pokuty. Zdôraznil, že toto rozhodnutie správcu dane predstavuje pre žalobcu hrozbu závažnej finančnej ujmy vo výške X XXX XXX,XX eur so zásadným vplyvom na jeho činnosť.

6. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 30. augusta 2023, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

7. Správny súd uznesením č. k. -378 zo dňa 22. septembra 2023 opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Podaním zo dňa 01. decembra 2023, doručeným správnemu súdu dňa 04. decembra 2023, znovu žalobca podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody odôvodnil tým, že skutkový stav sa v čase po vydaní rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku opäť zásadne zmenil. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102753373/2023 zo dňa 03. novembra 2023 nevyhovelo odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101820893/2023 zo dňa 19. júla 2023 o započítaní pokuty, ktorým rozhodnutím správca

dane použil časť preplatku žalobcu na dani z príjmu právnických osôb na úhradu daňovej pohľadávky vo výške X XXX XXX,XX eur vyplývajúcej z prvostupňového rozhodnutia. Vydaním rozhodnutia žalovaného č. 102753373/2023 zo dňa 03. novembra 2023 o potvrdení rozhodnutia správcu dane o započítaní pokuty, sa toto rozhodnutie stalo právoplatným. Taktiež tvrdil, že vydaním predmetného rozhodnutia bol žalobcovi v plnej miere odňatý benefit, ktorý mu správca dane pôvodne priznal povolením odkladu platenia pokuty do 06. decembra 2024.

9. Ďalej uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Vyjadril nesúhlas so záverom správneho súdu, ktorý v uznesení o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Zdôraznil, že podľa dostupnej odbornej literatúry aj judikatúry bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno ohľadom preukázania prípadného rozporu s verejným záujmom leží na žalovanom. Žalobca preto v konaní o priznaní odkladného účinku nemá procesnú povinnosť preukazovať neexistenciu rozporu s verejným záujmom. Uviedol, že zaťaženie žalovaného bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom ohľadom prípadného rozporu s verejným záujmom je plne legitímne a logické, keďže žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý je zodpovedný za ochranu verejného záujmu spadajúceho do jeho kompetencie. priznáva žalovanému právo vyjadriť sa k návrhu na priznanie odkladného účinku práve preto, aby mal možnosť identifikovať verejný záujem, ktorý by mohol byť priznaním odkladného účinku dotknutý. Nie je primerané požadovať od žalobcu, aby identifikoval prípadný verejný záujem, s ktorým by priznanie odkladného účinku mohlo byť v rozpore, a aby následne dokazoval neexistenciu takéhoto rozporu.

10. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 11. januára 2024, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Dňa 22. januára 2024 žalobca správnemu súdu doručil podanie označené ako „Doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 01.12.2023“. V tomto podaní uviedol, že správca dane v nadväznosti na daňové kontroly za zdaňovacie obdobie roku 2016 a 2017 dorubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov vo výške spolu X XXX XXX,XX eur. Za údajné porušenie zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2016 a 2017 bude žalobcovi navyše uložená pokuta vo výške viac ako X,X A. B. (prepočet k 19. januáru 2024). Ďalej uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že správca dane vykoná daňové kontroly aj za ďalšie zdaňovacie obdobia rokov –2022, ktorých výsledkom bude dorubenie dane z príjmu a uloženie ďalších pokút v celkovej výške presahujúcej XX A. B.. Hrozba ďalších závažných negatívnych následkov napadnutého rozhodnutia teda stále pretrváva a zintenzívňuje sa. K uvedenému dodal, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia správca dane znížil žalobcovi index daňovej spoľahlivosti. Žalobca tak prišiel o všetky benefity, ktoré mu Finančná správa SR ako vysoko spoľahlivému daňovému subjektu dlhoročne poskytovala.

12. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

14. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

17. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018).

18. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. júna 2018).

19. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

20. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci opätovne skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

21. Správny súd po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. V danom prípade žalobca tvrdil, že hoci došlo k uplatneniu osobitného inštitútu zmierňujúceho dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (odkladu platenia pokuty), vydaním rozhodnutia žalovaného č. 102753373/2023 zo dňa 03. novembra 2023 o potvrdení rozhodnutia správcu dane č. 101820893/2023 zo dňa 19. júla 2023, ktorým tento len čiastočne vyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za obdobie roka 2022, v dôsledku čoho sa časť preplatku vo výške X XXX XXX,XX eur použije na úhradu daňovej pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia č. 101894005/2022 zo dňa 04. júla 2022, bolo podľa žalobcu de facto zrušené rozhodnutie o povolení odkladu platenia pokuty. K uvedenému však správny súd zdôrazňuje, že na rozhodnutie správcu dane č. 103328547/2022 do 06. decembra 2024 o povolení odkladu platenia pokuty, nemá vplyv vydanie vyššie uvedených rozhodnutí o započítaní časti preplatku vo výške 3 000 000,00 eur na

úhradu daňovej pohľadávky, vyplývajúcej z rozhodnutia č. 101894005/2022 zo dňa 04. júla 2022 o uložení pokuty. Predmetné rozhodnutie žalovaného č. 102753373/2023 zo dňa 03. novembra 2023 je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, teda aj toto rozhodnutie je možné napadnúť správnou žalobou, vo vzťahu ku ktorej môže žalobca žiadať o priznanie odkladného účinku. Žalobca teda má zákonnú možnosť proti predmetnému rozhodnutiu brániť sa, a to podaním správnej žaloby na správnom súde. Hoci žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku neuvádza, či toto svoje oprávnenie aj využil, kľúčovým v danom prípade je, že rozhodnutie o povolení odkladu platenia pokuty zostáva stále v platnosti a jeho účinky trvajú. Správny súd tiež dodáva, že na vyššie uvedený záver nemajú vplyv ani tvrdenia žalobcu o možnom uložení ďalšej pokuty, prípadne o výkone daňových kontrol, ktoré budú v budúcnosti nasledovať. Rovnako tak k spomínanému dôsledku napadnutého rozhodnutia v podobe zníženia indexu daňovej spoľahlivosti žalobcu správcom dane správny súd uvádza, že aj samotné oznámenie správcu dane o určení indexu daňovej spoľahlivosti je samostatným predmetom súdneho prieskumu, ktoré má žalobca možnosť napadnúť správnou žalobou (pozri uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -13). Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že skutočnosti prezentované žalobcom v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku neodôvodňujú naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -15 zo dňa 07. februára 2018, v ktorom tento konštatoval, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, len ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

23. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

24. Správny súd má tiež za to, že žalobca neosvedčil, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno ohľadom preukázania prípadného rozporu s verejným záujmom leží na žalovanom, z ktorého dôvodu žalobca v konaní o priznaní odkladného účinku nemá procesnú povinnosť preukazovať neexistenciu rozporu s verejným záujmom. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie zakotvuje jednotlivé zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou, pričom na jeho podanie je oprávnený len žalobca. Je preto úlohou žalobcu osvedčiť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd potom pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku vyhodnotí, či takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd musí vykonať pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným verejným záujmom. V danom prípade je predmetom verejného záujmu predovšetkým potreba zabezpečiť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a v prípade ich porušovania takéto konanie zo strany orgánov verejnej správy sankcionovať. Vychádzajúc z uvedeného, preto pri absencii tvrdení žalobcu, ktoré by odôvodňovali, že v prejednávanej veci priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd dospel k záveru, že žalobca túto skutočnosť neosvedčil.

25. Správny súd v Bratislave po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení , a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že tento návrh zamietol.

26. V závere správny súd uvádza, že podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu.

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2:1 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).