Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-178-2019.pdf
PDF · 97.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/178/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci navrhovateľky: T. Š., W.. XX.X.XXXX, M. F. L. W. U., T. XXXX/X proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: Y. Š., W.. XX.X.XXXX, M. F. L. W. U., T. XXXX/X, toho času Ú. W. U. M. I. L. V., za účasti mal. Y. Š., W.. X.X.XXXX, bytom u matky zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo PX. Š., C.. Š., W.. XX.X.XXXX E. Y. Š., W.. XX.X.XXXX uzatvorené dňa X.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Nová Ves, vo zväzku XX , ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Z v e r u j e sa mal. Y. Š.E., W.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. Y. minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
III. Styk otca s maloletým súd neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. Y. do jej osobnej starostlivosti a manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu XX X.ur mesačne.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s manželom uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX a ich posledné spoločné bydlisko bolo v L. W. U., W. G.. T. X. Z manželstva pochádza mal. Y., W.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku bezproblémové a manžel jej pomáhal s dieťaťom, ale postupne začal mať problém s hazardnými hrami. Bral si peniaze a nestaral sa o nich a bol jej neverný. Od mája XXXX je vo výkone trestu, v ktorom ho zo začiatku navštevovala, ale postupne ich city voči sebe ochladli a viac za ním už nebola. Na výchovu a starostlivosť o syna ostala sama a bez finančných prostriedkov.
3. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva sa písomne vyjadril k návrhu tak, že uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, pretože nie je žiadny dôvod. Svoje vyjadrenie doplnil
dôvodmi, v ktorých uviedol, že svoju manželku a syna miluje, nič drahšie ako oni dvaja pre neho nie sú, nevie si predstaviť, aby syn vyrastal s iným človekom. Ďalej uviedol, že mu je veľmi ľúto, že je vo výkone trestu a nie doma, tam kde mal byť. Ďalej uviedol, že žiada druhú šancu bojovať o svoju rodinu a možnosť byť so svojím synom, manželkou a po jeho prepustení budú žiť spolu a preto navrhol návrh na rozvod manželstva zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, a toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. W. U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
6. Z rodného listu mal. Y. Š.E.W., W.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že jeho matkou je T. Š.E.W., W.. XX.XX.XXXX a jeho otcom Y. Š.E.W., W.. XX.XX.XXXX.
7. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že dôvod pre ktorý podala návrh je to, že manžel si nesplnil manželské povinnosti, keď bol doma. Manžel nepočúval a robil si čo chcel. Kým sa im nenarodil syn, bolo všetko v poriadku. Potom čo sa narodil syn, venoval sa synovi a nevenoval sa jej. Nevytýka mu starostlivosť k synovi, ale manžel nerešpektoval jej názory, odchádzal z domu a hral automaty. V tom čase si zarábal fuškami. S manželom nie je v kontakte tri a pol mesiaca. K manželovi necíti nič a jej city vo vzťahu k nemu ochladli. Ak by bol manžel prepustený z výkonu trestu, neobnoví s ním spolužitie. V súčasnej dobe nie je s ním v osobnom, ani v písomnom kontakte. Je riešená dávkami v hmotnej núdzi a zabezpečuje starostlivosť o syna, ktorý navštevuje materskú školu. Výdavky na syna má predovšetkým na stravu, oblečenie a hygienu.
8. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva na pojednávaní nesúhlasil s rozvodom, pretože svoju manželku miluje a bude ju milovať do konca svojho života. Potvrdil, že vzťahy medzi nimi neboli narušené, kým sa nenarodil syn, o ktorého sa príkladne staral do XX.XX.XXXX, kedy nastúpil výkon trestu. Keď ešte boli s manželkou v spoločnej domácnosti a mal peniaze, išiel hrať automaty, v súčasnosti je v kontakte s manželkou, volá jej. Naposledy sa s ňou skontaktoval pred prvým pojednávaním a od manželky dostával listy keď bol vo výkone trestu. Je toho názoru, že keď vykoná trest, manželka sama sa vráti k nemu. Počas manželstva manželke nebol neverný. Zaujímal sa o syna, pretože písal listy aj jeho ošetrujúcemu lekárovi a za posledných 12 mesiacov nebol pracovne zaradený počas výkonu trestu.
9. Zo správy Ú. W. U. U. E. Ú. W. U. M. I. L. V. vyplynulo, že Y. Š. nie je pracovne zaradený počas výkonu trestu.
10. Zo správy z prešetrenia pomerov vypracovanou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že rodičia mal. Y. nevedú spoločnú domácnosť. Otec je vo výkone trestu a matka býva so synom u svojich rodičov v rodinnom dome. Matka nikde nepracuje a jej príjmom je pomoc v hmotnej núdzi formou dávky a prídavku na dieťa. Maloletý Y. navštevuje materskú škôlku a kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
17. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
18. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
20. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
21. Súd konštatuje, že povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, je právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré povinnosti nemožno vynucovať, ale v prípade, že sa neplnia, možno sa domáhať rozvodu manželstva. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Manželstvo účastníkov, podľa zistenia, bolo problémové od narodenia mal. Y., kedy manžel nerešpektoval názory navrhovateľky a robil si čo chcel. V Y. XXXX manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom sa aj momentálne nachádza a vzájomné city medzi manželmi ochladli a navrhovateľka postupne prestala navštevovať manžela a obmedzila s ním aj kontakt. V súčasnej dobe starostlivosť o mal. Y. zabezpečuje navrhovateľka.
22. Súd zistil objektívny, kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií. Manželstvo nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky, ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia o to viac, že manžel je už po dobu viac ako M. C. vo výkone trestu odňatia slobody. Rozvod v danom prípade bol jediným riešením a nešlo tu o podceňovanie, alebo zľahčovanie manželstva, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Pri rozhodovaní súd prihliadol na jednoznačný postoj navrhovateľky sa rozviesť, i na skutočnosť, že nemožno niekoho nútiť, aby zotrval v manželstve.
23. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
26. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
30. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
36. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
40. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
41. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
42. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
43. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
44. Na čas po rozvode, rozhodol súd o výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je vo výkone trestu odňatia slobody a faktickú starostlivosť o mal. Y. v súčasnej dobe zabezpečuje navrhovateľka - matka, súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že otec bude prispievať na jeho výživu v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima, pretože je bez príjmu počas výkonu trestu odňatia slobody. Platobné miesto bolo určené ako ruky matky a zročnosť platenia výživného bola stanovená vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Matka má príjem tvorený dávkou v hmotnej núdzi a prídavkom na dieťa. Keďže žiadny z účastníkov konania sa nedomáhal vydania výroku rozsudku o úprave styku, súd neupravil styk otca s mal. Y..
45. Súd o trovách konania nerozhodoval, pretože podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.