Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-34-2020.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľky T. Š., nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XXXX/X v L. W. U. a jej manžela Y. Š., nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XXXX/X v L. W. U., t.č. v Ú. W. U.V. M. I. L. W. S. G.. Č.. XX U. V., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. Y. Š., nar. X.X.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 3P/178/2019-35 zo dňa 24.10.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol, mal. Y. U. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca zaviazal prispievať na jeho výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, styk otca s maloletým neupravil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Manžel podal voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že z manželstva pochádza maloleté dieťa a záujem na udržaní úplnej rodiny je nad záujmami a pocitmi jednotlivých manželov. Ochladnutie citov zo strany navrhovateľky je len dočasná záležitosť, kým potreba zachovania úplnej rodiny pre zdravý vývoj mal. syna je dlhodobá záležitosť. Tvrdenie navrhovateľky, že sa mal. synovi venoval viac ako jej, považuje za subjektívne. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sama uviedla, že rodinu materiálne zabezpečoval. Navrhol vyriešenie rodinnej situácie oddialiť do doby po jeho návrate z výkonu trestu odňatia slobody, pretože súdne rozhodnutie považuje za predčasné. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 CMP, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že počas bývania v spoločnej domácnosti hrával na automatoch, keďže sama uviedla, že v tom čase nemali finančné problémy a navrhovateľka nepreukázala ani jeho manželskú neveru. Ak mu navrhovateľka vyčíta, že sa jej po narodení syna nevenoval, prikladá to jej pocitu žiarlivosti, že sa musela o jeho lásku deliť s ich synom. Tvrdenie navrhovateľky, že nemieni obnoviť manželské spolužitie nie je smerodajné, pretože v písomnom aj telefonickom styku uvádzala, že s iným mužom nikdy nebude a kvôli sebe navzájom aj kvôli mal. synovi budú spolu žiť. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody bude ekonomicky aktívny a rodinu zabezpečí aj materiálne. Podľa jeho názoru neboli naplnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine, medzi manželmi nedošlo k dlhotrvajúcim a neriešiteľným sporom ani k fyzickému násiliu a súd prvej inštancie vychádzal iba zo subjektívnych tvrdení navrhovateľky. Súčasnú situáciu spôsobil jeho pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ale po svojom prepustení sa bude vedieť o rodinu postarať. Súd prvej
inštancie nemal rozviesť manželstvo pri prvej kríze, ktorá sa vyskytla, ale mal brať ohľad na záujem mal. syna, aby vyrastal v úplnej rodine. Je aj vina štátu, že ho potrestal odňatím slobody a tým potrestal aj jeho rodinu a prispel k manželskej kríze. Navrhovateľka mu v telefonickom kontakte uviedla, že sa ocitla v ťaživej situácii a podľahla aj naliehaniu sociálnych kurátoriek, aby si svoju situáciu vyriešila rozvodom, čo môže preukázať, keďže všetky hovory sa v ÚVTOS nahrávajú. Má za to, že súd nebral na zreteľ jeho záujem a záujem mal. syna, ale iba záujem navrhovateľky. Podľa jeho názoru tento problém prestane existovať v septembri 2020, keď ho prepustia z výkonu trestu odňatia slobody a až s odstupom času sa bude dať vyhodnotiť, či jeho pobyt vo výkone trestu odňatia slobody odcudzil manželov natoľko, že ďalšie spolužitie už nebude možné. Podotkol, že samotný pobyt vo výkone trestu odňatia slobody ho zmenil a uvedomuje si vlastnú zodpovednosť za osud mal. syna. V závere dodal, že rozvod manželstva v tomto štádiu by bol proti záujmu mal. Y. aj proti záujmu štátu.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe výsledkov dokazovania má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy a navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že argumenty manžela považuje za neopodstatnené, pretože si svoje rodinné záväzky neplní. K manželovi nemá citový vzťah a nemá nijaký dôvod zotrvávať s ním v manželstve, preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol. V plnom rozsahu sa stotožnila aj s vyjadrením kolízneho opatrovníka.
5. Manžel v odvolacej replike a v ďalšom vyjadrení zopakoval argumenty, ktoré uviedol v samotnom odvolaní.
6. Navrhovateľka v odvolacej duplike uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu, nič na ňom nemení a s manželom nemieni ďalej žiť v manželstve ani v spoločnej domácnosti.
7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, pričom v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
10. K odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že zákonným predpokladom zrušenia manželstva rozvodom je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiniteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na jeho intenzitu (hĺbku a trvalosť rozvratu), a to so zreteľom na možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, t.j. že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Predpokladom rozvodu manželstva je objektívne zistenie podmienok pre rozvod, a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú
vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, nakoľko manželia od mája 2016 nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodu právoplatného odsúdenia manžela na trest odňatia slobody, ktorý vykonáva doposiaľ. Manžel v konaní argumentuje záujmom dieťaťa na zachovaní jeho biologickej rodiny, avšak nemožno prehliadnuť skutočnosť, že bol to práve manžel a otec dieťaťa, ktorý v dôsledku protiprávneho konania, za ktoré bol právoplatne odsúdený, porušil dôležitý záujem mal. dieťaťa na zachovaní biologických väzieb s rodičmi, keďže na výchove dieťaťa, jeho starostlivosti a v konečnom dôsledku aj vyživovacej povinnosti sa riadne nepodieľa už v podstate od troch mesiacov veku dieťaťa. Manžel síce verbalizuje svoju snahu o reparáciu vzťahu s navrhovateľkou po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, avšak doba, počas ktorej absentuje fungovanie akýchkoľvek základných funkcií manželstva a spoločnej výchovy dieťaťa (4 roky) odôvodňuje i postoj navrhovateľky k ďalšiemu trvaniu manželstva, keďže manželia nežijú dlhodobo vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujúc si vzájomnú oporu. Vzhľadom na uvedené sa rozvod manželstva nedotkne ani záujmov maloletého dieťaťa, ktoré v priebehu svojho života nemalo možnosť byť vychovávané oboma rodičmi. Z výpovedí oboch účastníkov je zjavné, že navrhovateľka nemá k manželovi už žiaden skutočný pozitívny vzťah (manžel naznačoval i neveru z jej strany), ktorý by nasvedčoval tomu, že existuje aspoň minimálna možnosť reparácie vzťahu medzi manželmi. Len samotný záujem manžela zotrvať v manželstve s navrhovateľkou nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať v manželstve, ktoré považuje za neperspektívne, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie.
11. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ zabezpečuje faktickú starostlivosť o dieťa na požadovanej úrovni konštatovanej i kolíznym opatrovníkom v rámci prešetrenia rodinných pomerov a stotožnil sa i s rozhodnutím o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu, nakoľko možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca dieťaťa sú z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody obmedzené, v súčasnosti nie je zaradený do práce, teda nemá žiaden príjem, preto boli splnené podmienky ustanovené v § 62 ods. 3 Zákona o rodine odôvodňujúce určenie výživného v minimálnom rozsahu.
12. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, nie je prípustné.