Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-58-2019.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Q. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXX/XX, zastúpeného JUDr. X. B., advokátkou, so sídlom I., B. XXX/XX proti žalovanej Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad B., V. Z. XXXX/XX, zastúpenej X.. U. G., advokátkou, so sídlom I., V. XX/X, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. septembra 2018, č.k. 26C/86/2015-77, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000,- Eur od 11.05.2015 do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo výroku III. vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol dňa 29.07.2014 žalovanej sumu 10.000,- eur, ktorú žalovaná riadne prevzala. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy v konaní domáhal na základe ústnej zmluvy o pôžičke bez dojedania konkrétnej doby vrátenia pôžičky, prípadne titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Výzvou zo dňa 28.04.2015 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky v lehote do troch dní od doručenia výzvy. Žalovaná výzvu prevzala 07.05.2015. Napriek výzve žalobcovi dlžnú sumu nevrátila. Žalovaná poprela poskytnutie pôžičky žalobcom. Tvrdila v konaní, že žalobca jej sumu 10.000,- eur poskytol ako dar. V danej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom pôžičky, prípadne titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca však nepreukázal v konaní podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, keďže nepreukázal prejav vôle strán sporu uzavrieť takúto zmluvu, nakoľko žalovaná tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky v celom rozsahu poprela. Navyše žalobca, okrem výzvy na zaplatenie pôžičky, ktorú súd neposúdil ako dostatočný dôkaz poskytnutia pôžičky, iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky v konaní nepredložil, ani nenavrhol. Žalovaná v konaní tvrdila, že jej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur žalobca poskytol ako dar, pričom žalobca poprel vyplatenie žalovanej sumy žalovanej titulom daru. Rovnako teda ani žalovaná v konaní svoje tvrdenie o poskytnutí daru nepreukázala, ani na jeho preukázanie žiadne dôkazy nenavrhla. Vzhľadom k tomu, že v spore nebol preukázaný právny dôvod poskytnutého plnenia, poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej posúdil súd prvej inštancie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu, ktorým na strane žalovanej došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná výzvu na vrátenie pôžičky prevzala dňa 07.05.2015 a dňa 11.05.2015 sa tak dostala do omeškania, keďže žalobcovi žalovanú sumu nezaplatila. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 11.05.2015 do zaplatenia. V prejednávanej veci bol žalobca v konaní úspešný, a teda mu patrí náhrada trov konania v zmysle § 255 odsek 1 CSP, preto mu súd ich náhradu priznal od žalovanej v plnej výške 100 %, pričom presná výška týchto trov bude vyčíslená samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhala sa jeho zmeny tak, že žaloba žalobcu bude v celom rozsahu zamietnutá. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Citovala ust. § 123 ods. 2, § 125 ods. 1, § 140 ods. 2, § 216 ods. 1,2 CSP. Poukázala na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur s príslušenstvom titulom ústnej zmluvy o pôžičke, pričom v priebehu súdneho konania nepreukázal jej existenciu. Dôvodila, že za uzavretie zmluvy o pôžičke nemožno považovať len preukázanie peňazí na bankový účet, nakoľko na vznik zmluvy o pôžičke je potrebné zmluvnými stranami dohodnúť zákonom definované podstatné náležitosti tejto zmluvy ešte pred skutočným odovzdaním veci. K tomuto z uvádzaného medzi účastníkmi nedošlo, súd prvej inštancie mal za to, že nebola preukázaná zo strany žalobcu existencia zmluvy o pôžičke a preto vec posúdil podľa ust. § 451 Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP bol však viazaný žalobným návrhom, t.j. skutkovými a právnymi tvrdeniami, pričom sa v danom prípade nejedná o usporiadanie vzťahu medzi účastníkmi vyplývajúceho z osobitného predpisu, zakladajúce právo súdu na postup podľa ust. § 216 ods. 2 CSP. Žalobca na to, aby bol v konaní úspešný musí svoje tvrdenia o dôvodnosti svojho nároku aj dostatočným spôsobom preukázať. Vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobe tvrdil, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mal žalobca požičať žalovanej sumu 10.000 eur, musel preukázať existenciu takéhoto právneho vzťahu a zároveň splnenie si svojej povinnosti - prenechať peniaze žalovanej. Zo strany žalobcu v priebehu súdneho konania nedošlo k podaniu podľa ust. § 140 ods. 2 CSP, a to k zmene žalobného návrhu urobeného formou podľa § 125 ods. 1 CSP, t.j. k zmene žalobného návrhu, čo do rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Z tohto dôvodu nebolo možné preto vec právne posúdiť podľa ust. § 451 Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie mal naďalej vec posudzovať podľa ust. § 657 Obč. zákonníka, nakoľko žalobca jasne, presne zadefinoval právny dôvod uplatnenia si svojho žalobného nároku a patrične to odôvodnil aj skutkovými tvrdeniami.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur s príslušenstvom podľa § 451 Obč. zákonníka titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní mal za preukázané, že žalobca poskytol dňa 29.07.2014 žalovanej sumu 10.000 eur, avšak v konaní nepreukázal podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zákonníka, keďže nepreukázal prejav vôle strán sporu uzavrieť zmluvu o pôžičke, nakoľko žalovaná tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky v celom rozsahu poprela. Žalovaná v konaní tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 10.000 eur jej žalobca poskytol ako dar, pričom žalobca poprel vyplatenie žalovanej sumy žalovanej titulom daru. Rovnako teda ani žalovaná v konaní svoje tvrdenie o poskytnutí daru nepreukázala, ani na jeho preukázanie žiadne dôkazy nenavrhla. Vzhľadom k tomu, že v spore
nebol preukázaný právny dôvod poskytnutého plnenia, poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej posúdil súd v zmysle § 451 Obč. zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu, ktorým na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:
7. Žalovaná svojím odvolaním namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s poukazom na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia peňažného plnenia z titulu zmluvy o pôžičke, a keďže v priebehu konania nedošlo k zmene žalobného návrhu čo do rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, nebolo možné vec právne posúdiť podľa ust. § 451 Obč. zákonníka a žalobe žalobcu vyhovieť.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj po zmene právnej úpravy sporového konania vykonanej zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok je civilné sporové konanie naďalej ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
9. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napríklad dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a podobne. Ide o prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval.
10. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 10.000 eur s príslušenstvom. V žalobe ako rozhodujúce skutočnosti okrem iného uviedol, že dňa 29.07.2014 uzavrel so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 10.000 eur, ktorú si žalovaná od neho riadne v celej výške v hotovosti prevzala. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaná si nedojednali konkrétny termín vrátenia predmetnej pôžičky, žalobca vyzval dňa 28.04.2015 písomne žalovanú na vrátenie pôžičky do troch dní od doručenia výzvy, ktorá žalovanej uplynula 10.05.2015. Od 11.05.2015 je žalovaná v omeškaní s vrátením uvedenej pôžičky, ktorú žalobcovi aj napriek opakovaným ústnym výzvam a písomnej výzve nevrátila. Na pojednávaní dňa 19.09.2018 žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach s tým, že pokiaľ by súd nemal preukázaný právny dôvod poskytnutia peňazí titulom pôžičky navrhol, aby súd posúdil vec v zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Žalovaná nepoprela prevzatie sumy 10.000 eur od žalobcu, avšak tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 10.000 eur jej žalobca poskytol ako dar, pričom svoje tvrdenia o poskytnutí daru nepreukázala. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zákonníka, keďže nepreukázal prejav vôle strán sporu uzavrieť takúto zmluvu, nakoľko žalovaná tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky v celom rozsahu poprela. Rovnako ani žalovaná v konaní svoje tvrdenia o poskytnutí daru nepreukázala. Vzhľadom k tomu, že v spore nebol preukázaný právny dôvod poskytnutého plnenia, bolo za danej situácie povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné plnenie
umožňovali posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o bezdôvodnom obohatení a či z hypotéz týchto noriem bolo možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v konaní právne kvalifikoval rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej posúdil v zmysle § 451 Obč. zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu, ktorým na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vydať.
11. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie bez zmeny žaloby zo strany žalobcu nemohol vec právne prekvalifikovať na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zákonníka, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. V danej veci nedošlo k zmene skutkového stavu, súd prvej inštancie vychádzal z rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyvodzoval žalobca ním tvrdený nárok, nebol viazaný právnym názorom žalobcu a bol povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vždy vecou súdu. Je vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Odvolanie žalovanej bolo preto neopodstatnené.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, § 225 ods. 1, § 261 ods. 1 CSP), nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).