Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8To-25-2019.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2019, v trestnej veci obžalovaného D. Q. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.02.2018, sp. zn.12T/171/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku Obžalovanému D. Q., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom S. XX, Z.. P. - Z., H. T. R., A. XXX/X, Z.. R. F. Q.
pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/171/2011 zo dňa 14.12.2011, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 1/ rozsudku), z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 2/ rozsudku), z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 4/ rozsudku), z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 5/ rozsudku), z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 6/ rozsudku), z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 7/ rozsudku) a z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (v bode 10/ rozsudku), u k l a d á :
Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona pri zistení prevahy priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h) Tr. zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona nad poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v § 36 písm. l) Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 3 (tri) mesiace.
Podľa 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/171/2011 zo dňa 21.02.2018 bol obžalovanému D. Q., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom S. XX, Z.. P. - Z., prechodne bytom VecU., A. XXX/X, Z.. R. F. Q. ženatý, nezamestnaný, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
- Kráľová, s tým, že sa uznáva za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 1/ rozsudku), z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 2/ rozsudku), z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 4/ rozsudku), z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 5/ rozsudku), z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 6/ rozsudku), z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona (v bode 7/ rozsudku) a z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (v bode 10/ rozsudku), v ktorom rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 12T/171/2011-734, zo dňa 14.12.2011, právoplatného dňa 14.12.2011, zostal u tohto odsúdeného nedotknutý, uložený:
Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, v spojení § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 36 písm. l) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 3 mesiacov.
Podľa 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol zaradený pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojich obhajcov písomne odvolanie, v ktorom navrhol zohľadniť jeho subjektívne problémy, jeho onemocnenie na epilepsiu a s tým súvisiace psychické ťažkosti, jeho rodinnú situáciu, čas, ktorý uplynul od skutkov a skutočností, že je invalidným dôchodcom a že spôsobená škoda bola podľa jeho názoru nízka, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013, poukazoval na potrebu ukladania primeraného individualizovaného trestu, poukazoval na skutočnosť, že z pôvodného trestu vykonal viac ako 5 rokov, pričom posledné odsúdenie mal z roku 2011, a bol toho názoru, že doterajší výkon trestu postačoval na jeho nápravu. Okrem toho uviedol, že počas konania o jeho návrhu na povolenie obnovy konania bol súd prvého stupňa nečinný takmer rok, čo odôvodnilo uloženie miernejšieho trestu, pričom doterajší výkon väzby a trestu odňatia slobody bol pre neho dostatočným ponaučením. Podľa jeho názoru okresný súd pochybil, keď prihliadal na priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. m), n) Tr. zákona a súčasne použil § 41 ods. 1 Tr. zákona. Uložený trest považoval preto za neprimerane prísny a navrhol uložiť mu nepodmienečný trest v kratšej výmere.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a pri absencii takých chýb, zistil chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä nejasnosť jeho skutkových zistení a porušenie ustanovenia Trestného zákona. Odvolací súd napadnutý rozsudok po doplnení dokazovania v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol.
Ako to vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.12.2011 sp. zn. 12T/171/2011, bol obžalovaný D. Q. odsúdený /spolu s D. Š., S. R., E.. C. C. I. E.. D. R./, pričom D. Q. bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c ), ods. 3 písm. a ) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v prípade skutku 1/ tohto rozsudku, v bode 2/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 4/ tohto rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 5/ a v bode 6/ rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v bode 7/ rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 10/ tohto rozsudku
bol samotný D. Q. uznaný za vinného aj z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a ) Tr. zákona Tomuto odsúdenému bol uložený podľa § 194 ods. 3, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 7 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého bol v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b ) Tr. zákona zaradený do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2011.
Do výkonu uloženého trestu bola obžalovanému uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/171/2011 zo dňa 03.01.2012 započítaná doba výkonu väzby od 24.08.2011 do 03.01.2012, pričom výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 03.01.2012.
Následne však uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12Nt/5/2015 zo dňa 25.05.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Tos/19/2016 zo dňa 02.11.2016, bola v tejto pôvodnej trestnej veci povolená obnova konania, ale len vo výroku o treste, pričom bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/171/2011 zo dňa 14.12.2011.
Z uvedeného vyplýva, že výrok o vine v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.12.2011 sp. zn. 12T/171/2011 zostal právoplatným. Nebolo preto v súlade so zákonom, pokiaľ súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o treste po povolení obnovy konania použil výrok, v ktorom jednak konštatoval vinu a zároveň na taký výrok o vine vyplývajúci z uvedeného rozsudku len odkazoval. Túto nejasnosť bolo nutné odstrániť len jednoznačným odkazom na už vyhlásený právoplatný výrok o vine, o ktorý sa nový výrok o treste opiera.
V prevyšujúcej časti možno uviesť, že s druhom a výmerou uloženého trestu, ako aj s výrokom o spôsobe výkonu trestu, sa odvolací súd v podstate stotožnil, keď rovnako zistil prevahu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h) Tr. zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona nad poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v § 36 písm. l) Tr. zákona a potrebu postupu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona. Rozpor s Trestným zákonom tu spočíval len v neodôvodenom použití § 41 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní úhrnného trestu.
Obžalovaný D. Q. vo svojej výpovedi potvrdzoval, že väzbu vykonával od 24.08.2011 do 03.01.2012 a potom bol od 03.01.2012 do 02.11.2016 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom bol opakovane disciplinárne potrestaný a bol aj disciplinárne odmenený, čo vysvetľoval tým, že mu spoluodsúdení robili zle, mal slovné konflikty so spoluodsúdenými, keďže ho neustále slovne napádali a bol štyri dni umiestnený v uzavretom oddieli kvôli tomu, že sa pobil s jedným spoluodsúdeným. Potom sa však už nebil. Počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberku mu bola udelená jedna pochvala za divadelné predstavenie, za čo dostal 5 kg balík a bol raz disciplinárne potrestaný, keď mal konflikt s jedným spoluodsúdeným, pričom sa potom zmierili, ale opätovne tento spoluodsúdený oznámil pedagógovi, že tohto chce zbiť a z tohto dôvodu bol premiestnený do ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová. Nebol pracovne zaradený vo výkone trestu, lebo mu to neodporúčal pedagóg z toho dôvodu, že trpí epilepsiou, no na prosby obžalovaného bol zaradený na mesiac na upratovacie práce. Potom už ale pracovne zaradený nebol. Uviedol, že mal brať, no nebral, lieky na ukľudnenie. Počas pobytu vo výkone trestu neochorel na žiadne závažné ochorenie. Dodal, že má epilepsiu, ale odkedy bol vo výkone trestu, nemal žiadny epileptický záchvat a nedošlo ani k žiadnemu závažnému zhoršeniu jeho duševného, ani fyzického zdravia. Pred nástupom výkonu trestu bol nezamestnaný. K svojim pomerom uviedol, že má sedem detí. Jeho manželka je momentálne vo výkone trestu za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Syn sa oženil a očakáva narodenie dieťaťa. O deti sa inak stará jeho švagriná, brat, ako aj rodičia, pričom za pestúnov boli ustanovení jeho brat a otec. Spôsobenú škodu D. T. v sume 120,- eur, C. Š. v sume 3,90 eur, E. R. v sume 29,- eur, E. E. v sume 125,- eur, D. P. v sume 120,- eur, E. A. v sume 395,- eur a U. H. v sume 15,80 eur nenahradil, tvrdiac, že o nej ani nevedel.
Podľa správy Obce S. nebol riešený poriadkovou komisiou obce. Z hodnotenia obžalovaného z doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a skráteného výpisu klienta vyplynulo, že už v ÚVTOS Ružomberok bol jedenkrát disciplinárne odmenený a dvakrát disciplinárne potrestaný, následne v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, kde bol od 11.07.2017, nemal správanie na požadovanej úrovni, mal záporné poznatky a opakovane porušoval ústavný poriadok. Bol tak jedenkrát disciplinárne odmenený a až päťkrát disciplinárne potrestaný.
Odvolací súd doplnil dokazovania a z aktuálneho odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný ma v ňom evidovaných sedem záznamov od roku 1999 do 2011, z toho v piatich prípadoch nedošlo k zahladeniu odsúdenia a z nich až v troch prípadoch, už v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody, uložený trest odňatia slobody vykonával, pričom z nich v dvoch prípadoch bol podmienečne prepustený na slobodu, no v oboch prípadoch sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a musel vykonať aj zvyšok podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody. Naposledy pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 03.01.2010. Krátko na to teda spáchal predmetnú úmyselnú trestnú činnosť. Obžalovaný bol pritom opakovane odsúdený za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona i trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zákona Naposledy vykonával trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka, na základe rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/25/2011 a dňa 02.03.2019 bol prepustený na slobodu, pričom počas výkonu tohto trestu odňatia slobody, ako to vyplýva z hodnotenia z výkonu trestu odňatia slobody a skráteného výpisu klienta, bol dňa 17.10.2018 preradený z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Lekárske správy nie sú v rozpore so samotnou výpoveďou obžalovaného k svojmu zdravotnému stavu. Skutočnosť, že súd v minulosti konal o návrhu na povolanie obnovy konania tak, ako obžalovaný v podanom odvolaní tvrdí, nemalo zásadný vplyv, pretože o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku sa konalo až po právoplatnom skončení predmetného trestného konania, v ktorom nedošlo k prieťahom.
Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, čo v spojení s tým, že svoju trestnú činnosť úprimne oľutoval, bolo už súdom prvého stupňa správne zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť. Rovnako je ale zrejmé, že obžalovanému priťažovali dve priťažujúce okolnosti, keď spáchal viac trestný činov a bol už za trestný čin odsúdený. Bolo tak namieste upraviť trestnú sadzbu v neprospech obžalovaného postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona. Následne, keďže obžalovaný viacerými skutkami spáchal zločin i prečin, bolo namieste upraviť trestnú sadzbu aj postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Obžalovaný páchal predmetnú trestnú činnosť v dňoch 12.04.2011, 01.06.2011, 05.07.2011, 12.08.2011a 22.08.2011, páchal prečiny /krádež a podielnictvo/ a zločin uvedený v § 193 ods. 3 Tr. zákona, u ktorého je, ako spomedzi nich, najprísnejšia uvedená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 3 rokov do 8 rokov. Po použití § 38 ods. 4 Tr. zákona sa táto zmenila na trestnú sadzbu od 4 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov, pričom pri použití tzv. asperačnej zásady by sa zmenila na trest odňatia slobody od 3 do 10 rokov a 8 mesiacov. Výsledne tak zákonným bolo ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov do 10 rokov a 8 mesiacov. Treba zohľadniť ohrozené možnosti nápravy obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom, ktorého ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody, či opakované podmienečné prepustenie z jeho výkonu nenapravilo. Doposiaľ žiadnemu z poškodených nenahradil spôsobenú škodu. Napriek tomu, že predmetnú trestnú činnosť spáchal ešte v roku 2011, ani počas následného výkonu trestu odňatia slobody sa nesprával bezúhonne a navyše musel byť neskôr preradený až do maximálneho stupňa stráženia. Osobné pomery nemožno považovať za usporiadané. Jeho zdravotný stav, o ktorom sám v podstate uviedol, že dlhodobo nedošlo k prejavom / epileptickým záchvatom počas výkonu trestu/ ani k zmene či dokonca k zhoršeniu zdravotného stavu nie je okolnosťou, ktorá by zásadne mala vplyv na výmeru trestu. Výšku spôsobenej škody v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako nízku. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného nemožno obžalovanému uložiť trest prísnejší /§ 322 ods. 3, druhá veta Tr. poriadku/, pretože by to znamenalo zmenu rozsudku v neprospech obžalovaného.
Po zhodnotení spôsobu spáchania činov, ich následkov, priameho úmyslu a ziskuchtivej pohnútky obžalovaného ako špeciálneho recidivistu, pomer a povahu priťažujúcich okolností oproti poľahčujúcej okolnosti, osoby páchateľa, jeho pomerov a vážne ohrozenej možnosti jeho nápravy, po zohľadnení
zákonných hľadísk uvedených v § 34 Tr. zákona, vyžadovaných za účelom uloženia primeraného trestu pre dosiahnutie účelu trestu, jeho individuálnej a generálnej prevencie, aj odvolací súd v tomto prípade považoval za trest primeraný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 3 mesiace. Pritom treba dať do pozornosti, že napriek uvedenému stavu a skutočnosti, že obžalovaný je špeciálny recidivista, súd prvého stupňa neukladal úhrnný trest odňatia slobody v rámci asperačnou zásadou zvýšenej trestnej sadzby, ale v podstate ešte v rámci pôvodnej trestnej sadzby uvedenej v § 194 ods. 3 Tr. zákona. Nedošlo teda k porušeniu zásady zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti /§ 38 ods. 1 Tr. zákona/. Pretože počas 10 rokov pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol už obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Uvedené zmeny výrokov oproti napadnutému rozsudku spočívajúce v odstránení ich nejasnosti a porušení ustanovenia Trestného zákona boli v prospech obžalovaného, a tak boli odvolacím súdom realizované. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.