Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/19/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.11.2016, v trestnej veci odsúdeného Q. C. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XX Nt 5/15 zo dňa 25.05.2016, takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. p o v o ľ u j e obnovu konania vo veci vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. XX T 171/2011, ktoré skončilo rozsudkom zo dňa 14.12.2011, právoplatným toho istého dňa, vo výroku o treste.

Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XX T 171/2011, zo dňa 14.12.2011, právoplatnom toho istého dňa, ktorým odsúdenému Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bol podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Podľa § 403 Tr. por. odsúdeného Q. C., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom T. XX, okr. K. - okolie, prechodne bytom M., R. XXX/X, okr. M. nad C. n e b e r i e do väzby a odsúdeného ihneď p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh ods. Q. C., nar. XX.XX.XXXX na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. XXT 171/2011.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú neskôr osobitným podaním sám, ako aj prostredníctvom svojej obhajkyne, odôvodnil. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti namietal, že súd prvého stupňa sa, podľa jeho názoru, nevysporiadal s meritom podania jeho právneho zástupcu, konaním súdu prvého stupňa bolo porušené jeho právo na obhajobu. V podstate z týchto dôvodov žiadal, aby krajský súd v rámci spravodlivého konania zohľadnil celý petit navrhovaný jeho právnou zástupkyňou, jeho zdravotný stav, a to aj na podklade vyšetrení psychiatrom, psychológom, v rámci znaleckého dokazovania. Odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne poukázal na § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, podľa ktorého časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého súd uloží páchateľovi trest nad polovicu takto určenej sadzby odňatia slobody, nie je v súlade s čl. 1 Ústavy SR a v tejto súvislosti

namietal, že nesúlad časti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. s čl. 1 Ústavy SR je skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. V ďalšom sťažovateľ vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu prvého stupňa spočívajúcou v tom, že pôvodne uložený trest vo výmere 7 rokov je trestom aj naďalej primeraným, pretože spĺňa podmienky pre mimoriadne zníženie trestu z dôvodu, že je invalidným dôchodcom kvôli epilepsii, trpí poškodením mozgu, je mentálne retardovaný, o čom súdu predložil aj doklady. Navyše zdôraznil, že je živiteľom viacerých maloletých detí, ktoré sú naňho odkázané, pretože matka deti opustila a o tieto sa teraz stará jeho rodina. V podstate z týchto dôvodov, konštatujúc, že mu mal byť uložený nižší trest, a keďže spĺňa podmienky na povolenie obnovy konania, navrhol jeho sťažnosti vyhovieť, obnovu konania povoliť a o treste znovu rozhodnúť.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že podmienky pre povolenie obnovy konania v prejednávanej veci splnené boli.

Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený Q. C. bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.12.2011, sp. zn. XXT 171/2011, právoplatným toho istého dňa, uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v súbehu s prečinom podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. v spojení s ust. § 41 ods. 1,2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, podaného prostredníctvom jeho obhajkyne poukázal na to, že trest v pôvodnom konaní, teda vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXT 171/2011 mu bol ukladaný za použitia asperačnej zásady v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorú Ústavný súd SR označil za nezákonnú a na tomto podklade žiadal výrok o treste v rozsudku zo dňa 14.12.2011 zrušiť a po povolení obnovy konania mu uložiť nižší trest odňatia slobody.

Súd prvého stupňa návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol v podstate z dôvodov, že aj keď Ústavný súd SR svojim nálezom sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 naozaj označil časť asperačnej zásady vyplývajúcej z ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorej bolo nutné ukladať páchateľovi trest nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody, za rozpornú s ústavou, v dôsledku čoho bola spomínaná časť asperačnej zásady zrušená, zvyšok §-vého znenia ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., upravujúceho zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu, zostal v platnosti. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.12.2013 sp. zn. I.ÚS 724/2013, podľa ktorého zrušenie časti asperačnej zásady je síce v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. novou skutočnosťou, avšak sama o sebe dôvodom pre povolenie obnovy konania nie je, ale len za podmienok, že pôvodne uložený trest je vo svetle upravenej asperačnej zásady v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, pričom pri posudzovaní tejto otázky je nevyhnutné prísne posudzovať a aplikovať zásady ukladania trestov vyplývajúcich z ust. § 34 Tr. zák. V tejto súvislosti dospel potom súd prvého stupňa k záveru, že pôvodne uložený trest vo výmere 7 rokov aj vo svetle novej skutočnosti spočívajúcej v tom, že neexistuje zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné ukladať odsúdenému trest v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, je trestom primeraným, s ohľadom na skutočnosť, že v osobe odsúdeného ide o recidivistu, u ktorého sú z tohto dôvodu možnosti nápravy minimálne, navyše súd prvého stupňa v pôvodnom konaní, keď ukladal trest odňatia slobody, nezohľadňoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pretože toto považoval s ohľadom na použitie asperačnej zásady za neprimerane prísne, odvolávajúc sa pritom na znenie ust. § 38 ods. 7 Tr. zák.

Preskúmajúc obsah predloženého spisu však krajský súd dospel k záveru, že podmienky pre povolenie obnovy konania v prejednávanej veci splnené boli.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z mimoriadnych zákonom stanovených prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, teda mimoriadnym opravným

prostriedkom, je v prvom rade preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por..

Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, ani primeranosť trestu v rámci pôvodného konania, ale skúma sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, či uložený druh trestu v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Z uvedeného je potom zrejmé, že strata účinnosti časti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. týkajúcej sa nemožnosti súdu ukladať trest páchateľovi dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, rovný polovici alebo pod jednu polovicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej zvýšením jej hornej hranice najprísnejšie trestného do úvahy prichádzajúceho trestného činu o jednu tretinu, v dôsledku konštatovania jej rozporu s Ústavou SR nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 je novou skutočnosťou, ktorá povolenie obnovy konania odôvodňuje.

Po počiatočných rozdielnostiach vo výklade vyššie citovaného ustanovenia, či teda už samotný nález ústavného súdu konštatujúci nesúlad právneho predpisu, alebo jeho časti, s Ústavou SR je už sám osebe dôvodom pre povolenie obnovy konania bez ďalšieho alebo až v spojení s ust. § 394 ods. 1 Tr. por. vyžadujúceho okrem novoobjavenej skutočnosti alebo dôkazu aj preukázanie možnosti iného rozhodnutia o vine alebo treste, sa napokon súdna prax tak najvyššieho (R 86/2014, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2014), ako aj Ústavného súdu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz.ÚS 2/2014, ktorým bolo prijaté zjednocujúce stanovisko) ujednotila na výklade, že ust. § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky povolenia obnovy konania týkajúce sa nedostatkov skutkových zistení, keďže nález ústavného súdu konštatujúci nesúlad právneho predpisu s Ústavou SR sa skutkových okolností netýka, nemôže byť takou skutočnosťou skôr neznámou, preto aplikácia ust. § 394 ods. 1 Tr. por. v takýchto prípadoch nie je na mieste, ale spomínaný nález ústavného súdu je, vychádzajúc z cit. ust. § 41b ods. 1 zák. č. 38/93 Z.z., dôvodom obnovy konania automaticky, zo zákona (zák. č. 38/93 Z.z.) bez skúmania ďalších podmienok vyplývajúcich z ust. § 394 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 38/93 Z.z. rozširuje dôvody povolenia obnovy konania oproti právnej úprave obsiahnutej v trestnom poriadku)

To potom znamená, že ukladanie trestu v pôvodnom konaní za použitia asperačnej zásady vyplývajúcej z ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. v nezmenenej podobe a strata účinnosti časti použitého ustanovenia je podľa ustálenej súdnej praxe tak Najvyššieho, ako aj Ústavného súdu automaticky, bez skúmania ďalších podmienok, dôvodom pre povolenie obnovy konania vo výroku o treste, preto krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a obnovu konania vo výroku o treste vo veci Okresného súdu Vranov nad C. sp. zn. 12T 171/2011 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, povolil.

Pokiaľ bolo ďalej namietané, že odsúdený je invalidným dôchodcom z dôvodu, že sa lieči na epilepsiu, je mentálne postihnutý, má poškodený mozog a v tomto smere by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, k tomu krajský súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti boli známe už v pôvodnom konaní, psychiatrické znalecké dokazovanie bolo taktiež v pôvodnom konaní vykonané (čl. 114-136 pôvodného vyšetrovacieho spisu), pričom zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria už v pôvodnom konaní vyplynulo, že odsúdený je mentálne postihnutý, boli uňho zistené zmeny na mozgu,

lieči sa na epilepsiu, je invalidným dôchodcom, preto, ako to už bolo uvedené, nejde o skutočnosti, ktoré by súdu už v pôvodnom konaní neboli známe, teda nejde o skutočnosti súdu skôr neznáme, a preto ani nemohli povolenie obnovy konania odôvodniť. Taktiež skutočnosť, že odsúdený sa staral o deti, bola už v pôvodnom konaní známa, a preto nemohla povolenie obnovy konania odôvodniť.

Pokiaľ bolo namietané, že toto všetko sú okolnosti, ktoré by mali odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu, k tomu považuje krajský súd za potrebné uviesť, že obnova konania neslúži na odstraňovanie prípadných právnych chýb pôvodného konania ale len chýb skutkových. Súd prvého stupňa v pôvodnom konaní dospel k záveru, že podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody splnené neboli, pričom, ako to už bolo vyššie uvedené, v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania, nie je možné preskúmavať úvahy súdu, ktoré ho viedli k určitému rozhodnutiu, a to ani k rozhodnutiu o uloženom treste, nie je možné naprávať domnelé chyby vyplývajúce z nesprávneho hodnotenia vykonaného dokazovania, a to ani dokazovania týkajúceho sa ukladaného trestu, ale len skúmať či vyšli alebo nevyšli najavo nové skutočnosti. Preto presvedčenie odsúdeného, že prvostupňový súd pochybil, keď uňho mimoriadne neznížil trest, povolenie obnovy konania, s ohľadom na vyššie uvedené, odôvodniť nemôže.

Toto všetko nemá ale vplyv na záver, že nesúlad a následná strata účinnosti časti ustanovenia, podľa ktorého bol obžalovanému trest ukladaný, s Ústavou SR dôvodom pre povolenie obnovy konania je, a preto krajský súd, ako to už bolo vyššie uvedené, obnovu konania povolil.

Vzhľadom na to, že krajský súd povolil obnovu konania vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. XXT 171/2011 a zrušil výrok o treste v rozsudku zo dňa 14.12.2011, v súlade s ust. § 403 Tr. por. musel rozhodnúť o väzbe odsúdeného.

Vychádzajúc z odpisu registra trestov odsúdeného, z ktorého je zrejmé, že odsúdený sa už v siedmich prípadoch do rozporu so zákonom dostal, a to aj pre trestný čin krádeže a trestný čin porušovania domovej slobody, v osobe odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu, čo by mohlo obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti odsúdeným, vyplývajúcu z ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odôvodňovať. Na strane druhej krajský súd zohľadnil skutočnosť, že odsúdený, aj keď bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, išlo o tresty relatívne krátkeho trvania (8 mesiacov, 12 mesiacov, 1 rok a 10 mesiacov). V súčasnosti však odsúdený vykonáva trest odňatia slobody podstatne dlhšieho trvania, vo výkone trestu odňatia slobody je viac ako 5 rokov a 2 mesiace, čo, podľa názoru krajského súdu, mohlo prispieť k zmene jeho postoja k doterajšiemu spôsobu jeho života do takej miery, že obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti odsúdeným nie je daná. Navyše hodnotiac závažnosť spáchaných trestných činov vo vzťahu k dĺžke už doposiaľ vykonaného trestu sa väzba javí byť neproporcionálna. Samozrejme súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o uložení trestu bude musieť zohľadniť aj správanie sa odsúdeného vo výkone väzby, ako aj trestu odňatia slobody v pôvodnom konaní. Napokon odsúdený doposiaľ nevykonal iný jeho trest uložený mu v inej jeho veci, a to Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXT 25/11 vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov, čo nepochybne odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti zabráni.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.