Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-46-2019.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Subarea
12CoP/46/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloleté deti O. E., nar. XX. XX. XXXX a D. E., nar. XX. XX. XXXX, obe s trvalým pobytom V. rígeľ XXXX/XX, L. J., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žarnovica, deti rodičov - matky W.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. rígeľ XXXX/XX, L. J. a otca C. E. nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. rígeľ XXXX/XX, L. J., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/24/2019 - 557 z 25. júla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“ , event. „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“), uznesením zo dňa 25. 07. 2019 neodkladným opatrením zveril maloleté deti O. E., nar. XX. XX. XXXX a D. E., nar. XX. XX. XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a sparovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. E. výživným vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú D. E. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia (I. výrok). Matke zároveň uložil povinnosť podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že matka sa návrhom zo dňa 19. 07. 2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na ich výživu výživným vo výške 190,- Eur mesačne na maloletého O. a na maloletú D. výživným vo výške 147,- Eur mesačne. Dôvodom podania predmetného návrhu matkou boli pretrvávajúce nezhody s otcom maloletých detí (ďalej len „otec“), jeho slovné útoky pod hrozbou fyzického útoku, v dôsledku ktorých dňa 09. 07. 2019 opustila spoločnú domácnosť s maloletou D. a odišla k rodičom do C., pričom otec jej zabránil so sebou vziať aj maloletého O..
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1, § 363, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 34 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 336 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“, resp. ,,Zákon o rodine“), § 2 písm. c), § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o životnom minime“). Konštatoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia, pretože v súčasnosti sú vzťahy v rodine natoľko rozvrátené, že ohrozujú zdravý vývoj maloletých detí (ďalej aj ,,maloletých, resp. ,,detí“). Matka maloletých detí (ďalej len „matka“) osvedčila opakované fyzické a slovné útoky zo strany otca na jej osobu, ktoré negatívne vplývajú aj na maloleté deti, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a v súčasnosti je s maloletou D. na materskej
dovolenke. Pri rozhodovaní o dočasnej rýchlej úprave pomerov nepripustil rozdelenie maloletých detí. Ohľadne prispievania výživným zo strany otca v nevyhnutnej miere prihliadol na skutočnosť, že matka je obmedzená v možnosti zabezpečiť si príjem na pokrytie nákladov, najmä keď opustila spoločnú domácnosť a je s maloletou D. na materskej dovolenke s tým, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Je povinnosťou otca zabezpečiť finančnú stránku starostlivosti o maloleté, a preto mu uložil povinnosť prispievať na ich výživu stanoveným výživným s prihliadnutím na návštevu predškolského zariadenia maloletým Rodanom, pričom výživné pokryje nevyhnutné výdavky maloletých detí. Nakoľko išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, matke uložil povinnosť podať v stanovenej lehote návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zverí do jeho osobnej starostlivosti obe maloleté deti a zároveň žiadal zmeniť výšku stanoveného výživného, pretože ako samostatne hospodáriaci roľník pracuje na dohodu s tým, že jeho príjem za mesiac júl mal len vo výške 120,- Eur. Zároveň žiadal v záujme ochrany detí upraviť jeho styk s maloletými.
5. Podstatou jeho odvolacích námietok bolo, že súd prvej inštancie sa nezaoberal právom maloletých detí udržať rovnocenný a blízky vzťah s ním a neumožnil mu vôbec styk sa maloletými. Vyčítal prvoinštančnému súdu, že napadnutým uznesením matke umožnil maloleté deti odviesť zo spoločnej domácnosti. Popieral tvrdenia matky a jej otca, ktoré považoval za jednostranné, absolútne nepravdivé, i keď potvrdil nezhody v manželstve od začiatku jeho uzavretia. Podľa neho je matka panovačná a keď nevyhovel jej požiadavkám, pristúpila k fyzickému násiliu, neskôr k psychickému týraniu a vydieraniu. Navyše keď sa stupňovali nezhody v manželstve v roku 2017, vstúpila do sekty a odvtedy zmenila názor na výchovu maloletých detí, odmietala im dávať lieky a rozprávala sa s imaginárnymi bytosťami. Neustále ho vystavovala psychickému nátlaku doma aj v práci, kde mu telefonovala a často utiekla z domu od maloletých detí, a tiež sa pred nimi zamykala v dome. Pre jej správanie musel častokrát zasahovať, avšak jeho konanie otočila proti nemu a privolanej polícii klamala, keď ho označila za násilníka a psychopata.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na fyzické a psychické útoky zo strany otca na jej osobu, ako aj nedôvodné obviňovanie z jeho strany, že je psychicky chorá. S otcom navštevovali spoločne kresťanský spolok v Žiari nad Hronom niekoľko mesiacov. Maloletým deťom odmietala iba homeopatické lieky, pričom práve otec im odmietal dávať antibiotiká, ktoré podávala maloletému O. napriek jeho nesúhlasu. Riadnu starostlivosť o maloleté deti preukázala príslušnou zdravotnou dokumentáciou. Popísala kontakt otca s maloletými deťmi, s ktorými sa po jej odchode so spoločnej domácnosti od 09. 07. 2019 stretával, a to aj počas víkendov i keď väčší záujem mal tráviť čas s maloletým Rodanom. Styk otcovi s maloletými je ochotná umožňovať, avšak stretávanie je potrebné vopred dohodnúť, pretože maloleté deti majú svoj režim a program. Poukázala na konanie otca, ktorý dňa 09. 09. 2019 bez predchádzajúcej dohody zobral maloletého O. zo škôlky v J., ktorú navštevuje. Na jej SMS správy ohľadne zisťovania pobytu maloletého O. nereagoval, preto navštívila políciu, ktorá zasahovala u jeho rodičov v P., kde bol otec s maloletým Rodanom schovaný v izbe v podkroví a vrátil ho až vo večerných hodinách dňa 11. 09. 2019. Podľa nej nie je otec spôsobilý starať sa o maloleté deti, pretože sa správa skratovo, nekontrolovane a je hrozbou nielen pre seba, ale aj pre maloleté deti. K vyživovacej povinnosti otca poukázala na to, že otec obýva ich rodinný dom, má k dispozícii dve autá a časový priestor na výkon zárobkovej činnosti, preto je jeho povinnosťou sa zamestnať, ak nemá dostatočný príjem z podnikania. Otec odmieta aj psychologickú intervenciu, a i keď pôvodne so stretnutiami súhlasil, ani na jedno sa nedostavil. Po porade s kolíznym opatrovníkom umožnila otcovi stretnutie s maloletými deťmi na 22. 09. 2019, i keď mala obavu, že jej nielen zabráni v kontakte s maloletými, ale zabezpečí, aby ich nenašla ani polícia.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť uznesenie prvoinštančného súdu. Konštatoval narušené vzťahy a komunikáciu medzi manželmi, ktorá je zrejmá od začiatku spolupráce s nimi, pričom otec podľa správy psychologičky zrušil plánované stretnutia, údajne pre nedôveru s referátom poradensko-psychologických služieb a pre jeho nezáujem bola s ním spolupráca ukončená. Matka sa s maloletými deťmi aktuálne zdržiava u svojich rodičov v C., kde má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o ne.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty otca, či vyjadrenie matky, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením dočasne zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť prispievať na ich výživu stanoveným výživným.
12. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý považoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, nakoľko matka dôkazmi dostatočným spôsobom osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých strán sporu nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
14. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to , aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
16. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
17. V zmysle § 325 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami
18. CMP obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia CSP o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava CSP, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje CMP.
19. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného súdu uvedenými v jeho rozhodnutí a v podrobnostiach na ne odkazuje. Otec svojimi argumentami uvádzanými v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. súdu prvej inštancie. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu poukazuje aj na listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, a to najmä na správu OR PZ v Žiari nad Hronom, odbor poriadkovej Polície, z ktorej vyplýva prejednanie troch priestupkov, ktorých sa mal otec dopustiť, pričom išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu voči matke, ktorú napádal fyzicky aj verbálne. Aj podľa správy Mestskej Polície Nová Baňa sa otec k nim nesprával vhodne, bol agresívny a vzhľadom na informácie od matky mali zistené narušené spolužitie rodičov maloletých detí. Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že komunikácia medzi rodičmi je narušená, pričom otec nemieni spolupracovať s referátom poradensko-psychologických služieb, zrušil plánované stretnutia a prejavil nedôveru voči príslušnému referátu. Dôkazom potreby bezodkladnej úpravy pomerov sú aj skutočnosti zistené zo zápisnice Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom zo dňa 10. 09. 2019, z ktorej vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to dočasné zverenie maloletých detí do starostlivosti matky, ktorá opustila spoločnú domácnosť pôvodne len s maloletou D., nakoľko otec jej odmietal vydať maloletého O. a napriek rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, svojvoľne vyzdvihol maloletého dňa 09. 09. 2019 zo škôlky, bez predchádzajúceho súhlasu a dohody s matkou, v dôsledku čoho podala trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu únosu, pričom otec maloletého odovzdal až dňa 11. 09. 2019.
20. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom, ktoré sú v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky, majú vytvorené všetky podmienky v domácnosti u jej rodičov. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletých, konfliktné správanie sa otca, ktoré ohrozuje zdravý duševný vývin maloletých detí, je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
21. K uloženiu povinnosti prispievať na výživu stanoveným výživným, odvolací súd dodáva, že rovnako bolo osvedčená aj potreba uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých výživným v nevyhnutnej miere, pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že jediným príjmom matky je rodičovský príspevok s tým, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletým osobnou starostlivosťou vzhľadom na ich útly vek. Argumentácia otca o nízkom príjme je z tohto pohľadu právne bezvýznamná, pretože je jeho zákonnou povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí a za tým účelom si zabezpečiť riadne zamestnanie pre dosiahnutie adekvátneho príjmu. Navyše odvolací súd uvádza, že otec svoje tvrdenia o dosiahnutom príjme nepreukázal.
22. Pokiaľ ide o potrebu úpravy styku otca s maloletými deťmi, v tomto smere odvolací súd poukazuje na argumentáciu matky a ňou uvedený rozpis doterajších stretávaní sa otca s maloletými deťmi po jej odchode zo spoločnej domácnosti, z ktorého vyplýva realizácia styku otca s maloletými, i keď nie možno podľa jeho predstáv. Tento styk otca s maloletými však prebieha a ak nedôjde medzi rodičmi k dohode o úprave styku, bude o ňom rozhodnuté vo veci samej za predpokladu podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Za súčasnej situácie nie je teda dôvodná potreba bezodkladnej úpravy pomerov ohľadne styku otca s maloletými deťmi.
23. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, za predpokladu začatia konania na základe návrhu matky, po dôkladnom dokazovaní potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a to opäť tak, aby
bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem maloletých. Vzhľadom na uvedené otcove argumenty odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.
24. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).