Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-63-2019.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX P., zast.: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1.147,87 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 147,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 147,87 eur od 1.8.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal od žalovaného zaplatenia 1147,48 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. 8500117902, kedy poskytol celkovo sumu 1500 Eur pri výške splátky 87,17 Eur v počte splátok 36, pričom reálne po odčítaní poplatku za úver bolo mu poskytnutých 1350 Eur. RPMN je uvedená nesprávnym spôsobom, nebol uvedený spôsob započítania splátky na istinu, úroky a poplatky, teda zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve absentuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru, čím možno považovať predmetný úver bez poplatkov a bez úrokov. Nakoľko žalobca uhradil sumu 2497,87 Eur, preplatil tak sumu 1147,87 Eur, ktorú žiadal priznať súdom. Žalobca mal za to, že RPMN v zmluve je uvedená nezrozumiteľne a nejednoznačne, nakoľko v bode 5 zmluvy je uvedená iná RPMN ako v bode 6 (už v schválenom revolvingovom úvere).
3. Žalovaný sa k veci vyjadril v odpore, že popiera tvrdenia žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN. Podľa názoru žalovaného nie je potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru vyplýva z oznámenia o schválení úveru zaslanom dlžníkovi, ktoré takisto obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a dôkazmi ako dohoda o poskytovaní služieb, kalkulačka na výpočet RPMN, prehľad platieb žalobkyne, zmluva z 23. 06. 2015, pripojené uznesenie 18Csp/14/2019-24 tunajšieho súdu, rozsudok tunajšieho súdu 15C/7/2019-67, odpor voči PR, zmluva z 23.6.2015, VOP, vyjadrenie z NBS Slovenska z 29.1.2016, vyjadrenie žalobcu k odporu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. 8500117902, kedy žalovaný poskytol žalobcovi celkovo sumu 1500 Eur pri výške splátky 87,17 Eur v počte splátok 36 a započítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, pri výške úrokovej sadzby 17,45%, čo nebolo v konaní sporným. Žalobca na predmetný úver uhradil sumu 1147,87 Eur.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
12. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. 8500117902, kedy žalovaný poskytol celkovo sumu 1350 Eur pri výške splátky 87,17 Eur v počte splátok 36. Súd má za to, že ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. V súlade s rozhodovacou praxou má súd za to, že v zmluve musia byť uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN tak, aby spotrebiteľ bez pochybností vedel tieto identifikovať a aby vedel, ako na základe týchto údajov vypočíta RPMN. Súd má za to, že spotrebiteľ nebol zákonným spôsobom informovaný o výške RPMN, navyše pokiaľ súd zistil, že v zmluve uvedená RPMN je nezrozumiteľná a nejednoznačná, nakoľko v bode 5 žiadosti o úver je uvedená iná RPMN ako v bode 6, už v schválenom revolvingovom úvere. Súd mal ďalej za preukázané, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to termín konečnej splatnosti úveru. Absenciu termínu konečnej splatnosti úveru zákon v § 4 ods. 3 a § 11 ods. 1 č. 258/2001 Z. z. sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
14. Takisto má súd za to, že v zmluve uvedená výška úroku 17,45% ročne, je úrokovou sadzbou odporujúcou dobrým mravom. Úrok v spotrebiteľskej úverovej zmluve nie je zákonne limitovaný ustanoveniami o neprijateľných podmienkach, ale jeho výška je obmedzená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Okrem toho pre každé zmluvné ustanovenie platí, že musí byť v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade je takéto ustanovenie neplatné. Pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19 judikoval, že dobrými mravmi je potrebné rozumieť pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ hodnotového poriadku. Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zmluvné ustanovenie o výške úrokov pri peňažnej úvere je potrebné podrobiť testu jeho súladu s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 26/2011 ustálil, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri úvere „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odmeny za užívanie požičanej istiny. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z tohto úveru často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Za platne dojednané možno preto považovať iba také zmluvné ustanovenie o výške úrokov, ktoré túto výšku stanovuje v súlade s dobrými mravmi. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver s dobou splatnosti 36 mesiacov so zmluvným úrokom vo výške 17,45 % ročne, čo prevyšovalo priemernú úrokovú sadzu stanovenú Národnou bankou Slovenska v čase uzavretia zmluvy pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam, čím má súd za to, že úroky boli v zmluve dojednané v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ich výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Postup žalobcu pri stanovení úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi, nemôže požívať ochranu a to ani čiastočne, a preto zmluvné ustanovenie o úroku potom je neplatné v celom rozsahu.
15. Súd má potom za to, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom a splatenou istinou. Z prehľadu platieb, ktorý v konaní nebol sporným súd zistil, že žalobcovi bolo poskytnutých 1350 Eur a zaplatených bolo 2497,87 Eur, a teda žaloba je dôvodnou vo výške 1147,87 Eur.
16. Žalovaný si povinnosť uhradiť sumu poskytnutého úveru v dohodnutej lehote riadne nesplnil, preto sa s plnením dostal do omeškania, a to od 3. dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. od 01. 08. 2019, tak ako to požadoval žalobca. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. z vo výške 5% ročne ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.
18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení trojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.