Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Er-318-2014.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Subarea
4Er/318/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská č. 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému: S. J., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S., o vymoženie 753,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné nám. 15, 085 01 Bardejov, vo výške 46,07 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.5.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.700-3110369612-GC04/13 zo dňa 12.6.2013 vydaného oprávneným. Tento exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.7.2013.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 9.6.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5710 035472
3. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu § 57 ods. 1 psím. g) nakoľko povinný zomrel v zahraničí a do podania návrhu na zastavenie exekučného konania, nikto z rodiny nepožiadal o vystavenie úmrtného listu. Súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu v sume 56,98 eur.
4. Súd lustráciou v dedičskom registri zistil, že dedičské konania po poručiteľovi bolo uznesením sp. zn. 2D/39/2017, nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
8. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a nezanechal po sebe žiaden majetok, v dôsledku čoho došlo aj k zastaveniu dedičského konania po nebohom povinnom, súd predmetnú exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP.
10. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011,sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 9a EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
15. V uvedenom prípade má súd za to, že smrť povinného mala za následok zastavenie konania, avšak dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, ktorú povinný sám nezavinil ani ju nemohol nijako ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa nepriznal.
16. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
19. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
21. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
22. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
23. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
24. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
25. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §14, § 22, § 25 cit. vyhl.. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné
- upovedomenie o začatí exekúcie - opakované doručenie - povinný 1,70 € (Súdny exekútor si uplatňoval poštovné v bližšie nešpecifikovanej výške. Súd pri náhrade výdavkov za poštovné postupoval v zmysle cenníka Slovenskej pošty platného v čase doručovania, ktoré predstavovalo v danom čase sumu 1,70 €)
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - 2,80 € (Súdny exekútor si uplatňoval poštovné v bližšie nešpecifikovanej výške. Súd pri náhrade výdavkov za poštovné postupoval v zmysle cenníka Slovenskej pošty platného v čase doručovania, ktoré predstavovalo v danom čase sumu 1,40 €. Nakoľko súdny exekútor žiadal o súčinnosť v dvoch prípadoch, súd mu priznal odmenu 2,80 €.).
b) elektronická komunikácia
- portál banky - 0,70 €
3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196 EP) zo sumy 38,39 eur t.j. 7,68 eur.
26. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného žiadaného súdnym exekútorom vo výške 7,17 € vychádzal z predloženého spisu súdneho exekútora a v ňom založených poštových doručeniek s pečiatkou pošty, resp. obálok. Súd mal za preukázané poštovné za doručenie troch písomnosti, viď bod 25. tohto uznesenia (za ktoré poštovné priznal), pri ostatných písomnostiach nie je v exekučnom spise žiaden doklad o ich zaslaní (napr. doručenky, odpovedné hárky). Hotové výdavky, ktoré súdny exekútor požaduje nahradiť, by mali vyplývať z exekučného spisu, aby ich skutočne vynaloženú výšku bolo možné overiť. Bez takýchto dokladov nie je možné posúdiť, aké skutočné náklady exekútorovi
vznikli. Pri rozhodovaní o náhrade za poštovné nie možné bez doručenky overiť jednak skutočnosť, či písomnosť založená v exekútorskom spise bola vôbec odoslaná, ani to, aké náklady s ňou exekútorovi skutočne vznikli.
27. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 3,10 € v zmysle § 60 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, o ktoré vo svojom vyúčtovaní žiadal, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je možné priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.
28. Súd nepriznal náhradu požadovanú a označenú exekútorom ako „náklady na kanc. potreby - papier, spinky a farba“ vo výške 3,32 €. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci.
29. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom, pričom základom pre výpočet je suma 38,39 eur a DPH predstavuje 7,68 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,07 eur (33,19 eur + 5,20 eur + 7,68 eur). Súd uložil oprávnenému, aby ich nahradil exekútorovi v súlade s cit.§ 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.