Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/113/2017

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: D.M.P. STEEL s.r.o., so sídlom Račianska 69, Bratislava, IČO: 35 758 716, v kon. zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti povinnému: 1./ MERYLAND, s.r.o., so sídlom Cintorínsky rad 1184/14, Komárno, IČO: 36 270 172, 2./ U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, S. O., občan SR, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Blaško, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Ul. kpt. Nálepku 8, pod sp. zn. , EX 183/2017, o vymoženie 2.475,34 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného v rade 2. proti exekúcii zamieta.

II. Súd návrh povinného v rade 2. na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.1.2017 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedený pod sp.zn. zo dňa 30.11.2016. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa 8.2.2017 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi.

2. Súdny exekútor postúpil dňa 30.3.2017 tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného v rade 2. proti exekúcii. Súd po preskúmaní obsahu predmetného podania povinného v rade 2. označeného ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ dospel k záveru, že podanie povinného v rade 2. treba posudzovať ako námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. Vo svojom podaní povinný v rade 2. uvádza, že voči exekúcii vedenej pod EX 183/2016 podáva v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný v rade 2. uvádza, že nemohol byť účastníkom predmetného sporu, nakoľko účastníkom na strane povinného mohla byť jedine jeho obchodná spoločnosť MERYLAND, s.r.o. (t.j. povinný v rade 1.), ktorej bol povinný v rade 2. toho času konateľom. Povinný v rade 2. má za to, že zrejme mohlo dôjsť k omylu, ktorý ani on, ani rozhodcovský súd a dokonca ani tunajší súd v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie nevedel. Povinný v rade 2. uvádza, že každá listina, ktorá bola súčasťou zmluvného vzťahu alebo súdneho sporu sa vzťahuje jedine na povinného v rade 1. ako jeho spoločnosti, ktorá bola s oprávneným v zmluvnom vzťahu, t.j. s oprávneným v zmluvnom vzťahu nebol on ako občanom

- fyzická osoba. Uvádza, že nikdy s oprávneným neuzatvoril spotrebiteľskú zmluvu, pričom bol toho času jedine konateľom spoločnosti vystupujúcej v predmetnom exekučnom konaní ako povinný v rade 1. Povinný v rade 2. vo svojich námietkach poukazuje i na skutočnosť, že faktúry, objednávky a iné, ktoré sú súčasťou príslušného súdneho spisu, boli vyhotovené pre povinného v rade 1., ktorý je v predmetných dokumentoch označovaný ako odberateľ. Čo sa týka uznania dlhu povinný v rade 2. uvádza, že bol nútený ho podpísať, pričom bol presvedčený, že podpisuje listinu o uznaní dlhu a o

splátkovom kalendári. Povinný v rade 2. má za to, že on podpisoval výlučne uznanie dlhu a splátkový kalendár, pričom v predmetnej veci ide jednoznačne o nekalé praktiky oprávneného, ktorý sa pri podpise uvedeného dokumentu ani nezmienil o tom, že ten obsahuje aj iné a pre neho veľmi nebezpečné údaje. Povinný v rade 2. vo svojich námietkach poukazuje i na skutočnosť, že spoločnosť ručí za svoje záväzky, z dôvodu ktorého povinný v rade 2. uvádza, že by nikdy takýto dokument vedome nepodpísal. Povinný v rade 2. má za to, že bol podvedený, nakoľko mu kompetentná osoba o nejakom ručení nepovedala, pričom ani listina v názve neobsahuje žiadnu zmienku o ručení a ani v záhlaví predmetného dokumentu on nevystupuje ako ručiteľ označený svojimi osobnými údajmi. Povinný v 2. rade má za to, že išlo o podvod a zo strany oprávneného bol uvedený do omylu, nakoľko uvedenú listinu podpisoval ako vtedajší konateľ povinného v rade 1. a nie ako fyzická osoba. Povinný v rade 2. vo svojich námietkach cituje i zákonné ustanovenie , v zmysle ktorého spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, pričom spoločník za záväzky spoločnosti ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Povinný v rade 2. v tejto súvislosti súdu oznamuje, že jeho vklad bol v celej výške splatený a má za to, že dlhy spoločnosti sa majú uhrádzať z majetku spoločnosti, pričom spoločníci, ktorý splatili celý svoj vklad do základného imania spoločnosti za jeho záväzky zo zákona neručia. Z uvedeného povinný v rade 2. vyvodil záver, že na úhradu dlhov spoločnosti nemôže byť použitý súkromný majetok spoločníka alebo konateľa spoločnosti. Z uvedeného dôvodu má za to, že neexistuje zákonný nárok požadovať, aby spoločník alebo konateľ prispel na úhradu dlhov spoločnosti zo svojho súkromného majetku. Povinný v rade 2. súčasne tunajší súd požiadal o odklad výkonu exekúcie, nakoľko sa v zmysle Exekučného poriadku ocitol prechodne v takom postavení, že neodkladná exekúcia má pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. V závere svojich námietok povinný v rade 2. (ako konateľ spoločnosti vystupujúcej v predmetnom exekučnom konaní ako povinný v rade 1.) uvádza, že povinný v rade 1. si je ako spoločnosť vedomá svojich záväzkov voči oprávnenému vyplývajúcich z vyššie uvedených skutočností a samotný odklad žiada iba za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na splatenie pohľadávky oprávneného. Povinný v rade 2. uvádza, že sa prechodne dostáva do takého postavenia bez svojej viny v omyle, do ktorého bol nekalým spôsobom zatiahnutý ako fyzická osoba, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, pričom by oprávnený nebol na druhej strane odkladom exekúcie vážne poškodený, nakoľko povinný v rade 1. vedenie súdne konanie v Rakúsku, z dôvodu ktorého sa spoločnosť dostala do druhotnej platobnej neschopnosti.

3. Tunajší súd doručil podanie povinného na vyjadrenie oprávnenému. Dňa 12.1.2018 oprávnený doručil tunajšiemu súdu svoje vyjadrenie v ktorom uviedol, že povinný neuviedol žiadne nové skutočnosti vzniknuté po vydaní exekučného titulu, pričom sa v dokumente o uznaní záväzku slobodne a vážne zaviazal zaplatiť dlh oprávnenému, ak tak neučiní povinný v rade 1., t.j. spoločnosť MERYLAND, s.r.o.. Oprávnený má za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a tunajšiemu súdu ho navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

4. Dňa 15.2.2019 tunajší súd dotazoval prípisom Okresný súd Banská Bystrica, aby súdu oznámil stav konania vedeného pod sp. zn.: v právnej veci oprávneného a povinného v rade 2. o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Banská Bystrica tunajšiemu súdu oznámil, že predmetné konanie bolo prevedené pod sp. zn.: pričom súčasne obratom zaslal rozhodnutie, ktorým sa vyššie uvedené konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku právoplatne zastavilo, a to z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu, ktorý zároveň v predmetnom exekučnom konaní vystupuje ako povinný v rade 2. Súd lustráciou v súdnom manažmente zistil ďalšie konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: v právnej veci povinného v rade 2., ktoré bolo taktiež zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

8. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20190101?ucinnost=25.10.2016>) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

9. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20190101?ucinnost=25.10.2016>).

10. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.

11. Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová. Lehota začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že sa povinný spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení a Exekučného poriadku.) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.

12. Exekučný súd po preskúmaní súdnym exekútorom predložených dokumentov zistil, že námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie podala osoba aktívne legitimovaná, t.j. povinný v rade 2. u súdneho exekútora, povereného vykonaním exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v rade 2. doručené dňa 8.3.2017, pričom povinný v rade 2. svoje podanie súdnemu exekútorovi doručil dňa 23.3.2017, t.j. v zákonnej lehote.

13. Námietky sú procesnou obranou povinných proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Konanie o námietkach je teda sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Námietkam môže teda exekučný súd vyhovieť len v prípade ak sa preukáže, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napríklad bola celá vymáhaná suma už zaplatená alebo došlo ku kompenzácii, t. j. zániku nároku započítaním) alebo bránia jeho vymáhateľnosti (premlčanie a podobne), alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (exekučný titul, napríklad rozsudok nie je materiálne vykonateľný a podobne). Ak by nešlo o takýto prípad, súd námietky zamietne.

14. Konajúci súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného v rade 2. proti exekúcii nemožno vyhovieť. Námietky povinného nie sú dôvodné, lebo nespĺňajú podmienky uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

15. Exekučný súd v tomto štádiu konania preskúmal tvrdenia povinného ako aj dôkazy predložené povinným na podporu týchto tvrdení. Ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK účinné do 31.12.2014 priamo ukladá v prípadoch vymenovaných v § 45 ods. 1 ZRK aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku, ale zákonodarca právnou úpravou platnou do 31.12.2015 upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom nevymohlo v prípade, ak sa jedná o plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. V tejto súvislosti tunajší súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaný do 31.12.2015, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13.10.2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: , pozri aj , ).

16. Exekučný súd však v tomto štádiu konania nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. vykonať). Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V danom prípade exekučný titul tvorí vykonateľné rozhodnutie, pričom o jeho formálnej/materiálnej vykonateľnosti nie sú žiadne pochybnosti. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma, či je žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul v súlade so zákonom. Ak zistí rozpor uvedených dokumentov so zákonom, uznesením zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Inak poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Nakoľko tunajší súd nezistil žiadny rozpor žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, poveril dňa 8.2.2017 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Súd po vykonanom dokazovaní a v súlade s ustálenou judikatúrou súdnych autorít však dospel k záveru, že okrem toho, že sa v predmetnom konaní vymáha pohľadávka oprávneného judikovaná exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný až po 31.12.2015, nebol by ani iný dôvod na jeho preskúmanie, nakoľko povinný v rade 2. nemá postavenie slabšej strany, t.j. nie je spotrebiteľom.

17. V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo dňa 14.3.2013, z ktorého vychádza okrem iného aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 9.11.2016, ktorý hovorí: „...Súdny dvor už v súvislosti s článkom 13 prvým odsekom Bruselského dohovoru rozhodol, že zo znenia aj z účelu tohto ustanovenia vyplýva, že sa vzťahuje iba na konečného spotrebiteľa, ktorý nekoná v rámci svojho podnikania alebo povolania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1993, Shearson Lehman Hutton, C-89/91, Zb. s. I-139, body 20 a 22; z 3. júla 1997, Benincasa, C-269/95, s. I-3767, - 7 - bod 15; z 20. januára 2005, Gruber, C-464/01, Zb. s. I-439, bod 35, ako aj Engler, už citovaný, bod 34). Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že cieľom osobitnej úpravy zavedenej ustanoveniami Bruselského dohovoru o právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv je zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa ako ekonomicky slabšieho a právne menej skúseného účastníka zmluvy, než je jeho zmluvná protistrana, podnikateľ (pozri najmä rozsudky Gruber, už citovaný, bod 34, a Engler, už citovaný, bod 39). Táto funkcia znamená, že uplatňovanie pravidiel o osobitnej právomoci stanovených Bruselským dohovorom na tento účel sa nemôže rozšíriť na osoby, voči ktorým táto ochrana nie je odôvodnená (pozri v tomto zmysle rozsudok Shearson Lehman Hutton, už citovaný, bod 19). Súdny dvor z toho vyvodil, že do osobitného režimu stanoveného uvedeným dohovorom v oblasti ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo účelu s jediným cieľom uspokojiť vlastnú súkromnú spotrebu jednotlivca, pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy, ktorej účelom je podnikateľská činnosť alebo povolanie (pozri rozsudok Gruber, už citovaný, bod 36, a v tomto zmysle rozsudok Benincasa, už citovaný, bod 17)...“

18. V zmysle vyššie citovaných skutočností Súdny dvor v uvedenom rozsudku dospel k záveru, že aj keď má záväzok ručiteľa abstraktnú povahu a je teda nezávislý od záväzku spoločnosti, za ktorého sa zaručil, nič to nemení na tom, že ručenie fyzickej osoby poskytnuté na zabezpečenie záväzku obchodnej spoločnosti nemožno považovať za poskytnuté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo účelu, ak má táto fyzická osoba s uvedenou spoločnosťou úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti. V každom prípade na preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 nepostačuje len okolnosť, že ručiteľ je fyzickou osobou. Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti z existujúceho právneho úkonu.

19. Povinný v rade 2. nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcia začala a je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný neuviedol ani žiadne právne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal odôvodnenosť podaných námietok, keďže namietal len také skutočnosti, ktoré existovali v čase pred vydaním exekučného titulu s ktorými sa už vysporiadal Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici v rámci rozhodcovského konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie o rozhodcovskom konaní podľa ktorého, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd v tomto štádiu konania nemá kompetenciu preskúmavať resp. inak posudzovať právoplatné rozhodnutia vydané inými orgánmi súdnej moci Slovenskej republiky, nakoľko výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány, tunajší súd ako súd exekučný nevynímajúc. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný v rade 2. žiadnym spôsobom nepreukázal, že po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nakoľko povinný v rade 2. v konaní o námietkach neuniesol dôkazné bremeno, súd jeho námietkam nemohol vyhovieť a zamietol ich tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

20. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané povinným v rade 2. v jeho podaní nie je možné považovať za spôsobilé pre povolenie odkladu exekúcie, nakoľko súd z nich nemal za preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov na to, aby bol odklad povolený. Predmetná exekúcia bola začatá oprávnene, nakoľko v čase podania

návrhu na vykonanie exekúcie povinnosť uložená rozhodnutím, ktoré je v danom prípade exekučným titulom, splnená nebola, a teda návrh bol podaný dôvodne a opodstatnene. V predmetnej exekúcii teda nie sú splnené zákonné podmienky, ktoré ustanovenia § 56 ods. 1 resp. 2 Exekučného poriadku vyžadujú pre kladné rozhodnutie súdu o návrhu povinného v rade 2. na odklad exekúcie. Ide konkrétne o preukázanie skutočnosti, že sa povinný v rade 2. bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky (§ 56 ods. 1) resp. o preukázanie skutočnosti, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 56 ods. 2). Súd môže v zmysle ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku povoliť odklad exekúcie, ak povinný podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súdne konania o zrušení rozhodcovských rozsudkov však boli právoplatne zastavené, a to z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom, ktorý v predmetnej exekučnej veci vystupuje ako povinný v rade 2. Vzhľadom k tomu, že odpadli dôvody na povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 5 Exekučného poriadku a nie sú tu dané ani dôvody na postup podľa § 56 ods.1 a 2 Exekučného poriadku, súd v zmysle vyššie uvedených skutočností návrh povinného v rade 2. na odklad exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie ( ).