Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-109-2019.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Subarea
6CoE/109/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. D.. Š. XXXX/X, H. P. J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 159/2006, o vymoženie 177,88 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.07.2019, č.k. 7Er/456/2006-23
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,42 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 30.08.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 177,88 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves č. 450/1999 a 450/199a zo dňa 01.12.1999. Z predložených rozhodnutí, ktorými bolo povinnému vyrubené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodnutia sa stali vykonateľné dňa 25.12.1999. Keďže lehota na vykonanie týchto rozhodnutí v zmysle § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uplynula, exekučné tituly síce formálne existujú, ale uplynutím lehoty na ich vykonanie sa stali neúčinnými a stratili spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 36,42 EUR podľa ust. § 2, § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal povinného, keďže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a dôvodom zastavenia nebol vyhlásený konkurz ani preukázaná nemajetnosť povinného.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu, podľa obsahu odvolania proti II. výroku o trovách exekúcie, odvolanie oprávnený a uviedol, že sa nestotožňuje s priznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi ako ani o ich vyčíslením, tak ako sú uvedené v napadnutom uznesení. Ak má byť exekúcia
zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4 M Cdo 11/2018. Podľa § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Jedným z dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní alebo nekoná efektívne a hospodárne. Ďalším dôvodom na nepriznanie trov exekúcie je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. Príkladom je zánik priznaného práva, ku ktorému dochádza ex lege. Uvedené skutočnosti musí zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom táto lehota nemôže presahovať viac ako 12-18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti. V danom prípade posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na 25.12.2009, počnúc týmto dňom došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Oprávnený tak mal za to, že sú splnené podmienky predpokladané v § 243j Exekučného poriadku. Rovnako bol názoru, že v prípade uplynutia prekluzívnej lehoty absentuje zavinenie oprávneného, a preto na trovy má byť zaviazaný povinný, resp. trovy exekúcie nemajú byť exekútorovi priznané. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. 1 EM Cdo 1/2013, v zmysle ktorého pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený mal za to, že v prípade uplynutia prekluzívnej lehoty absentuje zavinenie oprávneného, a preto na trovy má byť zaviazaný povinný, resp. trovy exekúcie nemajú byť exekútorovi priznané.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b) CSP.
6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Citovaný § 359 CSP rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda ktoré subjekty sú oprávnené uplatniť odvolanie. Ide o subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania, z ktorej vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Právo na podanie odvolania možno priznať len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma na jeho právach. Ujma sa určuje predovšetkým tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech.
12. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučné tituly sa stali neúčinnými a stratili spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu, teda že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutia v zmysle § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Druhým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zaviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie tak nie je rozhodnutím vydaným v neprospech oprávneného, keďže sa mu týmto rozhodnutím neukladá žiadna povinnosť, a týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.
13. Rozhodnutie o trovách exekúcie vyznelo v neprospech povinného, keďže jemu bola uložená povinnosť ich úhrady. U oprávneného preto neexistuje možnosť požadovať na odvolacom súde odchylné rozhodnutie vo svoj prospech (napadnuté rozhodnutie je v prospech oprávneného, lebo sa mu ním neukladá žiadna povinnosť - poznámka odvolacieho súdu), a teda tu nie je splnená subjektívna podmienka prípustnosti odvolania.
14. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).