Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-4-2017.pdf
PDF · 191.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobkyne: S.. Z. X., J.. XX.XX.XXXX, G. K. J. XXXX/XX, K., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského č. 33, Prešov proti žalovanej: Z. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/X, N. J. I., za účasti intervenienta na strane žalovanej Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, právne zastúpeného Beňo & partners advokátka kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 40/93, o zaplatenie 655,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 227,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 227,- Eur od 04.03.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .
III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 30,72 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Intervenient na strane žalovanej má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 30,72 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2017 domáhala, aby súd pôvodného nebohého žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť jej sumu 655,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 655,22 EUR od 03.03.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.07.2015 sa žalobkyňa stala účastníčkou dopravnej nehody, kedy do auta žalobkyne Hyundai i20 1,2i CLASSIC PLUS +, EVČ: X. XXX M. narazil svojím autom s EVČ: N. XXX U. pôvodný nebohý žalovaný, ktoré aj osobne šoféroval. O vyššie uvedenej dopravnej nehode bol spísaný záznam zo dňa 17.07.2015. V zázname o dopravnej nehode pôvodný nebohý žalovaný svojim podpisom potvrdil, že ako vodič, ktorú nehodu zavinil, spôsobil žalobkyni na vozidle škodu. Nakoľko žalobkyňa býva v Prešove, zverila opravu svojho auta autorizovanej spoločnosti Motor-Car Prešov, s.r.o. Auto malo v čase dopravnej nehody najazdených cca 7.000 km. Za vykonanú opravu na navrhovateľkinom aute vystavila spoločnosť Motor-Car Prešov, s.r.o. žalobkyni faktúru č. 1291501296 zo dňa 27.08.2015 vo výške 655,22 EUR, ktorú aj v lehote splatnosti spoločnosti uhradila s tým, že refundáciu sumy si úplatní u vinníka nehody, u pôvodného nebohého žalovaného. Pôvodný nebohý žalovaný však žalobkyni oprávnené náklady spojené s opravou jej vozidla do dňa spísania
žaloby neuhradil, a to ani napriek ústnej a písomnej výzve žalobkyne. V čase zročnosti pohľadávky bola priemerná úroková sadzba 5,05 %. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatňuje 5,05 % - ný úrok z omeškania.
3. V spore bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16C/4/2017 - 19 dňa 28.02.2017, proti ktorému pôvodný nebohý žalovaný podal včas a odôvodnený odpor zo dňa 08.03.2017.
4. V predmetnom odpore sa pôvodný nebohý žalovaný vyjadril k žalobe tak, že dňa 17.07.2015 sa stala dopravná nehoda, kde bol označený ako vinník dopravnej nehody. Škodu spôsobil žalobkyni, poistná udalosť bola riadne zaznamenaná a odoslaná na jeho poisťovňu - Generali Poisťovňa, ktorá vykonala poškodenej obhliadku na aute a povolila opravu v servise. Po ukončení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX mu Generali poisťovňa zaslala list o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Zároveň zaslali list aj žalobkyni. Žalobkyňa sa odvolala a na základe odvolania poisťovňa zamietla plnenie. On má za to, že si svoju povinnosť splnil. Poistnú udalosť riadne nahlásil, povinné zmluvné poistenie mal riadne uzatvorené a zaplatené, tak nevidí dôvod, prečo sa žalobkyňa obracia na vyplatenie škody na neho.
5. K uvedenému odporu sa žalobkyňa vyjadrila v písomnej replike zo dňa 07.12.2017, doručenej súdu dňa 11.12.2017, v ktorej poukázala na to, že v tomto konaní nie je sporné, že medzi stranami došlo ku škodovej udalosti, ako ani to, že ku škodovej udalosti účastníci nezavolali políciu. Rovnako tak nie je sporné ani to, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku zrážky dvoch osobných motorových vozidiel a ako vinník škodovej udalosti bol na základe zhodných tvrdení oboch strán určený pôvodný nebohý žalovaný. Sporné je to, či žalobkyňa dostatočne preukázala nárok na náhradu ňou uvádzanej vzniknutej škody, ktorú si žalobou uplatňuje a teda, či ňou uvádzaná škoda vznikla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou. Ďalej v replike uviedla, že poistná udalosť č. XXXXXXXXXX bola poisťovňou Generali Poisťovňa, a.s. zlikvidovaná bez poskytnutia poistného plnenia poškodenej. Zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 17.07.2015, ale jednoznačne vyplýva, že osobné motorové vozidlo žalobkyne bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené v jeho prednej časti. Túto skutočnosť žalovaný nijako nerozporoval. Sám uviedol v odpore, že škodu na osobnom motorovom vozidle spôsobil žalobkyni práve on. Rovnako tak v predmetnom odpore sa označil za vinníka škodovej udalosti. Je preto zrejmé, že na uvedenie vozidla žalobkyne do pôvodného stavu a teda na jeho opravu vynaložila žalobkyňa určitú finančnú čiastku, ktorú preukázala. Uniesla dôkazné bremeno a ňou označenými dôkazmi preukázala dôvodnosť a opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku v celom jeho rozsahu. Poukazujúc na ust. § 214 CSP tiež uviedla, že má za to, že príslušný súd je oprávnený rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o tom, že v predmetnej veci je dané právo žalobkyne na náhradu škody, od ktorého závisí rozhodnutie vo veci samej. Pre vydanie takéhoto rozhodnutia nie je rozhodujúca výška spôsobenej škody, ale to, že vôbec určitá škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Ďalej uviedla, že neobstojí tvrdenie pôvodného neb. žalovaného, že poisťovňa, v ktorej mal tento v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie, poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX ukončila bez poskytnutia poistného plnenia. Má za to, že ku vzniku peniazmi oceniteľnej škody v súvislosti so škodovou udalosťou došlo, čo vyplýva tak zo Záznamu o dopravnej nehode, ako aj zo samotného pôvodným nebohého žalovaného podaného odporu. Skutočnosť, že poisťovňa aj napriek niekoľkonásobnej a odôvodnenej urgencii žalobkyne jej odmietla poskytnúť poistné plnenie nemôže byť okolnosťou vylučujúcou jej oprávnenie obrátiť sa so svojim nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Poukazujúc na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, má žalobkyňa právo domáhať sa náhrady vzniknutej škody nielen proti poisťovateľovi, ale aj proti škodcovi samotnému. Žalobkyňa proti rozhodnutiu poisťovateľa o skončení prešetrenia poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia sa odvolala a dožadovala sa opätovného prešetrenia poistnej udalosti. Poisťovateľ aj napriek odvolaniu žalobkyne trval na svojich záveroch, s tým, že vo svojom rozhodnutí poukázal na technickú neprijateľnosť vzniku poškodenia na osobnom motorovom vozidle poškodenej. S týmito závermi žalobkyňa nebola stotožnená, v tejto súvislosti poukázala na tú skutočnosť, že poisťovateľ žalovaného pred opravou vozidla nijako nespochybnil rozsah opravy, kde vystavením krycieho listu poisťovateľ aj schválil rozsah poškodenia a následne vykonanie opravy. Výzvou zo dňa 15.02.2016 sa žalobkyňa priamo u pôvodného nebohého. žalovaného domáhala mimosúdneho riešenia vzniknutej situácie, napriek tomu k úhrade vzniknutej škody nedošlo.
6. Pôvodný nebohý žalovaný v písomnej duplike zo dňa 30.01.2018, doručenej súdu toho istého dňa uviedol, že dňa 17.07.2015 sa stal účastníkom dopravnej nehody so svojim vozidlo EVČ: N. XXX U., kedy pri odchode z Polikliniky Spišská Nová Ves, pri výjazdovej rampe z parkoviska v tom čase za ním stálo
vozidlo Hyundai EVČ: X. XXX M., preto vystúpil zo svojho vozidla, pristúpil k vozidlu žalobkyne a navrhol jej, nech trošku cúvne a on vycúva po jej pravej strane, nakoľko tam bol voľný priestor, aby žalobkyňa mohla opustiť parkovisko. Nevie koľko odcúval, jeho auto akoby sa o niečo oprelo, nebol to žiadny náraz, on pozrel do spätného zrkadla a zistil, že je opretý o vozidlo žalobkyne a či v čase jeho cúvania vozidlo poškodenej stálo, to nevedel. Nevystúpil z vozidla, neskontroloval, čo sa stalo, odišiel s vozidlom dopredu a znovu zacúval na voľné miesto, ako to pôvodne chcel a až teraz išiel skontrolovať vozidlo poškodenej. Na prvý pohľad to vyzeralo dosť zle, zdalo sa mu to trochu zvláštne, lebo na jeho vozidle nebola škoda skoro žiadna, trochu oškretá farba na zadnom plastovom nárazníku a že je poškodené svetlo zistil, až keď si nárazník opravoval. Pristúpil k žalobkyni, že sa jej ospravedlní, aj sa tak stalo, no jej slová ho prekvapili, lebo mu povedala, že jej nabúral auto a to si mohla aj sama. Nepamätá si už presne, ako postupoval ďalej, zdá sa mu, že žalobkyňa odparkovala vozidlo za rampu, aby sprejazdnili východ z parkoviska. Navrhol žalobkyni, aby s ním išla na poisťovňu, čo odmietla, že to bude riešiť manžel, preto vypísali záznam o nehode, vymenili si tlačivá a to bolo všetko. On po nehode išiel za svojou asistentkou Maklérsky dom Universal a tam nahlásil dopravnú nehodu. Asi po dvoch mesiacoch obdržal oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, s tým, že poisťovňa zaplatí škodu opravovni Motor - Car Prešov. On svoju povinnosť splnil, nehodu nahlásil a vozidlo je riadne poistené. Keďže jeho poisťovňa nevyzvala na obhliadku vozidla, tak si 23.08.2016 zadný nárazník opravil sám.
7. Písomným podaním zo dňa 09.04.2018, doručeným dňa 11.04.2018, žalobkyňa doplnila skutkové tvrdenia vo svojej žalobe, kedy uviedla, že poškodenia, ktoré jej boli spôsobené na jej motorovom vozidle pri náraze motorového vozidla nebohého žalovaného pri dopravnej nehode dňa 17.07.2015 sú na ňou priložených farebných fotografiách vyznačené červenou farbou a v podstatnej miere prekrývajú pôvodné zatreté škrabance, pretože pri strete jej osobného motorového vozidla s vozidlom nebohého žalovaného došlo k posuvu jej vozidla a následnej deformácii nárazníka, blatníka a časti pravých predných dverí a to práve počas trenia oboch vozidiel, keď boli v kontakte. O tom, že nešlo len o obyčajné ľahké ťuknutie vypovedá aj zodratá farba na jej vozidle, poškriabaný nárazník a blatník, viditeľne poškriabaná puklica na pravom prednom kolese a pravý predný lapač nečistôt. Pokiaľ ide o poškodenia na jej vozidle, ktoré sú staršieho dáta a ktoré uviedla vo svojom odvolaní voči oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 25.09.2015, a predstavujú škrabance na nárazníku a blatníku, sú na ňou priložených fotografiách vyznačené modrou farbou a sú lokalizované v oblastiach poškodenia spôsobených pri strete motorových vozidiel žalobkyne a nebohého žalovaného. Uvedené poškodenia vznikli v r. 2013, pretože v prípade blatníka boli tieto škrabance len veľmi plytkými škrabancami v metalíze, boli zatreté metalízovou farbou vozidla, aby tam neboli optické zlomy, škrabance na nárazníku, ktorý je z plastu boli hlbšie, preto boli na krajoch začistené a tiež zatreté metalízou vo farbe vozidla, z dôvodu odstránenia optických zlomov. Z uvedeného možno konštatovať, že neexistoval dôvod, ktorý by spôsobil nejakú koróziu plechu alebo nutnosť opravy prestriekaním dielov. Opravy boli viditeľné z blízka, pri zväčšujúcej sa vzdialenosti sa stratili. Opravu realizovala svojpomocne, keď tieto škrabance zatrel jej manžel metalízou. Tiež uviedla, že opravu poškodení motorového vozidla vzniknutých v dôsledku stretu jej vozidla s vozidlom nebohého žalovaného realizovala autorizovaná opravovňa Motor - Car Prešov, s.r.o., ktorá odmietla opraviť poškodenia spôsobené pri dopravnej nehode lokálnym vyspravením. Poškodenia boli opravené a následne celé diely prestriekané, čo bolo aj schválené poisťovňou, v ktorej bol nebohý žalovaný poistený. Takýto postup je z hľadiska jeho realizácie bežný a autorizované servisy pristupujú k opravám poškodení takýmto technickým postupom.
8. Prípisom zo dňa 27.04.2018 Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332 oznámila súdu svoj vstup do konania z vlastného podnetu, podľa § 82 Civilného sporového poriadku, ako intervenient na strane v žalovaného.
9. Písomným podaním zo dňa 03.05.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.05.2018, uvedený intervenient v predmetnom spore uviedol, že predmetná škodová udalosť bola riadne nahlásená a prešetrená s odbornou starostlivosťou. Intervenient si nechal vypracovať technické vyjadrenie znalcom z odboru cestnej dopravy, za účelom posúdenia, či všetky žalobkyňou deklarované poškodenia vznikli v príčinnej súvislosti so škodou. Z uvedeného vyjadrenia vyplynulo, že v dôsledku stretu vozidla žalobkyne s vozidlom nebohého žalovaného bol poškodený pravý predný blatník, avšak mimo miesta stretu vozidiel sa nachádzali ďalšie poškodenia na pravom prednom blatníku vozidla žalobkyne a taktiež aj hĺbkové poškodenie predného nárazníka jej vozidla. Z technického vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že tieto poškodenia neboli spôsobené v príčinnej súvislosti s riešenou škodovou udalosťou. Uvedené poškodenia nemohli byť spôsobené výlučne v dôsledku stretu vozidla žalobkyne s vozidlom nebohého
žalovaného, ale boli sčasti spôsobené aj kontaktom s predmetom s nerovnou pórovitou plochou a práve v dôsledku týchto nerovností sa na vozidle žalobkyne vytvorili ryhy. Napriek uvedenému sa žalobkyňa domáha refundácie všetkých vynaložených nákladov na opravu. Poukazujúc na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 20.03.2018 tiež v tomto vyjadrení intervenient uviedol, že poškodenia a to škrabance na pravom blatníku mala žalobkyňa na svojom vozidle pred škodovou udalosťou spôsobené nárazom do betónového obkladu cca pred dvoma rokmi, ktoré boli zatreté farbou. žalobkyňa teda sama potvrdila, že nie všetky poškodenia jej vozidla boli spôsobené pri danej škodovej udalosti. Jej vyjadrenie o poškodení vozidla do betónového obkladu plne korešponduje s konštatovaním znalca v technickom vyjadrení o tom, že boli spôsobené kontaktom s predmetom s nerovnom pórovitou plochou. žalobkyňa nepreukázala rozsah týchto starších poškodení a vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z technického vyjadrenia znalca o tom, že nie všetky poškodenia boli spôsobené stretom s vozidlom nebohého žalovaného. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že aj po škodovej udalosti na vozidle ešte jazdila a nie je preto bez pochybnosti vylúčené, že aj po škodovej udalosti na vozidle boli spôsobené ďalšie poškodenia. Intervenient má preto za to, že žalobkyňa nepreukázala relevantným a dôveryhodným spôsobom stav vozidla pred škodovou udalosťou, stav vozidla bezprostredne po škodovej udalosti a stav vozidla pred vykonaním opravy v servise a teda neuniesla dôkazné bremeno v tom, že všetky poškodenia jej vozidla, ktoré si nechala odstrániť v servise, vznikli v príčinnej súvislosti s danou škodou.
10. Dňa 11.11.2018 pôvodný žalovaný zomrel. Uznesením sp.zn. 16C/4/2017 - 169 zo dňa 09.07.2019 tunajší súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom nebohého žalovaného a to jeho manželkou, ktorá takto vstúpila do konania na strane žalovanej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2019.
11. V záverečnom prednese intervenient na strane žalovanej namietol nedostatok pasívnej legitimácie pôvodného nebohého žalovaného, poukazujúc na § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého podľa jeho názoru existuje priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, pričom uplatnenie tohto priameho nároku je jediným možným spôsobom, akým tento nárok riadne uplatniť. V zmysle zákona o Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý predchádzal súčasnej právnej úprave, bolo možné žalovať prevádzkovateľa, príp. prevádzkovateľa spolu s poisťovateľom, od prijatia tejto právnej úpravy je možné uplatňovať tento druh návrhov výlučne voči poisťovateľovi.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka F.. L. X. - manžela žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so Záznamami o dopravnej nehode spísanými na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. a na tlačive Generali poisťovne , a.s., s kalkuláciou opravy č. XXXXXXXXXX, s faktúrou č. 1291501296, s Prípismi Generali poisťovne, a.s. zo dňa 28.08.2015 adresovaným žalobkyni a nebohému žalovanému, Prípisom Generali poisťovne, a.s. zo dňa 07.09.2015 adresovaným žalobkyni, so Stanoviskom č. Č. vystaveným Odborom kontroly Pu z 02.09.2015, s prípisom žalobkyne zo dňa 25.09.2015 označeným ako „Odvolanie proti oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia“, a so stanoviskom Generali poisťovne, a.s. k uvedenému prípisu, s prípisom žalobkyne zo dňa 18.11.2015 označeným ako „Odvolanie proti prehodnoteniu likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, bez poskytnutia poistného plnenia“, so Znaleckým posudkom č. 1/2019, s prípisom žalobkyne zo dňa 15.02.2016 označeným ako „Predžalobná výzva na úhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode “ a s podacím lístkom zo dňa 17.02.2016, ako aj znaleckým dokazovaním, a na ich základe zistil tento skutkový stav:
13. Dňa 17.07.2015 podľa záznamu o dopravnej nehode, ako aj písomných vyjadrení strán sporu, došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu vozidla žalobkyne zn. Hyundai i20 EVČ: X. XXX M. a vozidla nebohého žalovaného zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U.. Vozidlo žalovaného cúvalo, pričom došlo k stretu oboch vozidiel.
14. Zo Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. tiež vyplynulo, že nebohý žalovaný bol vedený jednak ako vodič predmetného vozidla, zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U., a jednak aj ako jeho držiteľ. Skutočnosť, že nebohý žalovaný bol držiteľom uvedeného vozidla v spore neboli spochybnené. Zároveň bol aj poistníkom a poisteným z poistného vzťahu medzi ním a Generali poisťovňou, a.s. (t.j. intervenientom na strane žalovanej).
15. Nebohý žalovaný vyššie uvedenú škodovú udalosť nahlásil vo svojej poisťovni Generali poisťovňa, a.s. (t.j. u intervenienta na strane žalovanej), ktorá ju riešila ako poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX.
16. Pokiaľ ide o samotný stret vyššie uvedených vozidiel, podľa Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. bolo v dôsledku tohto stretu zaznamenané v rámci kolónky „Viditeľné poškodenia“ poškodenie predného blatníka a nárazníka vozidla žalobkyne. U vozidla žalovaného neboli zapísané žiadne poškodenia. Podľa Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive Generali poisťovne, a.s. (ďalej aj ako „intervenient na strane žalovanej“) bolo zaznamenané v rámci kolónky „Viditeľné poškodenia“ poškodenie pravého predného blatníka a nárazníka vozidla žalobkyne a u vozidla žalovaného bolo zaznamenané sčuchanie farby na zadnom nárazníku. Obe vyššie uvedené tlačivá boli oboma účastníkmi dopravnej nehody podpísané.
17. Podľa účastníckej výpovede žalobkyne, nebohý žalovaný do jej auta cúvol a narazil a jeho náraz bol prudký, že ju až posunulo dozadu a podľa jej tvrdení jej spôsobil na príslušnej strane auta preliačinu, kedy tam na jej aute aj ostal zelený lak. Zároveň podľa nej v dôsledku stretu vozidiel, ako nebohý žalovaný do nej narazil, tak vrstva zo starých škrabancov, ktoré pred tým boli na jej aute, zišla dole.
18. Svedok F.. L. X. - manžel žalobkyne, ktorý nebol očitým svedkom predmetného stretu vozidiel, vo svojej výpovedi tvrdil, že po tomto strete bol na vozidle žalobkyne poškodený v podstate nárazník predný pravý, pravá predná časť blatníka, čiastočne puklica pravého predného kolesa a zásterka na zachytávanie nečistôt za pravým predným kolesom. Či pri tom mohol vzniknúť nejaký iný škrabanec, napr. na dverách, k tomu sa nevedel vyjadriť.
19. Nebohý žalovaný v reakcii na uvedenú výpoveď žalobkyne uviedol, že pri tomto strete vozidiel nebol silný náraz, nakoľko cúval do kopca a na jeho vozidle ostal len jemný škrabanec na plastovom nárazníku, ktorý si sám doma udrel mokrou handričkou a zišla mu z neho dole farba vozidla poškodenej žalobkyne.
20. Samotné vozidlo žalobkyne už pred týmto stretom vykazovalo určité poškodenia.
21. Svedok F.. L. X. - manžel žalobkyne uviedol, že vozidlo žalobkyne pred stretom s vozidlom nebohého žalovaného malo poškriabanie plastu a čiastočne, kde sa spája plast s nárazníkom. Išlo o škrabanec v metalíze, ktorý ale podľa svedka bol zatretý a to metalizovanou farbou. Podľa výpovede tohto svedka, tieto škrabance vznikli niekedy dva roky pred škodovou udalosťou a to tým spôsobom, že ich spôsobila žalobkyňa pri vjazde s vozidlom do garáže, kedy tieto vznikli od múrika.
22. Samotná žalobkyňa vo svojom prípise zo dňa 25.09.2015 označenom ako „Odvolanie proti oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia“ potvrdzovala existenciu škrabancov na nárazníku a blatníku, ktoré boli staršieho dáta, ktoré však podľa nej boli odborne opravené a zatreté metalízou vo farbe jej auta, čo pri bežnom používaní nebolo viditeľné a nemalo vplyv na životnosť uvedených dielov.
23. Podľa faktúry č. 1291501296 vystavenej pre žalobkyňu dodávateľom Motor-Car Prešov, s.r.o. zo dňa 27.08.2015, splatnej dňa 10.09.2015, bola čiastka za opravu jej vozidla vystavená na sumu 655,22 Eur.
24. Podľa uvedenej faktúry uvedená suma zahŕňala pracovné operácie a to č. 261-Príprava na lakovanie a tmelovanie, č. 82211R0R -Vonkajšie tesnenie okná predných dverí, č. 82650R0R - Skupina kľučky
- vonkajšia strana predných dverí, č. 86451R0R - Zásterka predného kolesa, č. 86510R00 - Skupina nárazníka predná, č. 87602R0R - Zrkadlo vonkajšie spätné diaľkovo ovládané, č. 92000R0R - Skupina osvetlenia svetlomet, č. 99ADFTR0 - Predný nárazník, č. 99IFRTR0 - Panel blatníka a č. 99KDRTC0 - Panel predných dverí a k tomu vydaný materiál pod katalógovým číslom 529601J005.
25. Zároveň bola predložená aj kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej celková čiastka vrátane DPH za vykonanú opravu mala predstavovať sumu 665,87 Eur už po zarátaní príslušnej percentuálnej zrážky pred započítaním DPH.
26. Prípisom zo dňa 28.08.2015 intervenient na strane žalovanej v súvislosti s touto poistnou udalosťou, ktorú viedol pod č. XXXXXXXXXX, informoval jednak nebohého žalovaného a jednak samotnú žalobkyňu o tom, že na základe doložených dokladov dňa 28.08.2015 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie a že plnenie vo výške 655,22 Eur bude
poukázané opravovni Motor - Car Prešov, s.r.o. Uvedená suma mala byť náhradou za škodu spôsobenú na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne.
27. Prípisom zo dňa 07.09.2015 však už intervenient na strane žalovanej žalobkyni oznámil, že na základe doložených dokladov predmetnú škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia poistného plnenia. V rámci tohto prípisu žalobkyni oznámil, že predmetnú škodu na vozidle žalobkyne likvidoval na základe technického stanoviska znalca z oblasti cestné doprava, v ktorej tento mal konštatovať, že poškodenia vznikli od kontaktu s iným drsným predmetom a nie sú od vozidla škodcu, o čom svedčí aj hĺbka stôp na nárazníku a blatníku. Z uvedeného vyplýva, že deklarovaný priebeh nehody je z technického hľadiska neprijateľný.
28. Podkladom pre tento postup intervenienta bolo Stanovisko č. Č. vystavené Odborom kontroly Pu z 02.09.2015, podľa ktorého charakter poškodenia vozidla nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju. Ako vozidlo je v úvodných pasážach toto stanoviska uvádzané vozidlo „Toyota“ a až v závere sa uvádza vozidlo Hyundai. Z obsahu tohto stanoviska ďalej vyplynulo, že stopy na blatníku týmto stanoviskom posudzovaného vozidla sú od nejakého abrazívneho povrchu - múrik, betón, na základe čoho sa v závere konštatuje, že poškodenia ošúchanej plochy na prednej časti vozidla Hyundai boli spôsobené kontaktom s predmetom s nerovnou pôrovitou plochou. Nerovnosti kontaktovaného predmetu vytvorili ryhy na poškodenom vozidle. Na hrane blatníka je vidieť oter modrej farby, ktorá môže pochádzať z kontaktu s iným vozidlom. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že nie všetky poškodenia vznikli deklarovaným spôsobom, teda kontaktom s vozidlom Škoda Fabia. Väčšina poškodení vznikla od kontaktu s iným drsným predmetom, pričom pomer poškodení od jednotlivých kontaktov nie je možné stanoviť. Predpokladané poškodenie od vozidla je zanedbateľné. Deklarovaný priebeh je preto podľa tohto stanoviska z technického hľadiska neprijateľný a bolo navrhnuté zamietnuť plnenie.
29. Voči vyššie uvedenému stanovisku intervenienta na strane žalovanej žalobkyňa dňa 25.09.2015 tomuto zaslala písomný prípis označený ako „Odvolanie proti oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 6400989479 bez poskytnutia poistného plnenia“, v ktorom uviedla, že dňa 17.07.2015 žalovaný ako vodič pri výjazde z parkoviska NsP Spišská Nová Ves začal cúvať a narazil do jej stojaceho auta a po obhliadke poškodenia auta sa dohodli na spísaní Záznamu o dopravnej nehode. Jej auto bolo pojazdné a na prvý pohľad malo len viditeľne poškodený blatník a nárazník, na ktorých ostala farba vozidla neb. žalovaného a predpokladaná cena opravy sa nezdala vysoká do cca 1.000,- Eur. Pred opravou urobila spoločnosť Motor - Car Prešov, s.r.o. obhliadku a rozpočet si nechali schváliť u intervenienta na strane žalovanej, o čom žalobkyňu informoval zamestnanec tejto spoločnosti pred tým, ako vykonali opravu. Ďalej uviedla, že keďže na stanovisku, ktoré jej bolo prezentované nie je uvedená kontaktná osoba a meno znalca, vzbudzuje to u nej pochybnosti o priebehu likvidácie škodovej udalosti, nakoľko uvedené vyjadrenie je nepresné a zavádzajúce. Škrabance na nárazníku a blatníku, ktoré boli staršieho dáta, boli odborne opravené a zatreté metalízou vo farbe jej auta, čo pri bežnom používaní nebolo viditeľné a nemalo vplyv na životnosť uvedených dielov, neznižovalo ju. Nárazom neb. žalovaného sa uvedené opravené škrabance zviditeľnili a miesta nárazu áut a ich vzájomné trenie zdeformovali, odrali a zafarbili nárazník a blatník na zeleno, čo bolo na prvý pohľad viditeľné. To uviedli aj do „Záznamu o dopravnej nehode“.
30. V nadväznosti na toto písomné stanovisko žalobkyne intervenient na strane žalovanej zaslal žalobkyni ďalšie písomné stanovisko, v ktorom jej uviedol, že opätovne prešetrili všetky doklady tvoriace súčasť spisu o škodovej udalosti a na základe toho, poukazujúc na kópiu fotografie z obhliadky jej poškodeného vozidla uviedol, že z tejto je jasne vidno predchádzajúce hĺbkové poškodenie predného nárazníka a pravého predného blatníka mimo miesta stretu s vozidlom škodcu - nebohého žalovaného. Ďalej v tomto stanovisku poukázal na to, že technické vyjadrenie k predmetnej poistnej udalosti vypracoval externý súdny znalec z odboru dopravná cesta, ktorý je riadnym členom komory znalcov. Jeho vyjadrenie slúžilo ako podklad pre ukončenie likvidácie škodovej udalosti a preto intervenient zotrval na pôvodnom stanovisku uvedenom v jeho liste zo dňa 07.09.2015.
31. V reakcii na tento prípis intervenienta žalobkyňa prípisom zo dňa 18.11.2015, označeným ako „Odvolanie proti prehodnoteniu likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, bez poskytnutia poistného plnenia“, uviedla, že intervenientom na ním predloženej fotografii uvedené miesta kontaktu s autom nebohého žalovaného a miesta, kde sú ryhy, ktoré sú zatreté a odreniny čiernej farby vznikli pri
kontakte práve s autom nebohého žalovaného, ako vinníka. Opätovne poukázala na to, že intervenient vystavený krycí list, v ktorom bol uvedený rozsah poškodenia a následné vykonané opravy, najprv schválil. Poukázala na to, že ak došlo k stretu s autom nebohého žalovaného ako vinníka a na blatníku jej motorového vozidla ostala farba z jeho auta, išlo o náraz, pri ktorom mohlo dôjsť k deformácii blatníka. V tejto súvislosti poukázala na fotografie z 19.07.2015, urobené po dopravnej nehode, ktoré mali preukazovať, že po strete s autom žalovaného bol blatník deformovaný a nárazník odratý. Z uvedeného dôvodu preto opravovňa Motor - Car Prešov s.r.o., postupovala korektne a všetky poškodenia, ktoré vznikli pri dopravnej nehode, opravila.
32. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2019, súdneho znalca v odbore: doprava cestná, F.. K. Q., aj keď žalobkyňou uvádzaný rozsah poškodenia jej motorového vozidla pri strete s motorovým vozidlom nebohého žalovaného nie je jednoznačne popísaný, rozsah tohto poškodenia je jednoznačne možné dokladovať fotograficky a teda podľa fotografií poškodenia staršieho dáta na vozidle žalobkyne a tie, ktoré vznikli ako dôsledok stretu s vozidlom nebohého žalovaného, je možné vzájomne rozlíšiť a špecifikovať, ktoré vznikli skôr, nakoľko vznikli iných mechanizmom.
33. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňou uvádzané a na fotografiách znázorňované škrabance na blatníku a nárazníku staršieho dáta sa neprekrývajú s poškodeniami, ktoré mohli vzniknúť pri strete s vozidlom nebohého žalovaného, hoci vznikli na zhodných dieloch karosérie (blatník a nárazník). Podľa fotodokumentácie tieto poškodenia na blatníku a nárazníku staršieho dáta boli podľa znalca viditeľné a neboli odborne opravené. Neodborná oprava poškodení bola aj po strete s vozidlom nebohého žalovaného zachovaná, teda nedošlo k jej významnej zmene vzhľadu. Podľa fotodokumentácie, v dôsledku stretu s motorovým vozidlom nebohého žalovaného, nedošlo k významnému odkrytiu poškodenia staršieho dáta.
34. Podľa stôp na vozidle zachytených na fotografiách, popísaným spôsobom vzniku poškodenia, teda nacúvaním vozidla žalobcu (znalec mal zrejme na mysli nebohého žalovaného - poznámka súdu) mohlo dôjsť k vzájomnému kontaktu vozidiel žalobkyne a žalovaného, pričom vychádzajúc z modelovanej situácie v programe PC Crash s 3D modelmi predmetných vozidiel znalec ustálil, že v technicky prijateľných kontaktných plochách vozidiel, kde je pozorovateľné kontaktné miesto na fotografiách týchto vozidiel, vzniklo na vozidle žalobkyne poškodenie, ktoré znalec vyznačil na obrázku č. 13 predmetného znaleckého posudku. Oter farby nachádzajúci sa na blatníku motorového vozidla žalobkyne podľa súdneho znalca môže pochádzať z motorového vozidla nebohého žalovaného, pričom k zblednutiu farby u tohto tipy prenosu farby dôjde v dôsledku fyzikálnych činiteľov, teda dôjde k povrchovému zotretiu laku s čiastočkami krycej farby, čím dôjde k zmatneniu a tým aj optickému zjasneniu farby. Obdobný efekt dosiahneme, ak lak jemne prebrúsime jemným brúsnym papierom.
35. Poškodenie vozidla žalobkyne pri strete s vozidlom žalovaného došlo na dieloch, ktoré už pred predmetným poškodením boli poškodené a boli opravené neodborne a esteticky nevhodne, teda opravu po poškodení po strete s vozidlom žalovaného tak, aby vozidlo bolo dané do pôvodného stavu, bolo možné vykonať jednoduchou neodbornou opravou, obdobne ako predošlá neodborná oprava, pričom náklady na takúto opravu znalec odhadol na sumu cca 25,- Eur.
36. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že pokiaľ ide o celkové plochu vozidla žalobkyne, ktorá bola predmetom lakovania, na základe kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX, tak táto predstavovala plochu o rozmeroch 2,25 m2, pričom u predných dverí šlo o plochu o rozmeroch 0,81 m2, u predného blatníka o plochu 0,64 m2 a u predného nárazníka o plochu o rozmeroch 0,8 m2. Podľa kalkulácie opravy č. 6400989479 náklady na lakovanie (materiál) za každý z vyššie uvedených opravovaných dielov predstavovali v prípade predných dvier sumu 103,90 Eur, v prípade predného blatníka sumu 103,88 Eur a v prípade predného nárazníka sumu 129,90 Eur.
37. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že pri dodržaní technológie opravy doporučenej výrobcom opravu poškodenia vzniknutého stretom s vozidlom nebohého žalovaného na blatníku bolo možné odstrániť bez odstránenia poškodenia staršieho dáta, a to preleštením, a opravu nárazníka nebolo možné opraviť tak, aby sa zachovalo staršie poškodenie, resp. oprava len poškodenia, ktoré mohlo vzniknúť pri strete s vozidlom nebohého žalovaného na nárazníku, by bola nákladnejšia, ako oprava s odstránením staršieho poškodenia, pretože staršie poškodenie by bolo potrebné maskovať pri lakovaní.
38. Tiež uviedol, že pre odstránenie poškodenia vozidla žalobkyne vzniknutého v dôsledku stretu s vozidlom žalovaného, nebola potrebná oprava v takom rozsahu, ako bola vykonaná, aj s opravou poškodení staršieho dáta a taktiež by bola použitá na opravu iná technológia opravy, teda nie je technicky správne označiť, že táto oprava bola len výlučne na odstránenie poškodení staršieho dáta. Pri použitej technológií opravy je možné označiť, že lakovanie dverí, blatníka a s tým spojené práce a materiál, plus výmena krytu kolesa boli vykonané na odstránenie poškodení staršieho dáta. Znalec tiež uviedol, že pri poškodení lakovaných dielov karosérie do hlbších štruktúr, ako vrchného laku, keď nepostačuje na odstránenie poškodenia leštenie, je odporúčaným technologickým postupom lakovanie celých dielov karosérie, ohraničených prechodovou plochou alebo funkčnou medzerou, kde sa opticky preruší jednoliata povrchová vrstva, čím sa zabráni rozpoznaniu zmeny štruktúry a odtieňa lakovaného povrchu.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa záverov uvedeného znaleckého posudku, rozsah vykonanej opravy motorového vozidla žalobkyne vyplývajúci z kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX, nezodpovedá rozsahu opravy poškodenej na odstránenie poškodenia vzniknutého pri strete s motorovým vozidlom nebohého žalovaného. V tejto súvislosti znalec uviedol, že práce uvedené vo faktúre č. 1291501296 pod položkami č. 82211R0R, 82650R0R, 87602R0R, 99KDRTC0, nesúviseli s opravou potrebnou na opravu poškodenia vzniknutého v súvislosti so stretom s motorovým vozidlom nebohého žalovaného.
40. Podľa uvedeného znaleckého posudku, ak by došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne pri strete s vozidlom žalovaného na dieloch, ktoré neboli pred predmetným poškodením poškodené, náklady na opravu by predstavovali sumu 227,- Eur vrátane 20 % DPH (t.j. práca 85,25 EUR + materiál 113,90 EUR
- 5% zľava + 20% DPH = 227,03 EUR, po zaokrúhlení 227,- EUR - viď str. 16 uvedeného znaleckého posudku).
41. Prípisom zo dňa 15.02.2016 označeným ako „Predžalobná výzva na úhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode “, mala žalobkyňa vyzvať žalovaného na úhradu čiastky 655,22 EUR za opravu vyššie uvedeného motorového vozidla, s tým, že mu poskytla lehotu na plnenie 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy jeho osobe.
42. Žalobkyňa nepreukázala, kedy uvedená výzva bola nebohému žalovanému doručená, predložila len podací lístok, podľa ktorého dňa 17.02.2016 bola na poštovú prepravu žalovanému zasielaná poštová zásielka pod podacím číslom: RP965161134SK.
43. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnom a účinnom k 17.07.2015 (ďalej len ako „ zák.č. 381/2001 Z.z.“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
44. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
45. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
46. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
47. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
48. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
49. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
50. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
51. Súd sa predovšetkým v prvej fáze rozhodovania musel vyporiadať s námietkou intervenienta na strane žalovanej o nedostatku pasívnej legitimácie pôvodného nebohého žalovaného , teda v konečnom dôsledku o nedostatku tejto pasívnej legitimácie na strane súčasnej žalovanej, ako jeho právneho nástupcu v tomto spore.
52. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a znamená stav, že niekto je nositeľom práva vyplývajúceho z právneho predpisu (aktívny legitimácia) alebo je nositeľom povinností (pasívna legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp.zn. 2Cdo 205/2009).
53. Podľa názoru intervenienta na strane žalovanej podľa § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, tu existuje priamy nárok poškodeného, teda žalobkyne voči poisťovateľovi, pričom uplatnenie tohto priameho nároku je jediným možným spôsobom, akým tento nárok riadne uplatniť. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje na platnú judikatúru.
54. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému; zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). V prípade, že osobitné predpisy ustanovujú „inak“, vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska hmotnoprávneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti (t.j. je pasívne legitimovaný). V prípade nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca. (porovnaj rozsudok NS SR z 28. 4. 2005, sp.zn. 3 Cdo 38/2005).
55. Ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou, pripúšťa výnimku zo zásady, že poškodený nemá priamy nárok na náhradu škody od poisťovateľa, ak osobitné predpisy neustanovia inak. Takým osobitným predpisom v súčasnosti je zák.č. 381/2001 Z.z., podľa § 15 ods. 1 ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V takomto znení uvedené ustanovenie bolo platné a účinné aj k 17.07.2015 , teda v čase kedy došlo k škodovej udalosti, nároky z ktorej sú predmetom tohto sporu. V súvislosti s týmto znením súd zdôrazňuje formuláciu „ je oprávnený“, čo znamená, že žalobkyňa má možnosť, nie však povinnosť si svoj nárok na náhradu škody uplatňovať aj prípadne voči poisťovateľovi nebohého žalovaného, t.j. v danom spore voči intervenientovi na strane žalovanej. V žiadnom prípade sa z tohto ustanovenia nedá vyvodiť vyššie prezentovaný záver intervenienta na strane žalovanej o nedostatku pasívnej legitimácie pôvodného nebohého žalovaného, resp. súčasnej žalovanej v tomto spore.
56. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie 2-krát - od dlžníka aj od ručiteľa. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Ak sú obaja žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi,
avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah (t.j. že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého), pretože bez toho by sa pri záväzku s deliteľným plnením uplatnila pri súdnom výkone rozhodnutia zásada rovných podielov dlžníkov na celkovom dlhu voči veriteľovi. Obaja povinní môžu byť, pravda, žalovaní veriteľom na splnenie dlhu každý osobitne v inom konaní a oba hmotnoprávne nároky môžu byť tiež právoplatne priznané. (porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 2408, resp. aj rozsudok NS SR, sp.zn. 2 Cdo 202/2004, tiež Uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 256 2012 uverejnené v právnom systéme ASPI pod č. Rc 13/2017).
57. Vzhľadom na uvedené, má preto súd za to, že na strane nebohého žalovaného a v súčasnosti, tak aj na strane žalovanej, ako jeho právneho nástupcu, je daná pasívna legitimácia v tomto spore.
58. Pokiaľ ide o samotný žalobou uplatnený nárok, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tento je daný, ale len čiastočne.
59. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
60. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená zase na princípe objektívnej zodpovednosti , t.j. zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a vznikom škody /t.j. medzi a) a b)/.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd skúmal, či na strane pôvodného nebohého žalovaného, boli splnené tieto vyššie uvedené zákonné predpoklady.
62. V konaní bolo preukázané, že dňa 17.07.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k stretu vozidla žalobkyne zn. Hyundai i20 EVČ: X. XXX M. a vozidla nebohého žalovaného zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U.. Vozidlo žalovaného cúvalo, pričom došlo k stretu oboch vozidiel. Zo Znaleckého posudku č. 1/2019, súdneho znalca v odbore: doprava cestná, F.. K. Q. vyplynulo, že podľa stôp na vozidle zachytených na fotografiách, vyššie uvedeným popísaným spôsobom , teda nacúvaním vozidla nebohého žalovaného mohlo dôjsť k vzájomnému kontaktu vozidiel žalobkyne a nebohého žalovaného a následnému vzniku poškodenia na vozidle žalobkyne. Nehodový škodový dej bol teda takto podľa súdu preukázaný.
63. Následkom vyššie uvedeného stretu týchto vozidiel, podľa Záznamov o dopravnej nehode, spísaných jednak na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. a jednak na tlačive Generali poisťovne, a.s., t.j. intervenienta na strane žalovanej, bolo konštatované poškodenie pravého predného blatníka a nárazníka vozidla žalobkyne.
64. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2019, súdneho znalca v odbore: doprava cestná, F.. K. Q., žalobkyňou uvádzané a na fotografiách znázorňované škrabance na blatníku a nárazníku staršieho dáta sa neprekrývajú s poškodeniami, ktoré mohli vzniknúť pri strete s vozidlom nebohého žalovaného, hoci vznikli na zhodných dieloch karosérie (blatník a nárazník).
65. Podľa účastníckej výpovede žalobkyne, po strete oboch vozidiel na jej aute ostal zelený lak a aj samotný nebohý žalovaný v reakcii na uvedenú výpoveď žalobkyne uvádzal, že pri ošetrovaní svojho vozidla mu z jeho nárazníka zišla dole farba z vozidla poškodenej žalobkyne.
66. K týmto okolnostiam sa vyjadroval aj súdny znalec, ktorý uviedol, že oter farby nachádzajúci sa na blatníku motorového vozidla žalobkyne môže pochádzať z motorového vozidla nebohého žalovaného, pričom k zblednutiu farby u tohto tipy prenosu farby dôjde v dôsledku fyzikálnych činiteľov, teda dôjde k povrchovému zotretiu laku s čiastočkami krycej farby, čím dôjde k zmatneniu a tým aj optickému zjasneniu farby. Obdobný efekt dosiahneme, ak lak jemne prebrúsime jemným brúsnym papierom.
67. Je teda zrejmé, že stret oboch vozidiel viedol k poškodeniu vozidla žalobkyne.
68. Zo Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. tiež vyplynulo, že nebohý žalovaný bol vedený jednak ako vodič predmetného vozidla, zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U., a jednak aj ako jeho držiteľ. Skutočnosť, že nebohý žalovaný bol držiteľom uvedeného vozidla, v spore neboli spochybnené. Zároveň bol aj poistníkom a poisteným z poistného vzťahu medzi ním a intervenientom na strane žalovanej.
69. V tejto súvislosti súd uvádza, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je v prípadoch upravených § 427 a násl. Občianskeho zákonníka prevádzateľ. Občiansky zákonník pojem „prevádzateľ“ nevymedzuje. Za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník (ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného prostriedku), oprávnený držiteľ (§ 130 Občianskeho zákonníka) alebo nájomca, najmä v prípade lízingu s právom kúpy dopravného prostriedku. /porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1107-1108/.
70. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla, ktorý je na účely správneho práva vymedzený ako „fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom.“ Toto vymedzenie má význam len z evidenčného hľadiska /pozri § 2 písm. c.) zákona č. 8/2009 Z.z./.
71. Prevádzateľom sa stane aj fyzická osoba, ktorá vozidlo kúpila, aj keď ho vlastník predal s výhradou vlastníctva (§ 601 Občianskeho zákonníka) až do úplného zaplatenia kúpnej ceny, bez ohľadu na to, či dôjde k prevodu vozidla v príslušnej evidencii. (porovnaj rozhodnutie publikované v systéme ASPI pod č. R 27/1977, resp. stanovisko uvedené v Zhodnotení rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej republiky prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 25. 11. 19756, pod sp.zn. Pls 2/76 v Zošite č. 6, str. 307).
72. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto mal súd ustálené, že pôvodný nebohý žalovaný naplnil definíciu pojmu „prevádzateľ“ motorového vozidla, v zmysle § 427 a násl. Občianskeho zákonníka, kedy uvedený záver preukazovali tie skutočnosti, že bol uvádzaný ako držiteľ vozidla zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U., ako aj poistník a poistený z poistného vzťahu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla.
73. Je teda možné konštatovať, že otázku zodpovednostného vzťahu nebohého žalovaného a v súčasnej dobe jeho právnej nástupkyne, t.j. žalovanej za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne, je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka.
74. Pokiaľ ide splnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka a síce preukázania udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku u žalovaného, ako jeho prevádzateľa, táto bola podľa súdu preukázaná.
75. Pojem osobitnej povahy prevádzky Občiansky zákonník nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. otvorenie dverí). Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kde
sa tak stalo (na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve) a či sa tým vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie. /porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1109-1110/.
76. Je teda zrejmé, že aj samotné vedenie vozidla, ktorým nepochybne jej aj cúvanie takýmto vozidlom tak, ako tomu bolo v tomto sporovom prípade, je potrebné považovať za jeho prevádzku. Ak teda dňa 17.07.2015 došlo jazdou realizovanou vozidlom zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U., ktorého prevádzateľom bol v tom čase nebohý žalovaný, k poškodeniu vozidla žalobkyne, stalo sa tak osobitnou povahou tejto prevádzky tohto vozidla, ktoré škodu spôsobilo.
77. Možno teda uzavrieť, že v prípade nebohého žalovaného bolo preukázané naplnenie prvého predpokladu jeho zodpovednosti za škodu a síce preukázanie existencie udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
78. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.
79. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. (porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).
80. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. (porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.).
81. Žalobkyňa svoju škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku vyššie uvedenej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky vozidla nebohého žalovaného, vyčíslila sumou 655,22 EUR. Táto suma bola uplatňovaná na základe faktúry č. 1291501296 vystavenej pre žalobkyňu dodávateľom Motor-Car Prešov, s.r.o. zo dňa 27.08.2015, splatnej dňa 10.09.2015, a predstavovala čiastka za opravu jej vyššie uvedeného predmetného vozidla.
82. Podľa obsahu uvedenej faktúry uvedená suma zahŕňala pracovné operácie a to č. 261-Príprava na lakovanie a tmelovanie, č. 82211R0R -Vonkajšie tesnenie okná predných dverí, č. 82650R0R - Skupina kľučky - vonkajšia strana predných dverí, č. 86451R0R - Zásterka predného kolesa, č. 86510R00 - Skupina nárazníka predná, č. 87602R0R - Zrkadlo vonkajšie spätné diaľkovo ovládané, č. 92000R0R
- Skupina osvetlenia svetlomet, č. 99ADFTR0 - Predný nárazník, č. 99IFRTR0 - Panel blatníka a č. 99KDRTC0 - Panel predných dverí a k tomu vydaný materiál pod katalógovým číslom 529601J005. Uvedená faktúra korešpondovala z kalkuláciou opravy č. XXXXXXXXXX vystavenou vyššie uvedenou spoločnosťou .
83. Rozsah poškodenia vozidla žalobkyne, ktoré bolo spôsobené vzájomným stretom jej vozidla s vozidlom nebohého žalovaného, bol sporný. Aj samotná žalobkyňa v listinných dôkazoch priznávala, že na nárazníku a blatníku boli aj škrabance staršieho dáta, o ktorých ale tvrdila, že boli odborne opravené a zatreté metalízou vo farbe jej vozidla, čo pri bežnom používaní vozidla nebolo viditeľné, a toto ich poškodenie nemalo vplyv na životnosť uvedených dielov a až uvedeným stretom pri dopravnej nehode 17.07.2015 (t.j. nárazom nebohého žalovaného) sa uvedené škrabance zviditeľnili a miesta nárazu áut a ich vzájomné trenie zdeformovali, odrali a zafarbili nárazník a blatník na zeleno. Uvedené skutočnosti potvrdzoval vo svojej výpovedi aj svedok F.. L. X. - manžel žalobkyne.
84. Súd sa preto vysporadúval s otázkou príčinnej súvislosti medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky vozidla nebohého žalovaného zo dňa 17.07.2015 a vyššie uvedenou škodou uplatnenou žalobkyňou.
85. Príčinná súvislosť, ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu, je v Občianskom zákonníku zašifrovaná do pojmu „spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú situáciu v konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok a ako táto príčina ovplyvnila v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. Príčinná súvislosť, ktorá vedie od škodovej udalosti k vzniku škody, smeruje predovšetkým k predmetu škody a tu buď končí , to znamená , že škoda vznikla už samotným zásahom predmetu poškodenia, alebo odtiaľ pokračuje ďalej. Odpoveď, ako ďaleko možno odvodiť príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody a jeho následkom, by mala závisieť, v akom rozsahu bolo možné vznik škody v konkrétnom prípade (pri konkrétnej činnosti) predvídať. Bolo by v rozpore so zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamu) príčinou vzniku škody, pričom takýto následok bolo možné za normálnych okolností predvídať a očakávať. (porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok , Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 615-616).
86. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody, je skutkovou a nie právnou otázkou (NS ČR z 21.2.2002, sp.zn. 21 Cdo 300/2001). Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať ani za časovú súvislosť. (Rc 7/1992). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 617).
87. V prípade sporu zisťuje príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a škodou súd. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu škody. Na druhej strane nesmie ignorovať všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú skutkovej stránky príčinnej súvislosti. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 617).
88. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).
89. Je nepochybné, že vozidlo žalobkyne už pred stretom s vozidlom nebohého žalovaného, malo poškodenia staršieho dáta, ktoré sa nachádzali na tej časti vozidla žalobkyne, ktoré následne zasiahlo aj vozidlo nebohého žalovaného. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2019 vyššie uvedeného súdneho znalca poškodenia na blatníku a nárazníku staršieho dáta boli viditeľné a neboli odborne opravené. Neodborná oprava poškodení bola aj po strete s vozidlom žalovaného zachovaná, teda nedošlo k jej významnej zmene vzhľadu. Podľa fotodokumentácie, v dôsledku stretu s motorovým vozidlom nebohého žalovaného, nedošlo k významnému odkrytiu poškodenia staršieho dáta.
90. Súdnoznaleckým dokazovaním bolo preukázané, že rozsah vykonanej opravy motorového vozidla žalobkyne vyplývajúci z kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX nezodpovedal rozsahu opravy potrebnej na odstránenie poškodenia vzniknutého práve pri strete s motorovým vozidlom nebohého žalovaného a podľa zistení znalca práce uvedené vo faktúre č. 1291501296 pod položkami č. 82211R0R, 82650R0R, 87602R0R, 99KDRTC0, nesúviseli s opravou potrebnou na opravu poškodenia vzniknutého v súvislosti so stretom s motorovým vozidlom nebohého žalovaného.
91. Znalec tiež uviedol, že pre odstránenie poškodenia vozidla žalobkyne vzniknutého v dôsledku stretu s vozidlom žalovaného nebola potrebná oprava v takom rozsahu, ako bola vykonaná, aj s opravou poškodení staršieho dáta a taktiež by bola použitá na opravu iná technológia opravy, teda nie je technicky správne označiť, že táto oprava bola len výlučne na odstránenie poškodení staršieho dáta. Pri použitej technológií opravy je možné označiť, že lakovanie dverí, blatníka a s tým spojené práce a materiál, plus výmena krytu kolesa boli vykonané na odstránenie poškodení staršieho dáta. Znalec tiež uviedol, že pri poškodení lakovaných dielov karosérie do hlbších štruktúr, ako vrchného laku, keď
nepostačuje na odstránenie poškodenia leštenie, je odporúčaným technologickým postupom lakovanie celých dielov karosérie, ohraničených prechodovou plochou alebo funkčnou medzerou, kde sa opticky preruší jednoliata povrchová vrstva, čím sa zabráni rozpoznaniu zmeny štruktúry a odtieňa lakovaného povrchu.
92. Podľa znalca tak na odstránenie poškodenia, ktoré mohlo vzniknúť pri tomto strete, ak by na vozidle sa nenachádzalo poškodenie staršieho dáta, podľa normohodiny, aká je uvedená v kalkulácii opravy č. XXXXXXXXXX, by náklady na opravu predstavovali 227,- Eur vrátane 20 % DPH, čo bola suma ktorá zhŕňala ako práce, tak aj materiál potrebný na uvedenie vozidla žalobkyne do stavu pred škodovou udalosťou spôsobenou udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, za ktorú zodpovedal nebohý žalovaný.
93. V prípade nebohého žalovaného sa otázka zavinenia neskúma. Do úvahy by prichádzala len prípadná liberácia. Avšak liberácia nebohého žalovaného ako prevádzateľa predmetného vozidla prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke alebo v prípade, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol, zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napokon dôvodom liberácie môže byť aj zavinenie žalobkyne ako poškodenej. Škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke len v prípade prírodnej katastrofy alebo inej vonkajšej okolnosti, ktorá nemala pôvod v prevádzke. O neodvrátiteľnosť škody by išlo a prevádzateľ by sa oslobodil od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením a išlo by o škodu neodvrátiteľnú objektívne a nie neodvrátiteľnú subjektívne. Existencia niektorého z týchto uvedených liberačných dôvodov, ale ani zavinenie samotnej žalobkyne, ako poškodenej neboli v konaní namietané.
94. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto sud žalovanú, ako právnu nástupkyňu po nebohom žalovanom, zaviazal na náhradu škody žalobkyni v tejto súdnym znalcom vyčíslenej výške 227,- EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
95. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
96. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
97. Úrok z omeškania z priznanej istiny bol žalobkyni priznaný v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. platného a účinného v čase omeškania nebohého žalovaného, a to vo výške 5% ročne z priznanej istiny počnúc od 04.03.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola doručená žaloba nebohému žalovanému.
98. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že sa nebohý žalovaný dostal do omeškania s ňou uplatňovaným plnení dňom 03.03.2016, od ktorého si voči nebohému žalovanému uplatňovala úrok z omeškania.
99. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa bližšie neozrejmila, prečo si tento úrok uplatňovala práve od 03.03.2016, sud poznamenáva, že vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie , na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza , keď dlžník môže splniť bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený , môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka , aby dlh splnil. (§ 563 OZ). Fekete, I : Občiansky zákonník. 3. Zväzok (Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 416).
100. Teda, aby sa nebohý žalovaný s požadovaným plnením dostal do omeškania, musel byť na jeho plnenie žalobkyňou vyzvaný.
101. V danom spore nebolo nespochybniteľne preukázané, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie náhradu škody, v ktorej nepochybne je obsiahnutá aj čiastka istiny, ktorú jej súd v tomto spore priznal, voči nebohému žalovanému uplatnila riadne už pred podaním žaloby.
102. Žalobkyňa síce predložila súdu Predžalobnú výzvu zo dňa 15.02.2016, ktorú adresovala nebohému žalovanému, avšak jej doručenie menovanému nepreukázala. Pričom práve uvedený moment jej doručenia bol určujúci nakoľko v samotnej výzve bola určená lehota na plnenie pre nebohého žalovaného a síce uhradiť predmetné plnenie do 30 dní od jej doručenia. Už aj vzhľadom na takto určený dátum plnenia (ktorého začiatok plynutia nebol preukázaný) spochybňuje žalobkyňou uvádzaný dátum 03.03.2016, od ktorého sa podľa nej mal nebohý žalovaný dostať do omeškania s predmetným plnením, nakoľko ak by aj v prípade za určujúci dátum, od ktorého sa mala počítať 30-dňová lehota na plnenie, vzal dátum 17.02.2016 z podacieho lístka, podľa ktorého mala byť vyššie uvedená výzva zasielaná nebohému žalovanému, omeškanie nebohého žalovaného mohlo najskôr nastať dňa 19.03.2016 a nie 03.03.2016, ako to uvádzala žalobkyňa vo svojej žalobe.
103. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti, preto súd ustálil, že nebohý žalovaný pred podaním žaloby nebol na vyššie uvedené plnenie riadne vyzvaný a preto výzvu na plnenie zo strany žalobkyne voči nebohému žalovanému predstavovala až doručená žaloba v tomto spore, z ktorej bolo zrejmé, akých finančných plnení sa táto voči nemu domáha.
104. Nebohý žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradu sumy istiny, na úhradu ktorej súd žalovanú, ako jeho právneho nástupcu zaviazal a ktorá predstavuje časť žalobkyňou uplatňovaného nároku na náhradu škody, dňom 04.03.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby tomuto nebohému žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa 03.03.2017. Uvedeným dňom vzniklo žalobkyni oprávnenie si uplatňovať voči toho času už žalovanej aj úrok z omeškania a preto súd žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 03.03.2016 do 03.03.2017 vrátane zamietol.
105. Pokiaľ ide o výšku súdom priznaného úroku z omeškania, tu súd vychádzal z toho, že v čase omeškania nebohého žalovaného s plnením jeho platobných povinností (t.j. k 04.03.2017) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií, za obdobie od 16.3.2016 do dňa rozhodovania súdu vo výške 0 % p.a.. Pri započítaní piatich percentuálnych bodov v zmysle cit. nariadenia vlády tak uvedený úrok z omeškania predstavoval 5 % ročne z priznanej istiny a preto súd žalobu v časti priznaného úroku z omeškania, avšak idúceho nad rámec vyššie uvedeného percenta taktiež zamietol.
106. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
107. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
108. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
109. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
110. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
111. Podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
112. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanej, ako aj intervenientovi na strane žalovanej, priznal náhradu trov konania voči žalobkyni, podľa pomeru úspechu žalovanej.
113. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobkyne k žalovanej sume istiny bol 34,64 % (227,- EUR ako priznaná suma istiny náhrady škody / 655,22 EUR ako celková žalovaná suma istiny náhrady škody =0,3464 = 34,64 %) a úspechu žalovanej bol 65,36 % (428,22 EUR ako nepriznaná suma istiny / 655,22 EUR ako celková žalovaná suma istiny náhrady škody =0,6536 = 65,36 %).
114. Žalovanej tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 30,72 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej a percentuálnym úspechom žalobkyne (65,36 % - 34,64 %).
115. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/ A, IČO: 35 709 332, ako intervenienta na strane žalovanej, súd tomuto subjektu, vzhľadom k tomu, že žalovaná na strane ktorej vystupoval, ako intervenient, bola v pomernej časti úspešná, priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rovnakom rozsahu, ako žalovanej, postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s článkom 4 ods. 1 Základných princípov CSP, t.j. per analogiam.
116. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že predmetom znaleckého dokazovania bolo len učenie výšky škody a keďže znalecké posúdenie malo v danom spore presahovať vedomosti žalobkyne a že šlo o posúdenie otázky, na ktorú sú potrebné odborné resp. vedecké vedomosti, napriek tomu, že jej nebola priznaná celá ňou požadovaná suma istiny, mala by byť z hľadiska nároku na trovy konania posudzovaná, ako úspešná v plnom rozsahu.
117. Naopak stotožnil sa s názorom intervenienta na strane žalovanej, že zadaním znaleckého posudku nebolo určenie výšky škody, ale rozlíšenie, ktorý následok vznikol v príčinnej súvislosti so stretom vozidla žalobkyne s vozidlom nebohého žalovaného a ktorý nevznikol, pričom už pred začatím sporového konania žalobkyňa predsa mala vedomosť, akého rozsahu bolo poškodenie jej vozidla pred týmto stretom, v akých častiach malo dôjsť k poškodeniu jej vozidla pri uvedenom strete, keďže to bolo vpísané aj do záznamoch o dopravnej nehode , ktoré obe podpísala (uvádzalo sa poškodenie pravého predného blatníka a nárazníka jej vozidla) a tiež, čo bolo predmetom fakturácie pri oprave jej vozidla, z ktorej faktúry si voči nebohému žalovanému, a následne aj voči jeho právnej nástupkyni - žalovanej uplatňovala plnú sumu (predmetom opravy a následného vyúčtovania bolo podľa faktúry aj manipulácia a oprava vonkajšieho tesnenia okná predných dverí, či vonkajšej strany predných dverí, o ktorých v záznamoch o nehode nie je žiadna zmienka, rovnako tak o puklici predného kolesa).
118. Súd preto posudzoval nárok na výšku trov v tomto spore podľa pomeru úspech strán v nadväznosti na to, aká suma bola žalobkyňou jej žalobou uplatňovaná a aká v konečnom dôsledku jej bola, resp. nebola priznaná.
119. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo 222/2016).
120. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.