Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-49-2019.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Subarea
6C/49/2019
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa Ing. R. S., H. XX.XX.XXXX, C. C. X, XXX XX E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Demkom, so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, proti dlžníkovi R. M., H. XX.XX.XXXX, R. C. Č.Z. XXX, v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Dlžníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti: evidované na LV č. XXXXX katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice
- Sever, okres Košice I, byt číslo X, na prízemí vo vchode číslo XX bytového domu súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela registra „C“ č.XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, nachádzajúci sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, so spoluvlastníckym podielom dlžníka 1/1 a evidované na LV č. XXXXX katastrálne územie Stredné Mesto, obec Košice - Staré Mesto, okres Košice I, byt číslo XX, na X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu súpisné číslo XXX, na pozemku parcela registra „C“ č.XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve dlžníka v celosti. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe písomnej Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom označeným v návrhu má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 65.000,00 Eur. Na základe predmetnej zmluvy poskytol navrhovateľ dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 85.000,00 Eur a dlžník sa zaviazal splniť svoj dlh a vrátiť navrhovateľovi pôžičku riadne a včas. Účastníci zmluvy sa dohodli na odplatnosti pôžičky a to jej úročení vo výške 1% p.m.. Splatnosť poskytnutej pôžičky bola dojednaná na 30.03.2019. Súčasťou zmluvy bol aj ručiteľský záväzok obchodnej spoločnosti ViLLKA, s.r.o.. Dlžník uhradil po lehote splatnosti dňa 13.05.2019 svoj dlh len čiastočne a to vo výške 20.000,00 Eur. Navrhovateľ preto nesplatenú časť pôžičky spolu s príslušenstvom uplatnil v upomínacom konaní - návrhom na vydanie platobného rozkazu proti dlžníkovi a ručiteľovi. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.09.2019 pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX platobný rozkaz, ktorým dlžníkovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 65.000,00 Eur s príslušenstvom. Dlžník je vlastníkom dvoch bytov. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ má obavu že by do skončenia súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky mohlo dôjsť zo strany dlžníka k zmene jeho majetkových pomerov týkajúcich sa nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré by mohlo ohroziť riadne vykonanie exekúcie, či
už formou scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka tretej osobe, prípadne zriadením záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa a ohrozenie výkonu exekúcie. Navrhovateľ dal do pozornosti konajúceho súdu, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je už samotná existencia obavy na strane žalobcu, že by exekúcia mohla byť zmarená. Navrhovateľom sledovaný účel možno dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, ktoré nijakým spôsobom dlhodobo neobmedzí dlžníka - vzhľadom na skutočnosť že v dohľadnej dobe možno očakávať vydanie rozhodnutie ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Ďalej uviedol, že už v minulosti súd zriadil v prospech navrhovateľa záložného právo na nehnuteľnosti v skutkovo a právne obdobnej veci.
2. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
3. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 6. Podľa § 328 ods. 1 veta prvá CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 352 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Navrhovateľ k návrhu predložil Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXUp/XXXX/ XXXX-X zo dňa 06.09.2019 a čiastočné výpisy z Listov vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX. 9. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípadoch, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10. Novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP).Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý samá vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný
nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. ( Uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 16CoZm/56/2015 zo dňa 08.02.2017) 11. Pre rozhodnutie súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe najmä zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Pri rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetných opatrení a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
12. Súd sa plne stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je už samotná obava na jeho strane, že exekúcia by mohla byť zmarená. Súd však uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil takúto obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako základnej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ poukazoval na dôvodnú obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená z dôvodu scudzenia nehnuteľnosti dlžníkom tretej osobe, prípadne zriadením záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, v návrhu však neuviedol, na základe akých skutočností prijal tento záver. Rovnako bližšie neuviedol ako zistil, že dlžník plánuje nehnuteľnosť previesť na inú osobu prípadne zriadiť záložné právo. Nie je preto zrejmé, či dlžník ponúka svoju nehnuteľnosť na predaj, alebo či navrhovateľ má vedomosť o nejakom inom konaní dlžníka vo vzťahu k prevodu nehnuteľnosti. Súd po preštudovaní aktuálnych výpisov z listov vlastníctva nehnuteľností dlžníka, mal za zo, že z nich nevyplýva, že by k zmene na listoch vlastníctva malo akokoľvek dôjsť. Na listoch vlastníctva nie je vyznačená žiadna aktuálna plomba. Pričom práve plomba na liste vlastníctva predstavuje informáciu o tom, že údaje uvedené na liste vlastníctva sú dotknuté zmenou. Navrhovateľ tvrdil, že dlžník by mohol scudziť nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne zriadiť záložné právo alebo inak disponovať nehnuteľnosťami, avšak žiadne listinné dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil do spisu uvedené tvrdenie neosvedčujú. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali tomu, že dlžník v súčasnosti vyvíja akékoľvek aktivity, na základe ktorých by sa zbavoval svojho majetku, preto toto tvrdenie považuje súd iba za tvrdenie v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd z vyššie uvedených dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
13. Podľa názoru súdu inštitút zabezpečovacieho opatrenia zaradený do právneho poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 nepredstavuje automatickú možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v každom konaní, v ktorom sa ho strana bude domáhať, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe aj ohrozenia výkonu exekúcie.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a dlžníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli, nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.