Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/37/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: Q. zastúpený JUDr. Štefanom Demkom, advokátom, so sídlom: Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Q., o nariadení zabezpečovacieho opatrenia

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnosť:

- byt č. 2 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, vo vchode číslo: XX bytového domu súpisné číslo: XXXX,. stojacemu na pozemku parcelné číslo: XXXX/XX,

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 832/10000,

- spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo: XXXX/XX o výmere 488 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, ktorý byt a spoluvlastnícke podiely sú vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo: XXXXX. pre okres: Košice I, obec: Košice - Sever, katastrálne územie: Severné Mesto a ktorý vlastní žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky priznanej mu platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 06.09.2010 pod sp. zn.: , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému dňa 11.10.2019.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva v jeho prospech na nehnuteľnosť - byt č. 2 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu, vo vchode číslo: XX bytového domu súpisné číslo: XXXX, stojacemu na pozemku parcelné číslo: XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 832/10000, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo: XXXX/XX o výmere 488 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 832/10000, ktorý byt a spoluvlastnícke podiely sú vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo: 14281 pre okres: Košice I, obec: Košice - Sever, katastrálne územie: Severné Mesto a ktorý vlastní žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú vlastní žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky priznanej mu platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 06.09.2010 pod sp. zn.: , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému dňa 11.10.2019. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil nasledovne: Dňa 20.02.2019 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom

bolo požičanie peňažných prostriedkov vo výške 85.000,- €. Podľa Článku II. Zmluvy o pôžičke bola pôžička v sume 85.000,- € poskytnutá k rukám dlžníka pri podpise Zmluvy o pôžičke, ktorú skutočnosť žalovaný ako dlžník svojim podpisom na Zmluve o pôžičke potvrdil a zároveň pravosť svojho podpisu úradne osvedčil pred notárom. Žalobca a žalovaný sa dohodli na odplatnosti pôžičky, a to jej úročením vo výške 1% p.m. Splatnosť poskytnutej pôžičky bola dojednaná na 30.03.2019. Súčasťou Zmluvy o pôžičke bol aj ručiteľský záväzok obchodnej spoločnosti R. (ďalej len „ručiteľ")- Ručiteľ vyhlásil, že berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu ako veriteľa vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke, v prípade ak ju neuspokojí žalovaný ako dlžník. Pravosť podpisu ručiteľa na Zmluve o pôžičke bola tiež úradne osvedčená pred notárom. Žalovaný uhradil po lehote splatnosti dňa 13.05.2019 svoj dlh len čiastočne, a to vo výške 20.000,- €. Z uvedeného dôvodu žalobca nesplatenú časť pôžičky spolu s príslušenstvom uplatnil v Upomínacom konaní - návrhom na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému a ručiteľovi. V uvedenom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.09.2019 pod sp. zn.: 23Up/l 000/2019 Platobný rozkaz, ktorým žalovanému a ručiteľovi uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 65.000,- €, úrok z omeškania 1,00 % mesačne zo sumy 85.000,- € od 21.02.2019 do 30.03.2019, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo dumy 85.000,- € od 31.03.2019 do 13.05.2019, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 65.000,- € od 14.05.2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému dňa 11.10.2019 a vo vzťahu k ručiteľovi dňa 05.10.2019. Žalobca má teda voči žalovanému judikovanú peňažnú pohľadávku - exekučný titul. Ku dňu 30.09.2019 bol zároveň žalovaný vlastníkom dvoch nehnuteľností

- bytov. Žalobca dňa 30.09.2019 na Okresný súd Rožňava návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva v jeho prospech na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky priznanej mu vtom čase ešte neprávoplatným Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica dňa 06.09.2019 pod sp. zn.: . Uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.10.2019 pod č. k.: XC/XX/ XXX9 - 25 bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, a to v podstate z toho dôvodu, že žalobca neosvedčil obavu na jeho strane, že exekúcia by mohla byť zmarená. Počas plynutia zákonnej 30-dňovej lehoty súdu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia previedol žalovaný jednu zo svojich nehnuteľností: byt č. XX na 3. poschodí vo vchode číslo: 4 bytového domu súpisné číslo: XXX,. stojacemu na pozemku parcelné číslo: XXX., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 443/10000, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo: 332 o výmere 649 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 443/10000, ktorý byt a spoluvlastnícke podiely sú vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo: 1XXXX pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: Stredné Mesto a ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na tretiu osobu, čím sa časti svojho nehnuteľného majetku zbavil. Žalovaný týmto právnym úkonom jednoznačne zhoršil právne postavenie žalobcu ako veriteľa, tým že zhoršil úroveň vymožiteľnosti jeho dnes už judikovanej a vykonateľnej pohľadávky. Rozhodnutie Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru o povolení vkladu Kúpnej zmluvy pod číslom V-l 1633/2019 nadobudlo podľa zápisu č. 1462/2019 na príslušnom liste vlastníctva právoplatnosť dňa 30.10.2019. Ak teda uznesenie súdu zo dňa 28.10.2019 pod č. k.: XC/XX/XXXX - XX bolo vydané dňa 28.10.2019, musela byť aj dňa 28.10.2019 na Liste vlastníctva číslo XXXXX. pre katastrálne územie Stredné Mesto vyznačená plomba pod číslom V - 11633/2019. Žalobca ako aj jeho právny zástupca odmietajú uveriť tomu, že by bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúci sa prevodu predmetného prevedeného bytu podaný na príslušný okresný úrad dňa 28.10.2019 a rozhodnutie o jeho povolení by nadobudlo právoplatnosť už dňa 30.10.2019. Ďalej konajúci súd v predmetnom uznesení píše, že žalobca neuviedol, na základe akých skutočností prijal záver o jeho dôvodnej obave, že by exekúcia mohla byť ohrozená z dôvodu scudzenia nehnuteľností žalovaným tretej osobe a pod. Žalobca preto osvedčuje svoju obavu z možného ohrozenia výkonu exekúcie, dokonca preukazuje skutočné ohrozenie výkonu exekúcie, a teda nie len jeho obavu, priloženým Čiastočným Výpisom z Listu vlastníctva číslo 10508 zo dňa 13.11.2019, z ktorého vyplýva scudzenie jedného z bytov vo vlastníctve žalovaného na tretiu osobu. Tento dôkaz reálne nasvedčuje tomu, že žalovaný vyvíja aktivitu, prostredníctvom ktorej sa zbavuje majetku. Preto obava žalobcu, že exekúcia by mohla byť zmarená, je skutočne daná a nemožno ju ďalej považovať iba za tvrdenie v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu. Žalobca má reálnu obavu, že by do času zriadenia exekučného záložného práva exekútorom, vykonávajúcim exekúciu na majetok žalovaného, na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, mohlo dôjsť zo strany žalovaného k zmene jeho majetkových pomerov týkajúcich sa aj druhej z nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré by mohli

ohroziť riadne vykonanie exekúcie, či už formou scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tretej osobe, prípadne zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je už samotná existencia obavy na strane žalobcu, že exekúcia by mohla byť zmarená. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k takému obmedzeniu alebo zásahu do práv žalovaného, ktoré by užívanie nehnuteľnosti žalovaným významne ovplyvnili. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaného neobmedzí dlhodobo, keďže vzhľadom na právoplatné skončenie súdneho konania o zaplatenie pohľadávky titulom Zmluvy o pôžičke, podniká žalobca právne kroky súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia. Žalobca na záver svojho podania zdôraznil, že vo vzťahu ku konaniu ohľadom ktoré prebieha na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.: spor o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sa nejedná o totožný spor, a preto začatiu tohto konania nebráni prekážka litispendencie. Aj napriek tomu, že totožnosť strán sporu je síce daná, nie je daná totožnosť predmetu sporu. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v prvom spore. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Z porovnania predmetu sporu konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.: a tohto konania je evidentné, že totožnosť nároku nemožno vidieť ako v žalobnom návrhu, tak ani v skutkových okolnostiach. Žalobný návrh tohto konania je odlišný od žalobného návrhu konania začatého na tunajšom súde prv. Ďalej sa v tomto konaní dozaista nejedná o rovnaké skutkové tvrdenia alebo rovnaké skutkové okolnosti, nakoľko sa tieto plynutím času zmenili, a toto podanie a následné tomu zodpovedajúce konanie ich reflektuje. Teda právny dôvod, na základe ktorého žalobca požaduje súd o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto konaní odlišný od skôr začatého konania, a to danosťou skutkových okolností, ktoré sa rapídne zmenili (žalovaný previedol jeden z dvoch bytov, ktoré mal vo vlastníctve, dnes je vlastníkom už len jedného z nich). Osvedčenie reálnej obavy, že exekúcia bude zmarená, je v tomto konaní založené, vo vzťahu k pôvodnému konaniu, na odlišných skutkových tvrdeniach, ktoré spočívajú v tom, že žalovaný už nevlastní dve nehnuteľnosti, ale len jednu, pretože jednu z nich medzičasom stihol previesť na tretiu osobu. Ide teda o zmenu nielen v predmete záložného práva, ale aj o zmenu v samotnom odôvodnení a osvedčení obavy žalobcu zo zmarenia výkonu exekúcie. Kým pri podaní pôvodného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca nebol schopný osvedčiť svoju obavu, že exekúcia by mohla byť zmarená, zmena skutkových okolností uvedených v tomto podaní dovoľujú žalobcovi vysloviť záver o tom, že svoju obavu preukázal súdu v dostatočnej miere.

3. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné listiny: Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 6.9.2019 pod sp. zn. , 2x Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 13.11.2019 pod sp. zn. , čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo 14281 zo dňa 19.9.2019, čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo 10508 zo dňa 19.9.2019, Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 30.9.2019, formulár návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 30.9.2019, Uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.10.2019 pod č.k.: -25, čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo XXXXX zo dňa 13.11.2019, čiastočný výpis z listu vlastníctva zo dňa 10508 zo dňa 13.11.2019.

4. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

16. Podľa (ďalej len ), záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

17. Podľa , záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

19. Nariadenie zabezpečovacieho prostriedku prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí

a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

21. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie.

22. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá už bola alebo môže byť neskôr judikovaná z dôvodu, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká tzv. sudcovské záložné právo, kedy subjekty zabezpečovacieho opatrenia nadobúdajú postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách vznikajú medzi nimi aj práva a povinnosti.

23. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Čo môže byť predmetom záložného práva upravuje ustanovenie .

24. Koncepcia úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení v uprednostňuje primárne použitie zabezpečovacieho opatrenia. Tento vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu je vyjadrený v ustanovení . Regulovanie vzťahu prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Súd preto vždy musí identifikovať účel, ktorý žalobca svojim návrhom sleduje a následne potom tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Súd uvedenú podmienku skúma ex offo, t.j. z úradnej moci. Konanie o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovacie opatrenie tak možno zriadiť iba na návrh.

25. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné a aj nutné dosiahnuť iba týmto inštitútom v zmysle a preto považoval za adekvátne a potrebné návrhu vyhovieť. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce k zmenšeniu jeho majetku a tým pádom k zhoršeniu reálnej možnosti vymoženia žalobcovej pohľadávky voči nemu. V danom prípade súd z predložených dôkazov a obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho vydanie v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože tu je preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania z dôvodu, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného za účelom vymoženia navrhovateľovej pohľadávky môže byť ohrozená. Z aktuálneho LV č. XXXXX zo dňa 17.12.2019, kde

je už zapísaná plomba vyznačená na základe Z - XXXX/XXXX je totiž evidentná snaha žalovaného nejakým bližšie nezisteným spôsobom nakladať s majetkom. Zároveň takýto postup žalovaného je zrejmý aj z krokov vykonaných pred podaním tohto návrhu, kedy už aj došlo k prevodu vlastníckeho práva inej nehnuteľnosti žalovaného zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. Stredné Mesto na ďalšiu osobu.

26. V danom prípade súd z predložených dôkazov a z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a preto návrhu vyhovel v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd takto musí konštatovať, že výrok tohto zabezpečovacieho neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha, poskytuje nevyhnutnú a zároveň primeranú ochranu uspokojenia jeho pohľadávky.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

31. Súd v závere už len dodáva, že nakoľko predmetné zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené po skončení konania, z ktorého žalobca disponuje vymáhateľným exekučným titulom, súd nepostupoval v zmysle a 337 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).