Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/150/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému v 1/ rade: MSI Group, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, žalovanému v 2/ rade: O. D., nar. XX.XX.Z., bytom C. L. M. XX, XXX XX K. T., obidvaja zastúpení právnou zástupkyňou Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou, so sídlom L. XXXX, XXX XX K. T., v konaní o zaplatenie 130.870,11 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 05.04.2019, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -467 zo dňa 13. mája 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -467 zo dňa 13. mája 2019 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. zo dňa 05.04.2019. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 130.870,11 Eur s príslušenstvom. Vo veci okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 05.04.2019 tak, že žalobe v časti o zaplatenie istiny 130.870,11 Eur vyhovel a vo zvyšnej časti uplatňujúcej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol. Zároveň okresný súd podľa ust. , rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspešnosti strán vo veci tak, že priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ a v 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 52%.

2. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na doplnenie rozsudku, ktorým žiadal, aby okresný súd doplnil rozsudok o ďalší výrok, ktorým rozhodne, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Návrh odôvodnil tým, že vydaniu rozsudku zo dňa 05.04.2019 predchádzalo konanie, v rámci ktorého okresný súd rozsudkom zo dňa 02.11.2017 žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a krajský súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 02.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, ale okresný súd ako súd prvej inštancie v novom rozsudku zo dňa 05.04.2019 nerozhodol o trovách odvolacieho konania. Žalobca preto navrhol, aby okresný súd rozsudok doplnil o výrok, ktorým rozhodne, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Okresný súd poukázal na úpravu podľa ust. , , a s tým, že o nároku na náhradu trov konania sa rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol meritórne rozsudkom zo dňa 05.04.2019. Podľa okresného súdu z ust. vyplýva, že odvolací súd vo výroku svojho zrušujúceho uznesenia nerozhoduje o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania, ale po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu má opätovne rozhodovať najskôr o nároku a následne o výške trov celého konania súd prvej inštancie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v prípade, že vec prešla viacerými stupňami konania (súd prvej inštancie, odvolací súd), tak ten súd, ktorý má rozhodovať o trovách konania v konečnom rozhodnutí, má rozhodnúť samostatne o trovách prvostupňového konania a samostatne o trovách odvolacieho konania. Súd postupom podľa rozhoduje aj bez návrhu jedným výrokom o trovách celého súdneho konania podľa zásady úspechu v zmysle ust. . V tomto prípade mal žalobca čiastočný úspech, a preto mu okresný súd voči žalovaným priznal náhradu celkových trov konania podľa jeho úspešnosti v rozsahu 52%. Okresný súd tak v rozsudku zo dňa 05.04.2019 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v súlade s úpravou v v spojení s , . Okresný súd potom návrh žalobcu na doplnenie predmetného rozsudku o výrok o náhrade trov odvolacieho konania zamietol ako nedôvodný podľa ust. veta druhá .

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie, a to v zmysle ust. , a . V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že disponuje celým radom súdnych rozhodnutí, kde súdy vo výroku rozhodli samostatne o trovách konania na súde prvej inštancie a samostatne o trovách odvolacieho konania. Žalobca zvýraznil, že súd je povinný rozhodnúť o trovách konania, ktoré vznikli počas celého konania, a teda o trovách konania na súde prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania. Podľa ust. , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. V nadväznosti na toto ustanovenie je potrebné vyriešiť otázku, na podklade akej skutočnosti sa strana sporu dozvie, či súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, prípadne či skutočne rozhodol o celom predmete konania. Posúdenie tejto otázky nebude podľa žalobcu možné len na základe výrokovej časti súdneho rozhodnutia a môžu nastať situácie, kedy je potrebné vychádzať aj z odôvodnenia rozsudku. Takýmto prípadom je aj rozhodovanie o trovách súdneho konania. Ak chce súd rozhodnúť o trovách konania na súde prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania jedným výrokom, musí byť z odôvodnenia rozhodnutia bez všetkých pochybností zrejmé, že sa zaoberal nielen trovami na súde prvej inštancie, ale aj trovami odvolacieho konania. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že o trovách rozhodol podľa ust. v spojení s , t.j. podľa pomeru úspešnosti strán v spore. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa trovami odvolacieho konania nezaoberal ani len okrajovo. Žalobca mal totiž v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, a preto má voči žalovanému právo na zaplatenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ by sa okresný súd zaoberal trovami odvolacieho konania, bolo by túto skutočnosť možné zistiť z odôvodnenia rozsudku, avšak z rozsudku okresného súdu nič také nevyplýva. Podľa žalobcu boli naplnené všetky podmienky pre vydanie doplňujúceho rozsudku a okresný súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces. Žalobca ďalej poukázal na ust. , podľa ktorého je súd povinný rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Z ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie musí rozhodnúť nielen o trovách konania na súde prvej inštancie, ale aj o trovách odvolacieho konania. Podľa žalobcu je odôvodnenie uznesenia okresného súdu v rozpore s princípmi , ktoré sú zakotvené v Čl. 3 ods. 1, 2, Čl. 4 ods. 1, 2 a Čl. 16 ods. 1 . Odmietnutie návrhu žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku s odôvodnením, že súd nemá povinnosť rozhodnúť dvoma samostatnými výrokmi o trovách odvolacieho konania a o trovách konania na súde prvej inštancie, je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré je v rozpore so základnými princípmi . Tvrdenie okresného súdu o čiastočnom úspechu žalobcu vo veci je pravdivé len vo vzťahu ku konaniu na súde prvej inštancie, a nie vo vzťahu k odvolaciemu konaniu, v ktorom mal žalobca úspech v plnom rozsahu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa trovami odvolacieho konania ani len okrajovo nezaoberal. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je v rozpore so zjavným znením ustanovení . Pokiaľ je podľa ust. súd povinný rozhodnúť o celej prejednávanej veci, nemôže nerozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu nezohľadňuje princípy spravodlivosti a keďže okresný súd sa trovami odvolacieho konania vôbec nezaoberal, nie je možné návrh žalobcu na doplnenie rozsudku o výrok týkajúci sa odvolacieho konania zamietnuť ako nedôvodný s odôvodnením, že súd nemal povinnosť rozhodnúť o trovách odvolacieho konania a na súde prvej inštancie dvomi samostatnými výrokmi. Podľa žalobcu tak boli splnené všetky podmienky pre vydanie doplňujúceho rozsudku, a preto žalobca žiadal zrušiť uznesenie okresného súdu a doplniť rozsudok o výrok, že žalobca má voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% alebo uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. K doručenému odvolaniu sa žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. , a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

11. Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že doplnenie rozsudku v zmysle citovaného ust. prichádza do úvahy v prípade, ak súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, napríklad, ak súd opomenul rozhodnúť o vzájomnej žalobe, o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, o príslušenstve pohľadávky alebo o nároku na náhradu trov konania. V takomto prípade môže strana v stanovenej lehote navrhnúť doplnenie rozsudku, prípadne môže súd rozsudok, ktorý ešte nie je právoplatný, doplniť aj bez návrhu. O doplnení rozsudku je pritom možné rozhodnúť len za naplnenia podmienky, že existujú dôvody na jeho doplnenie, teda že zo strany súdu nedošlo k rozhodnutiu o celom predmete konania.

12. Z uvedených teoretických východísk je potrebné vychádzať aj pri posudzovaní odvolacej námietky žalobcu, že okresný súd vo svojom rozsudku nerozhodol o trovách odvolacieho konania a návrh na doplnenie rozsudku odvolaním napadnutým uznesením zamietol. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii považuje za potrebné poukázať na samotný rozsudok okresného súdu sp. zn. zo dňa 05. apríla 2019, ktorého doplnenia o výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa žalobca domáha. Okresný súd týmto rozsudkom výrokom I. uložil žalovaným v 1/ a v 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 130.870,11 Eur, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 52%. Okresný súd tak týmto rozsudkom rozhodol o celom uplatnenom predmete konania, ktorým bolo zaplatenie sumy 130.870,11 Eur s príslušenstvom, a to výrokom I., ktorým žalobe v časti o zaplatenie istiny 130.870,11 Eur vyhovel, a výrokom II., ktorým žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Žalobca návrhom zo dňa 18.04.2019 (č.l. 461 spisu) navrhol doplnenie tohto rozsudku okresného súdu o samostatný výrok v znení: „Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.“, čo odôvodnil tým, že v odvolacom konaní, ktoré bolo vedené pred Krajským súdom v Žiline, bol žalobca v celom rozsahu úspešný a v rámci tohto odvolacieho konania Krajský súd v Žiline v rozhodnutí s odkazom na ust. uviedol, že o náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. V konaní o podanom odvolaní žalobcu proti uzneseniu okresného súdu, ktorým okresný súd návrh na doplnenie rozsudku o tento výrok požadovaný žalobcom zamietol, je tak potrebné zodpovedať na otázku, či okresný súd výrokom III. svojho rozsudku zo dňa 05. apríla 2019, ktorým priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 52%, rozhodol komplexne o nároku na náhradu trov konania alebo či bolo potrebné zo strany okresného súdu osobitným výrokom rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania je namieste zvýrazniť, že nárok na náhradu trov konania je závislý od rozhodnutia vo veci samej, a teda aj v prejednávanej veci je určujúcou skutočnosťou výsledok konania vo veci samej ( ). Rozhodnutie o trovách konania môže byť ďalej ovládané tiež zásadou zodpovednosti za zavinenie

zastavenia konania, ktorá však v prejednávanom prípade neprichádza do úvahy, keďže k zastaveniu konania nedošlo. Krajský súd k otázke náhrady trov súdneho konania uvádza, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý bol úspešný v spore, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho základného práva vynaložil. V zmysle ust. patrí strane náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Uplatňuje sa tak zásada zodpovednosti za výsledok, teda zásada úspechu v konaní a pre posúdenie otázky, ktorej sporovej strane bude priznaná náhrada trov konania, je nevyhnutné zistiť, ktorá strana bola vo veci úspešná. Takéto zistenie je možné vykonať výlučne porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa vo veci samej rozhodlo. V prípade plného úspechu bude strane, ktorá bola vo veci úspešná, priznaná plná náhrada jej trov. V prípade čiastočného úspechu je založený nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, prípadne na to, že žiadnej strane právo na náhradu trov konania priznané nebude. Rozsah úspechu je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený žalobcom v súdnom konaní, pričom v zásade platí, že žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak súd v celom rozsahu jeho žalobe vyhovie. Na druhej strane žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. V prípade, ak žalobe nebolo v celom rozsahu vyhovené, nemožno hovoriť o plnom úspechu na strane žalobcu ani na strane žalovaného, a preto je potrebné posúdiť rozsah čiastočného úspechu jednej zo sporových strán a náhrada trov konania musí byť rozdelená v pomere tohto čiastočného úspechu a čiastočného neúspechu sporových strán. Krajský súd v tomto smere podporne a primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Okresný súd v predmetnom rozsudku zo dňa 05. apríla 2019 v bode 16. odôvodnenia uviedol, že o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. v spojení s ust. , t.j. podľa pomeru úspešnosti strán v spore. Po prepočítaní okresný súd konštatoval výšku čistého úspechu žalobcu v rozsahu 52% a v tomto rozsahu žalobcovi priznal voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov konania. Z takéhoto odôvodnenia rozsudku nie je možné dospieť k záveru, že by okresný súd rozhodoval výlučne o náhrade trov prvoinštančného konania, ale je zrejmé, že okresný súd s prihliadnutím na úspech či neúspech sporových strán vyporiadal celý nárok na náhradu trov konania. Ak okresný súd rozhodol o trovách konania jedným výrokom v uvedenom rozsudku, tak takýmto rozhodovaním bol dodržaný základný princíp rozhodovania o náhrade trov konania, v rámci ktorého bol pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, zohľadnený výsledok celého súdneho konania s prihliadnutím na princíp úspechu vo veci samej.

14. Neboli preto dané dôvody, aby okresný súd rozhodoval samostatným výrokom výlučne o trovách konania týkajúcich sa konania o podanom odvolaní. Ak je nárok na náhradu trov konania závislý od rozhodnutia vo veci samej, je určujúcou skutočnosťou v prejednávanej veci výsledok konania vo veci samej a nie parciálny procesný úspech jednej zo strán v odvolacom konaní. Ak výsledkom konania vo veci samej bol čiastočný úspech žalobcu, tak potom práve cez princíp úspešnosti a závislosti trov konania od výsledku vo veci samej rozhodol okresný súd vecne správne, ak zohľadnil čistý úspech žalobcu pri rozhodovaní o náhrade trov celého sporového konania. Ak by okresný súd v súlade s požiadavkou žalobcu rozhodol osobitným výrokom o náhrade trov odvolacieho konania a priznal by žalobcovi plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, tak by takýmto rozhodovaním nebol sledovaný základný princíp rozhodovania o náhrade trov konania, a to princíp úspechu vo veci samej. V kontexte prejednávanej veci, za zohľadnenia úspechu žalobcu v pomere k ním uplatnenej žalobnej žiadosti, je potrebné výrok o trovách konania podriadiť úspešnosti žalobcu ohľadne ním uplatneného nároku, pričom nie je možné samostatne rozhodnúť o parciálnej náhrade trov jednej časti súdneho konania, a to odvolacieho konania. V tomto odvolacom konaní bol síce žalobca ohľadom ním podaného odvolania úspešnou sporovou stranou, avšak samotný úspech v odvolacom konaní nemá vo vzťahu k náhrade trov konania dopad na hodnotenie otázky procesného úspechu žalobcu, keďže samotný úspech v odvolacom konaní bez ďalšieho neurčuje pomer úspechu/neúspechu vo veci samej. Neboli preto dané dôvody, aby okresný súd rozhodol samostatným výrokom výlučne o trovách odvolacieho konania.

15. Na základe uvedeného tak odvolací súd nezistil relevanciu odvolacej námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. S ohľadom na uvedené závery krajského súdu v predmetnej sporovej právnej veci ani jedna z týchto situácií nenastala.

Rovnako nebola vyhodnotená ako dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že by okresný súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ani námietka, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca tieto námietky odôvodnil tým, že odôvodnenie uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku je v rozpore so znením ustanovení , čím mohlo dôjsť k porušeniu Čl. 3 ods. 1 a 2 . S ohľadnom na uvedené závery krajského súdu ako súdu odvolacieho nemôžu tieto námietky žalobcu obstáť, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z relevantných zákonných ustanovení a s prihliadnutím na pomer úspechu, resp. neúspechu sporových strán rozhodol o náhrade trov konania. Neobstojí argumentácia, že okresný súd rozhodol len o trovách prvoinštančného konania, na základe čoho by podľa žalobcu malo byť dôvodné doplnenie rozsudku o výrok o náhrade trov odvolacieho konania. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd v rámci rozhodovania o trovách konania podľa odôvodnenia v odseku 16. tohto rozsudku rozhodoval o trovách konania bez toho, aby špecifikoval, že sa jedná výlučne o trovy prvoinštančného konania. Okresný súd tak výrokom III. rozsudku zo dňa 05. apríla 2019, aj v kontexte odôvodnenia tohto výroku rozhodol o trovách celého konania, teda tak o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o trovách konania pred odvolacím súdom. Pomer úspechu zistený porovnaním žalobnej žiadosti žalobcu a výroku rozsudku okresného súdu, od ktorého sa odvíja výrok o náhrade trov konania, je nevyhnutné zohľadniť v rámci rozhodovania o náhrade trov konania ako celku, pričom z tohto rozhodovania nie je možné odčleniť parciálnu procesnú časť rozhodovania o podanom odvolaní žalobcu. Krajský súd preto nezistil, že by postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s Čl. 3 ods. 1, 2 a že by výklad jednotlivých zákonných ustanovení okresným súdom bol v rozpore s týmito zásadami. Samotný žalobca v podanom odvolaní pripúšťa, že argumentácia okresného súdu, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť rozhodnúť o trovách odvolacieho konania a o trovách konania na súde prvej inštancie samostatnými výrokmi, je správna. Nemôže tak byť dôvodná následná námietka, že výklad, na základe ktorého okresný súd dospel k tejto argumentácii, má byť v rozpore so základnými princípmi . Ak žalobca argumentuje odkazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania s tým, že sa v tomto odôvodnení okresný súd nezaoberal trovami odvolacieho konania, tak sa nejedná o argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecne správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku, ale o argumentáciu spochybňujúcu odôvodnenie rozsudku, ktorý však nie je predmetom žalobcom vyvolaného odvolacieho konania.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací tak nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.