Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., bytom Ž.,

zastúpeného JUDr. A., advokátkou v Ž., proti odporcovi Z. a.s., so sídlom Ž., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu S., so sídlom B., o zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 17. mája 2011 č. k. -290

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júla 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom

zo 17. mája 2011 č. k. -290 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 14. júla 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi mimoriadneho zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobeného chorobami z povolania vo výške

28.918,54 €, a to v súlade s vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia platného do 31. júla 2004.

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 13. septembra 2010 č. k. -229

v spojení s opravným uznesením z 18. novembra 2010 č. k. -250 čiastočne návrhu

vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.512,65 € v lehote do 15

dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol s tým, že o trovách konania bude

rozhodnuté až po právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. marca

2

2011 a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2011

sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podaním z 3. marca 2011 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi trovy konania

v celkovej výške 5.062,62 € vychádzajúc zo sumy, ktorá mu bola priznaná citovaným

právoplatným prvostupňovým rozsudkom.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 17. mája 2011 č. k. -290

rozhodol o trovách konania podľa tak, že odporcovi, vedľajšiemu

účastníkovi a štátu ich náhradu nepriznal, pričom poukázal na dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa

uznesením zo 14. júla 2011 č. k. napadnuté prvostupňové uznesenie potvrdil.

Proti týmto uzneseniam oboch súdov nižších stupňov podal na základe podnetu

navrhovateľa mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

''generálny prokurátor'') podľa v spojení s ,

nakoľko týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a právom

chránených záujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami. Navrhol uvedené uznesenia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Žiar nad

Hronom na ďalšie konanie z dôvodu, že obe tieto rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci, a to v nesprávnej aplikácii v spojení s

, v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom,

namiesto aplikácie

Navrhovateľ ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení považoval mimoriadnym

dovolaním napadnuté uznesenia za vecne správne, rozhodnutie však ponechal na úvahu

dovolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

3

v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenia a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný

nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými

dôvodmi ( v spojení s ). Obligatórne (

v spojení s veta druhá ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor namietal, že obe napadnuté rozhodnutia súdov

nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávne

právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak súd

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Od povinnosti platiť trovy konania ( ) treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy

konania. Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného

účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania,

ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. Pritom povinnosť nahradiť trovy

konania zahŕňa iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Ako to správne uvádza aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní, pri rozhodovaní

o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu)

alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok

(zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania.

Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania.

Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá

sa zisťuje tak u navrhovateľa (žalobcu), ako aj u odporcu (žalovaného). Miera úspechu vo

veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy

urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť

4

buď tak, že prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie

práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal ( ), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný ( ), alebo môže priznať plnú náhradu trov konania

účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne

nepatrnej časti ( ) alebo môže priznať plnú náhradu trov konania

účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo

od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.sp.), alebo, napokon, prizná

odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi, aj keď odporca nemal úspech vo veci,

ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania ( ).

Ako z uvedeného vyplýva, v dvoch prípadoch dáva zákon súdu právo priznať plnú

náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci úspech len čiastočný.

Po prvé je to vtedy, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a po druhé môže súd

priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci len čiastočný

úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu

( ). Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri

rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške

plnenia. Nestačí, ak sa nimi rozhoduje iba o základe nároku. Súčasne musí byť splnená

aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku, alebo

od úvahy súdu.

Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi

nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu

chorôb z povolania podľa vyhlášky č. vo výške 28.918,54 €.

Dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že u navrhovateľa sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa opodstatňujúce zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

čím bol osvedčený základ nároku. Súd následne voľnou úvahou dospel k záveru, že z titulu

zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je u navrhovateľa odôvodnené

plnenie vo výške 6.512,65 € a vo zvyšku preto návrh zamietol. Určenie samotnej výšky

navrhovateľom uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia nad základnú sumu teda nepochybne záviselo od úvahy súdu, preto

s prihliadnutím na vyššie uvedené teoretické východiská, z hľadiska rozhodovania o náhrade

trov konania boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142

ods. 3 (navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo od úvahy

súdu), teda priznanie plnej náhrady trov konania navrhovateľovi a nie pre aplikáciu § 142 ods.

2 v spojení s , teda nepriznanie náhrady trov konania odporcovi

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže odporca nárok na priznanie náhrady trov

konania nemal.

Z toho vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia prvostupňového

i odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky obe tieto rozhodnutia v zmysle

a 2 v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová