Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-64-2019.pdf
PDF · 123.41 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému I/ Salonta, s.r.o., Alžbetina 30, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 619 116, žalovanej II/ I. P., narodená XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX B., žalovanej M./ X. X., narodená XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX L., žalované II/ a III/ zastúpené advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej II. a žalovanej III. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/19/2019-205 zo dňa 18. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučnec, č.k. 14Cb/19/2019-205 zo dňa 18. apríla 2019 voči žalovanej II/ a žalovanej III/ potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej II/ a III/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní I., II., III. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.000,-Eur od 24. 6.2017 do zaplatenia. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.6.2017 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Ďalej v žalobe uviedol, že medzi postupcom a žalovaným v I. rade, v tom čase pod obchodným menom M.N.T., s.r.o. a žalovaným v II. rade bola uzatvorená dňa 4.6.2009 Zmluva o povolenom prečerpaní a Dohoda o pristúpení k záväzku. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania do výšky 8.290,- Eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Obsahom bodu II. zmluvy je Dohoda o pristúpení k záväzku medzi postupcom a žalovanou v II. rade a žalovanou v III. rade, v zmysle ktorej sú žalovaná v II. rade a žalovaná v III. rade povinné splatiť pohľadávku postupcu, ktorá vznikla na základe zmluvy a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo zmluvy. Žalované v II. v III. rade na jej základe pristúpili k záväzku žalovaného v I. rade, splatiť pohľadávku postupcu a k iným záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy. Žalované v II. a III. rade sa stali ďalším dlžníkom zo zmluvy, teda žalovaný v I. rade a žalované v II. rade a III. rade sú zaviazaní splatiť pohľadávku postupcu a plniť ďalej záväzky podľa zmluvy spoločne a nerozdielne. Žalovaní sa platne uzatvorenou zmluvou zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splatiť,
platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Žalovaní podpisom zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami zmluvy, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať, s ktorými sa oboznámili už pred podpisom zmluvy, čo potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Postupca vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky z úveru výzvou zo dňa 22.3.2017, pričom ku dňu 21.3.2017 evidoval postupca nezaplatenú pohľadávku vo výške 21.947,08 Eur. Žalovaní boli výzvou upozornení, že ak nedôjde z ich strany k úhrade nezaplatenej pohľadávky, postupca je oprávnený postúpiť predmetnú pohľadávku tretej osobe. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 12.641,16 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.068,79 Eur a príslušenstva v sume 2.572,37 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným v I. rade vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 497 a § 507 Obchodného zákonníka, na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovaného v I. rade finančné prostriedky v dohodnutej výške a žalovaný v I. rade sa zaviazal splatiť poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutom čase a dodržiavať dohodnuté podmienky. Žalobca si uplatňuje z nezaplatenej sumy úrok z omeškania dohodnutý v článku I. zmluvy vo výške 10 % p.a. Žalobca v žalobe navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz, na základe ktorého budú žalovaný v I. rade , žalovaná v II. rade a žalovaná v III. rade povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,00 % ročne od 24.6.2017 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
3. Okresný súd Košice I, na ktorý bola žaloba podaná, vydal platobný rozkaz č.k. 32Cb/77/2018 v zmysle návrhu žalobcu, proti ktorému žalované v II. a III. rade podali v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Uviedli, že dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 4.6.2009 uzatvárali s právnym predchodcom žalobcu, t.j. so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v súlade s § 533 Občianskeho zákonníka a v danej veci majú postavenie spotrebiteľa, následkom čoho sú oslobodené od platenia súdneho poplatku a tiež vzniesli v súlade s § 41 Civiliného sporového poriadku námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I a navrhli, aby vo veci žalovaných II. a III. konal ich všeobecný súd, t.j. Okresný súd Lučenec. Zároveň uviedli, že pokiaľ by nebolo námietke miestnej nepríslušnosti z akéhokoľvek dôvodu vyhovené, v druhom rade navrhli, aby bola vec z dôvodu vhodnosti prikázaná Okresnému súdu Lučenec, pretože „dohoda“ bola uzatváraná v Lučenci a obe žalované II. a III. majú adresu trvalého pobytu v okrese Lučenec, pričom výsluch konateľa žalovaného I. zrejme nebude možné priamo na Okresnom súde Košice I. tak či onak uskutočniť, nakoľko ide o občana Rumunska. Zároveň tvrdili, že žalované II. a III. dňa 10.5.2017, prostredníctvom žalovanej II. už uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu 9.500,- Eur, čím ich záväzok na zaplatenie je v skutočnosti iba 8.290,- Eur vrátane jeho príslušenstva, ktorý bol zabezpečovaný „dohodou“, zanikol v celom rozsahu splnením. Pristúpenie žalovanej II. a III. k záväzku žalovaného I. spĺňa požiadavku určitosti len vo vzťahu k dojednanému záväzku v danej sume 8.290,- Eur tak, ako je špecifikované v článku I. bod 1. Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.6.2009. Žalované II. a III. tvrdili, že dohoda o pristúpení k záväzku musí byť ako každý dvojstranný právny úkon okrem iného určitá s presne vymedzenou povinnosťou dlžníka, resp. konkrétnou sumou peňazí vo finančných záväzkoch. Nad rámec predmetnej dojednanej sumy v „Úverovej zmluve“ nie je možné ďalšie finančné plnenie od žalovaných II. a III. požadovať, pretože nemožno platne dojednať pristúpenie k záväzku, ktorý v čase samotného pristúpenia neexistoval. Žalované II. a III. tvrdili, že ako pristupujúce dlžníčky vystupujú v danom právnom vzťahu v spotrebiteľskom postavení a uvedené dojednanie je súčasne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca nemá voči nim žiadny právny nárok na zaplatenie sumy uplatňovanej žalobou v tomto konaní. Zároveň poukázali na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému zročnému dlhu a súčasne je banka povinná preukázať zaslanie a doručenie výzvy, že dlžník je v omeškaní a preukázať dĺžku omeškania dlžníka so zaplatením viac ako 90 dní. Tvrdili, že žalobca predmetnú listinu v konaní doposiaľ nepredložil, nepreukázal ani jej doručenie do sféry adresáta - dlžníka a nepreukázal ani dĺžku omeškania dlžníka 90 dní. Pohľadávka banky tak nebola postupiteľná, pretože banka pred postúpením pohľadávky na iný subjekt kvalifikovane písomne nevyzvala dlžníka na splnenie jeho záväzku, čo je podmienkou k platnému postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Tiež poukázali na to, že obsahom súdneho spisu je síce listina označená ako „Výzva“ zo dňa 22.3.2017, avšak táto bola zasielaná adresátovi na adresu, ktorého obchodné meno a sídlo nie sú zhodné s hlavným dlžníkom, t.j. žalovaným I. Poukázali na úplný
výpis z obchodného registra žalovaného I. zverejnený na internete. V tejto súvislosti poukázali na § 525 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Tiež vyslovili, že postúpením bankovej pohľadávky priamo na subjekt , ktorým nie je držiteľom bankového oprávnenia, a ktorý nepodlieha zákonu o bankách, dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu, resp. pohľadávky. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia súdov a mali za to, že , pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, a tiež ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto je nutné posudzovať úkon postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca podľa ich názoru nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Pre úplnosť ešte uviedli, že žalované II. a III. už neboli ani konateľkami, ani spoločníčkami obchodnej spoločnosti žalovaného I. v čase, kedy tomuto bolo zo strany Slovenská sporiteľňa, a.s. navýšené povolené prečerpania zo zmluvy č.X.X.XXXX. zo dňa 4.6.2009. Slovenská sporiteľňa žalovanému I. navýšila o povolené prečerpanie bez toho, aby na túto skutočnosť upozornila žalovanú II. a žalovanú III. a formálne ponechala žalované II. a III. v postavení pristupujúcich dlžníkov aj k novým záväzkom obchodnej spoločnosti žalovaného I., o ktorých oni nemali vedomosť a s ktorou už v tom čase nemali ani žiadne personálne prepojenie. Peňažné prostriedky prostredníctvom povoleného prečerpania spotreboval výlučne žalovaný I., resp. konatelia žalovaného I., ktorí nastúpili do funkcie po dni 27.4.2015. Z týchto dôvodov žalované II. a III. žiadali vydaný platobný rozkaz zrušiť a žalobu voči nim zamietnuť.
4. Následne Okresný súd Košice I. postúpil spis Okresnému súdu Lučenec ako miestne príslušnému na konanie s poukazom na § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) a § 14 CSP, § 41, § 43 ods. 1, 2 CSP, nakoľko mal za to, že miestne príslušným je tento súd, nakoľko v obvode Okresného súdu Lučenec má fyzická osoba trvalý pobyt.
5. Žalobca s tvrdeniami žalovaných v II. a III. rade nesúhlasil a súdu presne vyšpecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma.
6. Právny zástupca žalovaných v II. a III. rade zotrval na námietkach, ktoré boli vznesené v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a žiadal voči nim žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdil, že z priložených dokladov k písomnému vyjadreniu vyplýva, že výzva bola doručená žalovanému I. a tiež poukázal na to, že výzva z 22.3.2017 išla nie na adresu žalovaného I., ktorú má zapísanú v obchodnom registri, ale len na nejakú inú adresu, preto nemohla byť táto výzva doručená. V čase, keď boli žalované v II. a III. rade vyzvané k úhrade, neboli už spoločníčkami žalovaného v I. rade. Tú sumu, čo do výšky záväzku, ktorý bol známy v čase pristúpenia už právnemu predchodcovi žalobcu zaplatili, o čom predložili doklad a ak teraz právny zástupca, resp. žalobca sa domáha zaplatenia ďalšej sumy, tak na ňu nemá nárok, pretože sa jedná o sumu, ktorá v čase pristúpenia k záväzku jednoducho neexistovala.
7. Žalovaná v II. rade v konaní ešte uviedla, že svoj podiel predala ešte v novembri 2013 a odvtedy nebola spoločníčkou. Tiež uviedla, že je pravdou, že na dohodu ona pozabudla a bola prekvapená, keď po dvoch rokoch jej prišla výzva zo Slovenskej sporiteľne, že má zaplatiť dlžobu, ktorú nezaplatila firma Salonta, s.r.o. Ona nevedela, že niečo vyčerpali, takže nevie o tom, kto vyčerpal, nakoľko v tom období nebola spoločníčkou.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP , a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 23.6.2017 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovaným I. až III. v celkovej výške 12.641,16 Eur. Súd konštatoval, že § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Zároveň súd konštatoval, že obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade dodržaná. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky bankou na inú osobu. Súd konštatoval, že predpoklady, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky zákonodarca stanovil v § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd tiež konštatoval, že písomná výzva banky dlžníkovi na splatenie dlhu je nevyhnutnou podmienkou platnosti postúpenia zmluvy banky na tretiu osobu. Súd uviedol, že žalobca predložil súdu výzvu banky, ako pôvodného veriteľa datovanú dňom 22.3.2017 na zaplatenie omeškaného dlhu ku dňu 21.3.2017 z úveru, adresovanú žalovanému I. na adresu uvedenú v obchodnom registri. Zásielka sa vrátila právnemu
predchodcovi žalobcu ako neprevzatá v odbernej lehote. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému I. výzvu a súd mal za preukázané splnenie ďalšej podmienky, a to zaslanie predmetnej výzvy žalovanému I. ako dlžníkovi. Čo sa týka žalovaných II. a III. upriamil súd pozornosť na Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, časť D. bod 15, v zmysle ktorého ak na strane dlžníka vystupujú viacerí účastníci úverového vzťahu, (vrátane pristupujúcich spoludlžníkov ), všetci dlžníci zodpovedajú voči banke za všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy alebo s ňou súvisiace spoločne a nerozdielne. Dlžníci súhlasia s tým, že úkony, ktoré banka urobí s alebo voči niektorému alebo niektorým z dlžníkov, sa považujú za úkony banky urobené s alebo voči niektorému alebo niektorých z dlžníkov, sa považujú za úkony banky urobené s alebo voči všetkých dlžníkom, úkon banky sa stáva perfektným v momente jeho urobenia čo i len s alebo jednému z dlžníkov. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že pokiaľ žalobca súdu preukázal, že právny predchodca žalobcu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru o povolenom prečerpaní žalovanému I. na adresu z obchodného registra, v zmysle bodu 15 právny predchodca žalobcu nebol povinný oznamovať túto skutočnosť aj pristupujúcim dlžníkom. Žalobca aj napriek tejto skutočnosti predložil súdu výzvu adresovanú žalovaným II. a III. Súd konštatoval, že pokiaľ si žalovaný I. nezabezpečil preberanie zásielok a zásielku si nevyzdvihol v odbernej lehote, nezbavuje táto skutočnosť tak žalovaného I., ako aj žalované II. a III. povinnosti splniť svoje záväzky, ktoré vyplývajú z uzatvorenej zmluvy.
9. Ďalej súd konštatoval, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaný I. bol v omeškaní 1.007 dní, teda viac ako 90 dní, a preto právny predchodca žalobcu mohol postúpiť pohľadávky žalovaných na iný subjekt.
10. Z dôvodu, že žalované II. a III. vzniesli v rámci svojej obrany námietku premlčania, súd poukázal na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Súd zo žalobcom predloženej výzvy právneho predchodcu žalobcu zistil, že úver zo zmluvy o povolenom prečerpaní bol zosplatnený dňom 21.3.2017, z čoho vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia úveru začala plynúť 4-ročná premlčacia doba. Keďže žalobca podal žalobu dňa 22.8.2018, súd konštatoval, že si nárok uplatnil včas.
11. K obrane žalovaných II. a III., ktoré tvrdili, že majú postavenie spotrebiteľa a súd im má poskytnúť dodatočnú ochranu, súd uviedol, že sa nestotožnil s týmto názorom, pričom poukázal na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný I. uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní úveru v zmysle Obchodného zákonníka a žalované II. a III. na základe dohody o pristúpení pristúpili k už existujúcemu záväzku. Dohoda o pristúpení k záväzku nezmenila existujúci charakter zmluvy o úvere, kde daná zmluva bola uzatvorená so žalovaným ako podnikateľom a spadá pod režim Obchodného zákonníka. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným I. nemožno teda subsumovať pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tým, že žalované II. a III. dobrovoľne pristúpili k záväzku žalovaného I. sa nestali spotrebiteľmi, ktorým by súd musel poskytnúť ochranu. Uzatvorenou dohodou o pristúpení neposkytoval právny predchodca žalobcu žalovaným II. a III. tovar alebo služby, ktoré je možné podriadiť pod režim spotrebiteľa.
12. Súd sa následne zaoberal samotnou žalobou o zaplatenie 5.000,-Eur s príslušenstvom. Uviedol, že právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 4.6.2009 a Dohody o pristúpení k záväzku poskytol žalovanému I. úver vo výške 8.290,-Eur, ktorý bol čerpaný formou povoleného prečerpania prostriedkov na účte, pričom úroková sadzba bola dohodnutá 10 % ročne z dlžnej sumy. Úroková sadzba bola dohodnutá ako premenná referenčná sadzba BASE RATE PP a úroky z omeškania vo výške 10 % ročne spolu s aktuálnou výškou úrokovej sadzby pre úroky z omeškania v čase vzniku omeškania. Súd tiež uviedol, že z výpisu Slovenskej sporiteľne, právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že úver bol vyčerpaný, ale finančné prostriedky neboli uhradené v súlade s dohodnutým spôsobom uhrádzania. Z tohto vyplýva, že žalovaní ako dlžníci si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o povolenom prečerpaní a dohody o pristúpení k záväzku, preto právny predchodca
žalobcu pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru ku dňu 21.3.2017, kedy výška nesplateného úveru predstavovala sumu 21.947,08 Eur. Následne žalované II. a III. zaplatili dňa 10.5.2017 na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 9.500,-Eur. Následne na Základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX-CE zo dňa 23.6.2017 bola pohľadávka žalovaných I. až III. postúpená žalobcovi. V čase postúpenia pohľadávky ku dňu 23.6.2017 predstavoval dlh žalovaných I. až III. sumu 10.068,79 Eur tak, ako to vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným sumu 5.000,-Eur, ktorú žiadal zaplatiť spoločne a nerozdielne. Súd konštatoval, že z dôvodu, že žalovaný I. ako dlžník si svoju povinnosť nesplnil a svoju povinnosť si nesplnili ani žalované II. a III., ako pristupujúce dlžníčky, súd žalobe vyhovel.
13. Okresný súd ďalej uviedol, že na základe dohody o pristúpení k záväzku banka a pristupujúci dlžníci sa dohodli, že pristupujúci dlžník je povinný splatiť pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, ktorá vznikla na základe zmluvy a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom pristupujúci dlžníci vyhlásili, že v prospech banky splnia popri dlžníkovi I. pohľadávku banky, a banka je oprávnená požadovať splnenie pohľadávky banky od ktoréhokoľvek z dlžníkov, pričom splatením pohľadávky banky ktorýmkoľvek z dlžníkov zaniká pohľadávka banky v rozsahu takto vykonaného splatenia. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných I., II. a III. zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,-Eur spoločne a nerozdielne.
14. Nakoľko sa žalobca domáhal popri zaplatenia sumy 5.000,-Eur aj zaplatenia úroku z omeškania, súd poukázal na § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, bod 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok a bod 7.4.3. Všeobecných obchodných podmienok. Konštatoval, že keďže žalovaní I., II. a III. boli nepochybne v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, súd ich zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo žalovanej sumy od 24.6.2017 podľa dohodnutých zmluvných podmienok, pričom za prvý deň omeškania súd považoval deň nasledujúci po dni postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaná II. rade a žalovaná v III. rade, ktoré napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalované v II. a III. rade majú za to, že okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. S uvedeným nesúhlasia. Odvolateľky tvrdili, že bez splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je zakázané postupovať pohľadávku, pričom nerešpektovanie tejto úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom. Svoj vyslovený názor opierajú aj o obdobný názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018 a sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018. Zároveň zdôraznili, že zákon vyžaduje písomnú formu výzvy a súčasne žalobca musí preukázať, že táto výzva bola zasielaná a bola aj doručená. Je preto nutné, aby každá banka o takomto postupe svojho klienta o omeškaní informovala a uskutočnila ho spôsobom aprobovaným zákonom. Žalobca nepreukázal doručenie predmetnej listiny do sféry adresáta - dlžníka a nepreukázal tak ani dĺžku omeškania dlžníka 90 dní. Obsahom súdneho spisu je síce listina označená „ Výzva“ zo dňa 22.3.2017, avšak táto bola zasielaná adresátovi a na adresu, ktorého obchodné meno a sídlo nie sú zhodné s hlavným dlžníkom, t.j. žalovaným I. Poukázali na úplný výpis z obchodného registra žalovaného I. zverejnený na internete. Pohľadávka banky tak nebola postupiteľná, pretože banka pred postúpením pohľadávky najmä kvalifikovane a písomne nevyzvala dlžníka na splnenie jeho záväzku, čo je podmienkou k platnému postúpenie pohľadávky na iný subjekt. Žalobca tak v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.
17. Odvolateľky tiež poukázali na to, že prostredníctvom žalovanej II. dňa 10.5.2017 uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu 9.500,-Eur, čím ich záväzok na zaplatenie vo výške iba 8.290,-Eur vrátane jeho príslušenstva zanikol v celom rozsahu splnením. Pristúpenie žalovanej II. a III. k záväzku žalovaného I. spĺňa požiadavku určitosti len vo vzťahu k dojednanému záväzku v danej sume 8.290,-Eur tak, ako je špecifikované v článku I. bod 1. Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.6.2009. Dohoda o pristúpení k záväzku musí byť ako každý dvojstranný právny úkon okrem iného určitá, s presne vymedzenou povinnosťou dlžníka, resp. konkrétnou sumou peňazí vo finančných záväzkoch. Nad rámec predmetnej dojednanej sumy v Úverovej zmluve nie je možné ďalšie finančné plnenie od žalovaných II. a III. požadovať, pretože nemožno platne dojednať pristúpenie k záväzku,
ktoré v čase samotného pristúpenia neexistoval. Žalované II. a III. ako pristupujúce dlžníčky pristupujú v danom právnom vzťahu v spotrebiteľskom postavení a uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a vo výroku II. zmenil tak, že žalovanej II. a žalovanej III. prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj súdom odvolacím v plnom rozsahu, alternatívne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v II. a III. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 389 ods. 1 CSP.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
21. V preskúmanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanými v II. a III. rade dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa XX.X.XXXX návrh na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému I/ H. s.r.o., Alžbetina XX, U. - H. D., M.: XX XXX XXX, žalovanej II/ I. P., narodenej X.X.XXXX bytom C. 29, B. a žalovanej M./ X. X., narodenej X.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L.. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.H.zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom. Medzi postupcom a žalovaným v I. rade v tom čase s obchodným menom M.N.T., s.r.o. a žalovanou v II. rade bola uzatvorená dňa 4.6.2009 Zmluva o povolení prečerpaní a Dohoda o pristúpení k záväzku, kde predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania do výšky 8.290,-Eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Obsahom bodu II. Zmluvy je Dohoda o pristúpení k záväzku medzi postupcom a žalovanou v II. a žalovanou v III. rade, v zmysle ktorej sú povinné splatiť pohľadávku postupcu, ktorá vznikla na základe zmluvy a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo zmluvy. Okresný súd Košice I, na ktorý bola žaloba podaná vydal platobný rozkaz č.k. 32Cb/77/2018-84 zo dňa 17.10. 2018, proti ktorému žalované v II. a III. rade podali v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom namietali oprávnenosť uplatnenej pohľadávky voči nim a zároveň namietali nepríslušnosť Okresného súdu Košice I. Okresný súd na základe námietok žalovaných v II. a III. rade podaním zo dňa 1.2.2019 postúpil spis v zmysle § 43 ods. 1 a 2 a § 13 CSP miestne príslušnému Okresnému súdu Lučenec. Okresný súd v Lučenci vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel.
23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v II. a žalovanej v III. rade nie je dôvodné. Žalované v II. a III. rade namietajú, že v konaní vystupujú ako spotrebiteľky, s čím sa odvolací súd tak ako súd prvej inštancie nestotožnil. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že záväzkovo právny vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalovaného I. a právnym predchodcom žalobcu ako obchodnoprávny vzťah, ku ktorému žalované v II. a III. rade pristúpili, teda Dohoda o pristúpení k záväzku nezmenila existujúci charakter zmluvy o úvere, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie teda správne konštatoval, že nemožno právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným I. subsumovať pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka tak, ako tvrdia odvoľateľky, preto v konaní nemajú postavenie spotrebiteľa.
24. K námietkam odvolateliek, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže nebola doručená v zmysle zákona o bankách dlžníkovi zákonným spôsobom, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce v napadnutom rozsudku nesprávne konštatoval, že zásielka - výzva bola adresovaná do sídla žalovaného v I. rade a vrátila sa bez prevzatia, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že zmluvné strany v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy podpísali, že klient je povinný oznámiť Banke adresu, čísla telefónu, faxu, telefaxu a iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude Banka zasielať alebo označovať všetky oznámenia a dokumenty a bezodkladne informovať Banku o akejkoľvek zmene týchto údajoch. V prípade, že Klient tieto informácie Banke neoznámi, považuje sa doručenie a oznámenie vykonané na poslednú známu adresu, prípadne na posledné známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Predmetné ustanovenie je v bode 10.5. VOP. Zároveň odvolací súd zistil, že v Zmluve o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX/ XXXX a Dohode o pristúpení záväzku právny predchodca žalovaného v I. rade uviedol obchodné meno M.N.T., s.r.o. s adresou sídla Gorkého 29, 986 01 Fiľakovo, IČO: 36 619 116 a zo spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu doručoval výzvu na túto adresu uvedenú v zmluve. Keďže žalovaní v konaní nepreukázali, že právnemu predchodcovi v zmysle zmluvných podmienok oznámili zmenu obchodného mena, resp. adresy sídla dlžníka, postupoval právny predchodca správne, v zmysle dohodnutých ustanovení a zásielku doručoval na poslednú známu adresu podľa bodu 10.5. VOP, ktorá sa mu vrátila neprevzatá, čím sa považuje táto zásielka za doručenú, teda boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, následkom čoho je žalobca v konaní aktívne legitimovaným na podanie žaloby.
25. Zároveň odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odvolateliek, že nezodpovedajú za dlh vzniknutý po ich vystúpení zo spoločnosti ako spoločníčiek, nakoľko v prípade že žalované v II. a III. rade prevádzali svoje obchodné podiely na tretie osoby, museli si byť vedomé svojho úkonu pristúpenia k dlhu, ktorý ich prevodom obchodného podielu na tretie osoby nezbavuje ich povinností z uzatvorenej zmluvy o povolenom prečerpaní, ku ktorej dobrovoľne pristúpili. Žalované v II. a III. rade pri prevode obchodného podielu si mali právne usporiadať všetky vzťahy ku spoločnosti, ktorej boli spoločníčkami a za ktorú prevzali na seba záväzky. Pokiaľ tak neurobili, zodpovedajú za dlh, t.j. prečerpanie, ktoré urobil právny predchodca žalovaného v I. rade v celom rozsahu, a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná v II. rade vysporiadala záväzok z tejto zmluvy čiastočne voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca dostatočným spôsobom v konaní preukázal oprávnenosť ním požadovanej sumy, čo súd prvej inštancie vyhodnotil spôsobom, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, okrem vyššie uvedeného pochybenia vo všetkých ostatných skutočnostiach vyhodnotil právny a skutkový stav správne, a preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie jeho rozsudku.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanej v II. a III. rade podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.
28. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej v II. a III. rade. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).