Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-142-2019.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/142/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava - Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: K. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie 250,28 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250,28 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm:
- 81,48 eura od 26. 4. 2016 do zaplatenia,
- 78,55 eura od 28. 6. 2016 do zaplatenia,
- 37,02 eura od 26. 7. 2016 do zaplatenia,
- 53,23 eura od 26. 8. 2016 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 297,71 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 265,25 eura istiny spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb, zmluvnej pokuty vo výške 297,71 eura a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 8. 4. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 86,47 eura s lehotou splatnosti 25. 4. 2016, Faktúra zo dňa 8. 6. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 83,54 eura s lehotou splatnosti 27. 6. 2016, Faktúra zo dňa 8. 7. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 42,01 eura s lehotou splatnosti 25. 7. 2016,
Faktúra zo dňa 8. 8. 2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 53,23 eura s lehotou splatnosti 25. 8. 2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
3. Na základe výzvy súdu zo dňa 6. 5. 2019 (č. l. 53 spisu) pred doručením žaloby žalovanému došlo zo strany žalobcu k zmene petitu, keď žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 250,28 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm:
- 81,48 eura od 26. 4. 2016 do zaplatenia,
- 78,55 eura od 28. 6. 2016 do zaplatenia,
- 37,02 eura od 26. 7. 2016 do zaplatenia,
- 53,23 eura od 26. 8. 2016 do zaplatenia, a zmluvnej pokuty vo výške 297,71 eura, preto súd rozhodoval o takto zmenenej žalobe postupom podľa § 141 CSP (zmena spočívala v tom, že žalobca si neuplatnil poplatky za upomienky vo výške 4,99 eura za 1 upomienku).
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, ani nenavrhol vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
6. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).
7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
8. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvy v znení posledných ich dodatkov zo dňa 22. 10. 2015 a 16. 12. 2015 a 24. 10. 2016 tak, ako to žalobca popísal v žalobe.
10. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom právny predchodca žalobcu služby riadne poskytol. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2. tohto odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 250,28 eura spolu s úrokmi z omeškania.
11. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný ku dňu uzatvorenia dodatkov, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ku dňu uzatvorenia dodatkov, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu. (2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). (12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej a žalobou uplatnenej sume 250,28 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto sumy.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
17. Právo na úroky z omeškania (z faktúr uvedených v bode 2. tohto odôvodnenia) vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).
18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.
19. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť - platiť služby ihneď po vzniku zmluvného vzťahu. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 11 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami nižšia a teda vzhľadom na sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Navyše zmluvná pokuta bola dojednaná tak, že sa každý deň plnenia povinností žalovaným znižuje. Žalovaný, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu ako osoby, ktorá žalovanému poskytla služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve, vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta v dohodnutej výške nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.
21. V čase uzatvorenia zmluvy už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.
22. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301 Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v § 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/ EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.
23. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.
24. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých žalobcom spolu s príslušenstvom).
25. Na základe uvedeného súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
26. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.