Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/10/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) MVDr. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, K., 2) MVDr. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, K., proti žalovanej: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, o žalobe na obnovu konania a návrhu na odklad vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -29 zo dňa 13. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcov na obnovu konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. odmietol; výrokom II. návrh na odklad vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve č. k. -57 () zo dňa 21.02.2018 zamietol a výrokom III. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil aplikáciou , (ďalej len ), a , , , (ďalej len ). Vecne argumentoval tým, že obnova konanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, ktoré je jednou zo záruk právnej istoty. Na jej povolenie sú v zákone presne stanovené podmienky, iba za ktorých je možné obnovu konania povoliť. Podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému žaloba smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa musí žaloba opierať, lehoty počas ktorých musí byť žaloba na obnovu konania podaná, osoba spôsobilá k podaniu žaloby, osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania a príslušnosť súdu na prejednanie žaloby na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok, je súd povinný skúmať z úradnej moci. Žaloba na obnovu konania v zásade nie je vylúčená ani v dedičskom konaní, t. j. proti uzneseniu notára vydanému v konaní o dedičstve. Predpokladom prípustnosti je nielen splnenie objektívnych a subjektívnych podmienok prípustnosti vymedzených v a nasl. , ale aj podmienky osobitne vymedzené v , teda že zmenu alebo zrušenie rozhodnutia nemožno dosiahnuť inými zákonnými prostriedkami. Aj túto skutočnosť súd skúma z úradnej moci. Ďalej je potrebné uviesť, že objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť; objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu

konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v ). Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie lehoty má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Ak oprávnená strana sporu zmešká subjektívnu, prípadne objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, nemôže súd strane zmeškanie lehoty odpustiť podľa . Ide o prejav dominancie princípu právnej istoty sporových strán.

3. V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Podľa zákonnej úpravy je súd oprávnený, ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť z dôvodov taxatívne určených vo vyššie citovanom ustanovení . Súd sa preto musel najskôr vysporiadať s otázkou, či dedičské konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. je právoplatne skončené, a to vzhľadom na obsah žaloby (namietaná nesprávnosť doručovania, resp. nedoručenie osvedčenia o dedičstve), nakoľko žalobu na obnovu konania možno účinne podať iba voči právoplatnému rozhodnutiu súdu.

4. Súd mal zo spisu Okresného súdu sp. zn. preukázané, že notárka JUDr. Ivica Hodálová, PhD ako súdna komisárka vydala dňa 21.02.2018 vo veci po poručiteľovi Ing. A. V. osvedčenie o dedičstve č. k. -57 (). Z obsahu osvedčenia ďalej vyplýva, že notárka vydala predmetné osvedčenie o dedičstve všetkým prítomným účastníkom dedičského konania (žalobcom a žalovanej) tak ako jej to ukladá a , čo účastníci dedičského konania potvrdili svojim podpisom na osvedčení o dedičstve (č. l. 59 spisu). Zároveň sa v bode V. predmetného osvedčenia uvádza, že účastníci dedičského konania s obsahom dohody súhlasia a na znak súhlasu osvedčenie o dedičstve podpísali a svojim podpisom potvrdili, že jeho rovnopis dnešného dňa osobne prevzali. Žalobcovia v podanej žalobe na obnovu konania uvádzajú, že sa dňa 21.02.2018 prejednania dedičstva po poručiteľovi osobne zúčastnili. Následne dňa 09.03.2018 osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. Ako už bolo uvedené subjektívna lehota na podania žaloby na obnovu konania začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Z uvedeného je potom zrejmé, že subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala žalobcom plynúť dňa 22.02.2018, t. j. deň nasledujúci po dni podpisu osvedčenia o dedičstve. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že predmetné osvedčenie o dedičstve im nebolo na notárskom úrade JUDr. Ivice Hodálovej, PhD dňa 21.02.2018 vydané. Subjektívna lehota žalobcov tak uplynula dňa 21.05.2018. Žalobcovia podali žalobu na obnovu konania až dňa 10.07.2018, teda zjavne po uplynutí subjektívnej lehoty na jej podanie.

5. Nakoľko žalobcovia v žalobe na obnovu konania navrhli odklad vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve č. k. -57 zo dňa 21.02.2018, bolo potrebné o tomto návrhu rozhodnúť. Z ustanovenia vyplýva, že súd môže odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Avšak z dôvodu odmietnutia žaloby na obnovu konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. , súd nemal splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v zmysle odložil vykonateľnosť napadnutého osvedčenia o dedičstve, a preto návrh na odklad vykonateľnosti zamietol.

6. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle a , keď v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (keď súd žalobu na obnovu konania žalovanej na vyjadrenie nedoručoval s poukazom na ustanovenie ). Súd v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia. Odvolanie odôvodnili tým, že s uznesením súdu prvej inštancie nesúhlasia. Žalobcovia v žalobe jasne a zrozumiteľne uviedli, že im nebolo osvedčenie o dedičstve č. k. -57 () zo dňa 21.02.2018 riadne doručené, a to je skutočne pravda. Hoci v prvopise tohto osvedčenia sa doslovne uvádza, že svojím podpisom potvrdzujú, že jeho rovnopis dnešného dňa (myslí sa 21.02.2018) osobne prevzali, nebolo tomu v skutočnosti tak. V inkriminovaný deň, t. j. 21.02.2018, sa v notárskom úrade notárky - súdnej komisárky JUDr. Ivice Hodálovej, PhD. pojednávanie uskutočnilo, to nepopiera nikto zo zúčastnených,

avšak pred jeho záverom pre krátkosť času nebolo znenie osvedčenia o dedičstve skompletizované, a preto bolo žalobcom oznámené, že im bude zaslané poštou, nakoľko už v prijímacej miestnosti čakala druhá stránka, ktorú mali vybavovať. Prítomná právna zástupkyňa žalovanej JUDr. Jezerská to môže dosvedčiť a menovaná tiež vyhlásila, že jej zatiaľ stačí aj osvedčenie nekompletné, čo znamená, že aj ona musela notárku, resp. niektorú pracovníčku z jej úradu potom ešte dodatočne vyhľadať a prevziať si už osvedčenie kompletné. Podpisovanie osvedčenia sa uskutočňovalo na nedopísanú listinu (na listine bol vynechaný priestor), čo jednoznačne navodzuje predstavu o nezákonnosti postupu konajúceho notárskeho úradu a notárky jednak pri danom konaní, jednak pri vedení notárskej agendy ako celku. Po skončení pojednávania a asi po pol hodinovom márnom čakaní na vydanie písomného vyhotovenia osvedčenia o dedičstve, po ubezpečení pracovníčky úradu, že osvedčenie bude zaslané na adresy žalobcov, títo notársky úrad opustili a ďalej už len čakali, kedy im bude osvedčenie zaslané do vlastných rúk poštou. Pritom však ich podpisy na tejto listine, ktorú si mohla notárka dotvoriť podľa ľubovôle, už boli a zmestila sa tam aj klauzula o tom, že žalobcom 1) a 2) rovnopis osvedčenia o dedičstve č. k. -57 () zo dňa 21.02.2018 vydala každému osobne do rúk, no nevydala. Ak by ho vydala, na jeho podklade by minimálne žalobkyňa l) podala žiadosť, o pokračovanie v dedičskom konaní v zmysle a ods. 4 (ďalej len ) v lehote 15 dní, pretože bola poučená o svojich právach. Išlo vyslovene o pochybenie (zámer) notárskeho úradu JUDr. Ivice Hodálovej, PhD, pričom toto pochybenie (zámer) malo priam fatálne dôsledky a dopady na práva žalobcov, bolo zmarené ich právo na postup podľa a ods. 4 požiadať súd o pokračovanie v dedičskom konaní. Žalobcovia podotýkajú, že ani na znení dohody dedičov v tom smere, že žalobkyňa 1) má žalovanej vyplatiť sumu 5.605 eur v lehote do 31.03.2018 sa nedohodli, (lebo nie je jej doteraz zrejmé ako sa k sume 5.605 eur dospelo, akým výpočtom, čo sa spočítavalo a odpočítavalo), ale ak by aj, postup v zmysle a ods. 4 , t. j. podanie žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní na súde v lehote 15 dní od prevzatia osvedčenia, by takúto dohodu znegoval, pretože včas podaná žiadosť by mala za následok stratu platnosti osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.02.2018 a súd by ďalej pokračoval v konaní.

8. Žalobcovia sa o vydaní osvedčenia dozvedeli po obdržaní výzvy od žalovanej, že jej má žalobkyňa 1) vyplatiť sumu 5.605 eur, inak že voči nim podnikne kroky cestou exekúcie. Bolo to dňa 18.04.2018, pričom samotná výzva žalovanej bola datovaná dňom 17.04.2018. Až v tento deň sa tak oficiálne žalovaná 1) prvý raz subjektívne dozvedela o tom, že osvedčenie o dedičstve zo dňa 21.02.2018 je už vyhotovené a že je už dokonca aj dňom 09.03.2018 právoplatné. Preto podľa názoru žalobcov začalo plynutie subjektívnej lehoty podľa dňom 19.04.2018 a lehota uplynula 18.07.2018. Žaloba na obnovu konania bola doručená súdu dňa 10.07.2018, teda v zákonom predpokladanej lehote.

9. Žalobcovia z vyššie uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napádané rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že ho zaviaže svojím právnym názorom k tomu, aby žalobu na obnovu konania povolil a žiadosti o odklad vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.02.2018 vyhovel.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. odmietol z dôvodu zmeškania trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania zo strany žalobcov (podľa a ) a zároveň návrh na odklad vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve č. k. -57 () zo dňa 21.02.2018 zamietol z dôvodu, že návrh na obnovu konania odmietol.

12. Podľa a žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhali povolenia obnovy dedičského konania, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 21.02.2018 navrhovali zrušiť a nariadiť nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, ako aj odložiť vykonateľnosť predmetného osvedčenia o dedičstve. V podanej žalobe uviedli, že dňa 21.02.2018 bolo v konaní sp. zn. vydané osvedčenie o dedičstve, v ktorom je zahrnutá dohoda žalobcov a žalovanej o rozdelení dedičstva a zároveň uložená povinnosť žalobkyne 1) vyplatiť žalovanej sumu 5.605 eur. Osvedčenie o dedičstve malo nadobudnúť účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 09.03.2018. Žalobcovia tvrdili, že im nebolo osvedčenie o dedičstve riadne doručené konajúcou notárkou, hoci jej to a vyslovene ukladá. Tiež tvrdili, že v osvedčení sa uvádza, že žalobcovia svojim podpisom potvrdzujú, že jeho rovnopis dnešného dňa (21.02.2018) osobne prevzali, nebolo však tomu v skutočnosti tak. Dňa 21.02.2018, sa na notárskom úrade notárky JUDr. Ivice Hodálovej, PhD pojednávanie síce uskutočnilo, avšak pred jeho záverom pre krátkosť času nebolo znenie osvedčenia o dedičstve č. k. -57 () zo dňa 21.02.2018 skompletizované a preto bolo žalobcom oznámené, že im bude zaslané poštou, nakoľko už v prijímacej miestnosti čakala druhá stránka, ktorú mali vybavovať. O existencii právoplatného osvedčenia o dedičstve sa žalobcovia dozvedeli, až keď dňa 18.04.2018 žalobkyňa 1) obdržala výzvu od žalovanej, aby jej vyplatila sumu 5.605 eur.

14. Sporným v danom prípade ostal dátum začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, za ktorý sa návrh na obnovu konania považuje. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu samotnými žalobcami a dedičským spisom ustálil, že žalobcom začala plynúť subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania 21.02.2018, kedy svojím podpisom potvrdili, že rovnopis osvedčenia o dedičstve osobne prevzali dňa 21.02.2018, čo vyplýva z osvedčenia o dedičstve. Žalobcovia 1) a 2) tvrdili, že tomu tak nebolo, osvedčenie v skutočnosti neprevzali, pretože ho notárka nestihla v deň pojednávania vyhotoviť a pracovníčka notárskeho úradu im povedala, že im bude osvedčenie doručené dodatočne poštou, čo sa však nestalo. O existencii osvedčenia sa dozvedeli 18.04.2018, kedy žalovaná vyzvala žalobkyňu 1), aby jej vyplatila dlžnú sumu vyplývajúcu z právoplatného rozhodnutia vydaného notárkou. Žalobu podali 10.07.2018, t.j. podľa žalobcov v zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehote.

15. V prejednávanej veci je nevyhnutné konštatovať, že citované ustanovenie a stanovuje, že žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, čo neznamená, že sa o dôvode obnovy konania aj skutočne dozvedel. Pre posúdenie začiatku plynutia lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania súdu teda postačuje len pravdepodobnosť, že sa žalobcovia o dôvodoch obnovy konania mohli dozvedieť.

16. Ak žalobcovia vlastnoručne podpísali u notárky prevzatie osvedčenia o dedičstve 21.02.2018, čo sami nepopierajú, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že od uvedeného dňa sa mohli dozvedieť o dôvodoch obnovy konania a začala im plynúť trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá uplynula 21.05.2018. Ak žalobcovia podali návrh 10.07.2018, tento bol podaný po zákonom stanovenej subjektívnej lehote a musel byť nevyhnutne podľa odmietnutý. S prihliadnutím k vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje, že žalobcovia 1) a 2) sa ocitli v dôkaznej tiesni a neboli schopní preukázať, že by sa nemohli dozvedieť o dôvodoch obnovy konania odo dňa vydania osvedčenia 21.02.2018. Nie je zrejmé, prečo napriek tomu, že tvrdia, že osvedčenie im nebolo dňa 21.02.2018 doručené, podpisovali akúkoľvek listinu u notárky, z ktorej vyplýva opak. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu sa ihneď nedomáhali vydania osvedčenia, keď si boli vedomí, že svojím podpisom potvrdili prevzatie listiny (osvedčenia o dedičstve). Skutočnosť, že im mala zamestnankyňa notárskeho úradu povedať, aby odišli bez osvedčenia o dedičstve, keď zároveň svojím podpisom potvrdili prevzatie osvedčenia o dedičstve nemožno vyhodnotiť v prospech žalobcov, ktorí mali buď trvať na prevzatí osvedčenia v súlade s podpísanou listinou, alebo mali trvať na zmene zápisu o prevzatí listiny.

17. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žaloba na obnovu konania mohla byť odmietnutá aj s poukazom na , t.j. ako zjavne nedôvodná. Dôvody obnovy konania špecifikuje ustanovenie až f). Podľa je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 397 písm. b) je prípustná žaloba na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobcovia žalobu na obnovu konania podali z dôvodu, že počas pôvodného dedičského konania sa preukázala existencia závetu a listiny o vydedení, spísané formou notárskej zápisnice. Zo závetu vyplynulo, že poručiteľ zanechal celý svoj majetok rovnakým dielom žalobkyni 1) (manželke) a žalobcovi 2) (synovi). Žalovaná (dcéra poručiteľa) napadla poslednú vôľu poručiteľa v tom zmysle, že dôvody vydedenia nie sú dané. Po uložení povinnosti súdom žalovaná podala osobitnú žalobu (v sporovom konaní), ktorou sa domáhala neplatnosti listiny o vydedení, nie však neplatnosti závetu. Rozsudkom bolo rozhodnuté, že dôvody vydedenia nie sú dané, naďalej však ostal v platnosti závet.

18. Z uvedeného vyplýva, že existencia závetu mala byť podľa názoru žalobcov dôvodom na podanie žaloby na obnovu konania. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.02.2018 však vyplýva, že notárka prihliadla na existujúci závet a konštatuje, že neopomenuteľná dedička (žalovaná) namietla relatívnu neplatnosť závetu a preto dedičkou je. Podľa názoru odvolacieho súdu je konštatovanie notárky v osvedčení správne, v súlade s , pretože žalovaná ako dcéra poručiteľa bola plnoletou neopomenuteľnou dedičkou, patrí jej polovica dedičského podielu zo zákona a ak závet tomuto odporoval, bol v tejto časti neplatný (relatívne).

19. Podstatným však je, že existencia závetu nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania, pretože to nie žiadna skutočnosť, alebo dôkaz týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré by žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, a už vôbec pre nich nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu je evidentné, že už v pôvodnom konaní žalobcovia o existencii závetu vedeli.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa .

21. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v zmysle v spojení s vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.

22. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).