Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-14-2019.pdf
PDF · 71.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávnenej: maloletá V. B., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou: matkou T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, A.. P. J. XXX, V., o vymoženie 895,- eur a bežného výživného a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17Er/1795/2012-22 zo dňa 24. augusta 2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor vykonáva na základe poverenia súdu prvej inštancie z 12. decembra 2012 exekúciu na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1. februára 2011 do 15. novembra 2012 vo výške 895,- eur a bežného výživného vo výške 50,- eur mesačne od 15. novembra 2012 z vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/296/2011-50 zo 17. mája 2012. Výživné malo byť zročné vždy do 15. dňa v mesiaci. Rozsudkom č. k. 30P/222/2014-172 zo 14. októbra 2015 bola vyživovacia povinnosť povinného zvýšená na 70,- eur mesačne. Súdny exekútor dňa 11. apríla 2016 postúpil súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie má uhradené, bežné výživné platí pravidelne vo výške 70,- eur mesačne poštovou poukážkou a je mu strhávané zo mzdy.
2. Napadnutým uznesením č. k. 17Er/1795/2012-22 zo dňa 24. augusta 2017 súd prvej inštancie výrokom I zastavil exekúciu vykonávanú JUDr. Mariánom Janecom, súdnym exekútorom v Žiline, sp. zn. EX 4055/12 z dôvodu, že právo priznané exekučným titulom po vydaní rozhodnutia zaniklo splnením dlhu, výrokom II súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, a výrokom III povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vyšiel zo zhodných tvrdení účastníkov konania a súdneho exekútora, že povinný zaplatil zaostalé výživné, ako aj trovy exekúcie, bežné výživné platí pravidelne a súdny exekútor eviduje preplatok. Keďže povinný svojim správaním preukázal, že má záujem na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti k oprávnenej, pričom exekúcia v súčasnosti prebieha už len na vymoženie bežného výživného, sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a postup podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. O trovách konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ani povinnému ich náhradu nepriznal, pretože si ich neuplatnili.
3. Proti tomuto uzneseniu voči výroku I podala včas odvolanie oprávnená zastúpená zákonnou zástupkyňou. Uviedla, že povinný posiela bežné výživné každý štvrtý mesiac k rukám matky. Žiadala, aby súd exekúciu nezastavil. 4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu z 5. októbra 2018 poprel tvrdenie matky oprávnenej, že jej posiela výživné každý štvrtý mesiac. Uviedol, že výživné posiela každý mesiac vo výške 70,- eur a ako dôkaz
priložil fotokópie o pravidelných úhradách bežného výživného na maloletú oprávnenú za mesiace január až september 2018. Okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým synom F. B. a F. B.. Žiadal, aby oprávnená odvolanie stiahla.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení z 1. februára 2019 súdu oznámil, že Sociálna poisťovňa dňa 14. januára 2019 doposlala zrazenú sumu 1.887,67 eur, z ktorej bola 15. januára 2019 oprávnenej zaslaná suma 765,54 eur ako úhrada za zameškané výživné. Preplatok vo výške 1.122,13 eur bol vrátený povinnému. Zameškané výživné k tomuto dňu je teda vysporiadané a exekúcia pokračuje už len na vymoženie bežného výživného.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 26. novembra 2012, teda pred 1. novembrom 2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zhodne so súdnym exekútorom tvrdili, že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zameškané výživné, bežné výživné (zročné v čase vydania napadnutého rozhodnutia) a trovy exekúcie povinný riadne splnil, čo oprávnená v podstate nenamietla. Riadne splnenie výživného má za následok zánik dlhu splnením v zmysle § 559a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho ho nemožno vymáhať exekúciou. Splnenie dlhu tak je dôvodom spôsobujúcim zánik vymáhaného nároku. Zánik vymáhaného nároku v dôsledku splnenia je dôvodom zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade súd môže zastaviť exekúciu aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Oprávnená v odvolaní tento právny záver súdu prvej inštancie nijako nespochybnila ani nenapadla.
11. Exekúciu súd zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak takýto dôvod vyplýva z Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Ex. por.). Povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že zameškané výživné a trovy exekúcie uhradil v plnej výške, pričom bežné výživné uhrádza riadne a včas. Zastaviť exekúciu, ktorej predmetom je aj bežné výživné, je (bez návrhu oprávneného) možné aj vtedy, ak síce pohľadávka, či nárok výživného, ktorý podlieha exekúcii jestvuje, ale exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné, musí však byť súčasne splnená podmienka, že je predpoklad, že povinný si bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, t.j. v súlade s exekučným titulom (v určenej výške a lehote splatnosti).
12. Odvolací súd má z oznámenia súdneho exekútora, zo zoznamu evidovaných platieb a úhrad zameškaného a bežného výživného preukázané, že povinný uhradil zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie a od januára 2018 do dňa zaslania oznámenia súdneho exekútora (1. februára 2019) uhrádzal pravidelne mesačne riadne a včas bežné výživné vo výške 70,- eur. Exekúcia je teda aktuálne vedená na vymoženie bežného výživného, čo oprávnená nijakým spôsobom nespochybnila a čo napokon potvrdil aj súdny exekútor. Odvolací súd má za to, že exekúcia splnila svoj účel (§ 38 ods. 2 Ex. por.) a je reálny predpoklad, že i do budúcnosti bude povinný naďalej plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú oprávnenú dobrovoľne, v dôsledku čoho sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie.
13. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že aj s ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody treba považovať napadnuté rozhodnutie za vecne správne, preto ho podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).
14. Odvolací súd záverom dodáva, že zastavenie exekúcie nezbavuje povinného povinnosti naďalej pravidelne platiť bežné výživné vo výške a v lehote splatnosti určenej súdnym rozhodnutím. V prípade, ak by výživné nebolo uhrádzané povinným riadne a včas, oprávnenej nič nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C. s. p. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).
16. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 419 a § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.