Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-222-2014.pdf
PDF · 101.75 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/222/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, právne zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Žilina, D. XX proti odporcovi: O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., G. J. F. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov V. N., rodenej U., nar. XX.XX.XXXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletú S. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd n e u p r a v u j e styk odporcu s maloletou S..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporcovi súd n e u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 08.09.2014, doplnený podaním na Okresný súd v Žiline dňa 07.11.2014, domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, pretože už 4 roky nežijú spolu. Počas tejto doby bývajú každý sám. Dcéra, ktorá pochádza z manželstva, bola navrhovateľke zverená do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Vo svojom ďalšom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.02.2015 uviedla, že po odhalení odporcovej nevery, jej city k nemu ochladli a nemala záujem udržať ich manželstvo. Presťahovala sa k rodičom a ako manželia sa nestýkajú od roku 2010, kedy prestal odporca jej prispievať na domácnosť a tiež na výživu dcéry. Mal. dcéra bola jej zverená do starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Žilina dňa 04.06.2012 a odporca bol zaviazaný platiť jej na výživu 50,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Žilina dňa 18.10.2013 bol zaviazaný platiť aj na výživu manželky mesačne vo výške 20,- eur. Manželstvo je vážne narušené, neplní svoj účel a nie je nádej na jeho obnovenie.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva. Nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom. Ich manželstvo neplní svoje funkcie už viac ako 4 a pol roka, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo je vážne rozvrátené a nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Naposledy bývali v rodinnom dome u odporcu, ktorý bol vo vlastníctve rodičov odporcu. Po nezhodách odišla zo spoločnej domácnosti a býva v rodinnom dome u svojich rodičov. Obidvaja rodičia sú nezamestnaní. Ona prispieva na elektriku mesačne 30,- eur. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a zúčastňuje sa aktivačných prác v obci a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 110,- eur mesačne. Od septembra 2015 mal. S. navštevuje 1. ročník ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Odporca od marca 2015 výživné na maloletú neplatí. S maloletou sa nestretáva, nekontaktuje navrhovateľku ohľadne stretávania s S.. Okrem výživného, iným spôsobom jej neprispieva. Maloletá chodí na futbalový krúžok, za ktorý sa poplatok neplatí. Zakúpila jej úbor a kopačky. Odporca ju nežiadal o stretnutie s maloletou počas celej doby od rozhodnutia súdu o zverení maloletej do jej starostlivosti.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Je pravdou, že manželstvo neplní svoje funkcie už 4 a pol roka. Uviedol, že čo sa týka rozvratu manželstva, navrhovateľka mu bola neverná a od toho času začali problémy v ich manželstve. Začali medzi nimi nezhody, hádky a preto poslal navrhovateľku zo spoločnej domácnosti. Keď odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti, s dcérou sa nestretával, pretože to má ďaleko a časovo mu to nevychádzalo, keďže bol pracovne vyťažený, pracoval 12 hodín. Pracovný pomer v spoločnosti Metal ukončil z toho dôvodu, že mu bolo zrážané zo mzdy výživné. Má dlhy v sociálnej poisťovni, keďže neplatil odvody počas obdobia, keď bol nezamestnaný. Po rozhodnutí súdu v roku 2012 si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a preto mu vznikol nedoplatok na výživnom. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome u rodičov, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov a ktorí sú na invalidnom dôchodku. V rodinnom dome spolu s ním býva jeho syn, ktorý mu je zverený do starostlivosti a jeho matka mu platí na výživu minimálne výživné. Syn bude mať 12 rokov. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa bol s ním ukončený, pretože im povedal pravdu, keďže dostával nižšiu výplatu. U posledného zamestnávateľa pracoval asi 3 - 4 mesiace a pracovný pomer bol ukončený v máji 2015. Je pravdou, že od marca 2015 neplatí na výživu maloletej, keďže mal výplatu za posledné dva mesiace len 85,- eur. Čo sa týka jeho výdavkov, na elektriku prispieva 30 - 40,- eur mesačne. Dával aj polovicu na plyn, mesačne sa platilo okolo 40 - 70,- eur. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je pravdou, že s maloletou sa dlhú dobu nestretol a preto nežiada, aby bolo upravené stretávanie s maloletou S.. Tieto skutočnosti uviedol odporca na pojednávaní 17.08.2015. Na pojednávaní dňa 14.10.2015 odporca uviedol, že sa zamestnal. Predložil súdu pracovnú zmluvu. Nastúpil do práce 16.09.2015 a pracovný pomer je uzavretá na dobu určitú do 15.02.2016. Základná mzda predstavuje 634,- eur brutto. Uviedol, že má výdavky v súvislosti s cestovným, keďže cestuje z miesta bydliska do Galanty, denne platí 2,10 eur a z Galanty do Trnavy 36,- eur mesačne. Uviedol, že navrhuje, aby bola maloletá zverená do jeho starostlivosti, keďže matka sa nestará o dcéru, matku musia živiť rodičia. Je pravdou, že na výživu maloletej neplatil. Pomáhali by mu rodičia, ale iba so stravou a ošatením. Naposledy sa s dcérou stretol na pojednávaní v roku 2012 a nežiadal o stretnutie s maloletou.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú zo strany navrhovateľky. Starostlivosť o maloletú navrhovateľka zabezpečuje riadne a preto navrhuje vyhovieť návrhu matky čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletej.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 25.10.2008 v B., zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu B., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Z rodného listu súd zistil, že účastníkom sa dňa 05.02.2009 narodila mal. dcéra S..
Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 30.04.2015 súd zistil, že navrhovateľke zvyšuje pomoc v hmotnej núdzi na sumu 130,30 eur mesačne od 01.04.2015.
Zo správy spoločnosti VI.U, s.r.o. B. súd zistil, že odporca bol v tejto agentúre zamestnaný na rôzny typ pracovného pomeru počas jeho zamestnania, od 19.02.2015 do 28.02.2015 na 12-hodinový týždenný pracovný úväzok, od 01.03.2015 do 31.03.2015 na celý úväzok a od 01.04.2015 do 15.06.2015 na
polovičný úväzok. Odporca ukončil pracovný pomer dohodou. Jeho príjem za február 2015 v čistom predstavoval 26,84 eur, za mesiac marec 2015 259,20 eur, za mesiace 4-6/2015 sumu 234,25 eur.
Z predloženej pracovnej zmluvy a dohode o dočasnom pridelení zamestnanca na pojednávaní dňa 14.10.2015 súd zistil, že pracovná zmluva bola uzavretá medzi odporcom a spoločnosťou I. T., s.r.o. so sídlom O. D. XX, N., zamestnanec nastúpi do práce dňa 16.09.2015 a dňom nástupu do práce vzniká pracovný pomer, ktorý je uzavretý na dobu určitú do 15.02.2016. Pracovný pomer je dohodnutý bez skúšobnej doby a základná mesačná mzda je vo výške 634,- eur brutto.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obaja sa aj vyjadrili, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Každý z účastníkov uvádzal iné dôvody rozvratu ich manželstva. Navrhovateľky poukazovala na neveru odporcu a odporca na neveru navrhovateľky. V tomto smere však účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako 4 a pol roka a počas tejto doby manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obidvaja účastníci súhlasia s rozvodom manželstva, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej, keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin maloletej a v súčasnej dobe ani nežijú v spoločnej domácnosti už vyše 4 rokov.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza jedno mal. dieťa, S., nar. XX.XX.XXXX.
Mal. S. počas trvania manželstva účastníkov bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otec sa zaviazal prispievať jej na výživu 50,- eur mesačne. Stretávanie otca s maloletou nebolo upravené. Rozhodnuté bolo rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.05.2012. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Odporca na pojednávaní dňa 17.08.2015 uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do starostlivosti navrhovateľky, pretože nežiada, aby bolo upravené stretávanie s maloletou S. Na pojednávaní dňa 14.10.2015 uviedol, že žiada zveriť mal. S. do jeho starostlivosti, pričom naposledy sa s ňou stretol na pojednávaní v roku 2012 a od tej doby nežiadal o stretnutie s maloletou. Tento návrh odporcu považuje súd za účelový a nie v prospech a v záujme mal. dieťaťa, keďže odporca od posledného rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletej v roku 2012 neprejavil žiadne záujem o maloletú, nežiadal o stretnutie s ňou ako sám uviedol a neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti. Vzhľadom na preukázané skutočnosti, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka riadne starostlivosť o maloletú, ktorá jej bola zverená v roku 2012, starostlivosť riadne zabezpečuje, súd mal. S. aj na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. S.. Súd zistil, že navrhovateľka býva v rodinnom dome u svojich rodičov, prispieva na elektriku mesačne 30,- eur. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, zúčastňuje sa aktivačných prác v obci a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 130,- eur. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Mal. S. začala navštevovať od septembra 2015 1. ročník ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou. Navštevuje futbalový krúžok, za ktorý sa však poplatok neplatí. Odporca býva v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorý je vo vlastníctve rodičov a ktorí sú obidvaja na invalidnom dôchodku. V rodinnom dome býva spoločne so svojím synom, ktorého má zvereného do starostlivosti a ktorý má 12 rokov. Otec bol zamestnaný, pracovný pomer ukončil, keďže mu bolo zrážané zo mzdy aj výživné, ako sám uviedol na pojednávaní, v spoločnosti O.. Zo správy spoločnosti Metal W. Z., a.s. súd zistil, že pracoval v spoločnosti od 28.03.2014 do 27.02.2015. Dňa 18.02.2015 nenastúpil do práce a preto s ním bol okamžite skončený pracovný pomer. Je priemerný mesačný čistý zárobok bol 809,- eur. V čase rozhodovania súdu je odporca opäť zamestnaný v spoločnosti I. T., s.r.o., kde jeho základná mesačná mzda predstavuje 634,- eur brutto. Uviedol, že prispieva do domácnosti na elektriku 30 - 40,- eur a polovicu na plyn, ktorý sa platí okolo 40 - 70,- eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Súd určil výživné na mal. S. vo výške 70,- eur mesačne a podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu s prihliadnutím na jeho príjem a na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť,
s prihliadnutím na nevyhnutné výdavky. Časť odôvodnených potrieb maloletej navrhovateľka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletej vyplácaný vo výške 23,52 eur.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd neupravil styk odporcu s mal. S. vzhľadom na skutočnosť, že odporca na pojednávaní 17.08.2015 uviedol, že nežiada upraviť stretávanie s mal. S., s čím matka, navrhovateľka súhlasila. Uviedol, že od roku 2012 sa s maloletou nestretol, ani nežiadal o stretnutie s ňou. V priebehu konania podal účelový návrh, aby maloletá bola zverená do jeho starostlivosti, čo však žiadnym rozumným spôsobom nezdôvodnil. Je zrejmé, keďže celý čas od rozhodnutia súdu v roku 2012 neprejavil záujem o maloletú, že nemá záujem s maloletou sa stretávať a nebolo by v záujme maloletej upravovať stretávanie s otcom, na ktoré by otec sa nedostavoval a maloletá by bola takýmto spôsobom obmedzovaná, pretože by musela byť pripravená na stretnutie. Pokiaľ odporca vyvinie viac úsilia, bude sa skutočne chcieť stretávať s maloletou, môže pokiaľ matka nebude ochotná s ním komunikovať ohľadne úpravy styku, požiadať o úpravu styku súd.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a odporcovi súd neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.