Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/152/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: Construction s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom, so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, o zaplatenie 19,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -186 zo dňa 15. mája 2018 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -192 zo dňa 25. júla 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -186 zo dňa 15.05.2018 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -192 zo dňa 25.07.2018 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 19,58 eur s 9,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,58 eur od 19.7.2016 do zaplatenia, výrokom II. vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok I. rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 19,58 eur s 9,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,58 eur od 19.07.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 19,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 19,58 eur od 19.07.2016 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj náhrady trov konania na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. Z201521872_Z zo dňa 8. septembra 2015 prostredníctvom elektronického kontraktačného systému. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 16.293,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 3. marca 2016 do zaplatenia. Na zistený skutkový stav (ods. 13. - 24. rozsudku) aplikoval súd prvej inštancie zákonné ustanovenia uvedené v ods. 25. - 37 rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku č.k. -186 zo dňa 15.5.2018 súd prvej inštancie uviedol, že na podklade výsledkov

vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo v zmysle a nasl. a Obchodných podmienok elektronického trhoviska. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok žalovaného zhotoviť dielo za podmienok dohodnutých v zmluve

- oprava vonkajších omietok fasády. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 9.792 Eur vrátane DPH. Žalobca ako objednávateľ od predmetnej zmluvy o dielo odstúpil, nakoľko nemal záujem na predlžení termínu vykonania diela, ako o to žiadal žalovaný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že omeškanie s odovzdaním diela si zavinil sám žalovaný, s poukazom na elektronickú komunikáciu medzi ním a žalobcom. Dielo sa malo začať vykonávať v termíne od 21.09.2015, pričom žalovaný až dňa 30.10.2015 (viac ako po uplynutí mesačnej lehoty na vykonanie diela) kontaktoval žalobcu a zaslal potrebné podklady pre ďalší postup (povolenie vstupov pre pracovníkov žalovaného). Čo sa týka žalovaným namietaných poveternostných podmienok, ktoré neboli vhodné na vykonanie diela, súd mal za to, že žalovaný mal a mohol predvídať prípadne nepriaznivé poveternostné podmienky, vzhľadom na obdobie vykonania diela, ako aj predmet diela, a to najmä s ohľadom na odborné znalosti žalovaného, ako aj predmet jeho podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného preto ani neobstojí vyjadrenie znalca B.. D. G., ktoré ako sám znalec uviedol, nejedná sa o úkon znaleckej činnosti v zmysle v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov. Navyše, ako správne poukázal žalobca, predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom v zmysle , okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. V danom prípade sa preto žalovaný nemôže zbaviť uvedenej povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 19,58 Eur. Nakoľko k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 04.12.2015, t.j. doručením odstúpenia od zmluvy žalovanému, žalobca správne vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 19,58 Eur, za 4 dni omeškania (keďže lehota na vykonanie diela bola stanovená do 30.11.2015), vo výške 0,05% z ceny diela (9.792 Eur) za každý deň omeškania. Nakoľko žalovaný zmluvnú pokutu riadne a včas nezaplatil, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19,58 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, v zmysle , ktorý si žalobca uplatnil vo výške 9,05% ročne zo sumy 19,58 Eur od 19.07.2016 (deň nasledujúci po dni podania žaloby na súd) do zaplatenia.

3. O vzájomnej žalobe žalovaného rozhodol tak, že túto zamietol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov. Po zistení skutočného rozsahu diela žalovaný upravil rozpočet, pričom cena diela z nového rozpočtu bola vyčíslená na 22.191,77 Eur. Žalovaný žalobcovi po odstúpení od zmluvy vystavil faktúru č. VF201602004 zo dňa 17.02.2016 na celkovú sumu 16.293,85 Eur, z titulu nároku na úhradu materiálu. Uvedená suma mala pozostávať z náhrady materiálu vo výške 9.636,31 Eur, ušlého zisku vo výške 3.994,52 Eur a režijných nákladov vo výške 2.633,02 Eur. Rozsah vyčíslených nákladov doručený súdu v podobe faktúr vystavených viacerými dodávateľmi nepreukazuje vynaloženie nákladov na vykonanie diela zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi sporovými stranami. Uvedené doklady žalovaný nijakým spôsobom nekonkretizoval, z predmetných faktúr nie je možné vyvodiť súvislosť s predmetom zmluvy o dielo. Navyše, nový rozpočet zostavený žalovaným bol žalobcovi doručený 4 dni pred uplynutím lehoty, a preto tento ani nemohol byť odsúhlasený žalobcom, čo poukazuje na nezodpovedný prístup žalovaného, a žiadnym spôsobom nepotvrdzuje skutočnosť, že žalovaný skutočne uvedený materiál nakúpil. Žalovaný takisto nepreukázal vznik ušlého zisku, ako ani režijných nákladov, ktoré by mu boli vznikli v súvislosti s vykonaním diela. Rovnako tak žalovaný nepreukázal ani len čiastočné vykonanie diela, nakoľko stavebný denník doručený súdu žalovaným je podpísaný stavbyvedúcim p. Ing. R., pričom v zmysle zmluvy o dielo malo byť dielo odovzdané objednávateľovi podľa podpísaného zápisu oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán o odovzdaní a prevzatí diela. Súd prvej inštancie preto posúdil vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú a vzájomnú žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zákona tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.

5. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku č.k. -192 zo dňa 25.07.2018 súd prvej inštancie uviedol, že keďže v pôvodnom rozsudku zo dňa 15.05.2018, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, chýbalo vo výroku I. rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur, preto v zmysle ust. § 212

a rozhodol o doplnení výroku I. rozsudku č. k. -186 zo dňa 15.05.2018 tak, ako je to uvedené vo výroku tohto dopĺňacieho rozsudku, aby sa súd vysporiadal s celou prejednávanou vecou. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur, nakoľko uvedená suma bola požadovaná v zmysle zákona a tiež v danom prípade nastali okolnosti, predpokladané v hypotéze právnej normy, t.j. žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou záväzku.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa , a , v ktorom okrem iného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných dôvodov. Žalovaný riadne preukázal svoj nárok uplatnený vzájomnou žalobou, predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobcu neexistoval žiaden dôvod. Dielo nebolo možné realizovať výlučne z dôvodov, ktoré vznikli a ktoré spôsobil žalobca a to tým, že nesprávne a neúplne spracoval súťažné podklady na realizáciu diela a stanovil termín realizácie diela na nevhodné obdobie. Zmluva určovala len čas plnenia zmluvy a to do 30.11.2015, ale neurčovala termín zhotovenia diela. Žalovaný mohol teda kedykoľvek začať dielo realizovať, pričom bol viazaný len termínom do 30.11.2015. V období od 21.09.2015 do 30.11.2015 boli len 2 dni, počas ktorých klimatické a poveternostné podmienky umožňovali realizáciu prác, pričom žalovaný v tieto dni práce aj skutočne realizoval. Žalovaný poukázal na ustanovenie čl. VIII. bod 8.6. OPET a . Písomné vyjadrenie B.. D. G. nebolo vydané ako úkon znaleckej činnosti, ide o dôkaz osoby, ktorá je znalcom a pravdivosť tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 10.08.2017 nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Súd prvej inštancie sa s týmto dôkazom riadne nevyporiadal. Termín realizovania diela určil žalobca. Žalovaný si nevhodnosť zvoleného termínu uvedomil a preto žiadal žalobcu o predlženie lehoty na vykonanie diela, čo mu žalobca nevyhovel. Žalovaný nemohol začať realizovať dielo ihneď po určení termínu začatia realizácie z dôvodov už uvedených. Žalovaný poukázal na niektoré rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie a rozhodnutia súdov (rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 1407-6000/2011- ON/37 zo dňa 14.04.2011, č. 1407-6000/2012-ON/366 zo dňa 30.11.2012, č. 670-7000/2012-OK/5 zo dňa 16.07.2012, č. 669-7000/2012-OK/4 zo dňa 28.05.2012 a č. 2294-6000/2013-ON/32 zo dňa 16.04.2013, Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , Rozsudok Krajského súdu Košice č.k. -788 zo dňa 20.02.2014). Žalovaný neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo a preto právny nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť. Žalovaný si oprávnene uplatnil faktúrou č. VF 201602004 zo dňa 17.02.2016, vyúčtoval sumu 16 293,85 Eur z čoho 9 636,31 Eur ako cenu materiálu, ktorý kúpil na realizáciu diela pre žalobcu, sumu 3 994,52 Eur ako ušlý zisk a sumu 2 663,02 Eur ako režijné náklady. Pokiaľ by si žalobca riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný by nemusel kúpiť materiál na realizáciu diela žalobcu, v prípade riadneho splnenia si povinností splnenia žalobcu by žalovaný vykázal aj obvyklý zisk, ktorý z dôvodov na strane žalobcu nedosiahol. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok aj nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej. Napadnutý rozsudok považuje žalovaný aj za nedostatočne odôvodnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, žalobcu zaviaže na zaplatenie žalovanému sumy 16 293,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16 293,85 Eur od 03.03.2016 do zaplatenia a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Žalovaný podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, v ktorom uviedol totožné dôvody ako v odvolaní proti rozsudku.

8. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa s podstatnou časťou argumentov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal. Argumenty žalovaného uvedené v odvolaniach neobstoja. Žalobca poukázal na ustanovenie v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. V konaní nebolo sporné, že sa žalovaný dostal do omeškania a dielo riadne neodovzdal. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný. Obsah vyjadrenia B.. D. G. nie je spôsobilý spochybniť nárok žalobcu na zapletenie zmluvnej pokuty. Žalobca spochybňuje aj poukázanie žalovaného na rozhodnutia úradu pre verejné obstarávanie, keďže tieto nie sú záväznými judikátmi. V odôvodneniach napadnutých rozsudkov zodpovedajú kritériám podľa Súd prvej inštancie predmetnú vec aj správne právne posúdil,

správne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Odvolaciemu súdu navrhol obidva rozsudky súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -186 zo dňa 15.05.2018 je potrebné ako vecne správny podľa , potvrdiť a dopĺňací rozsudok č.k. -192 zo dňa 25.07.2018 podľa zmeniť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 23.10.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

12. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného, uviedol z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

13. Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania bola námietka žalovaného týkajúca sa nároku žalobcu na zmluvnú pokutu a nároku žalovaného na náhradu škody uplatnenú vzájomnou žalobou.

14. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie okrem iného namietal, že záver súdu uvedený v napadnutom rozhodnutí je nesprávny a že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu.

15. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Jedná sa o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. až 545a

a v ust. až 302 . Podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu, jej výška alebo spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty musia byť vymedzené určito, to zn. musí byť presne a určito špecifikované na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo 4/2003 (judikát č. 92/2004).

16. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo v zmysle ustanovení a Obchodných podmienok elektronického trhoviska. Uzavretím zmluvy bol žalovaný povinný plniť to, na čo sa v zmluve zaviazal. Pokiaľ žalovaný po uzavretí zmluvy zistil, že žalobca nesprávne a neúplne spracoval súťažné podklady, z dôvodu ktorých nebolo možné dielo zrealizovať, mal v zmysle Obchodných podmienok elektronického trhoviska verzia 1.3 účinná odo dňa 01.06.2015 včas oznámiť žalobcovi ako objednávateľovi všetky prekážky a skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť omeškanie s riadnym a včasným poskytnutím plnenia, dodatočnú nemožnosť poskytnutia plnenia alebo by odôvodňovali posun záväzného termínu pre poskytnutie plnenia. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu dňa 08.09.2015. Termín realizácie diela bol do 30.11.2015 do 15:00. Pokiaľ žalovaný dňa 26.11.2015, to zn. 4 dni pred ukončením realizácie diela zaslal žalobcovi žiadosť zo dňa 20.11.2015 o predĺženie termínu dodávky stavebných prác, nie je možné toto považovať za včasné oznámenie prekážky a skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť omeškanie s riadnym a včasným poskytnutím plnenia alebo by odôvodňovali posun záväzného termínu pre poskytnutie plnenia. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný dielo nezhotovil riadne a včas.

17. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty riadne vysporiadal a jej priznanie aj riadne odôvodnil.

18. Vo vzťahu k uplatnenej vzájomnej žalobe žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie ju správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal vznik nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil ako skutočnú škodu, ušlý zisk a režijné náklady. Jeho nárok je nedôvodný.

19. Odvolací súd má za to, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

20. Dopĺňací rozsudok č.k. -192 zo dňa 25.07.2018 odvolací súd podľa 388 zmenil, nakoľko neboli dôvody ani na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. V dopĺňacom rozsudku súd podľa doplnil svoje rozhodnutie o časť nároku, o ktorom nerozhodol v rozsudku, a to o nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených uplatnením pohľadávky. Podľa pri omeškaní dlžníka s platením peňažného záväzku vzniká veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Jej výška je upravená v nariadenia vlády SR č. sumou 40 eur jednorazovo za každú pohľadávku veriteľa, a to bez ohľadu na dĺžku omeškania dlžníka. Odvolacie dôvody žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Žalobca bol vo veci samej úspešný a preto mu vznikol zo zákona nárok aj na sumu 40 eur. Odvolací súd výrok dopĺňacieho rozsudku zmenil, nakoľko súd prvej inštancie okrem toho čo doplnil, uviedol nadbytočne aj nárok žalobcu, ktorý mu priznal v rozsudku zo dňa 15.05.2018.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).