Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/106/2016

Potvrdené rozhodnutím 2Co/68/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne Ľ. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J. F. R., W. X, t.č. J. F. R., D.. U. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Zátorským, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie č. 5 proti žalovaným 1. S. S., F.. XX.XX.XXXX, T. J. F. R., W. XXXX/X, X. F. S., F.. XX.X.XXXX, T. C. F..Z.., Ž.-U., zastúpeného opatrovníkom E.. C. B., F.. X.XX.XXXX, T. J. R., Ž. XXX/ XX, a 3. P. K., F.. XX.X.XXXX, T. H., K. J. XX, Česká republika, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/106/2016-268 zo dňa 29. októbra 2019 rozhodol: I. O d m i e t a odvolanie žalobkyne. II. Potvrdzuje rozsudok. III. Priznáva žalobkyni proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobkyne Ľ. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J. F. R., W. X, Q..Č.. J. F. R., D.. U. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Zátorským, Štefánikovo nám. č. 5, Spišská Nová Ves proti právnym nástupcom žalovanej T. K., W. C. XX.XX.XXXX a dedičom : 1/. S. S., F.. XX.XX.XXXX, T. J. F. R., W. XXXX/X, X/ F. S., XX.X.XXXX, T. C. F..Z.., Ž.-U., zastúpenému opatrovníkom E.. C. B., F.. X.XX.XXXX, T. Ž. XXX/XX, J. R. I. X/ P. K., F.. XX.X.XXXX T. H., K. J. XX, Č. S. Z. vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I.Žalovaní 1,2,3 ako právni nástupcovia a dedičia právnej predchodkyne T. K., F.. XX.XX.XXXX sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5.500,- eur s 5 % úrokom u omeškania ročne zo sumy 5.500,- eur od 28.10.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2016 domáhala, aby súd uložil právnej predchodkyni žalovaných 1,2,3 povinnosť uhradiť jej sumu 35.000,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 23.03.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňovala tým, že dňa 26.07.2000 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalovanou ako darkyňou na jednej strane a žalobkyňou a jej manželom ako obdarovanými. Predmetom daru bol jednoizbový byt. Podľa článku III. darovacej zmluvy bolo na predmete daru zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania darkyne a teda žalovanej. Dňa 14.02.2001 uzavrela žalobkyňa a jej manžel ako nájomcovia s Bytovým družstvom Spišská Nová Ves Dohodu o nájme trojizbového družstevného bytu. Dňa 21.02.2001 odpredali žalobkyňa aj jej manžel byt ( ktorý im bol darovaný žalovanou) kupujúcemu - Bytovému družstvu Spišská Nová Ves a dňa 27.02.2001 došlo k zániku vecného bremena zriadeného na predmete daru. Napokon dňa 02.12.2015 došlo k uzavretiu Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve a zostatkovej hodnoty k družstevnému bytu, na základe ktorej boli prevedené práva žalobkyne a jej manžela na p. H. Č. s ktorým sa dohodli na kúpnej cene 35.000,- eur. Dňa 07.09.2015 vyzvala žalovaná žalobkyňu a jej manžela k vráteniu daru z dôvodu nevhodného správania sa žalobkyne voči nej. Žalobkyňa z dôvodu prehlbovania nevraživosti medzi ňou a jej manželom súhlasila s tým, aby úhrada ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a prevodom bytu do osobného vlastníctva bola zložená na účet žalovanej s tým, že neskôr sa finančné prostriedky prerozdelia medzi manželov. Žalovaná tak obdržala sumu, ktorá nezodpovedá jednoizbovému bytu, ale trojizbovému bytu, zatiaľ čo predmetom darovania bol byt jednoizbový, čím sa bezdôvodne obohatila. Žiadala tiež uhradiť trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Nepoprel, že jeho matka darovala jednoizbový byt č. 15 jemu aj žalobkyni, ale za splnenia dvoch podmienok dohodnutých ústnou formou. Jednou z podmienok

bolo, že on so žalobkyňou vyplatia P. K. v jednej tretine a druhou bolo, že sa postarajú o darkyňu, ktorá bola jeho matkou a dochovajú ju do konca života. Po čase byt nevyhovoval a vymenili ho za väčší trojizbový na ulici W. Č.. X. Predaj bytu uskutočnila jeho matka a z finančných prostriedkov z toho bytu si kúpila jednoizbový byt a zvyšok peňazí odovzdala jemu. Nakoľko v tom čase boli ešte manželia, má žalobkyňa nárok len na polovicu tejto sumy, ktorá by sa mala vysporiadať v rámci BSM. Samotná žalobkyňa navrhla pred prevodom členských práv, aby boli poskytnuté finančné prostriedky z predaja trojizbového bytu na zakúpenie jednoizbového bytu pre právnu predchodkyňu žalovaných 1,2,3. Matka si zakúpila jednoizbový byt, čo považovala za vrátenie daru a zvyšok peňazí mu odovzdala, pretože v tom čase ešte boli so žalobkyňou manželia. Uvedená suma by sa mala preto vyporiadať v rámci BSM. V návrhu na rozvod manželstva ktorý bol na súd podaný v roku 2016 žalobkyňa uviedla, že predali s manželom byt avšak s peniazmi v hodnote 35.000,- eur disponuje výlučne manžel. Z uvedené vyplýva, že žalobkyňa vedela, že jediným disponentom finančnej hotovosti bol on. Tvrdil, že v rokoch 2007 a 2008 jeho matka vyplatila zo svojich úspor nedoplatky na byte.

3. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Podľa neho žalobkyňa psychicky aj fyzicky napádala jeho matku, právnu predchodkyňu žalovaných 1,2,3 ktorá požadovala mesto o pridelenie sociálneho bytu, lebo už nezvládala bývanie so žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade mu doteraz nevyplatili 1/3 z bytu, ktorý im jeho matka darovala. Za peniaze z trojizbového bytu si jeho matka kúpila jednoizbový byt a zvyšok peňazí dala žalovanému v 1. rade, pričom v tom čase ešte títo boli manželia. Poukázal na vyjadrenie žalobkyne v návrhu na rozvod manželstva, v ktorom žalobkyňa uviedla, že finančnými prostriedkami, ktoré nadobudli predajom bytu v sume 35.000,- eur disponuje výlučne žalovaný v 1. rade.

4. Žalobkyňa k písomným vyjadreniam žalovaných v 1. a 3. rade uviedla, že je nepochybné, že úhrada ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v BD bola realizovaná na bankový účet nebohej právnej predchodkyni žalovaných 1,2,3. Za absolútne neplatný právny úkon považoval výzvu na vrátenie daru, ktorá nemá je neurčitá pretože absentuje konkretizácia dôvodov správania sa žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi.

5. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

6. Dňa 26.07.2000 uzavrela žalobkyňa a žalovaný v 1. rade ako obdarovaní a právna predchodkyňa žalovaných v 1,2,3 rade ako darkyňou darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, na základe ktorej nadobudli obdarovaní jednoizbový byt č. 15 s príslušenstvom nachádzajúci sa na prízemí obytného domu s. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, H.. Č.. XXXX v celosti, pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 363 m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy o výmere 343 m2 v 35/4306 - inách v pomere k celku, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. 2027 stojaceho na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX s podielom 35/4306 v pomere k celku. Obdarovaní ( syn a nevesta darkyne) nadobudli tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu s vecným bremenom spočívajúcim v doživotnom bývaní a užívaní tejto nehnuteľnosti v prospech obdarovanej - právnej predchodkyne žalovaných. Dar mal hodnotu 135.652,- Sk ( 4.503,- eur) Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sa vlastníkmi stali dňa 21.08.2000, kedy bol povolený vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

7. Dňa 14.02.2001 uzavreli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade ako členovia družstva Dohodu o nájme družstevného bytu s BD Spišská Nová Ves, na základe ktorej BD Spišská Nová Ves ponechalo žalobkyne a žalovanému 1 do užívania družstevný byt č. 23 na 4. poschodí, bloku č. XXX na ulici W.B. X R. J. F. R.. Spoločnými nájomcami sa stali ich deti S. I. Ľ., matka žalovaného v 1. rade a brat žalovaného v 3. rade P. K..

8. Dňa 21.02.2001 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako predávajúcimi a BD v Spišskej Novej Vsi ako kupujúcim k predaju bytu č. 15 s príslušenstvom nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu s. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, H..Č.. XXXX v celosti, pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 363 m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy o výmere 343 m2 v 35/4306 - inách v pomere k celku, k podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX s podielom 35/4306 v pomere k celku na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 222.000,- Sk ( 7.369,- eur). Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.06.2001.

9. Dňa 27.02.2001 vo forme notárskej zápisnice žalobkyňa a žalovaný v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaných v 1,2,3 rade uzavreli zmluvu o zániku vecného bremena, na základe ktorej žalobkyni a žalovanému v 1. rade zaniklo vecné bremeno zapísané v LV č. XXXX spočívajúce v práve právnej predchodkyne žalovaného v 1. rade doživotného bývania a užívania nehnuteľností bytu číslo 15/1.

10. Z pokladničného dokladu vystaveného Slovenskou sporiteľňou dňa 07.05.2008 vyplynulo, že právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 previedla na účet BD Spišská Nová Ves sumu 36.000,- Sk, titulom nedoplatku.

11. Dňa 09.06.2008 uznesením Predstavenstvo BD Spišská Nová Ves zrušilo rozhodnutie, ktorým žalovaného v 1. rade vylúčilo z členstva, pretože zaplatil nedoplatok, takže jeho členstvo zostalo zachované.

12. Žalobkyňa už podľa jej vyjadrenia v rozvodovom konaní nežila so žalovaným v 1. rade v spoločnej domácnosti od 01.07.2015.

13. Dňa 21.07.2015 žalobkyňa ako nájomníčka uzavrela s pánom C. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa užívala byt na ulici U. v J. F. R. a platila nájomné 350,- eur mesačne.

14. Dňa 07.09.2015 právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade prípisom zaslaným žalobkyni a žalovanému v 1. rade požiadala o vrátenie daru z dôvodu nevhodného správania manželky ( zrejme manželky jej syna - žalovaného v 1. rade), voči jej osobe.

15. Dňa 02.12.2015 uzavreli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade ako prevádzajúci a p. H. Č. ako preberajúci dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve a zostatkovej hodnoty v sume 2.572,19 eur k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v bytovom dome BD Spišská Nová Ves. Jednalo sa o byt č. XX, na 4. poschodí, bloku č. XXX na ulici W. X R. J. F. R..

16. Dňa 21.12.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako preberajúcim a p. H. Č. ako preberajúcim došlo k uzavretiu Dohody o úhrade ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v BD a prevod bytu do osobného vlastníctva. Na základe tejto dohody žalobkyňa a žalovaný v 1. rade previedli všetky práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve na p. Č. za cenu 35.000,- eur, ktorý mal finančnú čiastku uhradiť na účet pôvodnej žalovanej t. č. právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3.

17. Dňa 13.01.2016 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva uzavretého so žalovaným v 1. rade. V návrhu uvádzala, že od 01.07.2015 spolu s deťmi býva v podnájme. Žalovaný v 1. rade vymenil zámok na ich byte na ulici W. X/XX R. J. F. R. a zamedzil je do neho prístup. Podľa vyjadrenia žalobkyne na ÚPSVR v Spišskej Novej Vsi žalovaný v 1. rade byt predal, peniaze si ponechal. Vyplýva to zo správy ÚPSVR zo dňa 10.03.2016. Dňa 24.03.2016 bola žalobkyňa a žalovaný v 1. rade rozvedení, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. a maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04.04.2016. Dňa 15.03.2016 žalobkyňa v návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu taktiež uvádzala, že s manželom predali byt, ktorý mali v spoločnom vlastníctve. Finančnými prostriedkami, ktoré nadobudli predajom bytu 35.000,- eur disponuje výlučne manžel.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. F. R. vedených ako byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí obytného domu na ulici H.. D. X R. J. F. R. označeného súpisným číslom XXXX, stojaceho na parcele registra "C" s parcelným číslom XXXX I. XXXX vo veľkosti podielu 1/1 k celku, podielu priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra "C" s parcelným číslom XXXX I. XXXX o veľkosti 80/10000-in k celku. Vlastníctvo nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2016. 19. Dňa 15.02.2016 žalobkyňa zaslala právnej predchodkyni žalovaných 1,2,3 ktorou ju požiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože na základe článku II. dohody o úhrade ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v BD a prevod bytu do osobného vlastníctva, boli na účet právnej predchodkyni žalovaných prevedené finančné prostriedky vo výške 35.000,- eur, čím sa bezdôvodne

obohatila. Právny úkon označený ako Výzva na vrátenie daru - pokus o zmier zo dňa 07.09.2015 nespĺňa náležitosti v zmysle , teda ide o absolútne neplatný právny úkon.

20. Dňa 25.02.2016 právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 zaslala písomné stanovisko k výzve žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvádzala v ňom, že žalobkyňu aj žalovaného v 1. rade opakovane vyzývala k dobrovoľnému vráteniu daru a to z dôvodu ich správania sa voči jej osobe, ktoré dlhodobo odporuje dobrým mravom. Koncom roka 2015 došlo medzi ňou žalobkyňou a žalovaným v 1. rade k dohode na základe ktorej finančné prostriedky z prevodu ich členských práv k bytu č. 23 na nového nájomcu vo výške 35.000,- eur boli poukázané na jej účet, ako alternatíva za vrátenie ňou požadovaného daru. Žalobkyňa svoj súhlas potvrdila podpisom na Dohode o úhrade ceny za prevod práv a povinností s členstvom v bytovom družstve a prevod bytu do osobného vlastníctva kde je presne, zreteľne a jasne uvedené číslo účtu, na ktorý sa poukázala celá trhová cena za prevod práv k bytu.

21. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. zo dňa 24.03.2016, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozvedené, maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne nadobudol právoplatnosť dňom 04.04.2016.

22. Dňa 25.06.2016 právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 pani, ktorá bola v konaní v postavení žalovanej zomrela. Keďže právo domáhať sa vrátenia daru je osobitným právom darcu.

23. Dňa 24.09.2016 uzavrela žalobkyňa manželstvo J. H. H..

24. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 92, zo dňa 28.10.2016 dedičstvo po nebohej T. K. nadobudli žalovaní 1,2,3 každý z nich po 1/3 - ine v pomere k dedičstvu. Všeobecná hodnota majetku poručiteľky činila 27.390,90 eur, pričom hodnota bytu činila 27.000,- eur. Výška dlhov poručiteľky činila 6.816,70 eur, takže čistá hodnota dedičstva činila 20.574,20 eur t. j. každý nadobudol 6.858,06 eur.

25. Dňa 14.11.2016 bola uzavretá dohoda medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade o vysporiadaní dedičstva po nebohej T. K., na základe ktorej žalovaný v 1. rade vyplatí za žalovaného v 2. rade pasíva, ktoré nadobudol žalovaný v 2. rade a uhradí mu dedičský podiel v sume 5.000,- eur.

26. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.10.2013 žalovanému v 2. rade ustanovený opatrovník v osobe T.. C. B., keďže bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Nc/644/89/13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.05.1990 pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

27. Uznesením tunajšieho súdu č. k. - 72, zo dňa 23. júna 2016 bolo rozhodnuté o návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia tak, že pôvodnej žalovanej sa zakazuje akokoľvek nakladať (predávať, darovať alebo inak ich scudzovať) s nehnuteľnosťami a zakazuje sa akokoľvek zaťažovať nehnuteľností zriaďovaním záložného práva, vecného bremena, predkupného práva, zabezpečovacieho prevodu práva, nájmu, výpožičky, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v Katastrálnom území obce J. F. R., obec J. F. R., Z. J. F. R., zapísané na LV č. XXXX I. to bytu č.1 nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu na ul. H.. D. X R. J. F. R., označeného súpisným číslom XXXX, stojaceho na parcele registra C "KN" s parcelným číslom XXXX, o výmere 394 m2, druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria a na parcele registra C "KN" s parcelným číslom XXXX o výmere 400 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti podielu 1/1 vzhľadom k celku, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 80/10000-in vzhľadom k celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela registra C "KN" s parcelným číslom XXXX , o výmere 394 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a k pozemku parcela registra C "KN" s parcelným číslom 5873 o výmere 400 m2, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 80/10000-in vzhľadom k celku a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Dôvodom vydania predbežného opatrenia bolo, že žalobkyňa z dôvodu toho aby sa neprehlbovala nevraživosť medzi ňou a jej manželom, t.j. žalovaným v 1. rade súhlasila s tým, aby úhrada ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a prevodom bytu do osobného vlastníctva bola zložená na účet žalovanej s tým, že neskôr sa finančné prostriedky prerozdelia medzi manželov. Pôvodná žalovaná tak obdržala sumu, ktorá nezodpovedá jednoizbovému bytu ale trojizbovému bytu, zatiaľ čo predmetom darovania bol byt jednoizbový, čím sa bezdôvodne obohatila. Deti žalobkyne

boli svedkami toho, že žalovaný v 1. rade a pôvodná žalovaná plánuje zmenšiť svoj majetok tým, že nehnuteľnosti ( jednoizbový byt nadobudnutý kúpou dňa 10.2.2016) prevedie na žalovaného v 1. rade darovacou zmluvou. Keďže toto predbežné opatrenie neprejudikovalo práva a záujmy účastníkov konania a jeho trvanie je limitované iba do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe žalobkyne, s poukazom na skutočnosť, že v prípade zmenšenia majetku žalovanej by mohol byť ohrozený výkon rozhodnutia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

28. Z čestného prehlásenia dcéry žalobkyne a žalovaného v 1. rade Ľ. S. vyplynulo, že bola svedkom toho, že jej matka fyzicky napadla právnu predchodkyňu žalovaných pani T. K. a neustále ju psychicky napádala v dobe, keď stará matka bývala s nimi v spoločnej domácnosti a otec pracoval mimo bydliska. Po týchto skutočnostiach sa stará matka odsťahovala do mestského bytu.

29. Na pojednávaní svedkyňa, ktorá je dcérou žalobkyne a žalovaného v 1. rade uviedla, že stará mama na nich niekedy vytiahla varechu, takže sa zo strachu pred ňou schovávali pod stolom. Nevie, či dôvodom toho, že stará matka odišla z ich domácnosti bola facka, ktorú jej dala žalobkyňa alebo to, že otec prišiel neraz domov opitý až sa stalo, že chytil žalobkyňu pod krk a povedal, že keby nemali deti, tak že by ju zabil.

30. Z čestného prehlásenia podpísaného S. S., vyplynulo, že syn žalobkyne a žalovaného v l. rade prehlasuje, že bol svedkom, že jeho matka súhlasila s vrátením daru pre jeho starú matku T. K., nakoľko to starej matke osobne na podnet svojej matky ústne odovzdal, pretože jeho matka odmietla ústne komunikovať so starou mamou.

31. Na pojednávaní svedok, ktorý je synom žalobkyne a žalovaného v 1. rade uviedol, že žije v byte starej matky. Svedčil, že mal vedomosť o tom, že byt v ktorom žili rodičia sa mal predať, z peňazí z bytu sa mali sa vyplatiť bratia otca a mal sa kúpiť byt starej matke.

32. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na žalobe trvá, pretože 3-izbový byt na W. X R. J. F. R. bol spoločný byt s bývalým manželom, boli nájomcami tohto bytu a zároveň členmi bytového družstva. Nepoprela, že peniaze z prevodu členských práv a povinnosti k bytu išli na účet bývalej svokry. V tom čase s žalovaným v 1. rade, ktorý bol vtedy jej manželom nekomunikovala, z bytu sa odsťahovala lebo ju fyzicky pred deťmi napadol a vyhadzoval z bytu a to bol dôvod prečo peniaze išli na účet svokry. Cítila istotu, že peniaze, ktoré budú na účte svokry dostane. Svokra jej povedala, že peniaze z bytu pôjdu na jej účet a potom sa rozdelia, že budú spoločné, že ju nikto neokradne. Potom je povedala, že peniaze má žalovaný v 1. rade. Keď rozprávala s manželom, či má peniaze, povedal jej, že peniaze má, ale že je otázne, či po rozvode ešte nejaké budú. Tvrdila, že suma 35.000,- eur, nepatrí len jej ale aj žalovanému v 1. rade, avšak nemá vedomosť, či tieto ku dňu rozvodu ešte existovali. Návrh na BSM podala, avšak tieto peniaze do BSM nezahrnula, lebo podala žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keď im svokra darovala byt, tak pokiaľ ide o podmienky, ktoré nám stanovila, tak išlo o zriadenie vecného bremena, tiež že ju dochováme. Bola ústna dohoda, že sa žalovanému v 3. rade vyplatia adekvátnu čiastku z hodnoty 1-izbového bytu. Následne sa byt predal za 222.000,- Sk, avšak tieto peniaze investovali do bytu, kde sa stali najskôr nájomcami a neskôr členmi bytového družstva. Svokra bola spoločným nájomcom tohto bytu. Trvalý pobyt tu mal aj žalovaný v 3. rade. Svokra sa nepodieľala finančne na zabezpečení 3- izbového bytu na W. X, avšak keďže manžel pracoval v Španielsku, vrátil sa bol bez práce, tak im hrozilo deložovanie z bytu. Svokra vzala pôžičku z Home Creditu vo výške cca 35.000,- Sk, aby im nezaniklo členstvo. Túto sumu svokre splácala ona aj žalovaný v 1. rade. Svokra odišla z bytu preto, pretože manžel pil, boli v byte hádky, dcéra mala 12 rokov a syn 9 rokov a napätie sa stupňovalo. Stalo sa, že svokra už deti nezvládala, pretože boli v pubertálnom veku. Zahnala sa na dcéru a ona ju bránila, chytila jej ruku a dala jej facku Bol to reflex, pretože svokra sa vyhnala na dcéru. Potom prišla svokra s tým, že už nebude s nimi bývať v byte, pretože už deti sú veľké, bolo to v roku 2007-2008 a požiadala o mestský byt. Do 01.07.2015 v byte na Zámočníckej 1 v Spišskej Novej Vsi bývala. Odišla po fyzickom napadnutí manžela a nemá vedomosť kto v tomto byte býval od júla do decembra 2015, ani či svokra platila nájomné, alebo tak robil žalovaný v 1. rade ale ona nájomné neuhrádzala. So svokrou mali dobré vzťahy, zakupovala jej stravu, keď ku nej chodievali deti a aj keď jej niečo chýbalo a tiež jej dávala peniaze u nej boli deti na víkend. Svokra jej povedala, že prečo si brala takéhoto pijaka. Ona vedela, že to dospeje takýmto smerom, že oni dvaja spolu nebudú. Nevie prečo sa svokra dožadovala vrátenia daru. Komunikovala so svokrou, ktorá bola prítomná aj pri podpisovaní dohody o prevode členských práv. Túto dohodu jej doniesol syn, aby ju podpísala, nechcela totiž prísť do kontaktu s manželom.

S vrátením daru svokre nesúhlasila, pretože nemala na to dôvod. Deťom bolo povedané, že 1-izbový byt, ktorý si kúpila za života svokra, dostanú. Svokra si zakúpila byt niekedy v januári 2016 a ona sa to dozvedela koncom januára 2016. Nemá vedomosť, či ku dňu rozvodu tieto peniaze ešte existovali. Mala výhrady voči čestným prehláseniam jej detí.

33. Žalovaný v l. rade na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa mala vedomosť, že peniaze z predaja bytu mu pôvodná žalovaná, ktorá je jeho matkou, vyplatila 15.01.2015. Peniaze mu dala v hotovosti za prítomnosti žalovaného v 3. rade. Uvedenú skutočnosť, že peniaze má on aj samotná žalobkyňa uvádzala pri rozvode. V období vyplatenia finančných prostriedkov z predaja bytu boli so žalobkyňou manželia a nemali vysporiadané BSM, takže žalobkyňa nemá nárok na celú sumu. Riešiť by sa to malo v rámci BSM a preto je žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia neopodstatnená. Je pravdou, že jeho matka žiadala o vrátenie daru, pretože podmienkou darovania bolo, že ju obdarovaní dochovajú a tiež, že vyplatia 1/3 z bytu žalovanému v 3. rade. Žiadal vypočuť svedkov a to dcéru Ľ. S., ktorá má vedomosť a bola priamym svedkom napadnutia bývalej žalovanej žalobkyňou ako aj syna, S. S., ktorý bol priamym svedkom predaja bytu a zároveň vrátenia daru matke, ale žalobkyňa má asi strach z počutia pravdy a preto nesúhlasí s ich vypočutím. Tiež žiadal vypočuť samotnú žalobkyňu. Nie bývalá žalovaná, ale žalobkyňa sa obohatila na úkor žalovanej a chcela to urobiť aj po jej smrti. Keďže žalobkyňa sa z bytu dobrovoľne vysťahovala, jeho matka, aby bola schopná platiť nájom, musela si zobrať v auguste 2015 úver v Poštovej banke. Žalobkyňa sa vyjadrila po urgencii, aby prispievala polovicou nákladov bytu nasledovne: " Nech še stará tvoja macer, veď je to jej byt". Nebohá matka sa nechcela stať neplatičom na družstve, nechcela o byt prísť, nakoľko by prišlo o možnosť vrátenia daru. Taktiež musela v uvedenom byte dať opraviť elektrinu, nakoľko nebola funkčná, o čom žalobkyňa dobre vie. Bolo to v období, kedy už nežila v tomto byte ani pôvodná žalovaná ani žalobkyňa, ktorá sa odsťahovala v júni 2015 a ani on, avšak polovicu nájomného platila pôvodná žalovaná a polovicu on namiesto žalobkyne, aby nedošlo k deložovaniu, čo už raz hrozilo v roku 2008, kedy jeho matka dlhy vyplatila. Tvrdil, že súhlasil s tým, aby pôvodná žalobkyňa ( jeho matka ) zo sumy 35.000,- eur vyplatila kúpnu cenu 23.000,- eur za byt na ulici D. R. J.J. F. R.. Zo zostatkom sumy 12.000,- eur (okrem sumy 1.500,- eur ktorú investoval do bytu pôvodnej žalovanej) naďalej disponuje. Od januára 2016 žalobkyňa mala vedomosť, že peniaze z predaja bytu má on. Povedal jej, že keď sa bude vysporiadavať BSM, že jej ich dá. Ani jedna z podmienok pri darovaní nebola zakomponovaná do písomnej formy, bolo to len v ústnej forme. Vecné bremeno - právo bývania bývalej žalovanej v byte na Zámočníckej v Spišskej Novej Vsi bolo zapísané na bytovom družstve. Keď sa členské práva previedli na pána Č., vecné bremeno sa zrušilo. Dohoda medzi žalobkyňou ním a bývalou žalovanou bola taká, že byt sa predá, dar sa vráti a zostatok peňazí sa rozdelí. Keďže žalobkyňa zobrala všetok nábytok, povedal jej, že jej peniaze vyplatí pri vyporiadaní BSM. Tvrdil, že ich dcéra bola priamym svedkom toho, ako jeho matka bola napadnutá žalobkyňou. Matka sa nechcela nechať otĺkať a napádať žalobkyňou a tak sa v roku 2007 odsťahovala do mestského bytu. Po dohode so žalobkyňou, že sa jeho matke dar vráti, zohnal byt, peniaze z účtu hneď ako naň nabehli, matka fyzicky vybrala a dala mu ich aby s nimi disponoval. Bolo to zo súhlasom žalobkyne, s tým, že sa matke dar vráti, tým že sa je kúpi byt ( byt stál 23.000,- eur ) a rozdiel 12.000,- eur sa rozdelí medzi neho a jeho bývalú manželku. Sumu 12.000,- eur mal ku dňu rozvodu mal. Dohoda znela, že matke sa kúpi za 1-izbový byt, ktorí dostali darom 1-izbový, avšak nebola dohoda o tom, za akú cenu sa tento byt kúpi. V tej dobe to bol najlacnejší byt v Spišskej Novej Vsi. Matka v tomto byte nikdy nebývala, pretože byt bol v dezolátnom stave, bolo treba ho opraviť. V byte býva dcéra s priateľom a od novembra tam ide bývať syn, ktorý bude mať 18 rokov. Žiadal, aby sa do BSM zahrnula suma 12.000,- eur. Brat tiež má nárok na 1/3-inu bytu, čo bolo dohodnuté, čo aj uviedla vo svojom tvrdení žalobkyňa a pokiaľ by si nárokoval na túto hodnotu aj úrokmi, bola by to vysoká čiastka za toľké roky. Trval na tom, že k 04.04.2016 teda disponoval sumou 12.000,- eur. Keďže žalobkyňa deti z bytu vyhodila, chce, aby byt, ktorý je napísaný zatiaľ na jeho mamu, patril deťom.

34. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Navrhol vypočuť deti žalovaného v 1.rade, ktoré mu zavolali, že ich matka napadla pôvodnú žalobkyňu, ktorá je jeho matkou. Tým, že ju udrela spustila sa celá kauza ohľadom vrátenie daru. Tvrdil, že neboli dodržané podmienky darovania, pretože už 16 rokov čaká na vyplatenie 1/3-iny z bytu darovaného jeho matkou žalobkyni a žalovanému v 1. rade. V roku 2002 odišiel kvôli žalobkyni do ČR. Podľa neho si žalobkyňa nevážila že sa jeho matka starala o vnúčatá, aby ich rodičia mohli pracovať. Domov chodieval málokedy, avšak z času na čas matku navštívil a zistil, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, ku čomu prispela žalobkyňa svojim správaním. Zostal v šoku potom ako zistil, že brat sa vrátil do bytu kde nebolo nič a musel spať na holej zemi. Najskôr tvrdil, že nebol prítomní pri ničom avšak neskôr uvádzal, že bol prítomný pritom, keď matka

vyplácala bratovi peniaze, ktoré boli v obálke, neskôr tvrdil, že bol prítomný pri tom, keď žalovaný v 1. rade dával matke peniaze na vyplatenie bytu. Nevedel uviesť v akej výške mu ich vyplatila. Podľa neho byt bol zakúpený matke v rámci vrátenia daru za sumy 35.000,- eur. Neskôr uviedol, že suma 35.000,- eur bola suma, za ktorú sa zrealizoval prevod členských práv k bytu. V závere uviedol, že byt nepotrebuje, súhlasí s tým, aby v byte bývali deti žalobkyne a žalovaného v 1. rade a nechce vyplatiť podiel z dedičstva, teda nechce od brata nič.

35. Opatrovníčka žalovaného v 2. rade ustanovená súdom a to uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.: Bc. Daniela Chovancová na pojednávaní uviedla, že ako zástupca opatrovanca F. S.Š. nechápe, že žalobkyňa musela vedieť o zdravotnom stave jej opatrovanca, že trpí tretím stredným stupňom mentálneho postihnutia pričom DSS nemá žiadnu vedomosť o predaji nehnuteľnosti. Keď aj k niečomu došlo, jej chovanec nedostal ani cent, takže nechápe, čo od neho požadujú. Bola účastníčkou dedičského konania po neb. matke, zdedil pasíva aj aktíva a v rámci tohto dedičského konania bola spísaná dedičská dohoda. Žalovaný v 2. rade nebude nikdy byt ktorý zdedil užívať, pretože potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, takže sa dohodla so žalovaným v 1. rade na vyplatení dedičského podielu. Žalovaný v 1. rade prevzal na seba všetky pasíva po poručiteľke s tým, že ich bude splácať a následne sa táto suma odrátala z aktív. Dohodli sa na splátkovom kalendári. Dedičská dohoda bola zaslaná na tunajší súd na schválenie právneho úkonu - bol vydaný rozsudok, ktorý doposiaľ nie je právoplatný č.k. : -15. Žalovaný v 2. rade nebol zainteresovaný a nenadobudol žiadny finančný obnos.

36. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. - 220 zo dňa 28.02.2019 bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch pod č. I. a č. IV. a v rozsahu zrušenia vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Zrušený teda bol výrok I., ktorým súd žalovaných 1,2,3 ako právnych nástupcov a dedičov právnej predchodkyne T. K., nar. 27.11.1946 zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 11.500,- eur, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.500,- eur od 28.10.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrok IV. ktorým stranám sporu nárok na náhradu trov konania súd nepriznal. Výrok II. ktorým súd konanie čo do sumy 17.500,- eur zastavil a výrok III. ktorým v prevyšujúcej časti, čo do sumy 12.000,- eur žalobu zamietol nadobudli právoplatnosť, pretože neboli napadnuté odvolaním.

37. Predmetom konania je teda už len suma 5.500,- eur.

38. Suma 35.000,- eur bola hodnota bytu, ktorá bola prevedená na účet právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3 a ktorá bola pôvodne predmetom sporu, mínus 17.500,- eur - čo je 1/2 zo žalovanej sumy, ktorú žalobkyňa zobrala späť, takže súd čo do sumy 17.500,- eur konanie zastavil, mínus 12.000,- eur, suma o ktorej súd rozhodol, že v tejto časti žalobu zamieta, pretože o tejto sume konal súd v rámci vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. 39. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

41. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

42. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

43. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka a pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Je neprípustné, aby sa ktokoľvek obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

46. V danom prípade sa žalobkyňa domáha bezdôvodného obohatenia od právnych nástupcov žalovanej T. K. (bývalej svokry), tvrdiac, že získali na jej úkor z neplatného (vadného) právneho úkonu - akým je žiadosť právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3 o vrátenie daru - majetkový prospech. Súd sa musel v danom prípade vyporiadať s otázkou, či sa skutočne právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 na úkor žalobkyne bez akéhokoľvek dôvodu obohatila.

47. V konaní nebolo sporné uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 26.07.2000. Darovacia zmluva bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ( ako obdarovanými) a pôvodnou žalovanou ( ako darkyňou), na základe ktorej sa žalobkyňa a žalovaný v 1. rade ako obdarovaní stali dňom 21.08.2000 bezpodielovými spoluvlastníkmi jednoizbového bytu č.15, ktorý nadobudli spolu s vecným bremenom spočívajúcim v doživotnom bývaní a užívaní tejto nehnuteľnosti v prospech obdarovanej - právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3. Hodnota daru v prepočte na euro činila 4.503,- eur. Z vyjadrenia žalovaného v 3. rade vyplynulo, že darovanie bolo podmienené ústnou dohodou že obdarovaní mu vyplatia jeho podiel z bytu, ktorý bol predmetnom daru. Samotná žalobkyňa a žalovaný v 1. rade zhodne s tvrdením žalovaného v 3. rade uvádzali, že podmienkou darovania bolo, že vyplatia 1/3 z bytu žalovanému v 3. rade a tiež že darkyňu dochovajú.

48. Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorého pojmovými znakmi sú predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Bezodplatnosť je charakterizovaná tým, že za dar, nie je možné získať nič čo by malo majetkovú hodnotu. Darovanie nemôže byť ničím podmienené a úplne bezplatné a ak sú darcami manželia, môžu nadobudnúť predmet daru len do podielového spoluvlastníctva, teda nie je možné darovať manželom do BSM, lebo by tým došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd vezmúc v úvahu uvedené skutočnosti darovaciu zmluvu považuje v zmysle ( aj pre rozpor s ), t.j. pre absenciu podmienky jej bezplatnosti, ako aj preto, že vec darovaná manželom za trvania manželstva nemôže patriť do BSM, za absolútne neplatný právny úkon.

49. Právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3, ktorá mala darovať žalobkyni a žalovanému v 1. rade dar, predmetom ktorého bola nehnuteľnosť v hodnote 4.503,- eur dňa 07.09.2015 vyzvala obdarovaných na vrátenie daru z dôvodu nevhodného správania manželky ( zrejme manželky jej syna) voči jej osobe. Urobila tak v čase, kedy predmet daru obdarovaným vlastnícky nepatril, nakoľko dňa 21.02.2001 byt č. 15 predali Bytovému družstvu Spišská Nová Ves za kúpnu cenu 222.000,- Sk ( 7.369,- eur). Vklad vlastníckeho práva bol BD Spišská Nová Ves povolený dňa 28.06.2001.

50. Súd považuje výzvu na vrátenie daru - pokus o zmier za absolútne neplatný právny úkon z viacerých dôvodov. Jednak preto, lebo pokiaľ nedošlo k platnému darovaniu, nemohla sa právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 ako darkyňa dožadovať vrátenia daru. Ak by aj darovacia zmluva bola uzavretá platne, v tom prípade súd úkon darkyne, ktorým sa dožadovala vrátenia daru považuje za neurčitý, pretože nie je z neho dostatočne zrejmí subjekt voči ktorému výzva smeruje a dôvody z akých sa vrátenia daru dožaduje. Tiež nevhodné správanie nie je opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Darkyňa teda neuviedla konkrétne skutočnosti z ktorých by bolo zrejmé kým a tiež akým spôsobom k hrubému porušeniu mravov voči nej došlo. Aby darkyňa úspešne uplatnila svoje právo na vrátenie daru musela by preukázať že zo strany obdarovaných nešlo o akékoľvek nevhodné správanie nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné. Výzvu na vrátenie daru - pokus o zmier súd z vyššie uvedených dôvodov považuje za absolútne neplatný

právny úkon, ktorý nebolo možné konvalidovať ani súhlasom žalobkyne s tým aby peniaze za prevod práv a povinností spojených s členstvom v BD boli zaslané na účet pôvodnej žalovanej.

51. Darkyňa sa domáhala vrátenia daru dňa 07.09.2015. Je nutné upriamiť pozornosť na to, že vrátiť dar žiadala potom ako došlo k predaju bytu ( ktorý bol predmetom daru ) BD v Spišskej Novej Vsi, ako zaniklo vecné bremeno zapísané v LV č. XXXX spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností bytu číslo 15, ako sa spolu so žalobkyňou a žalovaným v 1. rade stala nájomcom družstevného bytu č. 23 na 4 poschodí, bloku č. XXX na ulici W. X R. J. F. R., ako uhradila v roku 2008 sumu 36.000,- Sk (1.195,- eur) na účet BD Spišská Nová Ves titulom nedoplatku, vďaka čomu Predstavenstvo BD Spišská Nová Ves zrušilo rozhodnutie, ktorým žalovaného v 1. rade vylúčilo z členstva ale najmä sedem rokov potom ako odišla z domácnosti žalobkyne a žalovaného v 1. rade bývať do bytu na ulici M. X R. J. F. R., z čoho je zrejmé, že v čase, kedy žiadala dar vrátiť pre nevhodné správanie sa osoby, ktorú označila ako manželku, voči jej osobe, s obdarovanými dlhodobo nežila v jednej domácnosti.

52. Súd konanie darkyne, ktorá žiadala o vrátenie daru po tak dlhej dobe, považuje len za reakciu na problémy, ktoré sa vyhrotili medzi jej nevestou ( žalobkyňou) a jej synom ( žalovaným v 1. rade) ako manželmi v roku 2015, nakoľko títo prerušili spolužitie od 01.07.2015, kedy sa žalobkyňa odsťahovala z bytu na ulici W. Č.. X R. J. F. R. do podnájmu, našla si priateľa ( t. č. manžela) a dňa 09.07.2015 podala návrh na rozvod manželstva pod spisovou značkou č. .

53. Obrana žalovaného v 1. rade spočívala v tom, že neexistuje žiadny právny dokument, ktorým by bolo preukázané, že členské práva k bytu boli prevedené na p. Č. v sume 35.000,- eur. Až na pojednávaní dňa 29.10.2019 začal tvrdiť, že na účet jeho matky bola táto čiastka pripísaná, ale pozostáva zo sumy 12.000,- eur za prevod členských práv a zostatok sumy ( 23.000,- eur ) bol poukázaný na jej účet z titulu zrušenia vecného bremena na byte, ktoré bolo zriadené v jej prospech.

54. Súd zistil, že dňa 02.12.2015 uzavreli žalobkyňa a žalovaný v 1. rade ako prevádzajúci a p. H. Č. ako preberajúci dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve a zostatkovej hodnoty v sume 2.572,19 eur k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v bytovom dome BD Spišská Nová Ves. Jednalo sa o byt č. 23 na 4 poschodí, bloku č. 319 na ulici Zámočníckej 1 v Spišskej Novej Vsi a následne dňa 21.12.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným 1 ako preberajúcim a p. H. Č. ako preberajúcim došlo k uzavretiu Dohody o úhrade ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v BD a prevod bytu do osobného vlastníctva. Na základe tejto dohody žalobkyňa a žalovaný 1, previedli všetky práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve na p. Č. za cenu 35.000,- eur, ktorý mal finančnú čiastku uhradiť na účet pôvodnej žalovanej t. č. právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by suma 35.000,- eur pozostávala z ceny za prevod aj z ceny za zrušenie vecného bremena. Žalovaný v 1. rade na podporu svojich tvrdení neprodukoval žiadne dôkazy, čím sa dostal do dôkaznej tiesne. Do dňa 29.10.2019, kedy na pojednávaní uviedol túto skutočnosť, neplatnosť dohody o úhrade ceny nenapádal, takže súd vyhodnotil jeho tvrdenie ako účelové a jeho návrh, aby mu súd umožnil oboznámiť sa s právoplatným rozhodnutím o prevode členských práv a povinnosti k bytu, zamietol.

55. Sporné v konaní bolo, či sa právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 skutočne na úkor žalobkyne obohatila. Samotná žalobkyňa totiž uvádzala, že súhlasila s tým, aby úhrada ceny za prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve bola zložená na účet právnej predchodkyne žalovaným 1,2,3 s tým, že neskôr sa finančné prostriedky prerozdelia medzi ňu a žalovaného v 1. rade. Nepoprela, že od svokry vedela, že táto peniaze dala žalovanému v 1. rade. Už v rozvodovom konaní v januári 2016 žalobkyňa kolíznej opatrovníčke maloletého syna pri šetrení pomerov v jej domácnosti uviedla, že žalovaný v 1. rade si peniaze z bytu, ktorý predali ponechal a tvrdil to aj žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade. Pre súd však bolo dôležité vyjadrenie pôvodnej žalovanej z ktorého vyplynulo, že koncom roka 2015 došlo medzi ňou, žalobkyňou a žalovaným v 1. rade k dohode na základe ktorej finančné prostriedky z prevodu ich členských práv k bytu č. 23 na nového nájomcu vo výške 35.000,- eur boli poukázané na jej účet, ako alternatíva za vrátenie ňou požadovaného daru. Žalobkyňa svoj súhlas potvrdila podpisom na Dohode o úhrade ceny za prevod práv a povinností s členstvom v bytovom družstve a prevod bytu do osobného vlastníctva kde je presne, zreteľne a jasne uvedené číslo účtu, na ktorý sa poukázala celá trhová cena za prevod práv k bytu. Tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v

3. rade vypovedali, že ich matka si zakúpila jednoizbový byt, čo považovala za vrátenie daru a zvyšok peňazí dala žalovanému v 1. rade.

56. Keďže k platnému darovaniu nikdy nedošlo, právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3, si bezdôvodne nárokovala na finančné prostriedky v sume 35.000,- eur, ktoré jej prišli na účet, avšak na ktoré nemala právny nárok, pričom žalobkyňa žila vo vedomí, že peniaze potom ako dôjdu na účet právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3 sa rozdelia medzi ňu a jej t.č. už bývalého manžela rovnakým dielom.

57. V priebehu konania žalobkyňa zobrala čiastočne žalobu späť čo do sumy 17.500,- eur a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom zmysle, aby žalovaní 1,2,3 ako právni nástupcovia a dedičia právnej predchodkyne T. K., F.. XX.XX.XXXX boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 17.500,- eur, s 5% úrokom u omeškania ročne zo sumy 17.500,- eur od 23.03.2015 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa vyjadril, akou sumou disponoval ku dňu rozvodu manželstva ( sumou 12.000,- eur) a aká suma bola vložená do bytu jeho matky ( suma 23.000,- eur), takže žalovaní 1,2,3 sú v spore pasívne legitimovaný.

58. Súd zistil, že skutočne na účet právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3 bola prevedená so súhlasom žalobkyne a žalovaného v 1. rade suma 35.000,- eur, ktorú nadobudli manželia ( žalobkyňa a žalovaný v 1. rade) za trvania manželstva prevodom práv a povinností k družstevnému bytu. Žalobkyňa sa domáha po čiastočnom späťzvatí len 1/2 z tejto sumy teda sumu 17.500,- eur. Nakoľko došlo len k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumy 17.500,- eur súd o zmene žalobného návrhu rozhodol tak, že ju nepripustil a zároveň žalovaných 1,2,3 vyzval, či so späťzvatím žaloby čo do sumy 17.500,- eur súhlasia. Keďže žalovaní 1,2,3 so späťvzatím žaloby čo do sumy 17.500,- eur súhlasili, súd v tejto časti konanie zastavil.

59. V konaní bolo preukázané, že za peniaze, ktoré žalobkyňa a žalovaný v 1. rade nadobudli za trvania manželstva z prevodu členských práv a povinností k DB, si zakúpila právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 byt č. 1 na ulici H.. D. X R. J. F. R. v sume 23.000,- eur. Nakoľko právny nárok na vrátenie daru od žalobkyne a žalovaného 1 právnej predchodkyne žalovaných 1,2,3 nevznikol, zakúpením tejto nehnuteľnosti sa pôvodná žalovaná v neprospech žalobkyne bezdôvodne obohatila.

60. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného v 1. rade, že byt, ktorý si zakúpila právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 za 23.000,- eur dňa 10.02.2016 bol ekvivalentom bytu darovaného právnou predchodkyňou žalovaných 1,2,3 žalobkyni a žalovanému v 1. rade v roku 2000 za 4.503,- eur, takže ak by samotné darovanie ale aj prejav darkyne ktorým sa domáhala vrátenia daru boli platnými právnymi úkonmi, v čase kedy sa vrátenia daru domáhala ( t. j. 07.09.2015), nehnuteľnosť už obdarovaní nevlastnili, takže by mala právna predchodkyňa žalovaných 1,2,3 právo na peňažnú náhradu len vo výške zodpovedajúcej hodnote daru v okamihu zrušenia darovacej zmluvy.

61. Súd žalobu žalobkyne zamietol čo do sumy 12.000,- eur, pretože z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplynulo, že ku dňu rozvodu manželstva so žalobkyňou tieto finančné prostriedky existovali, doposiaľ ich má k dispozícii a stali sa predmetom vyporiadania BSM ( doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. ), čo žalobkyňa nenamietala.

62. Žalovaní 1,2,3 nadobudli uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 92, zo dňa 28.10.2016 dedičstvo po nebohej T. K. a to každý z nich po 1/3 - ine v pomere k dedičstvu. Všeobecná hodnota majetku poručiteľky činila 27.390,90 eur, pričom hodnota bytu činila 27.000,- eur. Výška dlhov poručiteľky činila 6.816,70 eur, takže čistá hodnota dedičstva, ktoré nadobudli žalovaní 1,2,3 činila 20.574,20 eur. Každý z dedičov ( žalovaných 1,2,3) tak nadobudol 1/3 zo sumy 20.574,20 eur t. j. majetok v hodnote 6.858,06 eur a do výšky zdedeného majetku prišli na nich dlhy poručiteľky. Nič na veci nemení skutočnosť, že tak žalovaný v 2. rade, ako aj žalovaný v 3. rade byt ktorý nadobudli v podielovom spoluvlastníctve nebudú nikdy užívať, či už z objektívnych dôvodov na strane žalovaného v 2. rade, alebo z vôle žalovaného v 3. rade, ktorý byt nepotrebuje a súhlasil s tým, aby byt obývali deti žalobkyne a žalovaného v 1. rade bez vyplatenia podielu z dedičstva. Na záver je nutné uviesť, že smrťou darkyne, ktorá síce za života urobila prejav smerujúci k vráteniu daru, avšak tento prejav bol neurčitý a preto neplatný, zaniklo jej dedičom ( žalovaným 1,2,3) právo domáhať sa vrátenia daru, nakoľko právo domáhať sa vrátenia daru je osobitným právom darcu.

63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalovaným 1,2,3 uložil povinnosť titulom vydania bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni sumu 5.500,- eur s poukazom na to, že predmetom konania bolo pôvodne vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 35.000,- eur. Právoplatne bolo rozhodnuté súdom prvej inštancii ohľadom sumy 29.500,- eur, ktorá pozostáva zo sumy 17.500,- eur o ktorej súd rozhodol tak, že konanie o nej zastavil ( žalobkyňa zobral v tejto časti žalobu späť) a sumy 12.000,- eur, do výšky ktorej bola žaloba žalobkyne zamietnutá, pretože uvedená suma patrí do BSM, nakoľko žalovaný v 1. Rade s touto sumou ku dňu rozvodu manželstva disponoval ( 35.000,- eur mínus 17.500,- eur, mínus 12.000,- eur je 5.500,- eur). Ak by súd rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných 1,2,3 v sume 11.500,- eur, došlo by zo strany súdu k prekročeniu predmetu konania o sumu 6.000,- eur (17.500,- eur, plus 12.000,- eur plus 11.500,- činí 41.000,-).

64. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

65. Podľa citovaného ustanovenia súd priznal žalobkyni i úroky z omeškania a to od 28.10.2016 t.j. odo dňa kedy žalovaní 1,2,3 nadobudli podiel z dedičstva. Výška úrokov z omeškania bola určená v zmysle vládneho nariadenia č. platného v čase omeškania žalovaných 1,2,3, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaní 1,2,3 sa dostali do omeškania dňa 28.10.2016, kedy úroková sadzba ECB predstavovala 0,00 %. Preto boli žalobkyni priznané úroky vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej istiny a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

66. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

68. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

69. Žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná a zavinila, že konanie bolo čiastočne zastavené a čiastočne zamietnuté ( celkovo do sumy 29.500,- eur). Jej úspešnosť predstavovala percentuálne 15,72%. Tiež žalovaní 1,2,3 neboli v konaní plne úspešní. Aj keď ich úspešnosť bola vyššia ako úspešnosť žalobkyne 68,56% ( 84,28% - 15,72%) trovy konania si neuplatnili, súd preto rozhodol tak že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.