Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Y. D., I. XXX, I., proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená: 1/ Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Župné nám. 13, Bratislava, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, 3/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom: Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -1244 zo dňa 22.05.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , o sudcoch a prísediacich a vecne tým, že žalobou podanou na súde prvej inštancie sa žalobkyňa domáhala voči Ministerstvu spravodlivosti SR o určenie skončenia pracovného pomeru a náhrady škody podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci. Vec bola vedená pod sp. zn. . Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 20.04.2011 bol nárok žalobkyni o náhradu škody podľa vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

3. Vzhľadom na skutočnosť, že k žalobkyňou namietaným úkonom došlo v dlhšom časovom rozpätí od r. 2002 až do súčasnosti, v zmysle prechodných a záverečných ustanovení je potrebné rozlíšiť obdobie v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia, resp. ku konaniu orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorých mala byť spôsobená škoda, a to pre určenie právneho predpisu, v režime ktorého bude uplatnený nárok na náhradu škody posudzovaný.

4. Činnosť notárskeho úradu JUDr. Milana Rovňáka pri spísaní notárskych zápisníc osvedčujúcich priebeh valných zhromaždení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. zo dňa 04.10.2001, č. z. NZ 158/01 N 172/01, a zo dňa 05.06.2002, č. z. NZ 169/02 N 182/02, spadá do obdobia pred účinnosťou V zmysle o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení platného a účinného v čase spísania predmetných notárskych zápisníc notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Subjektom zodpovedným za vznik škody v dôsledku výkonu činnosti

podľa notárskeho poriadku je leda príslušný notár. V tomto konaní žalovaná Slovenská republika by bola pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o náhradu škody spôsobenej notárom pri výkone verejnej moci až podľa úpravy účinnej od 01.07.2001, teda od účinnosti , a v tejto časti tak žaloba nesmeruje proti pasívne vecne legitimovanému subjektu.

5. Vzhľadom na uvedené rozdelenie pôsobnosti orgánov príslušných konať v mene štátu vo veciach náhrady škody a na rozsah žalobkyňou namietaných úkonov a rozhodnutí orgánov verejnej moci je Ministerstvo spravodlivosti SR príslušné vyjadriť sa a zastupovať štát len vo vzťahu ku skutočnostiam spadajúcim do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu príslušného konať v mene štátu. Zo žalobkyňou uvádzaných skutočností, v dôsledku ktorých jej mala vzniknúť škoda, je tak žalovaná 1/ príslušná vyjadriť sa k namietanému uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. , ktorým Okresný súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá má za následok vznik škody, vznik škody/ujmy a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a vznikom škody. V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že bola splnená podmienka vydania rozhodnutia a jeho následného zrušenia pre nezákonnosť, že žalobcovi vznikla škoda, a tiež, že táto škoda by nebola vznikla, keby v príslušnom konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz ojej existencii. Rovnako tak v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom, a práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu. Žalovaná 1/ je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a z tohto dôvodu žiada návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.

6. Za nezákonné rozhodnutie označila žalobkyňa o.i. uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. , ktorým okresný súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. Uvedené rozhodnutie však nespĺňa znaky ne, keďže toto nebolo po nadobudnutí právoplatnosti príslušným orgánom, teda nadriadeným súdom, ako nezákonné zrušené, pričom týmto záverom je súd rozhodujúci o náhrade škody v zmysle viazaný. Žalobkyňa taktiež nie je aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle a nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody uvádzanej žalobkyňou a uvedeným rozhodnutím. Príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, Či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Okresný súdu Trenčín rozhodol o zrušení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. v zmysle v znení neskorších predpisov, uznesením zo dňa 06.02.2009, pričom podnet na zrušenie spoločnosti bol iniciovaný v r. 2008. Výmazom spoločnosti z obchodného registra ku dňu 18.05.2009 mala žalobkyni vzniknúť ujma v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN - -185, ktorým jej bola priznaná náhrada mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru v spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. Rozsudok o povinnosti nahradiť žalobkyni mzdu za obdobie od 28.10.2002 do 31.12.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2006. Od uvedeného dňa sa tak žalobkyňa mohla proti spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. domáhať splnenia tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo i návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2006 urobila. Nie je preukázané, či v exekučnom konaní vedenom na ex. úrade JUDr. Pavla Činčuru pod sp. zn. Ex 352/06 došlo k vymoženiu aspoň časti pohľadávky žalobkyne, avšak z jej podaní je zrejmé, že exekúcia bola už v čase jej začatia (upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.10.2006) neúspešná. Pohľadávka žalobkyne voči spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. vyplývajúca z rozsudku tak bola už v čase začatia

exekučného konania nevymožiteľná. V konečnom dôsledku to vyplýva i z rozhodnutia súdu, ktorý rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie, z čoho je zrejmé, že spoločnosť nedisponovala žiadnym majetkom, z ktorého by mohli byť veritelia spoločnosti v procese likvidácie spoločnosti uspokojení. Medzi uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2009, sp. zn. , a vznikom žalobkyňou tvrdenej škody tak nie je daná žiadna príčinná súvislosť. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že ak by nedošlo k zrušeniu spoločnosti MH APPOLLONIA, a.s. mohla by si úspešne uplatniť svoje nároky voči uvedenej spoločnosti, ktoré majú predstavovať časť náhrady škody uplatnenej v tomto konaní. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu príslušníkov policajného zboru, orgánov Ministerstva vnútra SR a orgánov prokuratúry ak nezákonnosti ich rozhodovania pri vybavovaní viacerých podnetov žalobkyne na začatie trestného stíhania, resp. na preskúmanie postupu a rozhodnutí orgánov polície a prokuratúry, žalovaná 1/ poukazuje na skutočnosť, že súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní a zákonnosť rozhodnutí v ňom vydaných, pokiaľ nie je príslušnými orgánmi konštatované porušenie zákona v činnosti uvedených orgánov. Orgánom dohľadu nad zákonnosťou trestného konania pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je v zmysle príslušný dozorujúci prokurátor. Činnosť príslušníkov a orgánov policajného zboru podlieha taktiež dohľadu a kontrolnej právomoci nadriadených orgánov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Až na základe príslušnými subjektmi konštatovaného nesprávneho úradného postupu týchto orgánov je potom možné v konaní o náhradu škody posúdiť, či uvedené konanie malo za následok vznik škody, za ktorú by bolo potrebné poskytnúť náhradu. V zmysle poslednej úpravy žalobného petitu zo dňa 01.06.2011 sa žalobkyňa domáha od žalovaných zaplatenia 3.000.000,-EUR a náhrady trov právneho zastúpenia titulom náhrady ušlej mzdy, ušlého zisku, vecnej škody, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, zadosťučinenia atď., spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci. Z uvedeného petitu, ako ani z obsahu samotnej žaloby a jej doplnení, však nie je zrejmé aká časť z požadovanej sumy pripadá na náhradu ušlej mzdy, aká časť predstavuje ušlý zisk, náhradu vecnej škody a ďalších uplatňovaných nárokov, ako ani akým spôsobom mal žalobkyni tvrdený ušlý zisk, skutočná škoda a ďalšie uplatňované nároky vzniknúť. Rovnako ničím neodôvodnená a nepreukázaná je i samotná výška požadovanej náhrady v sume 3.000.000,-EUR.

7. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 žalobkyňa vyčíslila jednotlivé položky tvoriace majetkovú ujmu uplatnenú v predmetnom konaní, a to v prípade ušlej mzdy na sumu120.716 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% vo výške 18 783 Eur, odvody za zamestnanca do zdravotnej a sociálnej poisťovne vo výške 18 722 Eur, trovy konania 18 722 Eur, nezúčtovaná záloha 649 Eur, ušlý zisk po zdanení 3.304 783 Eur, výška vecnej škody 154 252 Eur, SSU 83 563 Eur, nemajetková ujma 83 563 Eur, trovy trestného konania 1484 Eur, trovy obhajoby 928 Eur, spolu 3.874 612 Eur. Podaním zo dňa zo dňa 19.09.2014 žalobkyňa opätovne rozšírila svoj nárok na náhradu škody. Súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 rozhodol o pripustení zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby na sumu 4.308 682 Eur.

8. Generálna prokuratúra SR ako orgán, na základe uznesenia súdu, oprávnený zastupovať žalovanú v predmetnom spore sa k žalobe vyjadril na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, ktorým žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na argumentáciu MV SR v písomnom vyjadrení k žalobe. Súčasne poukázala nato, že ani jedna zo skutkových okolností uvádzaných žalobkyňou a predbežne prerokovanou nezakladá jej oprávnenie ako i povinnosť žalovanú v predmetnom konaní zastupovať s výnimkou nárokov súvisiacich s nezákonným trestným konaním vedeným na Okresnom súde v Piešťanoch sp.zn. v rámci ktorého súd na základe podanej obžaloby žalobkyňu uznal vinnou pre prečin ohovárania. Rozsudok bol následne zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. -396 zo dňa 17.02.2011. Súčasne namietal premlčanie nároku ako aj skutočnosť, že predmetné nezákonné rozhodnutie nebolo predbežne prerokované v zmysle a nasl.

9. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody v majetkovej a nemajetkovej sfére titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa na základe výzvy súdu podaním doručeným súdu dňa 18.05.2011 špecifikovala skutkové okolnosti a právne skutočnosti o ktoré opiera uplatnený nárok a to: a) Trestné konanie vedené pod sp.zn. v rámci ktorého bolo rozhodnutie prvostupňového súdu - Okresného súdu v Piešťanoch zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -396, ktorým bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená, t.j. nezákonné rozhodnutie,

b) Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -46 zo dňa 06.02.2009, ktorým súd nezákonne rozhodol o zrušení spoločnosti MH APPOLONIA a.s. bez likvidácie, c) nezákonne napísané NZ NZ č. 158/01, N 172/01 a NZ 169/02, N 182/02 vyhotovené na notárskom úrade v Piešťanoch, notárom JUDr. Milanom Rovňákom, d) prieťahy v konaní orgánov činných v trestnom konaní, e) zneužitie právomoci verejného činiteľa, f)diskriminácia v oblasti zamestnania sa ako nezákonne obvinenej. 9.1. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobkyňa v priebehu konania niekoľkokrát menila. V pôvodnej žalobe si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 500.000 Eur. V podaní, ktorým doplnila žalobu, doručenom súdu 18.05.2011, žiadala priznať celkovo, bez bližšej špecifikácii, náhradu škody vo výške 3 miliónov Eur. Záverom súd uznesením zo dňa 19.09.2014, bez ďalšieho, pripustil zmenu žaloby a rozšírenie nároku na sumu 4.308.682 Eur.

10. Vzhľadom k tomu, že nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy žalobkyňa opiera o skutkové okolnosti ku ktorým došlo v rôznom časovom období a za účinnosti rôznych právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátnej správy a moci pri výkone verejnej moci, súd posudzoval oprávnenosť nároku žalobkyne z hľadiska splnenia zákonných podmienok vo vzťahu ku každej právnej skutočnosti spôsobilej, podľa tvrdenia žalobkyne, vyvolať škodu a založiť zodpovednostný vzťah štátu za túto škodu individuálne, podľa príslušnej právnej normy. 10.1. Podľa zák.č. 58/69 Zb. ako i podľa základnou podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je jeho predbežné prerokovanie pred príslušným orgánom oprávneným zastupovať štát v konaní o náhradu škody podľa vyššie uvedených zákonov. Bez splnenia tejto podmienky súd nie je oprávnený nárok prerokovať, nakoľko predbežné prerokovanie nároku je procesnou podmienkou a jej nedostatok bráni tomu, aby súd vo veci konal. V prípade zák.č. 58/69 Zb. sa povinnosť prerokovať nárok na náhradu škody sa nevzťahovala na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 10.2. Žalobkyňa založila do spisu listinný dôkaz o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 02.12.2008. Z písomného vyjadrenia žalobkyne ( písomné podanie doručené súdu dňa 18.05.2011) vyplýva, že pôvodne si nárok žalobkyňa uplatnila na MF SR, ktoré následne žiadosť žalobkyne postúpilo MS SR ako orgánu oprávnenému nárok prerokovať a to dňa 04.12.2008. Na MV SR bola žiadosť podaná dňa 12.03.2009. Z obsahu žiadosti predloženej žalobkyňou v konaní nie je jednoznačne zrejmé na základe akých skutkových a právnych okolností sa žalobkyňa domáhala náhrady škody. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobkyňa uvádza nasledovné: „V zmysle štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci: a, nezákonným rozhodnutím d, nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že mi vznikla škoda v občianskom súdnom konaní vinou sudcu a taktiež mi spôsobil škodu orgán Policajného zboru, žiadam o uspokojenie mojej požiadavky. 1. Podľa o sudcoch a prísediacich pri výkone svojej funkcie je sudca nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností, zistených v súlade so zákonom. V mojom prípade to tak nebolo. Aj napriek tomu, že mám právoplatný a vykonateľný rozsudok, finančná čiastka, ktorú mi spoločnosť MH APPOLLONIA bola zaviazaná uhradiť, mi doposiaľ vyplatená nebola. Bola síce začatá exekúcia, avšak pohľadávka vymožená nebola, nakoľko na adrese, ktorá je uvedená ako sídlo spoločnosti sa žiadna spoločnosť nenachádza a ani sa vôbec nikdy nenachádzala. Som toho názoru, že uvedený stav bol zapríčinený tak liknavosťou vyšetrovateľov konajúcich vo veciach trestného činu podvodu, vedomým zakrývaním podvodov kolektívu A. W. Š., zločineckej skupiny zo Senice a Myjavy, v ktorej figurovali bývalí policajti a kukláči, ako aj prieťahmi Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. a . Môj prípad riešil sudca, ktorý bol úplatný a ktorému neskoršie minister P. pozastavil činnosť. Dňa 26.3.2004 môj právny zástupca JUDr. Ján Chmelo osobne podal na Krajský súd v Trnave písomnú žiadosť o informáciu, v akom štádiu sa nachádza konanie v uvedenom spise, nikto mu neodpovedal. V mesiaci júni 2004 JUDr. Chmelo urgoval telefonicky prieťahy v konaní, bolo mu oznámené, že zákonný sudca má pozastavenú činnosť a veci, ktoré má pridelené, budú prerozdeľovať iným sudcom. Po uplynutí roku od podania opätovne žiadal JUDr. Chmelo nariadenie pojednávania, resp. rozhodnutí vo veci. Taktiež návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 12.12.2002, aby bolo žalovanému (a.s. Ml, Appollonia) zakázané prevádzať finančné prostriedky zo všetkých účtov tak, aby na týchto účtoch bola ponechaná čiastka minimálne 1 322 000 Sk v môj prospech, uznesením -37 Okresný súd

Piešťany zamietol čím ma sudca poškodil, pretože zločinecká skupina na Záhorí s bývalým kukláčom a bývalým policajtom Š. vyvŕtali zámky na výrobnej hale, odcudzili podvodne majetok spoločnosti a exekútor mi teraz vinou policajtov a sudcov nemôže vymôcť exekúciu na základe poverenia Okresným súdom Senica vedeného pod č. XXXXXXXXXX z roku 2006. Orgány v trestnom konaní nepostupovali v súlade so zákonom. Policajti S., M. W. A. spolupracovali s uvedenou zločineckou skupinou zo Senice a Myjavy, nepostupovali v trestnom konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci, ale postupovali tak, a zakryli podvody tejto skupiny. Konkrétnejšie o činnosti týchto policajtov uvádzam v prílohe. V tejto súvislosti spomeniem aj nesprávny úradný postup policajtov. V roku 2001 bolo počas víkendu vykradnutých viacero firiem v Piešťanoch na Partizánskej ulici (neobjasnené), napr. je spoločnosti MH Appollonia vylomili zámky na viac ako 5 kanceláriách. Z pokladne, za ktorú s ja bola hmotne zodpovedná, bolo odcudzených viac ako 100 000 Sk a z môjho zamknutého písacieho stola bolo odcudzené značné množstvo stravných poukazov. Napriek tomuto som vôbec nebola policajtami vypočutá. A. mi iba dovolil napísať na papier, koľko som mala peňazí v pokladni a množstvo stravných poukazov. Pri výsluchu v roku 2003 som policajta S. upozornila, že si myslím, že aj s vykradnutím firmy môže mať niečo spoločné A., lebo ním privedený SBS-kár niekoľko dní pred krádežou si podozrivo prezeral dvor budovy, ako aj kancelárie. Policajt S. nepripustil možnosť, že toto vykradnutie má na triku zločinecká skupina - S. Š.. Po tomto upozornení ma začali prenasledovať holohlaví muži v čiernych bundách. Od júna 2004 začali odo mňa pýtať 163 424.50 Sk a vyhrážať sa mi likvidáciou ako aj likvidáciou môjho syna, ak im to nezaplatím

- príloha. Podplatili daňové kontrolórky a tieto podvodne doúčtovali nerealizované predaje výrobkov a podvodne dorubili DPH aby A.W. neplatil DPH z firmy Minimax, lebo si neoprávnene uplatnil DPH na vstupe a ja som to napadla. Na moje sťažnosti (opravné prostriedky v súlade s na vydané uznesenia o zastavení trestného stíhania) dozorujúci prokurátor O.. S. W. O.. Š. nepostupovali v zmysle zákona. Nepreskúmavali zákonnosť rozhodnutí týchto policajtov, len m oznámili, že moje sťažnosti boli zamietnuté z dôvodu podania sťažnosti neoprávnenou osobou. Myslím si, že ak som bola poškodená, ak mám právoplatný rozsudok, ak mám originál akcie, ak mám plnú moc bez obmedzenia, overenú notárom, tak by som asi oprávnenou osobou mala byť keď k tomu bolo treba napr. nejaké iné plnomocenstvo na zastupovanie napr. pred súdmi alebo trestnom konaní, mal by ma na to niekto upozorniť, mal si ho niekto pýtať, majiteľ akcií by mi takéto plnomocenstvo z USA poslal. Policajti a sudcovia ma svojím konaním poškodili. 2.Voči rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní som sa nemohla brániť cestou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V mojom prípade 1 trestné oznámenie policajt S. rozdelil na veľa šetrení. Urobil to zámerne, aby som v uvedenom trestnom oznámení pri riešení napr. daňových podvodov, podvodov s majetkom, podvodov s akciami... nevystupovala ako poškodená. Urobil to preto, aby prokurátor nemusel vyhovieť mojím sťažnostiam na uznesenia, v ktorých písal totálne nezmysly, ale aby prokurátor mi poslal vyjadrenie, že sťažnosť bola podaná neoprávnenou osobou. Sťažnosti na policajtov odmietol riešiť OR PZ O.. S. I., aj riaditeľ D. Z. O.. U. B.. Prokurátorka O.. S.Á. ma odporučila na príslušnú zložku Ministerstva vnútra SR. Riaditeľ Prezídia PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície moje podanie len vzal na vedomie, vôbec sa neunúval konať. Viceprezident Z. O. S. ma osobne ubezpečil o doriešenie odškodnenia, nariadil konať vedúcemu oddelenia Z.. O., žiaľ, bol zbavený funkcie. Taktiež minister P.U. začal konať, žiaľ, odišiel z vlády. O.. D. - riaditeľ inšpekcie MV vzhľadom k tomu, že robil riaditeľa PZ v Piešťanoch a bol nadriadeným policajtom v Piešťanoch, nechcel konať proti týmto policajtom a moju sťažnosť opätovne vrátil na prokuratúru. Generálna prokuratúra mi poradila dať trestné oznámenie na policajtov - toto A.. D. riešila tak, že ma ani raz nevypočula, ani si odo mňa nepýtala listinné dôkazy. Aby som sa voči jej rozhodnutiu nemohla odvolať na vojenskú prokuratúru, tak 10 policajtov v Piešťanoch vymyslelo, ako ma zastaviť. Krivo ma obvinili a obžalovali.“ 10.3.V samotnej žalobe, predovšetkým v jej doplnení, žalobkyňa relevantné skutkové okolnosti upresňuje, za príčinu vzniku škody označuje aj iné súvisiace skutkové okolnosti, avšak nesporným faktom je, že zo strany orgánov zastupujúcich žalovanú táto skutočnosť nebola namietaná a vo svojich písomných stanoviskách sa k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne vyjadrili. Preto súd v rámci konania posudzoval opodstatnenosť nároku žalobkyne s poukazom na ňou v konaní označené nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup.

11. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, za nezákonné rozhodnutie žalobkyňa označila rozhodnutie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia v súvislosti s trestným konaním vedeným na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn.3T 28/2008 v rámci ktorého bola žalobkyňa odsúdená, rozsudok bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. , ktorým bola zrušená spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. bez likvidácie. Vzhľadom k tomu, že k vydaniu rozhodnutí, ktoré žalobkyňa označila za nezákonné došlo

v čase platnosti a účinnosti súd posudzoval oprávnenosť nároku na základe splnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade trestného konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn. nezákonným rozhodnutím nie je rozsudok Okresného súdu V Piešťanoch sp.zn. zo dňa 03.02.2010, nakoľko rozsudok i napriek tomu, že bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave rozsudkom zo dňa 17.02.2011 č.k. a žalobkyňa bola spod obžaloby oslobodená, bol zrušený na základe riadneho opravného prostriedku a preto nespĺňa podmienku podľa a to právoplatného rozhodnutia zrušeného alebo zmeneného pre nezákonnosť príslušným orgánom. Za nezákonné rozhodnutie je preto možné považovať uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS:ORP-474/OVK-SE-2006 zo dňa 21.12.2006, voči ktorému žalobkyňa podala sťažnosť dňa 29.12.2006 a v súvislosti s ktorým pripadá do úvahy zastúpenie žalovanej v predmetnom spore Generálnou prokuratúrou SR nakoľko podľa zákona je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody v prípade, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a podal vo veci obžalobu, od 1.januára 2013 Generálna prokuratúra SR, pričom na zmenu orgánu konajúceho v mene štátu súd v takomto prípade prihliadne z úradnej povinnosti s tým, že všetky účinky úkonov procesnoprávneho a hmotnoprávneho charakteru zostávajú zachované ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp.zn.8 Cdo 289/2014). V prípade uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -46 zo dňa 06.02.2009, ktorým bola spoločnosť MH APPOLONIA, a.s. zrušená bez likvidácie, toto nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle citovaného ust. , nakoľko toto nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku a navyše žalobkyňa v konaní o zrušení spoločnosti nevystupovala ako procesná strana, nebola účastníkom predmetného konania a preto súd prijal argumentáciu žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie pre podanie žaloby o náhradu škody podľa Vo vzťahu k obom rozhodnutiam, ktoré žalobkyňa označil za nezákonné uplatnila náhradu škody vo forme majetkovej a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 4.162 875 Eur, žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody síce vyčíslila, avšak nedoložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, neuniesla dôkazné bremeno a preto súd vo vzťahu náhrady škody k nezákonnému rozhodnutiu zamietol.

12. Pokiaľ ide o činnosť notárskeho úradu O.. A. X.D. pri spísaní notárskych zápisníc osvedčujúcich priebeh valných zhromaždení spoločnosti MH APPOLONIA, a.s. zo dňa 04.10.2001, č. z. NZ 158/01 N 172/01, a zo dňa 05.06.2002, č. z. NZ 169/02 N 182/02, v tomto smere súd prijal argumentáciu žalovanej ktorá poukázala na to, že činnosť notárskeho úradu spadá do obdobia pred účinnosťou V zmysle o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení platného a účinného v čase spísania predmetných notárskych zápisníc notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Subjektom zodpovedným za vznik škody v dôsledku výkonu činnosti podľa notárskeho poriadku je leda príslušný notár. V tomto konaní žalovaná, Slovenská republika, by bola pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o náhradu škody spôsobenej notárom pri výkone verejnej moci až podľa úpravy účinnej od 01.07.2001, teda od účinnosti , a v tejto časti žaloba nesmeruje proti pasívne vecne legitimovanému subjektu a preto žalobu súd aj v tejto časti zamietol.

13. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi činnými v trestnom konaní prieťahmi v konaní, najmä pokiaľ ide o postup a rozhodovaciu činnosť orgánov polície a prokuratúry , v tejto časti uplatneného nároku prichádza do úvahy zastúpenie žalovanej MV SR ako i GP SR. Prieťahy v konaní v zmysle možno subsumovať pod nesprávny úradný postup. Podľa zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd v civilnom konaní sám o sebe nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonávaných úkonov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.2005, sp. z.n. , uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 2.2.2004, sp. zn. ) a preto ani nemá oprávnenie vyjadrovať sa k hodnoteniu postupu orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu, že tieto nekonali s dostatočným urýchlením,

čím vznikli prípadne neodôvodnené prieťahy. Vo vzťahu k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je súd toho názoru, že toto porušenie práva je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR, ktorý vždy s poukazom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu po zhodnotení základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníka, postup súdu) konštatuje, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd prvého stupňa nemá kompetenciu, ani v konaní o náhrade škody podľa preskúmavať, resp. zisťovať zbytočné prieťahy. Správnosť tohto názoru súd opiera o logický výklad, že ak by prvostupňový súd vo veci náhrady škody podľa mohol posudzovať postup iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, došlo by k situácii, kedy by prvostupňový súd posudzoval postup iných všeobecných súdov a to i súdov vyššieho stupňa napr. Krajského súdu. Najvyššieho súdu SR, čo je podľa názoru súdu neprípustné (možnosť porušenia inštančného princípu). Ak by kompetenciu preskúmavať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okrem Ústavného súdu SR mali aj iné orgány, znamenalo by to, že to isté konanie v rovnakom čase by boli oprávnené preskúmavať čo do porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rôzne orgány, s rôznym stupňom hierarchie (mohlo by dôjsť k viacerým rozhodnutiam, viacerých orgánov o rovnakej otázke porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo vyvoláva zmätočnosť). V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že samotnej ochrany práv sa možno domáhať využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ods.l SR a či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR. je kompetentný preskúmavať v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavný súd SR. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že Slovenská republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ktoré majú prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Keďže čl. 6 ods.l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nárok na náhradu škody pre prípad porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neupravuje, súd vychádza z platných vnútroštátnych predpisov. Uvedený názor súdu podporuje novela s účinnosťou od 01.01.2013, ktorá v taxatívne vymedzuje z akých podkladov súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu pri zbytočných prieťahoch v konaní má vychádzať, t.j. z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže žalobca podľa nepredložil o existencii prieťahov rozhodnutie Ústavného súdu SR ani rozhodnutie oprávneného orgánu tak ako je vyššie špecifikované; v tejto súvislosti súd žalobu o náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, ale neuplatnil si nárok na náhradu nákladov súd mu s poukazom na zásadu efektívnosti a hospodárnosti konania nárok na náhradu nákladov konania nepriznal.

15. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a priznal jej nemajetkovú ujmu vo výške 4.592.550,73 €. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa , a Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal celou žalobou a všetkými dôkazmi, že ako strana sporu nebola riadne zastúpená a že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím prišlo k porušeniu jej práva na spravodlivé konanie. Ďalej žalobkyňa uvádza, že súd nemal pri rozhodovaní úplný súdny spis, súd odmietol priradenie spisu a exekučného spisu. Žalobkyňa v rámci svojho rozsiahleho odvolania opätovne sumarizuje celú chronológiu konania a opätovne uvádza ňou tvrdený skutkový stav veci a pridržiava sa ňou doposiaľ v konaní tvrdených námietok.

16. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a má za to, že žalobkyňa neuviedla žiadny relevantný odvolací dôvod a zastávame názor, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanoveniami príslušným právnych predpisov po riadnom zistení skutkového stavu veci, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalovanej súd

žiadne procesné predpisy vedenia konania v zmysle alebo písm. b) neporušil.

17. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný 3/, ktorý ma za to, že sa s tvrdeniami žalobkyne nemožno súhlasiť, pričom konštatuje, že ide len o opätovné uvádzanie tých istých skutočností bez uvedenia konkrétnych porušení zákona v postupe prvostupňového súdu. Súd prvej inštancie vec posúdil správne tak po skutkovej ako aj po právnej stránke, pričom rozsudok možno vyhodnotiť ako riadne odôvodnený. V časti nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie pre prečin ohovárania sme súdu zaslali vyjadrenie, že navrhovateľka Zdenka Konečná podala žalobu predčasne, a to bez predbežného prerokovania svojho nároku na príslušnom orgáne - Generálnej prokuratúre SR. Uvedenú skutočnosť namietala aj Generálna prokuratúra SR 16.06.2011, sp. zn. XV/2 Spr. 37/11-5, pričom poukazovala na to, že nárok nebol predbežne prerokovaný. Žalovaný 3/ má za to, že sa s ním ako so žalovaným nemalo ani konať, nakoľko sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.03.2018 uviedla, že si voči Generálnej prokuratúre SR neuplatňuje žiadne nároky a netrvá, aby s týmto subjektom bolo na strane žalovaného ďalej konané.

18. K vyjadreniu žalovaného 2/, sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá nesúhlasí s tvrdením žalovanej 2/ o nedostatku súdu prvej inštancie na hodnotenie postupu orgánov činných v trestnom konaní a, tvrdenia, že o nezákonnosti rozhodnutia rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.

19. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v súvislosti s predbežným prerokovaním náhrady škody uvádza, že uvedené nebola povinná žiadať od GP SR, nakoľko žiadosť žalobkyňa podala na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

21. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

22. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

23. Odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyňou uplatneného práva. Žalobkyňa v rámci svojho odvolania neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( ).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, / a / náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).