Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-44-2019.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: SKAT mont s.r.o., IČO: 46 465 138, Štefánikova 3163, Bardejov, zastúpeného: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Bardejov, proti žalovanému: Ján Bálint, IČO: 41 694 716, Bučany 581, zastúpenému: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Trnava, o 2.850 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36 Cb 26/2018-94 z 20. februára 2019 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.850 € ako zmluvnej pokuty za to, že žalovaný porušil povinnosť zo zmluvy o výkone prác z 12. augusta 2015 tým, že nenastúpil na dohodnutú prácu, a II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ podpísali 12. augusta 2015 zmluvu o výkone prác, ktorou sa žalovaný za odplatu zaviazal osobne vykonávať pre žalobcu zváračské a montážne práce na potrubných trasách v termíne od 24. augusta do 13. septembra 2015. Pokiaľ zhotoviteľ nedodrží záväzok vykonávať práce v dohodnutom termíne a čase, zaviazal sa uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 300 € za každý deň nenastúpenia do práce (čl. VIII ods. 1). Žalovaný v dohodnutý deň do práce nenastúpil, pretože už od 21. augusta 2015 trpel vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré mu vo výkone týchto prác bránili. Tento zdravotný stav považoval za dostatočne preukázaný lekárskymi správami viacerých lekárov (všeobecného aj odborného). V dôsledku toho nedoplnil dokazovanie vyžiadaním (ďalšieho) potvrdenia o práceneschopnosti od všeobecnej lekárky a Sociálnej poisťovne, potvrdenia o vykonaných úkonoch od zdravotnej poisťovne a preverenie, či žalobca požiadal o vydanie formulára A1 u Sociálnej poisťovne.
4. Z takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie predovšetkým právne uzavrel, že zmluva z 12. augusta 2015 je zmluvou o dielo v zmysle § 536 Obch. zák., keďže žalobca aj žalovaný boli v čase jej uzavretia podnikateľmi a týkala sa ich podnikateľskej činnosti. Preto sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že ide o zastretú pracovnú zmluvu. V dôsledku toho považoval dohodu o zmluvnej pokute v čl. VIII ods. 1 zmluvy za prípustnú, považoval ju však za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Toto ustanovenie totiž bezbreho sankcionovalo porušenie povinností žalovaného, ktorému v nastúpení prác bránila vážna a objektívna prekážka - nepriaznivý zdravotný stav.
5. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že v konaní vznikla závažná pochybnosť o zdravotnom stave žalovaného, preto navrhol vyžiadanie ďalších dôkazov, ktoré však súd nevykonal. Lekárske správy považuje za nedôveryhodné, takže súd mal vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy. Rozhodnutie totiž záviselo od nesporného preukázania zdravotných problémov žalovaného v auguste 2015, pričom súd pochybnosti v tomto smere neodstránil a napriek svojmu názoru prihliadal len na správy predložené žalovaným. Pre žalobcu je nepochopiteľné tvrdenie, že žalovaný si nenárokoval dávky nemocenského poistenia, ak si ako živnostník platil nemocenské poistenie a v čase svojej práceneschopnosti bol bez prostriedkov. Žalovaný nepožiadal o dávky preto, lebo nastúpil k inému objednávateľovi za výhodnejších podmienok.
6. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Práceneschopnosť žalovaného vyplývala z ním predložených potvrdení a nie je zrejmé, čo iné sa dalo zistiť z ním navrhovaných dôkazov od tej istej lekárky. Nepravdivé je tvrdenie, že chorobu simuloval, keďže z potvrdení lekárov tieto choroby jasne vyplývajú. O dávku žalovaný nepožiadal, pretože by bola príliš nízka. Nie je zrejmé, aké nové skutočnosti by navrhované dôkazy priniesli.
7. Žalobca v odvolacej replike v podstate zotrval na svojich námietkach z odvolania.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie v odseku 33 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov strán, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.
10. Žalobca vo svojom odvolaní namieta v podstate to, že z vykonaných dôkazov sa nedalo jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný bol v období 24. augusta až 13. septembra 2015 skutočne práceneschopný. V dôsledku toho potom súd prvej inštancie mal vykonať ďalšie ním navrhované dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti. Z takto formulovaných odvolacích námietok je zrejmé, že žalobca v prvom rade nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie a s jeho záverom, že z nich vyplýva nepriaznivý zdravotný stav žalovaného. Z toho ale plynie, že aj odvolací súd sa musí najskôr zaoberať otázkou, či doteraz vykonané dokazovanie skutočne neposkytuje dostatočnú oporu pre záver o tom, že tento zdravotný stav je dokázaný. Podľa § 191 C. s. p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010).
11. V prerokúvanej veci žalovaný preukazoval svoje zdravotné problémy od počiatku konania viacerými potvrdeniami. Prvým bolo potvrdenie MUDr. G. W. (č. l. 53), že žalovaný bol 21. augusta 2015 vyšetrený na „NEU - UP“ (zrejme ambulancia urgentného príjmu neurologického oddelenia) pre bolesti krížov, bola mu podaná infúzna liečba, analgetiká a odporučený kľudový režim. V ten istý deň zaznamenala vyšetrenie aj všeobecná lekárka MUDr. N. Z., čo potvrdila výpisom z lekárskej dokumentácie (č. l. 53/p. v.). Po pojednávaní 30. novembra 2018, na ktorom súd vyjadril názor, že otázka zdravotných problémov žalovaného zostáva sporná, bolo predložené ďalšie potvrdenie MUDr. O. D., neurologičky Fakultnej nemocnice Trnava - neurologickej príjmovej ambulancie o tom, že žalovaný bol v roku 2015 pravidelne preliečený infúznou terapiou kvôli algickým (bolestivým) stavom a z rovnakého dôvodu bol aj PN od 21. augusta 2015, takže nebol spôsobilý vykonávať prácu zvárača. Podľa odvolacieho súdu tieto potvrdenia nevzbudzujú žiadne zásadné pochybnosti ohľadom svojej správnosti či pravosti. Rovnako ako súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo by sa mali považovať za nedôveryhodné. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by boli celkovo traja (!) lekári ochotní vystaviť potvrdenie o zdravotných problémoch a vyšetrení žalovaného, ak by tieto problémy nemal a tieto vyšetrenia by sa nekonali, a z akého dôvodu by sa práve kvôli žalovanému vystavovali rizikám spojeným s vystavením nepravdivých potvrdení. Žalobca vo svojom odvolaní inak ani neuviedol žiadne konkrétne dôvody, kvôli ktorým by súd týmto potvrdeniam nemal veriť. Odvolací súd sa tak stotožňuje s hodnotením týchto potvrdení súdom prvej inštancie a s jeho záverom, že z nich je dostatočne dokázané to, že žalovaný od 21. augusta 2015 až do 3. septembra 2015 mal zdravotné problémy, ktorému mu bránili nastúpiť dohodnutú prácu zvárača podľa zmluvy z 12. augusta 2015.
12. V dôsledku toho je potom správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonať ďalšie navrhnuté dôkazy. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. vždy súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, je však povinný v nadväznosti na svoje právne závery vysvetliť, prečo ten či onen navrhnutý dôkaz netreba vykonať. Súd môže odoprieť vykonanie dôkazu v zásade vtedy, ak skutočnosť, ktorá sa má týmto dôkazom dokázať, už je presvedčivo dokázaná inými dôkazmi, alebo nie je z hľadiska rozhodnej právnej normy podstatná (má sa ňou dokazovať skutočnosť, ktorá netvorí hypotézu právnej normy, z ktorej sa vyvodzuje žalovaný nárok). Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov je dostatočne dokázaný dôvod, kvôli ktorému žalovaný nenastúpil na výkon prác a ktorý súd prvej inštancie považoval za dôvod nepriznania zmluvnej pokuty. Za daných okolností je potom správne jeho rozhodnutie nevykonávať dôkazy, ktorých cieľom malo byť len dokazovanie tých istých skutočností, teda skutočnosti, či žalovaný mal tvrdené zdravotné problémy alebo nie. Okrem toho, návrhy žalobcu na dokazovanie sa v skutočnosti týkali dodržania formálnych postupov pri práceneschopnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, nie objektívnej otázky, či žalovaný mal alebo nemal tvrdené zdravotné ťažkosti. Vystavenie potvrdenia o práceneschopnosti (zrejme na tlačive vystavenom Sociálnou poisťovňou) je podstatné len vtedy, ak treba práceneschopnosť hlásiť Sociálnej poisťovni, nie vždy v prípade zdravotných problémov. To isté platí aj pre neskôr prednesený návrh žiadať potvrdenie o nemocenských dávkach zo Sociálnej poisťovne, ktorými by sa zistilo len to, či žalovaný žiadal tieto dávky (sám priznal, že nie), ale nie, či aj skutočne mal svoje zdravotné problémy. Je pravdou, že vyžiadanie potvrdení zo zdravotnej poisťovne o zdravotných výkonoch mohlo byť relevantné, ako však už bolo uvedené, vykonanie tohto dôkazu by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by z už vykonaných dôkazov nebolo možné urobiť si dostatočné presvedčenie o zdravotnom stave žalovaného.
13. Súd prvej inštancie zmluvu z 12. augusta 2015 posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a dohodu v čl. VIII ods. 1 ako dohodu o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto závery žalobca v odvolaní nenapadol. Rovnako však nenapadol ani právny záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zmluvnej pokute v cit. ustanovení je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže je príliš široká a bezbrehá a postihuje aj prípady, kedy žalovaný nenastúpil do práce z dôvodov objektívnych zdravotných problémov. Žalobca v odvolaní napadol len skutkový záver o tom, že by žalovaný tieto problémy mal, nie však uvedené právne závery ohľadom neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute. Pretože podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nemôže tieto právne závery podrobiť odvolaciemu prieskumu a musí z nich vychádzať. Odvolací súd teda musí vychádzať z toho, že ak žalovanému bránil v nastúpení prác nepriaznivý zdravotný stav, nie je možné voči nemu uplatňovať zmluvnú pokutu, pretože to odporuje dobrým mravom. Keďže odvolací súd zistil, že skutkový záver súdu prvej inštancie o existencii nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného je správny, je potom konzekventne správny aj záver súdu
prvej inštancie, že voči nemu v tomto prípade nemožno uplatňovať zmluvnú pokutu podľa čl. VIII ods. 1 zmluvy z 12. augusta 2015.
14. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď nárok žalobcu na túto zmluvnú pokutu nepriznal a žalobu z tohto dôvodu zamietol. Preto odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho vecne správny rozsudok v celom rozsahu potvrdil (výrok I).
15. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania (výrok II).
16. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.