Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/59/2006

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. E. XXX, XXX XX D. C., právne zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Generali Česká pojisťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956 konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 69.079,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť MAURAPOUL, s.r.o., Gen. Svobodu 1012/23, 059 71 Ľubica, IČO: 31 659 845, žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 21.04.2006 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 69.079,99 eur s príslušenstvom z titulu plnenia z poistnej zmluvy a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného Česká poisťovňa Slovensko, a. s. uzavrel dňa 14.11.2003 poistnú zmluvu okrem iného aj na poistenie hnuteľných vecí proti živelným nebezpečenstvám v poistnej sume 33.193,92 eur, poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám v poistnej sume 574.254,80 eur a poistenou vecou bol hotel F. D. C. XX. Tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX došlo k živelnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo ku škode na hoteli, poškodeniu strechy, okien a iných vecí, pričom túto udalosť oznámil žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod č. XX XX XXX XXX dňa XX.XX.XXXX. Ešte predtým, než boli následky tejto udalosti odstránené, dňa XX.XX.XXXX došlo k ďalšej živelnej udalosti, ktoré bola taktiež nahlásená žalovanému. Následne boli vykonané čiastočné opravy firmami G. H.- DREVOKS, so sídlom Jaseňová 3220/14, Žilina, IČO: 40944921, ktorej uhradil za vykonané práce sumu 12.077,13 eur a firmou RSAMP, s. r. o., so sídlom Republiky 30, Žilina, IČO: 36409804, ktorej za vykonané práce uhradil sumu 2.172,54 eur, spolu 14.249,68 eur. Žalovaný mu poistné plnenie napriek nahláseniu poistných udalostí doposiaľ neuhradil, ale podal na neho trestné oznámenie z dôvodu, že chcel od neho neoprávnene vylákať sumu 7.103,50 eur. Po vyčíslení škody odborníkom z oblasti stavebníctva žiadal, aby mu žalovaný zaplatil celkovo sumu 69.079,99 eur, pretože v dôsledku jeho nečinnosti sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Nakoľko mu žalovaný doposiaľ škodu neuhradil, žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na požadované plnenie spolu s úrokmi z omeškania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení nesúhlasil s nárokom žalobcu, pretože podľa neho škoda nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Zároveň uviedol, že vo veci bolo začaté trestné

stíhanie, a preto navrhoval prerušenie konania podľa do skončenia trestného stíhania.

4. Uznesením č. k. -69 zo dňa 08.06.2010 súd prerušil konanie vo veci žalobcu voči žalovanému, a to až do doby právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. na Okresnom súde v Kežmarku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2010.

5. Krajský súd Prešov v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. rozsudkom č. k. -998 zo dňa 19.01.2022, právoplatným dňa 19.01.2022 podľa , , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Kežmarok v celom rozsahu. Na základe obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v I., B. J., trvale bytom D. C., K. XXX, L. H., uznal vinným, že ako konateľ firmy MAURAPOUL, s. r. o., so sídlom ul. A. Kmeťa č. 6, Michalovce, na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX účinnej od XX.XX.XXXX, uzatvorenej s Českou poisťovňou Slovensko, a. s., so sídlom ul. Plynárenská č. 7/C, Bratislava, týkajúcej sa poistenia nehnuteľnosti - hotela F. M. D. C., číslo popisné XX/XXX, okr. H., ktorého vlastníkom je spoločnosť MAURAPOUL, s. r. o., Michalovce, proti živelným nebezpečenstvám, dňa XX.XX.XXXX v D. C., okr. H., predložil pracovníkovi Českej poisťovne Slovensko, a. s. oznámenie vzniknutej škody na majetku v hoteli F., ku ktorej malo dôjsť počas živelnej pohromy - víchrice zo dňa XX.XX.XXXX a v súvislosti s likvidáciou škody, ktorá mala byť spôsobená na objekte nehnuteľnosti, predložil poisťovni faktúru č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX od spol. RSAMP s. r. o. Žilina na sumu 65.450,- Sk a faktúru č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX od firmy G. H. - DREVOKS Žilina na sumu 363.835,- Sk, pričom tieto práce mali byť vykonané uvedenými subjektmi ako oprava škôd na nehnuteľnosti vzniknutých po víchrici dňa XX.XX.XXXX, avšak dodanie 9 ks okien vyúčtované vo faktúre G. H. - DREVOKS č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 115.514,50 Sk a práce vyúčtované vo faktúre spoločnosti RSAMP s. r. o. vo výške 65.450,- Sk nesúvisia s poistnou udalosťou zo dňa XX.XX.XXXX a okná boli objednané, materiál použitý a práce vykonané ešte pred dňom XX.XX.XXXX, na základe čoho Česká poisťovňa Slovensko, a. s., Bratislava po zistení týchto skutočností a po uplatnení si poistného plnenia zo strany obžalovaného, poistné plnenie nevyplatila a tak škoda v sume 180.964,50 Sk (6.006,92 eur) spôsobená nebola, teda vykonal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a spôsobiť tak väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005. Podľa Tr. zákona s použitím čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd upustil od potrestania obžalovaného a podľa zamietol odvolanie okresného prokurátora.

6. Podaním doručeným súdu dňa 18.12.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania podľa a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v danej veci ide o spor, ktorý je vedený na súde už od roku 2006. Do podania žaloby a ani počas obdobia trvania sporu zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu plneniu a naviac zo strany žalovaného nedošlo ani k žiadnemu relevantnému rozhodnutiu v súvislosti so šetrením predmetných poistných udalostí, ktoré sú predmetom sporu. Žalovaný podal na neho len trestné oznámenie, a keďže v tom čase bol konateľom spoločnosti MAURAPOUL, s. r. o., tak dôsledkom toho bolo prerušenie tohto konania. Samotné trestné konanie bolo značne zdĺhavé a ukončené až v roku 2022. Poukázal aj na to, že od podania žaloby uplynulo 17 rokov a počas tej doby sa jeho zdravotný stav značne zmenil a toho času už s ohľadom na dĺžku a priebeh konania ako aj s ohľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav bol nútený prijať rozhodnutie, že berie žalobu v celom rozsahu späť. Podľa neho na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to či už s poukazom na jeho zdravotný stav a vek (t. j. osobné pomery žalobcu), povahu a okolnosti sporu (t. j. dĺžka konania a charakter prejednávanej veci), ako aj podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.01.2024 súhlasil so zastavením konania, avšak navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol postupom podľa a priznal mu plnú náhradu trov konania, nakoľko podľa neho tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žaloba bola od počiatku nedôvodná, čo vyplynulo aj z trestného stíhania,

ktorého výsledkom bolo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k žalobcovi a uplatnená pohľadávka bola v celom rozsahu fiktívna.

8. Podľa zákona , žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu späť a žalovaný s jej späťvzatím súhlasil, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení I. výrokom konanie zastavil.

12. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

13. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Súd zastavil konanie vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý ako dominus litis je oprávnený disponovať s predmetom sporu. Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je ustanovená v , pričom vychádza zo zásady procesného zavinenia strany na zastavení konania. 15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

16. Výnimku z úpravy obsiahnutej v tak upravuje ustanovenie . Súd môže vždy zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov, pretože priamo zo zákona mu vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie sa jej nedotkne.

17. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Ako už súd uviedol, musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada

trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: neprimeraná tvrdosť, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem. V danom prípade takéto dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Vzhľadom na zistené skutočnosti vyplývajúce zo spisu, ale aj z rozhodnutia súdu v trestnom konaní má súd za to, že sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia , keď síce uloženie povinnosti žalobcovi ako strane sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, nahradiť trovy konania by zodpovedalo , avšak na druhej strane tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V tu súdenom spore dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v povahe a okolnostiach samotného sporu, konkrétne v okolnostiach, ktoré viedli žalobcu k súdnemu uplatneniu nároku, a to skutočnosť, že v čase podania žaloby mal žalobca za to, že jeho žaloba je dôvodná v ňom uplatnenom nároku, nakoľko mal uzavretú poistnú zmluvu, nastali poistné udalosti, ktoré riadne žalovanému nahlásil, a preto očakával, že z jeho strany dôjde k poistnému plneniu. Spor bol vedený od roku 2006 až v podstate doposiaľ, pričom zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu relevantnému plneniu, len k podaniu trestného oznámenia na neho ako konateľa spoločnosti MAURAPOUL, s. r. o. Následne bolo toto konanie prerušené v dôsledku vedenia trestného konania pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005, z ktorého bol síce žalobca ako obžalovaný uznaný za vinného, avšak súd upustil od jeho potrestania. Trestné konanie prebiehalo od roku 2006 do roku 2022.

20. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach trval na tom, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a žalobcom uplatnená pohľadávka je fiktívna, čo vyplynulo aj z trestného konania. Súd si dovolí nesúhlasiť s tvrdením žalovaného a naopak má za to, že z vykonaného dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že žalobcom nebolo oprávnene uplatnené poistné plnenie minimálne vo výške 180.964,50 Sk (6.006,92 eur), z čoho vyplýva, že oprávneným mohlo byť poistné plnenie uplatnené vo výške 248.321,- Sk (8.242,75 eur), z celkovej nim uplatnenej sumy poistného plnenia (t. j. žalovanej sumy) vo výške 429.286,-Sk (14.249,68 eur) Na tomto mieste súd cituje aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. -998 zo dňa 19.01.2022, cit.: „V predmetnej veci k dokonaniu trestného činu nedošlo, pretože Česká poisťovňa - Slovensko, a. s., poistné plnenie nevyplatila, aj keď obžalovaný urobil všetko preto, aby poisťovňu uviedol do omylu a aby mu táto v dôsledku toho poistné plnenie vyplatila. Orgány činné v trestnom konaní, ale ani súd však náležite nezisťovali, či v dôsledku víchrice z XX.XX.XXXX na poistenom objekte hotela F. predsa len nevznikla nejaká škoda, na ktorú sa poistenie vzťahuje a či teda spoločnosť MAURAPOUL, s. r. o., zastúpená obžalovaným nemá nárok aspoň na časť poistného plnenia a v akom rozsahu. Aj keď je z vykonaných dôkazov zrejmé, že dodanie okien a výstavba vikierov so žiadnou poistnou udalosťou priamo nesúviseli, tak zároveň zo svedeckých výpovedí G. H. z XX.XX.XXXX a B. N. a N. O. zo XX.XX.XXXX vyplýva, že časť strechy hlavného objektu hotela víchricou dňa XX.XX.XXXX poškodená bola. Keďže nebolo bez dôvodných pochybností preukázané v akom rozsahu obžalovaný uplatnil nárok na poistné plnenie za poškodenie strechy víchricou neoprávnene, tak mu nie je možné v tomto rozsahu vytknúť, že sa snažil vylákať poistné plnenie. Podľa svedeckej výpovede G. H. a jeho faktúry č. XX/ XXXX a súpisu, s opravou a prekontrolovaním strechy súvisí z ním fakturovanej sumy suma 248.321,- Sk. Na strane druhej je nepochybné, že si obžalovaný neoprávnene uplatnil nárok na poistné plnenie v sume 180.964,50 Sk, ktorá pozostáva z dodania 9 ks okien v sume 115.514,50 Sk a z výstavby vikierov fakturovaných spoločnosťou RSAMP s.r.o. v sume 65.450,- Sk (z výpovedí H. a N. síce vyplýva, že H. fakturoval okrem okien aj materiál potrebný na vikiere, ale nie je možné zistiť v akej sume).

Na základe uvedeného teda možno ustáliť, že z celkovej obžalovaným uplatnenej sumy poistného plnenia 429.285,50 Sk, nebolo oprávnene obžalovaným uplatnené poistné plnenie minimálne vo výške 180.964,50 Sk.“

21. Je preto nepochybné, že žaloba žalobcu bola podaná minimálne v časti sumy 248.321,- Sk, t. j. 8.242,75 eur dôvodne, avšak uplynutím 17 rokov od jej podania, je potrebné dať aj za pravdu žalobcovi, že vzhľadom na dĺžku a priebeh celého konania, aktuálnu dôkaznú situáciu, ako aj vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav a jeho osobné pomery, keď už v čase podania žaloby bol starobným dôchodcom a jeho jediným príjmom bol len starobný dôchodok, na základe čoho mu súd uznesením č. k. -34 zo dňa 02.08.2007 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a samotný postoj žalovaného, nemalo význam trvať na podanej žalobe. Avšak okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu jeho nároku na súde, neboli svojvoľné, pretože tento v rozhodnom čase nemal inú možnosť domôcť sa voči žalovanému svojho práva.

22. Keďže nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, ktorej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, hoci si ho uplatnila a aby neodporovalo dobrým mravom, preto sa súd zaoberal aj posúdením dopadu nepriznania náhrady trov konania voči žalovanému. Z dostupných zdrojov (finstat.sk) mal preukázané, že zisk po zdanení žalovaného ako právnickej osoby, poisťovne v roku 2021 bol vo výške 100 004 000,- eur, a tak súd ani v tomto smere nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, naopak má za to, že ich nepriznanie nebude voči žalovanému neprimerane tvrdé.

23. V závere súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 18.01.2012, cit.: „Predmetné ustanovenie ( )umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) [teraz najmä a ] a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie (teraz ) neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

24. Súd má za to, že v predmetnej veci sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré považuje za zákonne a z hľadiska spravodlivosti akceptovateľné, aby si žalovaný hradil vlastné trovy sám. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadol súd na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníkov v konaní (podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu), na povahu a okolnosti sporu (keď toto konanie z dôvodu vedenia trestného konania trvalo 17 rokov, čím sa oslabila aj dôkazná situácia žalobcu) a napokon i na to, ako by sa využitie zákonnej možnosti nepriznania náhrady trov konania dotklo oprávneného účastníka, t.j. žalovaného, ktorý je právnickou osobou, poisťovňou s vlastným ziskom.

25. Vzhľadom k uvedenému o trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže mal za to, že uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi by bolo neprimerané a na druhej strane nepriznanie náhrady trov konania nebude zásahom do majetkovej sféry žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.