Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Co-32-2019.pdf
PDF · 141.11 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. cesta XXX/XX, XXX XX Zvolenská Slatina, zastúpeného Občianskym združením Centrum správnej pomoci, so sídlom Gemerská 2, 821 08 Bratislava, IČO: 50 401 718, proti žalovanému 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, žalovanému 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenému spoločnosťou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12Csp/125/2017-418 zo dňa 6. novembra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 12Csp/125/2017-418 zo dňa 6. novembra 2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.
III. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12Csp/125/2017-418 zo dňa 6. novembra 2018 prvou výrokovou vetou žalobu v celom rozsahu zamietol, druhou výrokovou vetou priznal žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a treťou výrokovou vetou priznal žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 10.07.2017 sa voči žalovanému 1/ a 2/ domáhal určenia, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0403835424 zo dňa 10.06.2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ je absolútne neplatná, určenia, že úver zo dňa 10.06.2009 poskytnutý žalovaným 1/ žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov ako neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, určenia, že právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. V-1606/09 sú neplatné. Ďalej sa domáhal určenia, že právne úkony dražobníka - žalovaného 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. 63, k.ú. VV, obec VV, okres Liptovský Mikuláš, parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parc.č. 184/7 - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc.č. XXX/X a stavby súpisné číslo XXX na parc. č. XXX/X
rodinný dom (ďalej len „nehnuteľnosti“), vo vlastníctve žalobcu v X/X sú neplatné. D. žiadal rozhodnúť, že žalovaný 1/ na príkaz súdu vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating, aby si žalobca mohol zobrať iný úver a priznať finančné zadosťučinenie žalobcovi vo výške 1.000,-- Eur.
3. Preskúmaním veci súd prvej inštancie mal za to, že na daný vzťah vzniknutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0403835424 zo dňa 10.06.2009 (ďalej len „zmluva o úvere“), t.j. uzavretej v roku 2009 sa vzťahuje zákon č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a nie zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ako to určuje odkaz k § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a z tohto dôvodu považoval za potrebné žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenie zástupkyne žalobcu, že predmetnú zmluvu o úvere aj napriek tomu, že bola uzavretá v roku 2009 treba posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v našom právnom poriadku platí zákaz retroaktivity a nemožno skorší právny vzťah posúdiť podľa neskoršieho predpisu. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu z pojednávania zo dňa 09.10.2018, že žiada spotrebiteľský vzťah posúdiť aj podľa § 137 písm. c) CSP nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku, nakoľko spotrebiteľský vzťah je možné posúdiť len podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Spotrebiteľské právo je upravené v užšom slova zmysle v Zákone o spotrebiteľoch, v širšom slova zmysle v Občianskom zákonníku. Zákon č. 258/2001 Z.z. sa vzťahoval na spotrebiteľské zmluvy do 20.000,- Eur. Žalobca a jeho spoludlžníčka, nebohá manželka žalobcu, si zobrali úver u žalovaného I/ v čiastke 45.400,- Eur, a preto tento zákon sa na uvedenú spotrebiteľskú zmluvu nevzťahoval.
4. Súd prvej inštancie preskúmal žalobu žalobcu v zmysle žiadosti, že zmluva je neplatná s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 43a Občianskeho zákonníka a § 49a Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právny úkon, ktorý uskutočnili strany sporu bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V konaní nebolo preukázané, že by takáto sloboda vôle absentovala. Návrh na výsluch svedkýň L.. L. S. a L.. V. O., pracovníčok žalovaného I/ súd prvej inštancie nepripustil vzhľadom na dĺžku doby, kedy bola uzatváraná úverová zmluva, a to v roku 2009, do rozhodnutia vo veci samej v roku 2018. Pri množstve zmlúv a každodennej práci by si svedkyne nepamätali uzatvorenie konkrétnej úverovej zmluvy, a preto súd prvej inštancie takýto návrh považoval za nadbytočný. Nemal za to, že by úverová zmluva odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo sa priečila dobrým mravom. Mal za to, že v čase keď bola zmluva o úvere uzatváraná, bola v súlade so zákonom, neobchádzala ho a nepriečila sa dobrým mravom. Následne choroba úverovej dlžníčky, nebohej manželky žalobcu a jej smrť nemá vplyv na dobré mravy pri uzatváraní úverovej zmluvy v roku 2009. Kontraktačná povinnosť je splnená v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva nebola spochybňovaná v čase jej uzavretia, k spochybňovaniu úverovej zmluvy došlo až v roku 2017 po vyhlásení mimoriadnej splatnosti keď banka, teda žalovaný 1/, žiadala uhradiť dlh. Mal za to, že právny úkon je platný. Žalobca neuskutočnil právny úkon v omyle a v čase uzatvorenia zmluvy bol právne spôsobilý na právne úkony. Omylu sa žalobca začal dovolávať až v tomto súdnom konaní. Tvrdenie, že v bode 2, 3, 4, 5, 6 úverovej zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky, pretože neboli individuálne vyjednané súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané. Taktiež nepovažoval za hodnoverné tvrdenie žalobcu, že zmluva bola predtlačená, formulárová a nemohol ovplyvniť jej obsah a jej podmienky. Obchodné podmienky, na ktoré odkazujú body 2, 5, 6 sú prístupné na pobočke žalovaného 1/, tieto sa nepodpisujú. Poskytnutie údajov dražobnej spoločnosti súd prvej inštancie nepovažoval za pochybenie, nakoľko táto povinnosť vyplýva zo zmluvy o záložnom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 30.01.2018, že zaplatil 21.741,10 Eur a že dlhuje 2.419,94 Eur bolo vyvrátené na ďalších pojednávaniach kde bol dlh na pojednávaní dňa 01.06.2018 vo výške 44.372,31 Eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.02.2017 bolo žalobcovi doručované na adresu Y. XX, R. Z., ktorú aj v čase podania žaloby mal uvedenú v žalobe. Žalobca nespochybnil na pojednávaní dňa 09.10.2018, že mu oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo doručené, preto súd prvej inštancie mal za to, že táto podmienka je platná. Právna zástupkyňa žalobcu považovala právne úkony záložného veriteľa za neplatné, pridržiavala sa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho, že bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý bol nepravdivý, trestné stíhanie za trestný čin znalca žalobca nepodal. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách má znalecký posudok trvácnosť jedného roka, môže dôjsť k opakovanej dražbe, preto žiadal o tomto petite žaloby rozhodnúť. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ nebol spochybnený znalecký posudok podnetom na trestné stíhanie znalca, považuje sa za
platný. Od dobrovoľnej dražby bolo upustené, preto riziko, že dôjde v budúcnosti k dobrovoľnej dražbe súd prvej inštancie nepovažoval za smerodajné, preto v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka považoval tento petit za nesmerodajný. Zástupkyňa žalobcu finančné zadosťučinenie 1.000,- Eur na pojednávaní dňa 01.06.2018 nezdôvodnila. Na pojednávaní dňa 06.07.2018 jej bola uložená 15 dňová lehota na vyčíslenie finančného zadosťučinenia 1.000,- Eur, z akého dôvodu ho uplatňuje a doloženie judikátov k finančnému zadosťučineniu, zmluvy o dražbách. Na pojednávaní dňa 09.10.2018 opísala, že si uplatňuje finančné zadosťučinenie, avšak konkrétnu výšku nezdôvodnila.
5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú upravené neprijateľné zmluvné podmienky. V § 53 ods. 5 je uvedené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 1 ods. 2 Smernice 93/2013 spotrebiteľskému prieskumu nepodliehajú tie zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia. Ak je v zmluve nejaké dojednanie, ktoré je kópiou alebo premietnutím zákonnej úpravy, tak nemôže súd povedať, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože sa jedná o zákonnú úpravu, kde prijateľnosť nastolil priamo zákonodarca. Ak sa žalobca domáha určenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky umožňujúcej predčasne zosplatniť úver, súd prvej inštancie považoval za potrebné jednoznačne povedať, že sa jedná o zmluvnú obdobu ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia je výslovne dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Za žiadnych okolností nie je možné zmluvné dojednanie o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ sa žalobca dovolával ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že cieľom zákonodarcu bolo vylúčiť rôzne peňažné postihy, neprimerané postihy. Žalobu súd prvej inštancie považoval za materiálne nevykonateľnú. Čo sa týka dôkazného prostriedku, znaleckého posudku z roku 2008, stanovenie hodnoty predmetu dražby nepovažoval za dôvod pre nadobudnutie dražby. Nebolo jasné, ako by mohol byť znalecký posudok zo 16.11.2016 s jednoročnou lehotou použitý v dražobnom procese voči žalobcovi. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka prikazuje veriteľovi v spotrebiteľskom vzťahu, aby pohľadávku zabezpečenú záložným právom uspokojil v rámci dobrovoľnej dražby. Pochybenie žalovaného 1/ je vo vyhlásení o predčasnej splatnosti kde sú citované bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok, platných od 01.01.2015. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere boli iné produktové obchodné podmienky. Tak žalobca ako aj žalovaný 1/, 2/ tieto produktové obchodné podmienky nedoložili. Na internete sa nenachádzali, nachádzali sa iba podmienky od 01.01.2016. To, že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti na ne odkazuje, nemá vplyv na to, že mimoriadna splatnosť doručením žalobcovi nastala. Dohodnutá úroková sadzba 5,99 % ročne nie je neprimeraná. Neznamená, že bola dohodnutá na rok, ale ročné percentuálne úročenie zmluvy o úveroch. Z tohto dôvodu nemožno vysloviť úver za bezúročný a bez poplatkov. To, že v zmluve o úvere nie je dohodnutá RPMN nemá vplyv na neplatnosť zmluvy, nakoľko zákon č. 258/2001 Z.z. upravoval úverové zmluvy len do 20.000,- Eur, na tento vzťah sa tento zákon nevzťahoval. Súd prvej inštancie mal za to, že podľa Občianskeho zákonníka nedostatok RPMN v zmluve o úvere nie je sankcionované neplatnosťou zmluvy. Mal za to, že nemožno vysloviť neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. c), d), f), g), h), i), ch), l), nakoľko zmluva takéto neprijateľné podmienky neobsahuje. Ustanovenia zmluvy č. 3, 4, 5, 6, 7, 8 a podmienky uvedené v záverečných ustanoveniach ods. 1, 2, 3 súd prvej inštancie nepovažoval za neprijateľné. Žalovaný 1/ nemal povinnosť poskytnúť plnenie žalobcovi z poistenia úveru, nakoľko žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru i keď v dôsledku nepriaznivých okolností na strane druhej úverovej dlžníčky, nebohej manželky žalobcu, ktorá s ním uzatvárala úverovú zmluvu. Uvedené však nemá vplyv na to, že úver si mal splniť. Tým, že bolo dohodnuté inkaso v pohľadávke, žalovaný 1/ si mohol zvýšiť splátku zo sumy 262,20 Eur na sumu 365,- Eur.
6. Súd prvej inštancie nepovažoval za neplatné ustanovenie o mandátnej zmluve v bode 2 časť 3 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, kde je upravené, že záložca ako mandant nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania zmluvy. Časť 3 mandátnej zmluvy ods. 2 nepovažoval súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku i keď zmluvné strany vylúčili platnosť ustanovení § 567, § 570, § 574, § 575 Obchodného zákonníka. Tvrdenie, že dodávateľ neposkytol odbornú starostlivosť pri uzatváraní zmluvy a záložnej zmluvy súd prvej inštancie nepreukazoval výsluchom svedkýň L.. L. S. a L.. V. O., tieto by potvrdili len znenie zmlúv, ktoré sú v spise doložené. Výsluch týchto svedkýň súd prvej inštancie súd prvej inštancie nepovažoval za potrebný. Vzhľadom na odstup času od uzatvárania úverovej zmluvy by výsluch žalovaného bol nadbytočný. Právna zástupkyňa žalobcu mala na troch pojednávaniach možnosť označiť a doplniť ďalšie dôkazy. Jej tvrdenie na poslednom pojednávaní, že to urobí v lehote 10 dní v písomnom vyhotovení súd prvej
inštancie nepovažoval za smerodajné. Dokazovanie výsluchom svedkyne L.. L. S. a Ing. VV O. súd prvej inštancie nenariadil a vyhlásil dokazovanie za skončené. Návrh zástupcu žalovaného 1/, že má zrušovať neodkladné opatrenie považoval za nadbytočný, nakoľko v neodkladnom opatrení je uvedené, že je vydané do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že nevyhovel žalobe vo veci samej, nezaoberal sa tým, že žalovaný 1/ má žalobcu vymazať zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si mohol žalobca zobrať iný úver. Rozhodol tak v súlade so Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účinným od 01.01.2003. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 483/2001 Z.z. o bankách účinný od 01.01.2002 termín zoznam dlžníkov neobsahuje. Z výpisu listu vlastníctva súd prvej inštancie zistil, že žalobca má veľa ďalších exekučných príkazov a dlhov. Výmaz v danej veci i v prípade úspechu by mu nepomohol k tomu, že je ako dlžník vedený na LV a tým pádom aj v prípadnom zozname, ktorého vedenie žalobca nešpecifikoval. Finančné zadosťučinenie nebolo špecifikované, vyplýva z § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj vo vzťahu k petitu V. žaloby voči žalovanému 2/, že právne úkony dražobníka, žalovaného 2/ sú neplatné. Mal za to, že od dobrovoľnej dražby bolo upustené, tvrdenie žalobcu, že k tomu môže dôjsť v budúcnosti nemá vplyv na to, že v danom spore žaloba bola zamietnutá, a preto by k dražbe aj mohlo dôjsť. To, že v nehnuteľnosti bývajú rodičia žalobcu vo veku 94 a 84 rokov nemá vplyv na to, že na nehnuteľnosť bola zriadená zmluva zriadení záložného práva, a preto ju dražobník Dražobná spoločnosť, a.s. môže vykonať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Hodnotenie komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich z roku 2014 na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky nemá vplyv na právny stav v danej veci, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2009, preto súd prvej inštancie na tento dôkaz neprihliadal. Námietka žalobcu o premlčaní nebola špecifikovaná, jej vznesenie mu neprislúchalo, námietku premlčania by mohol vzniesť žalovaný, ani jeden zo žalovaných tak neučinil, preto na námietku premlčania súd prvej inštancie neprihliadal.
7. O práve na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ a 2/ boli úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie preto žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty a okolnosti predmetnej veci. Uviedol, že predmetná spotrebiteľská zmluva je formulárová, pričom všetky podmienky sú predformuované a žiadna nie je individuálne dojednaná. Z tohto dôvodu ide o podmienky, ktoré sú neprijateľné, keďže spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienky odkazujúce na Úverové podmienky a Všeobecné obchodné podmienky tak, ako je v zmluve o úvere uvedené v bodoch 2., 4, 5., 6 a v Záverečných ustanoveniach. Namietal, že sa nedozvedel o tom, že žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím došlo k jednostrannému úkonu veriteľa, t.j. žalovaný 1/ nevykázal doručenie tohto vyhlásenia. Poukázal na to, že konajúci súd musí prednostne posúdiť vznesenú námietku premlčania, pričom poukázal na § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, že zosplatnenie úveru má obdobu v § 565 Občianskeho zákonníka, pretože zákon nepozná termín „zmluvná obdoba“ zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie v spotrebiteľských veciach je viazané na § 53 ods. 9 Občiankeho zákonníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považoval za úkon v rozpore so zákonom obchádzajúci zákon, ako i spotrebiteľskú zmluvu a záložnú zmluvu. Právny úkon podpísanie spotrebiteľskej zmluvy a záložnej zmluvy je neplatný, pri ktorom absentovala vôľa dať do zálohu nehnuteľnosti, ktoré sú jediným obydlím jeho rodičov a z tohto dôvodu neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nesúhlasil s mimoriadnou splatnosťou, ani s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pričom poukázal na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv ako ich sám má. Žalovaný 1/ konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, keď uzavretím zmluvy so žalovaným 2/ uzavrel zmluvu o dražbe, v ktorej navrhol scudziť nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. V dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanému 1/ bezdôvodné obohatenie, preto vzniesol námietku premlčania podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
9. Nesúhlasil ani s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Súd prvej inštancie objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným ignoroval, pričom tento stav je ohrozením jeho právneho postavenia a nemožno ho inými právnymi prostriedkami odstrániť. Mal za to, že vzhľadom na to, čo sa domáhal v žalobe súd prvej inštancie ignoroval smernicu Rady 93/13/EHS, viaceré rozhodnutia súdneho dvora EÚ. Namietal, že neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj je zrozumiteľná a či ide o neprijateľnú podmienku v zmluve v zmysle článkov 3 a 4 smernice Rady 93/13/EHS, čo môže mať za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Žalobca v odvolaní ďalej nesúhlasil s posúdením platnosti ustanovenia o mandátnej zmluvy v bode 2, časť 3 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam súdom prvej inštancie. Uviedol, že zo strany žalovaného 1/ ide o predformulované ustanovenie zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré je v rozpore so zákonom, pretože ustanovenia § 567, § 570, 574 a § 575 Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na mandátnu zmluvu nemožno zo zmluvného vzťahu mandanta a mandatára vylúčiť. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že na daný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o splátkovom úvere v roku 2009 sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a nie zákon č. 129/2010 Z.z. poukázal na čl. 4 ods. 1 a 2 CSP. Poukázal na znenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalovaný 1/ nedodržal ustanovenia zákona, neboli dodržané zákonom stanovené lehoty a nemal právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky vo výške úveru. Pohľadávkou nie je celý úver, pretože z úveru zaplatil 21.741,10 Eur. Pohľadávkou bola suma 2.419,94 Eur. Keďže úver bol poistený a došlo k poistnej udalosti z dôvodu, že jeho manželka zomrela, žalovaný 1/ bol povinný uplatniť si z poistenia nezaplatené splátky, pretože sa prechodne ocitol v krízovej situácii. Žalovaný 1/ nebol ochotný mu poskytnúť odklad, ani navrhnúť reštrukturalizáciu, ani žiadne iné riešenie. Poukázal na viacerú judikatúru týkajúcu sa určovacích žalôb podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Mal za to, že boli porušené jeho základné práva a slobody. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň L.. L. S. a Ing. VV O., čím bola porušená zásada kontradiktórnosti konania. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ním namietaným účtovaním a uplatňovaním si poplatkov bez právneho dôvodu žalovaným 1/, ktoré súdu predložil a ktoré boli osvedčené. Mal za to, že nebol viazaný všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného 1/ a podmienkami VOP, ktoré nepodpísal a s ktorými nebol oboznámený. Keďže súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľskú zmluvu za platnú, potom mal jednostranné zvýšenie splátky zo sumy 262,20 Eur na sumu splátky 365,-- Eur mesačne žalovaným 1/ vo výroku svojho rozhodnutia vyhlásiť za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých posudzoval zmluvu uzavretú medzi ním a žalovaným 1/. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že už počas prvostupňového konania sa postup žalobcu a jeho zástupcu zásadne priečil princípom CSP. Žalobca, ako aj jeho zástupca svojimi irelevantnými námietkami, dôkazmi a návrhmi zaťažovali súdne konanie a strany sporu, snažiac sa preniesť ich procesné povinnosti na súd s tým, aby súd suploval ich procesné povinnosti a aby za nich zabezpečoval dôkazy. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal všetky ním navrhované dôkazy a tým mu uprel právo na spravodlivý proces žalovaný 2/ uviedol, že vykonanie navrhovaných dôkazov nebolo v rámci prvoinštančného konania relevantné, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval v celom rozsahu za vecne správny, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ domáhal určenia, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0403835424 zo dňa 10.06.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je absolútne neplatná, určenia že úver zo dňa 10.06.2009 poskytnutý žalovaným 1/ je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, určenia, že právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. V-1606/09 sú neplatné, určenia, že právne úkony dražobníka Dražobná spoločnosť, a.s. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 sú neplatné. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému 1/ vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstránil negatívny rating, aby si žalobca mohol zobrať iný úver a priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,-- Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ ako veriteľom uzavrel dňa 10.06.2009 zmluvu o úvere, ktorej prílohou boli Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. V 1606/09 a mandátnej zmluvy zo dňa 10.06.2009. Vzhľadom na to, že nedošlo k úhrade celého dlhu, záložný veriteľ žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva. V žalobe poukázal na svoju nepriaznivú situáciu, ktorá mu bránila v riadnom splácaní úveru, pričom žalovaný 1/ nemal túto situáciu snahu žiadnym spôsobom riešiť. Namietal, že zmluva o úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu považoval za formulárovú, typovú, predtlačenú, ktorá nebola individuálne dojednaná, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok, čo má za následok, že ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaným 1/ došlo k porušeniu § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto ide o neplatný právny úkon. Žalovaný 1/ tým, že neskúmal bonitu a situáciu v rodine žalobcu, zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca v žalobe k právu na ochranu spotrebiteľa poukázal na viacerú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný 2/ nevyhotovil správny znalecký posudok na nehnuteľnosti, ktorú hlboko podcenil, pričom žalobca nešpecifikoval na akú cenu, a preto by vykonaním dražby nehnuteľnosti došlo k jeho poškodeniu. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ úmyselne nastavil podmienky úveru tak, aby nemohol získať iný úver, žiadal, aby bol vymazaný zo zoznamu dlžníkov. Žalobca uviedol, že bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je jeho právo ohrozené. Vzhľadom na opísané skutočnosti v žalobe a dôkazy predložené súdu, vzhľadom na vady zmluvy o úvere, sporný výkon záložného práva a sporné právne úkony žalovaných 1/ a 2/ a vzhľadom na to, že žalovaný 1/ nevykonal svoje právo v dobe stanovenej v § 101 až 110 Občianskeho zákonníka, vzniesol námietku premlčania.
14. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje aj súd prvej inštancie. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie na predmetnú vec správne aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
20. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.06.2009 uzavretá zmluva o úvere. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,-- EUR a nad hodnotu 20.000,-- EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. Predmetom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ bolo poskytnutie úveru vo výške 45.400,-- Eur. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným preto nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť od dňa 02.04.2010, t.j. až po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere, pričom podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu nie je možné vzniknutý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ako to správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., na predmetnú vec nebolo možné aplikovať ani ustanovenia tohto zákona na posúdenie, či predmetná zmluva o úvere obsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), čo by mohlo mať za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že absencia RPMN v zmluve o úvere nemá za následok, že poskytnutý úver na základe predmetnej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, ako to tvrdil žalobca v odvolaní.
21. K námietke žalobcu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané odvolací súd uvádza, že žalobca a žalovaný 1/ si v zmluve o úvere v článku I. bod 2. dohodli, že právo dlžníka na poskytnutie úveru trvá za splnenia podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, úverových podmienkach alebo VOP, len do uplynutia lehoty na poskytnutie úveru, t.j. do 19.07.2009. V článku I. bod 3. dlžník vyjadril súhlas s tým, aby peňažné prostriedky z úveru boli bankou pripísané aj na účet, ktorého majiteľom nie je dlžník, ak je tento účet uvedený v Základných podmienkach ako účet dlžníka. Zmluvné strany súhlasili, že úver sa považuje za poskytnutý dňom poukázania peňažných prostriedkov z úveru na účet dlžníka. V článku I., bod 4 sa dlžník zaviazal do posledného dňa kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho ku dňu splatnosti prvej splátky istiny, dohodnutému v bode 1 tohto článku, splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v úverových podmienkach. V článku I., bod 5. dlžník súhlasil, aby banka pri splácaní pohľadávky banky vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. V článku II. Záverečné ustanovenia, bod 2. zmluvy o úvere dlžník (žalobca) vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007. Dlžník ďalej vyhlásil, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách. Zmluvu o úvere žalobca vlastnoručne podpísal, z čoho vyplýva, že dobrovoľne uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o úvere, pričom z tejto zmluvy vyplýva, že bol oboznámený so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienkami určenými zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytoval a vyjadril s nimi
súhlas. Uvedené podmienky podľa názoru odvolacieho súdu sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalobcu, že podmienky, na ktoré odkazuje článok I., bod 2., 4., 5., 6 a článok II. Záverečné ustanovenia, bod 2 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, pretože neboli individuálne dojednané, za nedôvodnú.
22. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval ním vznesenú námietku premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola platne uzavretá zmluva o úvere, z uvedeného dôvodu v danom prípade nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutiu premlčacej doby podľa tohto ustanovenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval žalobcom vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.
23. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nemal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ jednostranným právnym úkonom vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca spolu so žalobou predložil súdu Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.02.2017, ktorým žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že vyhlásil ku dňu 03.02.2017 mimoriadnu splatnosť zo zmluvy vo výške 44.573,56 Eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalobcovi adresované na adresu Y. XXX/XX, R. Z., pričom v čase doručovania tohto oznámenia mal žalobca túto adresu zapísanú aj v Registri obyvateľov. Odvolací súd zároveň uvádza, že zosplatnenie úveru pozná Občiansky zákonník v § 565 a v § 53 ods. 8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v platnom znení v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval právny úkon žalovaného oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru za úkon rozpore so zákonom, a preto aj túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.
24. Preskúmaním veci odvolací súd ďalej zistil, že medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom bola dňa 28.01.2009 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej súčasťou je aj mandátna zmluva. V časti III. Mandátna zmluva bod 1 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložca ako mandant poveril a zároveň týmto splnomocnil záložného veriteľa ako mandatára (ktorý je oprávnený toto splnomocnenie preniesť ďalším splnomocnením na tretiu osobu), aby na jeho účet za odplatu 0,03 Eur uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony (uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyhlásenie súťaže a iné) potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na tretiu osobu. V časti II. Mandátna zmluva, bod 2 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam si zmluvné strany dohodli, že záložca ako mandant nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné strany týmto vylúčili platnosť ustanovení § 567, § 569, § 570, § 574 a § 575 Obchodného zákonníka. V časti IV. bod 10. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobca vyhlásil, že zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva vznikla na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalobcu, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva neboli individuálne dojednané a z tohto dôvodu neplatná, za nedôvodnú.
25. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie porušil zásadu kontradiktórnosti tým, že v konaní nevykonal ním navrhnutý dôkaz, výsluch svedkýň L.. L. S. a L.. V. O. odvolací súd poukazuje na § 191 ods. 1 a 2 CSP v spojení s článkom 15 ods. 1 a 2 CSP. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa článku 15 ods. 1 a 2 CSP dôkazy a
tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z uvedeného vyplýva, že súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán (ani slabšej procesnej strany) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je aj v konaní so slabšou stranou vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať, ani v konaní so slabšou stranou, za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany konania (viď R 125/1999). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam by bolo vykonanie tohto dôkazu irelevantné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval aj túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.
26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 ods. 1 písm. c) a d) CSP, pričom tento naliehavý právny záujem v danom prípade nevyplýva ani zo zákona č. 258/2001 Z.z., ani z ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa § § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali v odvolacom konaní úspech plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
29. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
30. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).