Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5Co-249-2018.pdf
PDF · 77.84 KB
No categories available
5Co/249/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. X., I. Č.. XX, zastúpenej URBAN s.r.o., so sídlom v Košiciach, Slanská Huta č. 77, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 147, IČO: 36 234 176, o určenie, že zmluva o bezhotovostnom úvere a revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov a i., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. júla 2018, č. k. 6Csp/47/17-179, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a; žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil spotrebiteľskú zmluvu o bezhotovostnom úvere a o revolvingovom úvere č. 4412054839 zo dňa 10.12.2014 za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon). V odôvodnení uviedol, že zákon požadoval uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru. Nepriamy účinok smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (§ 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES) i v spojení s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/15 neumožňuje eurokonformný výklad, ktorý by bol v rozpore s výslovným znením zákona. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v rozhodnom čase v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a W. X. možný. Viedol by k nahradeniu kogentného ustanovenia zákona smernicou. Podľa záverov súdu prvej inštancie preň nie je záväzné ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo v spore sp. zn. 3 Cdo 146/17. So závermi v ňom vyslovenými sa nestotožnil s odkazom na rozsudok KS v Trnave zo dňa 15.05.2017 sp. zn. 23Co/815/15 a na rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 5Co/336/17.
2. Poukázal tiež na legislatívnu zmenu ustanovenia § 9 ods. 2 ods. k) a l) zákona od 1.7.2018, ktorou došlo k prispôsobeniu zákona zneniu smernice EP a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len smernica), čím dal zákonodarca najavo, že rozhodovacia prax súdov je správna a bez zmeny zákona nie je možné priznať smernici akýkoľvek účinok.
3. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcich výrokoch, podal včas odvolanie žalovaný. Zastával názor, že v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 i dovolacieho súdu v spore 3 Cdo 146/17 eurokonforný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) (neskôr písm. l) zákona, teda výklad v súlade
so smernicou, sa má vykonať tak, že sa nevyžaduje presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) sprísniť požiadavku, zakotvenú v smernici. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice pritom bránia tomu, aby členský štát stanovil povinnosť dodávateľa vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny, vo svojej vnútroštátnej úprave. Súdny dvor je jedinou súdnou autoritou, ktorá je oprávnená podávať výklad ustanovení práva únie, teda judikatúra súdneho dvora EÚ je záväzná. Nerešpektovaním judikatúry súdov ES môže dôjsť k obnove konania, k náhrade škody alebo k podaniu žaloby Komisiou o nesplnenie povinnosti členského štátu. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci U., S. H. W., T., L. i Ústavného súdu SR III. ÚS 341/07. Za správne považoval údaje o RPMN, ako aj o predpokladoch jeho výpočtu v úverovej zmluve.
4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že do úvahy neprichádza ani nepriamy účinok smernice, a to z dôvodu, že by išlo o výklad contra legem. V čase uzatvorenia zmluvy zákonodarca explicitne požadoval členenie na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Neexistovalo harmonizované ustanovenie, vnútroštátna práva norma nebola súladná s ustanovením smernice a práve pre tento dôvod nie je prípustné, aby sa vnútroštátne kogentné ustanovenie vykladalo eurokonformne. Až s účinnosťou od 01.05.2018 prijatím zák. č. 279/17 Z. z. sa upustilo od požiadavky členenia splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Z dôvodovej správy vyplýva, že pri implementácii smernice, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, Slovenská republika išla nad rámec stanovený smernicou. Eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) je preto možný až od 01.05.2018. Domnieval sa tiež, že závery uznesenia NS SR v spore sp. zn. 3 Cdo 146/17 sú nepoužiteľné, keď dovolací súd založil svoj právny záver len na teleologickom výklade zákona, bez toho, aby skúmal otázku, či smernica bola vadne inplentovaná. Napokon neboli uvedené ani predpoklady použité pre výpočet RPMN, t. j. aké konkrétne vstupy/údaje/konkrétne číselné hodnoty žalovaný na výpočet RPMN použil.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.
6. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňovala určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy bezhotovostnom úvere a o revolvingovom úvere v čase, keď bola všeobecne známa judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci žalovaného proti X. S. -XX/ XX a keď aj dovolací súd v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/17 (ale tiež napr. 6 Cdo 113/18) prijal závery k eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 129/2010 Z. z.) vo vzťahu ku smernici EP a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
7. Odvolací súd nevidí dôvody pre odklonenie sa od záverov uvedených súdnych autorít o tom, že smernica v čl. 10 písm. ods. 2 písm. h) a i) sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave . Ak teda slovenský zákonodarca namiesto znenia smernice: „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa“ v dotknutom ustanovení uviedol „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nepresnosť pri preklade smernice, resp. nesprávna transpozícia smernice, neodôvodňuje výklad namietaného ustanovenia súdom tak, že je potrebné v zmluve uviesť amortizačnú tabuľku. Podľa názoru odvolacieho súdu pre priemerného spotrebiteľa je významná výška a počet splátok, nie však aká časť splátky sa použije na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie iných poplatkov. Nejde o výklad kogentného ustanovenia contra legem. Účelom kogentnej úpravy v zmluvnom práve je uvedenie takých náležitostí zmluvy, ktoré sú určujúce pre daný zmluvný typ alebo ktoré sú osobitne významné pre právne postavenie účastníkov zmluvy. Absencia členenia splátok na istinu, úrok a poplatky v zmluve nemá k uvedenému účelu žiaden vzťah.
8. Práve z dôvodu vadnej implementácie smernice bolo povinnosťou súdu vykladať namietané ustanovenie eurokonformne (S.-XXX/XXMarlesing, S.-XXX/XX L., S.-XXX/XX U.). Nemožno spravodlivo požadovať od dodávateľov, aby boli vystavení právnej neistote, že hoci postupujú v súlade
s komunitárnym právom, nimi navrhované a uzatvárané zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú vnútroštátnym súdom vyhodnocované ako bezúročné a bez poplatkov.
9. Súd prvej inštancie sa vo veci odklonil od záverov vyššie uvádzaných súdnych autorít bez toho, aby tento odklon náležite odôvodnil. Za náležitý nemožno považovať poukaz na rozhodnutia súdov nižšej inštancie.
10. Súd v napadnutom rozsudku bližšie neodôvodnil absenciu náležitosti zmluvy podľa písm. j), v zmysle ktorého uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Treba však prisvedčiť odvolateľovi, že zmluva predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle vzorca podľa prílohy č. 2 zákona obsahuje.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zmenil a v napadnutej vyhovujúcej časti žalobu zamietol (§ 388 CSP). 12. S ohľadom na zmenu rozsudku odvolací súd rozhodol tiež o trovách konania tak, že náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania priznal v konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, 3 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).