Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoP-52-2019.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/52/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, Hencovce, proti odporcom 1. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, práve zastúpená JUDr. Karin Bilou, advokátkou so sídlom Kukorelliho 52, Humenné, 2. mal. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Pc/9/2018-45 zo dňa 21.12.2018, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti matky - odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zapretia otcovstva voči mal. P. D..
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „Súd určuje, že navrhovateľ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého dieťaťa P. D., nar. XX.X.XXXX z matky R. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX. Matka - odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nevzal o úvahy ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, neúplne zistil majetkové pomery odporkyne, ktorá neuviedla príjem priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Súd sa nezaujímal či je vlastníčkou nejakej nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Odporkyňa úmyselne zamlčala navrhovateľovi, že mala pomer aj s iným mužom a tým vyvolala toto konanie. Už v čase pohlavného styku s navrhovateľom vedela, že je tehotná, toho zviedla a využila jeho zodpovednosti vo svoj prospech, s cieľom získať finančné zabezpečenie mal. dieťaťa. Navrhol zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že súd prizná navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100% a zaviazať odporkyňu zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur.
4. Odporkyňa 1. vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, rodičovstvo bolo určené dohodou rodičov. Navrhovateľ vedel o tom, že odporkyňa žila vo vzťahu s iným mužom, ale predpokladal, že dieťa je jeho, odmietol aj vykonanie DNA testov, ktoré navrhla odporkyňa v čase, keď zistila, že je tehotná. Navrhovateľ bol ženatý a mal už tri deti, ktoré študovali na vysokej škole, mal teda s nimi finančné náklady. Tvrdenie o výbere zabezpečenejšieho otca je preto ťažko uveriteľné. O tom, že mal. P. nie je synom navrhovateľa
sa odporkyňa takisto dozvedela až z DNA testov v roku 2018. Absurdné je tak tvrdenie, že odporkyňa vyvolala toto súdne konanie. V ďalšom rozsahu odporkyňa deklarovala svoje príjmové a výdavkové pomery s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
8. Podľa § 105 CMP, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a) určenie materstva, b) určenie otcovstva, c) zapretie otcovstva a d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom. 9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 11. Súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval ust. § 53 CMP, ktoré umožňuje súdu odkloniť sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania od všeobecne uznávanej zásady vyjadrenej v ust. § 52 CMP. Zapretie otcovstva je v zmysle ust. § 105 CMP konaním o určenie rodičovstva, ktoré má na mysli ust. § 53 CMP, čo vzhľadom na jeho špeciálne vymedzenie uprednostňuje jeho aplikáciu pred ust. § 55 CMP, ktorého sa dožaduje navrhovateľ. 12. Vychádzajúc zo zákonného znenia ust. § 53 CMP, odvolací súd úvodom poznamenáva, že nie každý úspech navrhovateľa v konaní o určenie otcovstva zakladá jeho nárok na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu bolo úlohou odvolacieho súdu skúmať či priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu možno považovať za spravodlivé vzhľadom na skutkové zistenia súdu. 13. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, vzhľadom na majetkové pomery odporkyne. Zaviazal ju uhradiť navrhovateľovi sumu 100,- eur, čo predstavuje zhruba polovicu nákladov na znalecké dokazovanie, pretože vykonanie testov DNA bolo v záujme oboch účastníkov konania. 14. Podľa názoru navrhovateľa, odporkyňa 1. vyvolala predmetné súdne konanie zamlčaním mu skutočnosti, že sa v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa intímne stýkala aj s iným mužom. Z predloženého spisu však táto skutočnosť zamlčania nevyplýva, odporkyňa 1. ju kategoricky odmieta a vecne argumentuje, že navrhovateľ o jej známosti vedel, z náhleho zaľúbenia a strachu zo straty odporkyne však svoje otcovstvo uznal bez vykonania DNA testov, navrhovaných odporkyňou. 15. Vyššie uvedeným bolo načrtnuté, že rodičovstvo bola určené súhlasným vyhlásením rodičov. Od navrhovateľa ako osoby plne spôsobilej na právne úkony, rozumne si počínajúcej, bolo možné vyžadovať, aby v tak závažnej otázke postupoval s primeranou dávkou opatrnosti, predovšetkým za okolnosti, keď k splodeniu dieťaťa malo dôjsť len v dôsledku jedného pohlavného styku. Bez ohľadu na dôvod súhlasného vyhlásenia navrhovateľa, odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ si nepočínal s náležitou starostlivosťou a rovnakou mierou tak prispel k vyvolaniu súdneho konania.
16. Určenie rodičovstva je jednou zo základných otázok spoločenského života, zodpovedanie ktorej nie je na ťarchu ani prospech ani jednému z účastníkov konania. Je rovnako v záujme navrhovateľa ako aj odporkyne 1., aby ich vzájomný vzťah k mal. P. bol náležite vyriešený. Ak k tomu má prispieť vykonanie DNA testov, je len spravodlivé, aby sa účastníci konania, navrhovateľ a odporkyňa 1., podieľali na úhrade nákladov s nim spojených v rovnakej miere, čo v konečnom dôsledku učinil aj súd prvej inštancie. 17. Zhrnúc vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne postupoval, keď o trovách konania rozhodol tak, že fakticky znášajú náklady znaleckého dokazovania navrhovateľ a odporkyňa 1. v rovnakej miere. Ostatné trovy súdneho konania, ak nejde o trovy konania štátu, si platí každý z účastníkov sám. 18. Keďže odvolací súd nezistil dôvodnosť ani jednej z uplatnených odvolacích námietok, potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 19. Skutkové okolnosti súdneho konania, ako aj procesné správanie odporkyne 1., ktorá s vykonaním znaleckého dokazovania súhlasila, bez prieťahov v konaní a navyšovania trov, z pohľadu odvolacieho súdu vylučuje priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi v plnom rozsahu. Majetkové pomery účastníkov konania sú mnohokrát rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ich skúmanie v prejednávanom prípade však nebolo potrebné. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).