Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-20-2019.pdf
PDF · 126.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 29. 10. 2019 konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného J. P., nar. XX. XX. XXXX v T. T., okres Banská Bystrica, takto
rozhodol:
J. P., nar. XX. XX. XXXX v T. T., trvalým bydliskom J. XX, T. T.
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3 Pv 93/18/6601 zo dňa 10. 05. 2019 na tom skutkovom základe, že
v čase po 22.00 h dňa 06. 12. 2017 v Banskej Bystrici na ulici Rudohorská, po tom ako E. E., nar. XX. XX. XXXX, narazil OMV Škoda Octavia combi ev. č. T. XXX M. do jeho OMV zn. Ford S - Max, ev. č. T. XXX M., ktoré v tom čase šoféroval, fyzicky napadol E. E. tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel do pravej časti tváre, čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie tváre v podočnicovej oblasti vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu PN a liečenia 16 dní a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa o d k a z u j e poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 10. 05. 2019 na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu sp. zn. 3 Pv 93/18/6601 - 24 na obv. J. P., nar. XX. XX. XXXX v T. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.
I.
Obhajca s obžalobou prokuratúry nesúhlasil, odmietal ju, pretože skutok, ktorý je v nej popísaný sa nestal. Poškodený podal trestné oznámenie dva mesiace po dopravnej nehode, čo považuje za účelové, keďže to použil ako obranu v priestupkovom konaní, aby vysvetlil svoju neprítomnosť na mieste dopravnej nehody, t. j. že z miesta nehody ušiel.
Obžalovaný J. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 08. 2019 vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Vo vzťahu ku skutku uviedol, že konanie poškodeného považuje za vykonštruované, fyzicky, ani verbálne nikoho nenapadol a v podstate je v celej veci poškodeným. K dopravnej nehode došlo na Mikuláša pred dvoma rokmi, v jej dôsledku mal zničené auto, celé sviatky bol bez neho. Všetko, čo sa dialo potom, výsluchy, návštevy polície a podobne ho doteraz veľmi stresuje, zaťažuje. K fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo. Aby mu zabránil utiecť z miesta nehody, chytil ho za oblečenie, možno ho zaň aj potiahol, následne si poškodený akoby sadol do záveja. Keď obžalovaný prišiel k autu poškodeného, tento už bol z neho von, nevie, kto na jeho vozidle otvoril dvere. Keď prišla polícia, poškodený tam už nebol, bol pri obžalovanom len dovtedy, kým tento videl, ako prichádza polícia, ktorá zastavila asi 50 m od nehody. Keď k nemu prišiel policajt, predstavil sa, že je vodič vozidla Ford S - max a pán vedľa je vodič vozidla Škoda, avšak keď sa otočil, už tam poškodený nebol. V tej tme sa musel niekam schovať, alebo niekam ujsť. Poškodený nebol zranený, žiadne zranenia na ňom viditeľné neboli. V čase dokumentácie dopravnej nehody bol na mieste len obžalovaný, jeho priateľka a polícia. Celá situácia bola pre neho veľmi stresujúca a čas, kým prišla polícia, sa mu javil byť veľmi dlhý, hoci reálne to bolo možno desať minút, pretože sa počas tejto doby (slovne) naťahoval s mužom pod vplyvom alkoholu (ktorý z neho jednak bolo cítiť a aj jeho konanie bolo zjavne ovplyvnené jeho požitím, rovnako ako aj koordinácia pohybov a artikulácia), používajúcim vulgárne nadávky a bagatelizujúcim vzniknutú situáciu. Do príchodu polície ho poškodený niekoľkokrát nahováral, aby išiel za jeho mamou, že táto mu zaplatí, resp. dá nejaké peniaze. Poškodený sa jej aj pokúšal niekoľkokrát telefonovať, avšak bezúspešne. Samotná dopravná nehoda sa stala tak, že poškodený nedal obžalovanému prednosť. Keď sa obe autá zastavili, požiadal svoju priateľku A. P., aby z auta vystúpila a išla za poškodeným, aby mu zabránila ujsť z miesta nehody. Keď to urobila, poškodený prešiel cez ostrovček (čo je pomerne náročné, keďže na ňom bol ešte aj sneh), asi po 40 m už vozidlo Škoda nebolo schopné ďalšej jazdy, došlo zrejme k poškodeniu predného nárazníka, ktorý sa šúchal o pravé predné koleso. On zatiaľ zabezpečil svoje vozidlo Ford tak, aby toto nestálo v ceste. Políciu volala priateľka, počas doby kým táto prišla, poškodený mal snahu asi trikrát ujsť z miesta nehody.
Poškodený E. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 10. 2019, že dňa 06. 12. 2017 spôsobil dopravnú nehodu a prišlo tam ku konfliktu, že tam bol udretý, hádal sa dotyčnou pani a potom z miesta činu odišiel. Ku konfliktu prišlo medzi ním a šoférom toho druhého vozidla. Najprv sa hádal s jeho priateľkou a keď potom vystupoval zo svojho vozidla, zacítil ranu. V šoku po strete dvoch vozidiel prešiel na druhú stranu do protismeru, oni si asi mysleli, že chce ujsť a preto za ním tá pani prišla, otvorila mu dvere na aute a hádali sa, bola nahnevaná, aj nadávala. Potom zacítil ranu, v tej chvíli si to ani nejako veľmi neuvedomoval, v tom šoku ho to ani nebolelo. Nepamätal si, či ranu dostal vo vozidle, alebo už stál von. Iba traja boli vtedy pri aute, už tam bol aj vodič toho druhého auta, niečo sa tam dohadovali. Potom tá pani išla volať nejakých kamarátov, alebo chlapcov, tak sa zľakol a z miesta odišiel domov. Zvonil zospodu matke, že mal haváriu a dostal, ona mu otvorila dvere do vchodu a predpokladajúc, že ako zvyčajne použije zadný vchod, čakal na matku pri ňom, možno aj pol hodiny, sedel na schodíkoch. No ona si zrejme myslela, že už odišiel na miesto dopravnej nehody, tak išla smerom dole. Potom sa mama vrátila, išli spolu „hore“ a keď videla ako vyzerá - celú pravú časť tváre mal napuchnutú, tak mu dala lieky od bolesti a na spanie, takže do rána, asi do piatej, spal u nej. V ten večer nechcel ísť na ošetrenie, no keď sa ráno uvidel v zrkadle, tak už mal veľkú hlavu, tak už radšej išiel k lekárovi. Ráno si dal znovu lieky proti bolesti a na spanie, takže zaspal a zobudili ho až matka so sestrou, nevie presne kedy, potom spolu išli na pohotovosť. Na druhý deň po nehode, alebo možno až ten ďalší, prišiel pán D. s nejakým kolegom, pýtali sa na nehodu, čo sa stalo, pýtali sa, prečo odišiel z miesta činu, snažili sa mu nahovoriť, že zranenie si spôsobil sám, alebo pádom, nepodpisoval žiaden záznam. Zdá sa mu, že práceneschopný bol najmenej desať dní, možno aj dvanásť, ani von nemohol chodiť, nikto ho nespoznal, pol tváre mal ako Frankenstein a veľmi ho to bolelo, užíval lieky aj masti. Pred nehodou nepil žiadne alkoholické nápoje, bol síce v bare „U poštára“, ale pil len vodu s citrónom. Po nehode ostal na mieste asi desať - pätnásť minút, nevie, kedy prišla hliadka, žiadnu nevidel. Nevie, prečo ošetrujúca lekárka do správy uviedla, že k zraneniu prišiel 07. 12., asi ho nejako zle pochopila.
Svedkyňa A. P. vypovedala, že je partnerkou obžalovaného J. P., v spoločnej domácnosti žijú desať rokov. V čase dopravnej nehody, čo bolo v bežný pracovný deň asi okolo 22.30 h, bol aj čerstvo napadnutý sneh, sa s obžalovaným viezli v aute smerom od Lidlu. Zrazu zboku od strany parkoviska na nich vybehlo iné vozidlo, ktoré do nich aj narazilo. Po náraze vozidiel auto poškodeného akoby odhodilo, nezostali obe autá stáť na mieste stretu. Šofér tohto vozidla sa pokúšal o útek ešte týmto samotným vozidlom, avšak zrejme technický stav vozidla (asi mal zahnutý predný blatník) mu to nedovolil, vystúpil
z auta a chcel sa pokúsiť o útek. Ona vystúpila z auta, v ktorom sa viezla s pánom P. a utekala k tomu vozidlu, pretože chcela zabrániť jeho úteku. Pán P. sa v tom čase snažil ich auto bezpečne odstaviť, zapol aj výstražné svetlá. Svedkyňa pribehla k vodičovi vozidla Škoda. Pribehla k nemu, otvorila dvere na vozidle na strane vodiča, zacítila alkohol. Kým komunikovala s pánom E. (pričom aj na jeho reči bolo badať, že je pod vplyvom alkoholu), tento sedel ešte v aute. Následne, keď už bol pri nej aj pán P., vystúpil zo svojho vozidla aj poškodený. Všetci traja stáli pri jeho vozidle, kde sa ich pán E. snažil prehovoriť, aby nevolali hliadku polície, že škodu im uhradí jeho matka, ktorú sa snažil aj telefonicky kontaktovať, čo sa mu však nepodarilo. Svedkyňa sa rozhodla zavolať políciu, takže šla od nich trochu bokom. Až do času príchodu hliadky, čo mohlo byť cca desať minút, stáli všetci traja spolu, keď videli prichádzať policajnú hliadku, išli im akoby trochu oproti, no keď sa otočili, zistili, že pán E. tam už za nimi nie je. Policajti ho teda začali hľadať, svedkyňa sama na chvíľku z miesta nehody odišla za dcérou a keď sa vrátila, už tam bol aj príslušník Policajného zboru, ktorý dokumentoval nehodu. Bola tam už aj matka pána E., prišli aj ďalší policajti, ktorí sa jej pýtali, kde má syna, na čo nevedela odpovedať. Policajti sa jej ešte pýtali, že boli aj u nich v byte, kde počuli za dverami nejaké kroky, ale nikto im neotváral, na čo matka poškodeného uviedla, že v byte je pes. Čo sa týka fyzického kontaktu, uviedla, že pán P. potiahol pána E. za mikinu, ale k inému fyzickému kontaktu či stretu tam nedošlo. Na poškodenom neboli viditeľné žiadne zranenia, mal vystrihanú zadnú časť hlavy, tam nebola žiadna krv a ani z prednej časti tváre nemal žiadne zranenie. Hliadku polície volala tak, že vedela, že slúži jej známy, takže nevolala na číslo 158, ale priamo jemu, ktorý následne zavolal celú „zásahovku“. Dokumentovať nehodu prišiel pán D., ani tento nezaevidoval žiadne stopy krvi. Bol čerstvo napadaný sneh, keby tam nejaké stopy krvi boli, určite by boli viditeľné. Pán D. prehliadol okolie, ako aj interiér vozidla, nenašli sa žiadne stopy krvi.
Svedkyňa W. E. uviedla, že je matkou poškodeného E. E.. V predmetný večer jej prišli policajti povedať, že sa na jej aute stala nehoda a chceli vedieť, kto auto šoféroval. Povedala im, že auto používa jej syn, pretože jej už vodičské oprávnenie neplatí. Nevedela uviesť, kde je jej syn, aj mu pred policajtmi telefonovala, ale nedvíhal jej, oznámila im, že býva vo vedľajšom vchode. Keď policajti odišli, obliekla sa a chcela ísť na miesto nehody, keď jej zdola zazvonil syn, povedal, že sa stala nehoda, dostal „šupu“ od druhého šoféra a povedal jej aj miesto nehody. Otvorila mu a čakala ho, ale neprichádzal, tak sa rozhodla, že pôjde na miesto nehody. V podstate sa so synom minuli, lebo si asi myslel, že pôjde východom, ktorým zväčša chodieva. Ona si myslela, že keď syn nechodil, tak aj on šiel na miesto nehody, no po príchode zistila, že tam nie je. Stáli tam nejaký pán a pani, ktorých predtým nikdy nevidela. Policajti všetko spísali, zadokumentovali. Vrátila sa domov, kde ju už na schodoch čakal syn. Bol vystresovaný, v šoku, triasli sa mu ruky, fajčil jednu od druhej. V minulosti pracovala ako zdravotná sestra, takže to, že bol v šoku vnímala aj profesionálne, nie ako jeho matka. Tvrdila, že pod vplyvom alkoholu nebol. Videla, že má opuchnutú tvár, ale odmietol ísť k lekárovi, u seba v byte mu na to dala ľad a tabletku proti bolesti. Opýtala sa ho, prečo odišiel z miesta nehody, na čo jej povedal, že tá pani mala kričať, že zavolá nejakých ďalších chlapcov, tak sa bál, že môže dostať, zrejme ho nenapadlo, že by to mohli byť aj policajti. Bol u nej do rána do 05.00 h, potom odišiel s tým, že pôjde k lekárovi, ale doma si tiež dal tabletku proti bolesti, ona mu ešte v noci dala tabletku na spanie a keď prišiel domov, asi znova zaspal, lebo jej nedvíhal telefón. Ozval sa až pred obedom, spolu s jeho sestrou ho odviezli na ošetrenie k lekárovi, absolvoval aj röntgen a CT vyšetrenie. Zistili mu zlomeninu nosa, naštiepenie podočnice na pravej časti tváre. Bola prítomná pri rozhovore policajtov s jej synom, podľa jej názoru títo naznačovali, že si to mohol urobiť sám, alebo niekde spadnúť, avšak E. trval na tom, že zranenie mu spôsobil vodič druhého vozidla.
Svedok A.Š. Z. vypovedal, že je príslušníkom Policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu. Pamätal si, že asi v decembri pred dvoma rokmi boli spolu s kolegom J. privolaní na miesto dopravnej nehody. Keď tam dorazili, na mieste boli prítomní dvaja ľudia, pán a pani. Pán im popísal situáciu, muž spôsobivší dopravnú nehodu z miesta ušiel. Zistili, že auto Škoda bolo písané na nejakú ženu, zrejme matku toho, kto spôsobil dopravnú nehodu. Išli ho s kolegom hľadať. Na bytovom zvončeku sa dozvonili matke pán E., ktorá im uviedla, že predmetné vozidlo užíval jej syn, ktorý sa v jej byte nenachádza, býva vo vchode vedľa. Hľadali ho s kolegom po okolí možno aj hodinu, a to aj tak, že tam mali odstavené civilné auto s tmavými sklami, nejaký čas sedeli aj v tomto aute. Keby sa v okolí paneláka pohybovala nejaká osoba, videli by ju. Následne sa vrátili na miesto dopravnej nehody, kde už bol prítomný aj príslušník Policajného zboru, pán D., kolega z „nehodovky“.
Svedok E. J. uviedol, že je príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, okresného dopravného inšpektorátu. K dopravnej nehode bol privolaný s kolegom A. Z., a to za účelom
pátrania po osobe vodiča vozidla Škoda Octavia. Na mieste dopravnej nehody s kolegom v podstate neboli, vrátili sa tam po dlhšej dobe, hľadali len vodiča, ktorý mal z miesta dopravnej nehody ujsť. Operačný dôstojník vylustroval, že majiteľom vozidla je žena, pričom vedeli, že ho šoféroval muž. Išli na adresu trvalého pobytu majiteľky vozidla, ktorá nevedela uviesť, kde sa nachádza jej syn, aj mu skúšala pred nimi zatelefonovať, ale on jej telefón nedvíhal. Uviedla, že býva vo vedľajšom vchode na Sitnianskej ulici. S kolegom sa tam presunuli, avšak nik neotváral. Určitú dobu tam zotrvali, čakajúc, či sa nevráti, následne sa začali pohybovať aj po okolí, alebo sedeli v aute. Viditeľnosť na ulici bola dobrá, pohybujúcu sa osobu by si všimli, ulice boli prázdne. Keby nejakú osobu vo vchode alebo okolí videli, určite by ju stotožnili, pretože mali aj opis vodiča, no v čase, keď sa tam s kolegom nachádzali, v mieste a okolí paneláku nebola žiadna osoba.
Svedok A.Š. P. uviedol, že je príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - východ. Spolu s kolegom E. boli vyslaní na zákrok, odkiaľ ich vyslali k dopravnej nehode s tým, že sa tam stala škodová udalosť. Pozná svedkyňu pani P., pracovala v SBS v Aurise, tykajú si. Ostal na mieste dopravnej nehody s pani P. s tým, že kolega E. s pánom P. išli hľadať pána E.. Miesto nehody zabezpečili aj majákmi. Kým bol na mieste s pani P., prišla tam nejaká pani s mobilným telefónom, pozrela sa na ŠPZ auta, povedala: „no jasné, že je to on!“ a odišla smerom na terasu k pohostinstvu „U Poštára“. Medzičasom sa už kolega vrátil, prišli už aj „nehodári“, tak išli za tou pani do pohostinstva, volá sa pani T.. Pýtali sa jej, či niečo videla, alebo či bola účastná pri nehode. Povedala, že nevidela nič, ale vie čie je auto - je pána E., ktorý je v pohostinstve stálym zákazníkom a ktorý bol pod vplyvom alkoholu už keď do pohostinstva v ten večer prišiel, pričom aj tam požíval alkoholické nápoje, bol aj agresívny. Ona sama si všimla, že má na stole kľúče od auta, ešte ho aj upozornila, aby autom nešiel, veď býva blízko. Pán E. je stálym zákazníkom, často býva agresívny, aj ona sama má z neho strach. Celé si to všimla až keď zatvárala prevádzku, preto tam aj prišla. Spomína si, že pána E. hľadali viaceré hliadky, ale neboli úspešní. Stotožnenie pána E. vykonali hneď na mieste, vo vozidle polície majú totiž vyhľadávacie zariadenie, kde cez ŠPZ zistili vlastníčku vozidla a prostredníctvom vzťahových údajov dospeli k páni E. a jeho fotografii, ktorú pani P. ukázali s tým, či ide o vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Osobu pána E. predtým zo svojej služobnej činnosti nepoznal, avšak po tejto skúsenosti mal v rámci výkonu svojej práce ešte jedno preverenie, kedy bolo nahlásené od pani T., že jej kamarátka mala na Strážovskej ulici poškriabané auto, pričom uviedla, že toto auto na 100% poškriabal pán E. aj v dôsledku toho, že mu vzali vodičský preukaz, že má stále nejaké narážky, búchava jej aj na dvere a ona sa ho bojí.
Svedok M. E. vypovedal, že je príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - východ, spolu s kolegom vykonávali hliadkovú službu a boli vyslaní na preverenie oznámenia dopravnej nehody. Nachádzali sa tam dve vozidlá a pán P. s priateľkou, ktorý tvrdil, že do nich narazilo vozidlo, vodič tohto vozidla bol pod vplyvom alkoholu a z miesta nehody ušiel. S pánom P. šiel hľadať toho vodiča, avšak ho nenašli. Na mieste nehody zostal kolega P. s pani P.. Po návrate mu kolega oznámil, že tam medzičasom bola nejaká pani, čašníčka z baru „U poštára“. Išli za ňou opýtať sa jej, či videla nehodu. Uviedla im, že nehodu nevidela, ale vozidlo pozná a že s vecou nechce mať nič spoločné. Uviedla aj kto šoféroval vozidlo, malo ísť o pána, ktorý predtým popíjal, požil väčšie množstvo alkoholu, aj ona sama ho upozorňovala, že si nemá sadať za volant.
Svedok J. D. uviedol, že je príslušník Policajného zboru, vykonáva službu v skupine dopravných nehôd, dokumentuje dopravné nehody. Poškodeného, ani obžalovaného predtým nepoznal. Na miesto nehody bol privolaný operačným dôstojníkom, keď prišiel na miesto, boli tam už aj iné hliadky polície. Pri jeho dokumentovaní zistil, že druhý účastník nehody (pán E.) tam už nie je, zadokumentoval nehodu aj svedkov, v okolí ešte hľadali pána z druhého vozidla, ktorého v ten večer nenašli. Cez operačné stredisko mali telefonický kontakt na pána E., tak mu telefonoval, asi dva razy telefón aj zdvihol, z toho prvýkrát bola aj nejaká komunikácia, ktorá bola z jeho strany nezrozumiteľná, bľabotal, nebolo mu nič rozumieť, druhýkrát chvíľu počúval a potom telefón zložil a asi na tretíkrát už bol telefón vypnutý. V rámci vyšetrovania dopravnej nehody sa s pánom E. stretol na druhý deň vo večerných hodinách, bol za ním aj s kolegom, kedy mu uviedol, že si nepamätal, že mu svedok telefonoval, z miesta činu odišiel, resp. sa bál prísť na miesto, lebo dostal nejakú bitku, alebo sa jej bál. Uviedol, že bol aj na ošetrení na druhý deň po nehode, niekedy v popoludňajších hodinách, mal vraj niekde dostať. Svedok sa ho pýtal, či dostal priamo pri aute, alebo niekde inde, čo pán E. nevedel uviesť. Mal aj poranenie pod okom.
Svedkyňa E. T. vypovedala, že pracuje ako čašníčka, zo strán pozná pána poškodeného, aj osobne. Ku skutku zo 06. 12. 2017 sa nechcela vyjadrovať stojac si za výpoveďou, ktorú už poskytla aj policajtom na
mieste. Je to už dlhšia doba, už je prevádzka „U poštára“ aj zavretá, keďže sa nechce do ničoho zamotať, pridržiava sa svojej skoršej výpovede. Tiež uviedla, že sa vzťahy s poškodeným zlepšili, „vysvetlili si veci“.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku sa na návrh obhajcu oboznamovala výpoveď svedkyne E. T. z prípravného konania, kde uviedla, že pri dopravnej nehode dňa 06. 12. 2017 nebola prítomná, rovnako ani pri údajnom incidente, ktorý mal po nej nasledovať. V uvedený deň však bola v práci v prevádzke „U poštára“, kde pracovala ako čašníčka, bol tam vtedy aj pán E., ktorého pozná ešte z predchádzajúceho zamestnania. Bol tam s nejakou partiou, popíjali alkoholické nápoje, nevedela, čo konkrétne pil on. Spomínala si, že mali aj slovný konflikt ohľadne jeho bývalej priateľky. Stopy po fyzickom konflikte na ňom nevidela. Po určitom čase z podniku odišiel, mal vypité. Keď odchádzal posledný zákazník, odprevádzala ho, aby mohla na prevádzke zavrieť mreže a vtedy videla, že došlo k dopravnej nehode, pričom jedno z áut poznala, patrilo pánovi E.. Nemyslela si, že by odišiel na aute, hoci videla, že na stole má od neho kľúče, bola v tom, že auto nechá tam, kde ho zaparkoval, pretože nebýva ďaleko od podniku. Po určitom čase prišli policajti a pýtali sa, či bol v podniku aj pán E., uviedla im, že áno, ale na jeho adresu sa viac vyjadrovať nechcela, pretože ho pozná dosť dlhú dobu, vie, aký je a ona nechce ohroziť seba, alebo svoje deti.
K prečítanej výpovedi svedkyne sa poškodený vyjadril, že nevie, prečo svedkyňa uviedla, že mal mať konflikt s jej deťmi, s jej synom chodieval cvičiť, pozná aj dcéru, avšak konflikty s nimi nemal. So svedkyňou mal nejaké nevyriešené veci, keďže je kamarátkou jeho bývalej partnerky, ale tieto si už vyriešili. Tiež nevie prečo uviedla, že ho videla požívať alkoholické nápoje, keďže on pil len vodu. Možno tak dedukovala, lebo na stole videla nejaké poháriky s alkoholom.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznamované listinné dôkazy:
- zápisnica o výsluchu poverenej zamestnankyne svedkyne - poškodenej D.. I. E. (č. l. 88 - 103)
- zápisnica o výsluchu znalca MUDr. E. P. (č. l. 126 - 129)
- odborné vyjadrenie č. 16/2018 (č. l. 165 - 181),
- dodatok k odbornému vyjadreniu (č. l. 185-193)
- fotokópie dopravných priestupkových spisov (č. l. 158 - 161)
- vyčíslenie nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo vzťahu k ošetreniu poškodeného E. E. (č. l. 206) správy k osobe obžalovaného:
- výpis z evidencie priestupkov (č. l. 196 - 199)
- správa z Mestského úradu v Banskej Bystrici (č. l. 200)
- správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (č. l. 201)
- správa Sociálnej poisťovne, Banská Bystrica (č. l. 202 - 203)
- správa Centra pre liečbu drogových závislostí, Banská Bystrica (č. l. 204)
- správa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (č. l. 205)
- odpis z registra trestov (č. l. 195)
II.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Obžalovaný vo vzťahu k obžalobe vyhlásil, že je nevinný a vo všetkých svojich výpovediach spáchanie skutku popiera. Obhajoba uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa skutok stal. Má za to, že poškodený E. E. v prípravnom konaní, i na hlavnom pojednávaní krivo vypovedal (a naplnil tak skutkovú podstatu prečinu krivá výpoveď a krivá prísaha podľa § 346 Trestného zákona). Táto krivá výpoveď je jediným usvedčujúcim dôkazom v predmetnom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu, jeho výpovede sú plné neodstránených rozporov. Obhajoba tiež poukázala na skutočnosť, že trestné oznámenie poškodený podal až dňa 25. 01. 2018, pričom pri jeho výsluchu (svedka - poškodeného) uviedol, že tak urobil, lebo
mu to poradila jeho právna zástupkyňa. Preto sa toto podanie trestného oznámenia javí účelovým v snahe ospravedlniť útek z miesta dopravnej nehody v rámci priestupkového konania. Ak by mu totiž skutočne išlo o podanie trestného oznámenia, mohol ostať na mieste dopravnej nehody a po príchode hliadky mohol riešiť aj svoje ublíženie na zdraví. Okolo vzniku poranenia poškodeného je celý rad pochybností, ktoré v priebehu konania neboli odstránené.
Na základe takto vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. V rozpore s vyjadrením obžalovaného je iba výpoveď poškodeného, ktorý síce tvrdí, že ho udrel obžalovaný, no samotný mechanizmus vzniku poranenia (či z vozidla vystupoval, či už bol z neho von) uviesť nevedel. Jeho správanie po údajnom skutku je plné rozporov a nelogického konania, ktoré by sa možno čiastočne dalo ospravedlniť šokom zo spôsobenej nehody, no v prípade takmer štyridsaťročného človeka možno spravodlivo očakávať istý druh správania sa, v konkrétnom prípade minimálne vyčkania hliadky polície.
V neprospech výpovede poškodeného naopak vyznievajú výpovede vypočutých svedkov, kedy nikto nemal vedomosť o tom, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný. Jediný svedok, ktorý bol pri nehode prítomný, A. P., akýkoľvek fyzický kontakt medzi poškodeným a obžalovaným poprela. Vykonaným dokazovaním, aj v dôsledku radu pochybností nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. O existencii samotných zranení poškodeného ako boli zadokumentované, nielen fotograficky a lekárskou správou, ale aj znaleckým posudkom súd nemá dôvod pochybovať. Avšak v prípade mechanizmu vzniku spôsobených zranení existuje niekoľko pochybností. Samotný poškodený nevedel jednoznačne uviesť kedy, v akom čase, malo dôjsť k jeho zraneniu, či ešte sedel vo vozidle, alebo práve vystupoval, prípadne už bol von. Zo svedeckých výpovedí (predovšetkým svedkyne E. T., ktorej vierohodnosť súd nemal dôvod spochybňovať, a ktorá trvala na výpovedi z prípravného konania, kedy bezprostredne po skutku vypovedala, že poškodený v podniku „U poštára“ popíjal, no aj z výpovede A. P., ako aj obžalovaného) vyplynulo, že poškodený bol značne pod vplyvom alkoholu. Výpovede príslušníkov Policajného zboru, že dve hliadky polície, ktoré striedavo v nočných hodinách na dobre osvetlenej ulici, kde nebol takmer žiaden pohyb, opakovane pátrali po vodičovi motorového vozidla spôsobivšieho dopravnú nehodu, ktorého mali stotožneného a teda osobu, po ktorej pátrali aj pri prednom, aj pri zadnom vchode, nevideli, zas vyvracajú tvrdenia poškodeného, že mamu čakal celý čas pri zadnom vchode do bytového domu. Opäť nie je dôvod neveriť štyrom svedkom, že by túto osobu nevideli, za predpokladu, že by sa tam nachádzala. Značne prekvapivým sa javí aj správanie matky obžalovaného, ktorá ako bývalá zdravotná sestra, podala svojmu synovi lieky na spanie, napriek tomu, že v čase, keď mu ich podávala mala vidieť a vedieť, že došlo k poraneniu hlavy, kedy je podávanie takýchto liekov životu nebezpečné. Inému úmyslu poškodeného odísť z miesta dopravnej nehody, než bolo spôsobené zranenie, resp. strach pred prípadným ďalším zranením, nasvedčuje aj skutočnosť, že v prípade preukázania, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu by v jeho prípade hrozilo uloženie trestu zákazu činnosti (vedenia motorového vozidla akéhokoľvek druhu) na doživotie. Rovnako nie je jasné, aké myšlienkové pochody poškodeného viedli k tomu, že ako osoba, ktorá bola účastníkom dopravnej nehody nepredpokladal, že na miesto nehody bude privolaná policajná hliadka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto prišla v priebehu cca desiatich minút, pričom počas tohto času došlo ešte aj k slovnému konfliktu s obžalovaným, no ak si aj nebol vedomý, že hliadku polície príde, prichádzajúcu hliadku musel nielen počuť, ale (keďže k nehode došlo v neskorých večerných hodinách na takmer prázdnej ceste) aj vidieť svetelné znamenia, čo evokuje, že vyčkával na nepozornosť zúčastnených, aby mohol ujsť. Rovnako úmyslu vyhnúť sa trestnému stíhaniu nasvedčuje aj fakt, že príslušníkovi Policajného zboru, ktorý ho telefonicky kontaktoval opakovane, telefón najprv zodvihol, potom nezodvihol a následne dokonca vypol. Súdu sa nejaví byť logickým konanie poškodeného, že na jednej strane je po nehode v takom šoku, že si nevie nič zapamätať, no na druhej strane si stihne aj vypnúť telefón po opakovaných pokusoch príslušníka PZ kontaktovať ho.
Súd mal preto značné pochybnosti nielen v označení mechanizmu zranení, ale aj v označení osoby, ktorá ich mala spôsobiť. Ak by totiž došlo k fyzickému kontaktu obžalovaného s poškodeným, pravdepodobne by A. P., ako družka obvineného, nevolala políciu, pretože táto by nielen zadokumentovala nehodu, ale aj zranenia a došlo by k označeniu (a identifikácii) osoby, ktorá zranenia spôsobila. Nevynímajúc fakt, že pri obdobných poraneniach (zlomenina nosa), ako mal utrpieť poškodený, je väčšinou prítomné krvácanie, pričom ani v aute, ani okolí sa pri dokumentovaní nehody žiadna krv nenašla a nebolo ju vidieť ani na čerstvo napadnutom (bielom) snehu. Na tomto mieste je nutné spomenúť, že aj znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, MUDr. E. P. popísal jednotlivé
zranenia poškodeného, avšak k mechanizmu vzniku zranení sa vyjadroval v hypotetickej rovine, keďže nemal dostatok informácií (či bol poškodený pripútaný, akou rýchlosťou išlo jeho vozidlo, či bol pod vplyvom alkoholu a ak áno, aká bola jeho koncentrácia v krvi a pod.). Zarážajúca je aj návšteva lekára za účelom lekárskeho ošetrenia vzniknutých zranení, kedy (napriek tomu, že poškodený uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody) nedošlo k žiadnemu zisťovaniu, či poškodený požil alkohol, resp. omamné alebo psychotropné látky, či lieky; neboli odobraté žiadne vzorky (krv, moč), ktoré by prítomnosť takýchto látok mohli vyvrátiť, či potvrdiť. Rovnako zarážajúci je aj čas návštevy lekára, kedy po utrpení zranenia, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť poškodeného v trvaní až šestnásť dní a bolo pre neho veľmi bolestivé a nepríjemné, čakal niekoľko hodín, aby išiel na ošetrenie. Na dvoch fotografiách, ktoré poškodený priložil k trestnému oznámeniu, je možné vidieť nielen rôzne štádium zranenia poškodeného na pravej strane hlavy, ale aj evidentne rozdielny čas a miesto ich vyhotovenia (rozdiely v oblečení a pozadí), ktoré však nie sú vôbec známe, nie je vôbec isté, či ide o zranenie, ktoré by časovo mohlo vzniknúť v období dňa 06. 12. 2017.
Tiež sa javí ako zvláštne, že poškodený má zranenie na pravej strane tváre, pričom ak vystupoval z auta zn. Škoda zo sedadla vodiča, musel oproti domnelému útočníkovi - obžalovanému, ktorý je pravák, stáť tak, že by mu úderom zasiahol práve ľavú stranu tváre. Je potom skutočne na mieste otázka, prečo mal poškodený zranenia na opačnej strane tváre. Orgány činné v trestnom konaní vykonaným dokazovaním túto otázku nezodpovedali, pretože sa ňou ani nezaoberali a nevykonali ani dokazovanie navrhované (v tom čase) obvineným. Vôbec nezisťovali mechanizmus a okolnosti zranenia poranenia, nedošlo napr. k vykonaniu simulácie dopravnej nehody, ktorou mohol byť bez väčších pochybností popísaný nehodový dej a z ktorého výsledkov mohol následne vychádzať aj znalec MUDr. P., pretože jeho znalecký posudok je skutočne sčasti v hypotetickej rovine. Ani poškodený, ani svedkyňa E. (jeho matka) nevedeli opakovane uviesť, kedy skutočne malo dôjsť k poraneniu (porovnaj výpovede z priestupkového konania, v súhrne na č. l. 282 - 283 vyšetrovacieho spisu). Skutočnosť, že poškodený nesie zodpovednosť za dopravnú nehodu z hľadiska priestupkového (správneho) konania, ešte neznamená, že za jeho nevysvetlené zranenie má zodpovedať obžalovaný.
Celé konanie poškodeného navodzuje dojem iného motívu jeho konania, než toho, že vzniknuté zranenia mu spôsobil obžalovaný. Pri týchto pochybnostiach vzniku zranení poškodeného nebolo preukázané, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, mu spôsobil obžalovaný J. P.. Je nevyhnutné uviesť, že obžalovaného mala usvedčovať práve rozporuplná výpoveď poškodeného a výpoveď jeho matky, ktorej výpoveď v rámci priestupkového konania bola iná ako tá v prípravnom konaní (bez vysvetlenia rozporov), ale ktorej výpoveď aj z hľadiska bývalej profesionálnej sestry je naozaj zarážajúca, keď údajne zbitej osobe s poranením hlavy najprv podá tabletky proti bolesti a na spanie, pustí ho domov samého, kde poškodený znova zaspí a pokojne čaká, kým sa s takým zranením zobudí a zavezie ho s dcérou k lekárovi.
Na tomto mieste súd uvádza, že rozhodnutie o vine obžalovaného musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota (vychádzajúc z hodnotených dôkazov), o ktorej nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov ostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Povedané inak, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, súd je povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov konštatuje, že dôkazy v predmetnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností skutočnosti uvedené v podanej obžalobe, teda že by sa stal žalovaný skutok.
Je nevyhnutné spomenúť aj reflektovanie ústavnej zásady (a teda základného práva každého na prezumpciu neviny formulovaného v článku 50 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky) do ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorej okrem iného vyplýva, že obvinený (obžalovaný) nie je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je potrebné vinu dokázať a v prípade pochybnosti o skutkovej
otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako táka neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny teda vyjadruje objektívny stav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba.
V základnom práve na prezumpciu neviny garantovanom Ústavou Slovenskej republiky je teda implikovaných niekoľko pravidiel, ktoré patria k obsahu práva na prezumpciu neviny: 1. nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina, 2. pravidlo „in dubio pro reo“ znamená, že ak sú o otázke viny pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho oslobodiť; toto sa však vzťahuje len na zisťovanie skutočného stavu veci, teda len na otázky skutkového charakteru 3. obvinený (obžalovaný) nie je povinný dokazovať svoju nevinu.
V danom prípade naozaj zostali významné pochybnosti o tom, či sa žalovaný skutok vôbec stal a že sa ho skutočne dopustil obžalovaný. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba, nie obžalovaný. Obžaloba musí dokázať vinu obžalovaného, nie obžalovaný svoju nevinu.
Súd je názoru, že v danom prípade dôkazné bremeno obžaloba neuniesla, nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez dôvodných pochybností dokázali, že skutok, pre ktorý bol žalovaný stíhaný sa skutočne stal, preto ho podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Poškodený E. E. si nárok na náhradu škody neuplatnil, preto súd o ňom ani nerozhodoval.
Pretože obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, podľa § 288 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu súd podľa odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.
Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.