Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-20-2020.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Jána Deáka a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného J. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/20/2019 zo dňa 29.10.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/20/2019 zo dňa 29.10.2019 v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný J. P., nar. XX.XX.XXXX v T. T., trvale bytom J. XX, T. T. podľa § 285 písm. c) Tr. por. o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3Pv 93/18 zo dňa 01.05.2019 kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v čase po 22.00 h dňa 06. 12. 2017 v T. T. na ulici S., po tom ako E. E., nar. XX. XX. XXXX, narazil W. ev. č. T. XXX M. do jeho Z. zn. L., ev. č. T. XXX M., ktoré v tom čase šoféroval, fyzicky napadol E. E. tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel do pravej časti tváre, čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie tváre v podočnicovej oblasti vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu PN a liečenia 16 dní a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
p r e t o ž e nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. P. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3Pv 93/18 zo dňa 01.05.2019 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podala odvolanie intervenujúca prokurátorka v neprospech obžalovaného, ktoré dodatočne písomne zdôvodnila. Úvodom uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu a poukázala na samotné výpovede obžalovaného a poškodeného. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodeného, má za to, že bol zistený jednoznačný fyzický atak inej osoby, teda nie vznik zranení pri dopravnej nehode, pričom k tejto otázke bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctva E.. E. P.. Tvrdenia poškodeného ako aj ním predložené dôkazy, súd vyhodnotil v jeho neprospech a v prospech obžalovaného. Aj to, že poškodenému boli matkou podané lieky, súd vyhodnotil v jeho neprospech, lebo podľa názoru súdu mala matka ako bývalá W. J. postupovať ináč. Súd tiež uvádza, že poškodenému neboli odobraté vzorky na moč alebo krv za účelom zistenia prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok, avšak táto skutočnosť nemohla byť nijakým spôsobom ovplyvnená poškodeným, nakoľko lekári postupovali podľa zdravotníckych postupov a poškodeného ošetrili. V tejto súvislosti uviedla, že poškodený bol na lekárskom ošetrení až nasledujúci deň, takže by bolo absolútne nezistiteľné a použiteľné v trestnom konaní a lekári ani nemali dôvod zisťovať prítomnosť alkoholu v krvi. Či už bol poškodený pod vplyvom alkoholu alebo nie neznamená, že je možné akceptovať, že bol fyzicky napadnutý o čom svedčí okrem jeho výpovede aj znalecký posudok znalca E.. E. P.. Ďalej poukázala na hliadky polície po skutku pred bytovým domom poškodeného a pokiaľ príslušníci tejto hliadky uviedli, že vošli do vchodu na J. ulici vykonať previerky a na ich klopanie a zvonenie nikto neotváral, k tomu uviedla, že poškodený nemá označenie na zvončeku, nakoľko býva v prenajatom byte, pričom nemá menovku ani na dverách bytu. Príslušníci podľa jej názoru nemali vedomosť, v ktorom byte poškodený býva. Príslušníci PZ väčšinou hliadkovali pred vchodom. Taktiež súd nebral do úvahy výpoveď svedkyne W. E., matky poškodeného, ktorá uviedla priebeh situácie, jej kontakt s príslušníkmi polície a vysvetlila nezrovnalosti s jej skoršou výpoveďou. Má za to, že existujú nezrovnalosti vo výpovediach obžalovaného a svedkyne A. P., okrem iných aj v tom kde sa kto nachádzal v čase, keď poškodený vystúpil z vozidla po dopravnej nehode. V tom, že obžalovaný tvrdí, keď prišiel k vozidlu poškodeného tento už stál vonku, a svedkyňa A. P. vypovedala, že až keď bol pri nej aj obžalovaný tak vtedy poškodený z vozidla vystúpil. Záverom uviedla, že podľa jej názoru je možné vyhodnotiť správanie sa poškodeného po dopravnej nehode, keď bol fyzicky napadnutý obžalovaným, ako logické a pochopiteľné. Práve výpoveď obžalovaného a svedkyne A. P. považuje za nedôveryhodné v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za úmyselné ublíženie na zdraví poškodeného. Navrhla aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, resp. rozhodol sám a obžalovaného uznal vinným v zmysle obžaloby.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním okresného prokurátora, pričom poukázala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a to predovšetkým nevzal do úvahy výpoveď poškodeného a jeho matky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že okresný súd vykonal podrobné dokazovanie, dôkazy podrobne vyhodnotil a má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je zákonný a správny. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späť vzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v rámci preskúmavacej činnosti zistil, že na Okresný súd Banská Bystrica bola na obžalovaného J. P. podaná dňa 01.05.2019 obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3Pv 93/18 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Z odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola v prejednávanej veci podaná obžaloba, nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl podľa dôvodov odvolania prokurátor vadu v zmysle § 321 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v rámci prieskumnej činnosti na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o zákonný dôvod oslobodenia obžalovaného, pretože z dôkazov produkovaných na hlavných pojednávaniach je zistiteľné, že skutok sa stal. Bolo preukázané, že poškodenému bola v inkriminovanom dni inou osobou spôsobená zlomenina nosových kostí a pomliaždenie tváre v podočnicovej oblasti vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu PN a liečenia 16, ktorá skutočnosť vyplýva z odborného vyjadrenia znalca E.. E. P. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Sporným zostalo, či obžalovaný fyzicky po dopravnej nehode napadol poškodeného a spôsobil mu pritom predmetné zranenia.
V prejednávanom prípade boli produkované dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zistiteľné, že obžalovaný J. P. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný v celom rozsahu a poprel spáchanie žalovaného skutku, pričom k samotnému skutku o. i. uviedol, že konanie poškodeného považuje za vykonštruované, fyzicky, ani verbálne nikoho nenapadol. Svedkyňa A. P. partnerka obžalovaného, ktorá bola spolujazdkyňou obžalovaného v priebehu dopravnej nehody taktiež uviedla, že obžalovaný fyzicky nenapadol poškodeného. Jediný kto, priamo usvedčuje obžalovaného zo spáchaného skutku je poškodený E. E., ktorý o.i. uviedol, že dňa 06. 12. 2017 spôsobil dopravnú nehodu a prišlo tam ku konfliktu. Ku konfliktu prišlo medzi ním a šoférom druhého vozidla. Najprv sa hádal s jeho priateľkou a keď potom vystupoval zo svojho vozidla, zacítil ranu. V šoku po strete dvoch vozidiel prešiel na druhú stranu do protismeru, podľa neho oni si asi mysleli, že chce ujsť a preto za ním tá pani prišla, otvorila mu dvere na aute a hádali sa a nadávala mu. Potom zacítil ranu, v tej chvíli si to ani nejako veľmi neuvedomoval, v tom šoku ho to ani nebolelo. Nepamätal si, či ranu dostal vo vozidle, alebo už stál von. Potom tá pani išla volať nejakých kamarátov, tak sa zľakol a z miesta odišiel domov. Zvonil zospodu bytového domu matke, s tým, že mal haváriu a dostal. Matke potom popísal udalosť.
Odvolací súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom boli výpovede svedka poškodeného E. E.. Tento dôkaz však súd považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. V tejto súvislosti súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších objektívnych dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Samotný poškodený nevedel jednoznačne uviesť ako malo dôjsť k jeho zraneniu, či ešte sedel vo vozidle, alebo práve vystupoval, prípadne už bol vonku z vozidla. Vierohodnosť výpovede poškodeného je spochybňovaná aj výpoveďou nezaujatej svedkyne E. T. M. z reštaurácie K., ktorá uviedla, že poškodený pred nehodou v ich podniku pil alkoholické nápoje, teda v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorá spochybňuje výpoveď poškodeného je výpoveď svedka J. D. príslušníka Policajného zboru, ktorý vykonáva službu v skupine dopravných nehôd, dokumentuje dopravné nehody a ktorý uviedol, že dokumentoval predmetnú nehodu a v rámci vyšetrovania dopravnej nehody sa s poškodeným E. E. stretol na druhý deň vo večerných hodinách, bol za ním aj s kolegom, kedy mu poškodený uviedol, že po dopravnej nehode dostal bitku od nejakej osoby, ktorú nekonkretizoval. Preto sa ho následne spýtal, či mu nestrelil facku vodič druhého vozidla. Na to mu poškodený uviedol, že nevie kto ho udrel. Ešte sa ho spýtal, či nemohol dostať po ceste domov, na to mu poškodený povedal, že mohol dostať aj cestou domou, avšak ani to nevedel presne uviesť. Výpovede týchto svedkov jednoznačne spochybňujú vierohodnosť výpovede poškodeného, jednak v tom, či ho skutočne napadol obžalovaný a jednak v tom, čo bolo príčinou jeho odchodu z miesta nehody pred príchodom polície, či to bola jeho obava pred obžalovaným, alebo obava z toho, že pred nehodou viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov. Odvolací súd pritom taktiež nemohol opomenúť ďalšiu dôležitú skutočnosť, keď poškodený vo veci podal trestné oznámenie až po takmer siedmych týždňoch od skutku, čo taktiež oslabuje vierohodnosť jeho výpovede. Poškodenému nič nebránilo v tom, aby trestné oznámenie podal skôr a taktiež napadnutie obžalovaným uviedol J. D., príslušníkovi policajného zboru, ktorý vyšetroval predmetnú dopravnú nehodu, ktorý sa ho na túto skutočnosť výslovne spýtal.
Na základe uvedeného dospel aj odvolací súd k záveru, že po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo preukázané všetky dôležité okolnosti žalovaného skutku, teda či to bol práve obžalovaný, ktorý spôsobil poškodenému zranenia popísané v skutku, pričom nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe. V súvislosti s "dôkaznou núdzou", aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, súd poukazuje na zásadu "in dubio pro reo", teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 <. Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené, preto odvolací súd obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Krajský súd dodáva, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 285 písm. a) Tr. por. (nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný), keďže z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom bolo zistené, že skutok sa stal, avšak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe uvedeného preto odvolací podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zrušil v celom rozsahu a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Slavomíra Kapustu, podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3Pv 93/18 zo dňa 01.05.2019 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a súčasne odvolanie prokurátora podľa § 319 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Záverom krajský súd pripomína, že podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku, trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje. Z uvedeného je zrejmé, že Trestný poriadok upravuje akuzačný princíp, podľa ktorého sú procesné funkcie prokurátora, obhajcu a sudcu rozdelené medzi rôzne subjekty, na rozdiel od inkvizičného princípu, kde tieto procesné funkcie boli sústredené u jednej osoby. Z toho potom vyplýva, že v rámci kontradiktórneho konania je dôkazné bremeno na prokurátorovi, pričom v prejednávanom prípade prokurátor neuniesol dôkazné bremeno.
Do trestného konania sa s nárokom na náhradu škody pripojila poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Keďže odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, preto poškodenú spoločnosť v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Na podklade zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.