Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/262/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: P. I., nar. XX.X.XXXX, adresa L., P. XXX/X, o zaplatenie 558,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -98 zo dňa 18.6.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou , , a , , , o spotrebiteľských úveroch, , , , až 4, , , , , , , o bankách a až 3, a .

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, tým, že: „Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 10.08.2010 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- Eur. Hoci predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod ( ), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle , pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle . Právny vzťah založený účastníkmi zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a žalovaná založili zmluvou o úvere dňa 10.08.2010 je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú právny predchodca žalobcu ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu má tak žalovaná postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z uvedených dôvodov je potrebné skúmať predmetnú zmluvu z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v (v znení účinnom ku dňu 10.08.2010). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Žalobca sa v spore domáha voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených záväzkov žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej s Poštovou bankou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 od Poštovej banky, a. s., t. j. od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, súbežne však pre vyhodnotenie aktívnej vecnej legitimácie bolo v danom prípade potrebné skúmať aj skutočnosť, či došlo k predčasnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa, banky. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. ). Vychádzajúc z dohodnutých zmluvných podmienok, žalovaná bola povinná splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po 28,- Eur. Podľa ustanovenia v spojení , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, pričom ak sa jedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, dodávateľ môže právo podľa uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľa pre nezaplatenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celej pohľadávky, preto by súd žalobu žalobcu, ktorý žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil (výzvou na úhradu dlžnej sumy) a žalovaná svoj zosplatnený dlh neuhradila, musel zamietnuť. Pokiaľ ide obchodné podmienky, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a na ktoré právny predchodca žalobcu odkazoval pri predčasnom zosplatnení úveru, tieto neboli žalovanou podpísané, preto z dôvodu absencie podpisu žalovanej nie sú súčasťou zmluvy. Žalobca síce k žalobe predložil ako dôkaz výzvu na splatenie dlžnej časti úveru spolu s doručenkou, avšak nielen v žalobe, ale ani vo výzve nie je označené také ustanovenie zmluvy, na základe malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na tento záver súd už iba nad rámec potrebného uvádza, že žalobca síce v žalobe tvrdí, že žalovaná bola pred zosplatnením úveru upozornená v zmysle , takáto výzva súdu nebola predložená (jej predloženie by však nemohlo zmeniť rozhodnutie súdu). Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky (súdom právne posúdená v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch). Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie celej pôžičky pred termínom splatnosti pôžičky, ktorý mal vzniknúť nesplnením si povinnosti žalovanej riadne a včas zaplatiť dohodnuté mesačné splátky (t. j. nárok na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky), čím pôvodne právnemu predchodcovi žalobcu mala vzniknúť pohľadávka voči žalovanej v žalovanej sume. Žalobca ním tvrdené skutočnosti nepreukázal, nakoľko nepreukázal, že právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky mali právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodnuté v zmluve. Nárok žalobcu na zaplatenie celej pohľadávky žalovanou pre nesplnenie splátky teda zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva. Z predložených listinných dôkazov by nebolo možné vecne preskúmať dôvodnosť žaloby a žalobca na preukázanie svojich tvrdení ani nepredložil listinné dôkazy, ktoré by jeho nárok preukazovali, súd by nemal v danom prípade preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku pre nepredloženie dôkazov

zo strany žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného záveru, že nedošlo, a ani nemohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva, že konečná splatnosť úveru nastala podľa zmluvy dňa 10.08.2016. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom bola uzatvorená dňa 13.06.2017. V zmysle č. l. II. Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 boli postúpené pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v Prílohe č. 1. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok nepriložil, súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka vo výške 558,22 Eur s príslušenstvom uplatňovaná v tomto konaní voči žalovanej bola pôvodným veriteľom, t. j. postupcom postúpená na žalobcu ako postupníka. Žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázal postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Súd preto ďalej neskúmal, či sú splnené základné predpoklady platného postúpenia žalovanej pohľadávky, teda či predmetom postúpenia bola spôsobilá pohľadávka a tiež existenciu písomnej výzvy banky žalovanej, ktorá boli nepretržite 90 dní v omeškaní s plnením.“.

4. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby následne tiež odôvodňoval i tým, že i pokiaľ by žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v spore, predmetný úver právne posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, pričom v danom prípade bolo zároveň preukázané, že žalobkyňa zaplatila právnemu predchodcovi vyššiu sumu (1.518,74 Eur), než jej bola titulom úveru poskytnutá (1.000,- Eur). Takýto záver prvoinštančný súd odôvodnil tým, že: „Po preskúmaní úverovej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia v znení účinnom ku dňu 10.08.2010 dospel súd k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa . Z predloženej úverovej zmluvy je totiž zrejmé, že právny predchodca žalobcu nedodržal ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda ustanovenie upravujúce ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa majú uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe predmetnej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 70 mesačných splátkach po 28,- Eur, teda celkovo za poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 1.960,- Eur (70 mesiacov krát 28,- Eur). Podľa zmluvy poistné dohodnuté nebolo. Už z tohto je zrejmé, že v zmluve sú uvedené nesprávne údaje týkajúce sa úveru, pretože celková výška nákladov je uvedená sumou 898,65 Eur, pričom v skutočnosti činí 812,- Eur (1.960,- Eur mínus 1.000,- Eur = 960,- Eur). Na základe uvedeného súd následne prepočítal RPMN uvedenú v zmluve o úvere a zistil, že táto je uvedená v nesprávnej výške 28,7 %, teda je uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže správna výška RPMN u úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 10.08.2010 pri výške úveru 1.000,- Eur a počte splátok 70 vo výške 28,- Eur činí 29,57 %. Žalobca teda v zmluve zrejme neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako mu to prikazuje ustanovenie . V súlade s citovaným ustanovením a sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu navyše nedodržal ani ustanovenie , keď v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej splátky 28,- Eur. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Zákonná obsahová náležitosť zmluvy spočívajúca v uvedení údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej mesačnej splátky.“.

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z v spojení s tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že žalovaná mala vo veci plný úspech, mala by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagovala a v konaní zostala po celú dobu nečinná. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Argumentoval tým, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade teda nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva zostáva aj naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené či už v minulých alebo budúcich. Po citácii odvolateľ ďalej zdôraznil, že z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade z jeho strany nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. V tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, prípadne, či podá na súde žalobu na plnenie. Navyše vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie podpisu žalovanej na obchodných podmienkach pre úver nemožno tieto obchodné podmienky považovať za účasť predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na zmluvu o úvere, konkrétne jej časť III. bod 2, kde sa uvádza: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička. Dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a Informáciami o poistení podľa Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi riadne oboznámený a súhlasí s nimi...“. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že žalovaná sa s obchodnými podmienkami neoboznámila, resp. že absencia jej podpisu na týchto podmienkach automaticky značí, že tieto podmienky nemôžu byť súčasťou predmetnej zmluvy o úvere. Žalovaná sa oboznámila s podmienkami a bola si vedomá skutočnosti, že v prípade neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy v merite môže žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky. Rovnako poukazuje aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR, JUDr. Milana Ľalíka.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu výslovne ohraničenom len uplatnenou odvolacou argumentáciou bolo posúdiť, či bolo dôvodným zamietnuť žalobu žalobcu ako postupníka, z dôvodu nesplnenia podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( <.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( <.), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( <.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( <.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a <.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( <.) a dôvodmi odvolania ( <.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( <.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( <.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( <V. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( <.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a . <. 10. Sú prvej inštancie zamietnutie žaloby postavil jednak na tom, že žalobca nepreukázal, že právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky mali právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodnuté v zmluve, a že žalobca nepredložením Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 nepreukázal, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní voči

žalovanej bola pôvodným veriteľom, t. j. postupcom postúpená na žalobcu ako postupníka. Žalobca tak nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázal postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Zamietnutie žaloby bolo ale tiež založené na tom, že predmetný úver sa pre chýbajúce náležitosti podľa a stal podľa cit. zákona bezúročný a bez poplatkov, pričom v danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila právnemu predchodcovi vyššiu sumu, než jej bola titulom úveru poskytnutá.

11. Podľa § 380 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (ods. 1) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. (ods. 2)

12. Odvolateľ v odvolacích dôvodoch vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t .j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli zakladať odvolacie dôvody podľa , odvolací súd v rámci prieskumu prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd tak môže prihliadať len na tie dôvody, ktoré vyplývajú z podaného odvolania a v odvolacom konaní zároveň vyšli najavo. Výnimkou sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré v danom prípade zistené neboli.

13. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s poukazom na konštatované v predchádzajúcom odseku, odvolací súd poukazuje na primárnu zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (cit. ). V tejto súvislosti je preto potrebné konštatovať, že (hmotno-právne) odvolacie dôvody (zrejme z dôvodu predkladania väčšieho množstva typových podaní žalobcom na súdy), nekorešpondujú so všetkými právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žaloby.

14. Žalobca odvolaciu argumentáciu založil výlučne len na tom, že nesúhlasí so záverom súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore pre nepreukázanie práva jeho právneho predchodcu žiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a tým docieliť splatnosť pohľadávky pred jej postúpením. V súvislosti s uvedenou odvolacou argumentáciou žalobca osobitne namietal i ten záver súdu, že z dôvodu absencie podpisu žalovanej na Obchodných podmienkach pre úver, nemožno tieto obchodné podmienky považovať za súčasť predmetnej zmluvy. V odvolaní žalobcu ale niet jedinej zmienky (tobôž protiargumetnácie) vo vzťahu k ostatným dôvodom zamietnutia žaloby obsiahnutých v napadnutom rozsudku, konkrétne, že žalobca nepreukázal predložením Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 postúpenie práve predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čím nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, a tiež, že úverovej zmluve chýbajú náležitostí podľa a , čím sa úver stal podľa cit. zákona bezúročný a bez poplatkov, pričom v danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila právnemu predchodcovi viac peňazí, než jej bolo titulom úveru poskytnuté, navyše ak argumentácia vo vzťahu k absencii náležitosti zmluvy podľa a jej následkov je správna. Odvolací súd pritom nie je oprávnený preskúmať prvoinštančné rozhodnutie na základe iných, než odvolateľom v odvolaní vznesených námietok.

15. Vychádzajúc z Základných princípov , ktorý zakotvuje princíp hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, ako jeden z kľúčových ústavnoprávnych princípov, zásadne sa vzťahujúci na celé konanie od jeho začatia po právoplatné skončenie veci, odvolací súd a to vzhľadom na konštatované v predchádzajúcom odseku, nepovažuje za hospodárne zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalobcu založenou na namietaní len jedného z viacerých hmotnoprávnych dôvodov zamietnutia žaloby, ktoré ostatné dôvody (odvolaním nenapadnuté) tým boli vylúčené z odvolacieho prieskumu a preto platia. To znamená, že aj keby bola odvolateľova argumentácia úspešná, nič to nemení na platnosti ostatných, odvolaním nenamietaných dôvodov zamietnutia žaloby.

16. V dôsledku uvedeného bolo potom nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bez potreby zaoberania sa namietaným, ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. potvrdiť.

17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

20. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26. 10. 2016 sp. zn. .

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).