Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/297/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, U., o zaplatenie 173,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. januára 2018 č. k. -64 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42,27 eura a úrok z omeškania 8,25% ročne zo sumy 42,27 eura od 28. 12. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , veta prvá, , , , , Uviedol, že žalobca v žalobe podanej na súd 29. 11. 2016 žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 173,05 eura, úrok z omeškania 8,25% zo sumy 130,78 eura od 24. 11. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25% zo sumy 42,27 eura od 28. 12. 2013 do zaplatenia Žalobca uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 03. 2016 postúpil postupca ZSE Energia, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca poskytol žalovanému dodávky elektriny v zmysle ustanovených právnych predpisov a platných právnych predpisov pre podnikanie v energetických odvetviach. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: faktúra splatná 23. 11. 2013 na sumu 130,78 eura, faktúra splatná 27. 12. 2013 na sumu 42,27 eura. Žalovaný dlžnú sumu na základe faktúr neuhradil. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok z 13. 11. 2014 s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok týkajúcou sa postúpenej pohľadávky voči žalovanému, faktúry, zloženky na poukazovanie preddavkovaných platieb. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah na základe uzavretej zmluvy medzi dodávateľom ako právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako odberateľom, spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu proti žalovanému prihliadol na to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a v tomto prípade súd je preto povinný aj bez návrhu podľa prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu ako predávajúceho voči žalovanému ako spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Súd pri posúdení toho, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu prihliadol

na vety tretej , v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku NS SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 4MCdo 14/2014,v ktorom vyslovil právny názor, že ustanovenie a vety tretej sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto zákonných ustanovení. Uplatnené právo žalobcu je treba považovať za sčasti premlčané, pokiaľ žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 130,78 eura splatnej 23. 11. 2013. Žalobca si mohol uplatniť právo na zaplatenie tejto pohľadávky od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry splatnej 23. 11. 2013. Posledný deň na zaplatenie bol 25. 11. 2013 (posledný deň splatnosti pripadol na sobotu a najbližším pracovným dňom bol 25. 11. 2013 pondelok), preto premlčacia trojročná doba na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy 130,78 eura začala plynúť 26. 11. 2013 a uplynula dňom 28. 11. 2016 (posledný deň trojročnej doby na uplatnenie práva na súde pripadol na sobotu a najbližším pracovným dňom bol 28. 11. 2016). Žaloba na súd bola podaná 29. 11. 2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na zaplatenie tejto sumy na súde. Nakoľko žalobcom uplatnené právo na zaplatenie tejto sumy nebolo uplatnené proti žalovanej na súde v trojročnej premlčacej dobe, s poukazom na ods. l a z dôvodu premlčania nároku žalobcu v uplatnenej výške 130,78 eura súd žalobu proti žalovanému v časti o zaplatenie 130,78 eura aj s uplatneným úrokom z omeškania z tejto sumy 8,25% ročne od 24. 11. 2013 do zaplatenia, zamietol. Žalovaný nepreukázal, že zaplatil žalobcovi 42,27 eura na základe faktúry č. 7180625124. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení aj v tejto časti a v tejto časti premlčaná nie je. Súd preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42,27 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v sume 42,27 eura dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t. j. dňom 28. 12. 2013. Súd preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 42,27 eura od 28. 12. 2013 do zaplatenia. Žalovaný mal v konaní prevažný procesný úspech (procesný úspech, čo do sumy 130,78 eura a procesný neúspech, čo do sumy 42,27 eura). Žalovaný by mal právo na náhradu trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že aplikáciou ustanovenia ZoOS (zákona o ochrane spotrebiteľa) dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa a 2 SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Aplikáciou ustanovenia ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Žalobca si je vedomý, že súd v čase rozhodovania vychádzal z platného a účinného zákonného ustanovenia, avšak zároveň zastáva názor, že aplikovaním ustanovenia ZoOS porušil zásadu ustanovenú v SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade SR. Uvedený názor je podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. 02. 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade o ochrane spotrebiteľa s a , podľa ktorého: „Ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s .“ Vzhľadom na uvedené nie je podľa názoru žalobcu možné poskytovať ochranu takému postupu súdu, keď na daný prípad síce aplikoval zákonné ustanovenie, ktoré bolo v čase rozhodnutia súdu platné a účinné, avšak zároveň ide o

ustanovenie, ktoré prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu, a preto bolo ústavným súdom vyhlásené za neústavné. Zároveň možno predpokladať, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní bude rozhodnutie ústavného súdu platné, a teda odvolací súd by mal na túto skutočnosť prihliadať, neposkytnúť ochranu postupu okresného súdu, keď aplikoval neústavné zákonné ustanovenie, a predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia , zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 173,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 130,78 eura od 24. 11. 2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 42,27 eura od 28. 12. 2013 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od pôvodného veriteľa - ZSE Energia a. s., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 03. 2016. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dodávku elektriny, na základe čoho vyúčtoval cenu za poskytnutú dodávku v súlade s platným cenníkom. Žalovaný si svoju povinnosť uhradiť cenu za poskytnutú dodávku elektriny nesplnil a výška jeho dlhu predstavuje žalovanú istinu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel, čo do zaplatenia sumy 42,27 eura spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol, keď k záveru o zamietnutí žaloby dospel z dôvodu, že prihliadnuc na ustanovenie posudzoval premlčanie nároku žalobcu ex offo a nárok žalobcu považoval za čiastočne premlčaný. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, predmetom prejednania odvolacím súdom bol zamietajúci výrok napadnutého rozhodnutia spolu s výrokom o náhrade trov konania.

6. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania, avšak odvolací súd musí v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliadať aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 5. februára 2018 sp. zn. , ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 27. 09. 2018 a ktorým vyslovil, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s . Hoci a nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2006 sp. zn. -37).

8. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46

ods. 1 v spojení s , stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

9. Vo vzťahu k vyššie uvedenému Nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie ex offo, bez námietky premlčania, keď v súčasnosti nie je možné na aplikáciu ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu je potrebné s poukazom na a zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, opätovne vec prejednať, výsledky konania náležite zhodnotiť a potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).