Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 316/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa

a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 20. decembra

2006 prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti I., a. s., B., právne zastúpenej advokátom

JUDr. P. J., B., vo veci porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20

ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -64 z 1. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -64 z 1. júna 2006 p o r u š i l

základné právo spoločnosti I., a. s., zaručené v .

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -64 z 1. júna 2006

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je p o v i n n ý zaplatiť spoločnosti I., a. s., trovy

právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem

slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. J., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -23 zo 17. októbra 2006 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

spoločnosti I., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 a základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -64

z 1. júna 2006.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľka v podaní

zo 7. decembra 2006, ako aj krajský súd vo vyjadrení č. Spr.3678/2006 z 22. novembra

2006 vyslovili súhlas s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd preto

vo svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu sťažnosti, z písomných vyjadrení a listinných

dôkazov.

Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

a rozsudkom krajského súdu č. k. -64 z 1. júna

s tým, aby bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, uložil krajskému súdu povinnosť

zaplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 000 Sk a nahradiť

trovy jej právneho zastúpenia v sume 8 070 Sk.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa na Okresnom

súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) domáhala uloženia povinnosti p., a. s., B. (ďalej

len „odporkyňa“) zaplatiť jej 193 010,70 Sk z dôvodu poplatku z omeškania vo výške 0,1 %

denne a nahradiť jej trovy konania.

Okresný súd rozsudkom č. k. -45 z 5. decembra 2005 zaviazal odporkyňu

na zaplatenie sumy 19 301,07 Sk, vo zvyšku žalobný návrh zamietol a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z rozsudku vyplýva, že okresný súd priznal

sťažovateľke poplatok z omeškania len vo výške 0,01 % denne z dlžnej sumy.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol: „Podľa

v platnom znení, o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení p.

a o zriaďovaní rezortnej, odvetvovej, podnikovej a občianskej zdravotnej poisťovne (...), pri

nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť zdravotnícke zariadenie voči príslušnej

zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň

omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Podľa v znení zmien uskutočnených zákonom

č. účinného od 1. 6. 2003, pri nedodržaní lehoty splatnosti môže uplatniť

zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške

0,01 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného

dokladu.“

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa sťažovateľka odvolala.

O jej odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -64 z 1. júna 2006 tak,

že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil s odôvodnením: „Je teda zrejmé,

že právo na poplatok z omeškania navrhovateľovi vznikol po 1. 6. 2003, teda za účinnosti

ust. v znení , podľa ktorého poplatok

z omeškania bol 0,01 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Omeškanie odporkyne sa

skončilo v decembri 2003, teda stále za účinnosti uvedenej právnej úpravy, podľa ktorej

bol poplatok z omeškania 0,01 %. Vzhľadom na to vzniklo navrhovateľovi právo

na poplatok z omeškania v tejto výške, čo za celé obdobie omeškania predstavuje spolu

sumu 19 301,07 Sk.“

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými postupmi a rozsudkami okresného súdu

a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa a .

Svoje tvrdenie opiera o interpretáciu nálezu ústavného súdu zo 17. mája 2004

publikovaného v Zbierke a s ním

súvisiacu nesprávnu aplikáciu .

Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení z 22. novembra 2006 doručenom

ústavnému súdu 30. novembra 2006 uviedol: „Pri rozhodovaní odvolací súd postupoval

v intenciách uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (...) z 11. 01. 2006,

sp. zn. -9 a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol

navrhovateľke priznaný poplatok z omeškania vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 38

ods. 4 v znení , t. j. vo výške 0,01 %

z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, pretože právo na poplatok z omeškania

navrhovateľke vznikol za účinnosti , ktorým bol poplatok

z omeškania znížený z 0,1 % na 0,01 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania.“

K vyjadreniu podpredsedu krajského súdu sa právny zástupca sťažovateľky okrem

oznámenia o súhlase s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu nevyjadril.

II.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -64 z 1. júna 2006 vyplýva, že ním bol

potvrdený v napadnutej časti rozsudok okresného súdu č. k. -45 z 5. decembra

2005.

Okresný súd rozsudkom č. k. -45 z 5. decembra 2005 zaviazal odporkyňu

zaplatiť sťažovateľke 19 301,07 Sk, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov

konania nepriznal náhradu trov konania.

Z nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 17. mája 2004 vyplýva, že ústavný

súd okrem iného vyslovil aj nesúlad ustanovenia § 38 ods. 3 a 4 zákona o zdravotnom

poistení s druhou vetou v spojení s a 4 . Nález bol

uverejnený v Zbierke dňa 15. júla 2004.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa každý má právo vlastniť majetok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali,

sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich

do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c),

aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú

platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2

a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie

ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou.

Podľa ak osoby uvedené v

až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

Podľa nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych

predpisov s právnym predpisov vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási

sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa

jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Podľa právny predpis, jeho časti alebo niektoré

jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke

zákonov.

Podľa stratou účinnosti, prípadne platnosti

právnych predpisov na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych

predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší

právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa , rozsudok,

ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho

predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa

ustanovení .

Podľa ostatné právoplatné rozhodnutia vydané

v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti

uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , ).

Za výnimku z princípu, podľa ktorého výklad zákonov prislúcha predovšetkým

všeobecným súdom, treba považovať viaceré ustanovenia .

V danom prípade ide o ustanovenia, z ktorých vyplývajú účinky nálezov ústavného súdu

vydaných v konaní o súlade právnych predpisov.

Podľa právneho názoru sťažovateľky povinnosťou všeobecného súdu je aplikovať

právny stav vzniknutý nálezom ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov, a to nielen

v procesnoprávnom zmysle, ale aj z hľadiska hmotnoprávneho. To znamená,

že hmotnoprávne účinky nesúladného ustanovenia sa uverejnením nálezu ústavného súdu

anulujú ex tunc. V týchto prípadoch sa teda vychádza z toho, že hmotnoprávne účinky

nesúladného ustanovenia sú nálezom ústavného súdu anulované od začiatku.

Oproti tomu podľa právneho názoru krajského súdu treba hmotnoprávne účinky

nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov vykladať tak, že platia ex nunc, teda

od momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov. Preto nároky vzniknuté

do momentu uverejnenia nálezu o nesúlade právnych predpisov sa riadia právnym stavom

existujúcim dovtedy. Nový právny stav založený nálezom ústavného súdu sa vzťahuje iba

na nároky vzniknuté od uverejnenia nálezu.

Z pohľadu ústavného súdu treba na úvod konštatovať, že v danej veci ide o kolíziu

medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej istoty

na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa . Princíp

zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu

v konaní o súlade právnych predpisov podľa . Princíp právnej istoty

sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych

predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných

rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti, a to za

súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty.

a rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov

nálezu ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým

o prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov

už právoplatne ukončené (judikované) a o prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia nálezu

ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené ešte neboli.

1. Z ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť,

že v trestných veciach právoplatne skončených pred uverejnením nálezu o nesúlade

právnych predpisov, môže po jeho uverejnení odsúdený požiadať o obnovu konania, ak bol

nesúladný právny predpis podkladom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tým

sa dosiahne, že jeho právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu môže byť v rámci

obnovy konania (ako následku nálezu o nesúlade) zrušené a môže dôjsť k priaznivejšiemu

posúdeniu jeho konania, prípadne aj k jeho úplnému oslobodeniu spod obžaloby. Rovnakú

možnosť však zákon nedáva poškodenému v trestnom konaní, napríklad v situácii, keď

došlo k právoplatnému oslobodeniu trestne stíhanej osoby v dôsledku aplikácie právneho

predpisu, ktorý bol neskôr vyhlásený za nesúladný.

Možno konštatovať, že v trestnom konaní vo vzťahu voči právoplatne odsúdenej

osobe hmotnoprávne následky nálezu o nesúlade uverejneného po právoplatnom odsúdení

nastávajú jednoznačne ex tunc, nie teda iba od momentu uverejnenia nálezu. Vinu trestne

stíhanej osoby možno po uverejnení nálezu znova posudzovať, a to už vo svetle nálezu

o nesúlade.

Z ustanovenia vyplýva, že právoplatné

rozhodnutia vydané v občianskoprávnom a správnom konaní pred uverejnením nálezu

ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov po uverejnení nálezu zostávajú síce

nedotknuté, avšak povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Uvedené ustanovenie však neposkytuje žiadnu ochranu tomu účastníkovi

občianskoprávneho alebo správneho konania, ktorý bol v konaní neúspešný, teda uplatnený

nárok mu vzhľadom na aplikáciu nesúladného právneho predpisu nebol priznaný,

resp. nebol priznaný v celom rozsahu.

Aj tu možno konštatovať, že hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade pôsobia

ex tunc. Aj keď nedochádza k obnove právoplatne skončeného konania, pokiaľ povinný

subjekt do uverejnenia nálezu uloženú povinnosť nesplnil, stáva sa táto nevymáhateľnou

proti vôli povinného subjektu.

2. Hoci a nemajú výslovné ustanovenia

o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením

konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne

účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc

vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak

byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade.

Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň

neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.

Ústavný súd považuje za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že podľa čl. 130

ods. 1 písm. d) a môže podať návrh

na začatie konania o súlade právnych predpisov aj všeobecný súd, a to v súvislosti so svojou

rozhodovacou činnosťou. Ak totiž všeobecný súd dospeje k záveru, že právny predpis, ktorý

by mal v konkrétnej prejednávanej veci aplikovať, nie je v súlade s právnym predpisom

vyššej právnej sily, má možnosť vylúčiť aplikáciu tohto nesúladného právneho predpisu

prostredníctvom ústavného súdu, ktorý môže nesúlad právneho predpisu vysloviť.

Následkom nálezu ústavného súdu by malo byť, že všeobecný súd daný právny predpis

nebude pri rozhodovaní veci aplikovať. Pri právnom názore, aký zastáva krajský súd,

nemalo by oprávnenie všeobecného súdu podať návrh na vyslovenie nesúladu žiaden

konkrétny praktický význam. Hoci by ústavný súd nesúlad predpisu vyslovil, nič by sa tým

nezmenilo na hmotnoprávnom posúdení konkrétnej veci, lebo posudzované nároky vznikli

ešte v čase, keď bol tento predpis platný a účinný a vzťahovala sa naň prezumpcia

ústavnosti.

Možno urobiť záver, že interpretácia hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného

súdu o nesúlade právnych predpisov, ktorú zastáva krajský súd, je arbitrárna. Je totiž

v zrejmom rozpore s ústavnou a zákonnou úpravou.

Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom pléna ústavného súdu

sp. zn. PLz. z 11. októbra 2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce stanovisko

k odchylným právnym názorom senátov ústavného súdu vyslovených pri svojej

rozhodovacej činnosti na aplikáciu nálezu ústavného súdu č. k. -39

zo 17. mája 2004 v konaní pred všeobecným súdom, ktorého predmetom je určenie

poplatku z omeškania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné vysloviť, že rozsudkom krajského

súdu č. k. -64 z 1. júna bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu

ochranu zaručeného v (bod 1 výroku nálezu). Za daných okolností ale

podľa názoru ústavného súdu nebolo potrebné vo výrokovej časti nálezu ústavného súdu

vysloviť aj porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v ,

pretože majetková ujma vznikla sťažovateľke len sprostredkovane a bola spôsobená

porušením jej základného práva zaručeného v označeným rozsudkom

krajského súdu, pričom vyslovenie porušenia tohto základného práva spolu s ďalšími

časťami výroku tohto rozhodnutia ústavného súdu je spôsobilé dostatočne zabezpečiť

ochranu všetkých garantovaných práv sťažovateľky vrátane odstránenia jej ujmy

na majetku.

Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označeného článku rozsudkom

krajského súdu č. k. -64 z 1. júna, podľa § 56 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona

o ústavnom súde rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2

výroku nálezu).

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

zaručené v , zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 000 Sk. V nadväznosti na zrušenie

rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie považoval ústavný súd

poskytnutie ochrany porušenému základnému právu týmto spôsobom za dostatočné

a sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

Z dôvodu náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd priznal sťažovateľke

náhradu trov konania za dva uplatnené a účelne vynaložené úkony právnej služby (príprava

a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu z 15. augusta 2006). Za dva

úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena dvakrát 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát

164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

sumu 5 788 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnenej náhrade trov konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno

podať opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2006