Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/174/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, F., 2/ U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, T., 3/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX, J., 4/ C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, J., žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení splnomocneným zástupcom STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom F. Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. T. XX, H., Česká republika, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokáom so sídlom K. XX, F., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -136 zo dňa 04. októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -136 zo dňa 04. 10. 2017 žalobu (návrh) zamietol a žalovanej voči žalobcom 1/ až 4/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 29. 06. 2016 sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosť CKN 5921/2 - orná pôda o výmere 673 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, kat. úz. J., patrí do dedičstva po S. Z., zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. - H. XXX, ku ktorej si žalovaná nechala osvedčiť vlastnícke právo. S. Z., ktorý bol ich otcom, uvedenú nehnuteľnosť nadobudol titulom darovacej zmluvy od svojho otca N. Z. a od tohto dňa pozemok ako svoj vlastný užíval až do svojej smrti v roku XXXX. Žalobcovia svoj nárok odvodzujú od darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ich právnym predchodcom - S. Z. a jeho otcom N. Z. v J. dňa 20. 05. 1959. Citujúc ust. , , , , , , , , , , , v znení účinnom k 20. 05. 1959, o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, súd žalobu zamietol. Konštatoval, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosť uvedená v žalobe patrí do dedičstva po S. Z., zaťažovalo ich dôkazné bremeno v tom, že bol ku dňu svojej smrti jej vlastníkom. Žalobcovia odvodzujú vlastníctvo svojho právneho predchodcu od darovacej zmluvy zo dňa 20. 05. 1959, ktorej platnosť žalovaná spochybnila. Súd sa preto prejudiciálne zaoberal platnosťou darovacej zmluvy podľa právnych predpisov platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 20. 05. 1959. Súd mal z darovacej zmluvy zo dňa 20. 05. 1959 preukázané, že táto je vyhotovená v písomnej forme a je podpísaná len darcom N. Z.. Obdarovaným - S. Z. (právnym predchodcom žalobcov) podpísaná nie je. Súd nemal preukázaná, že právny predchodca žalobcov dar od darcu v celom rozsahu prijal a žalobcovia nepredložili ani listinný dôkaz preukazujúci súhlas s prevzatím daru na inej listine. Súd tak v zmysle

(správne , poznámka odvolacieho súdu) ods. 2, nemal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a darcom N. Z. došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -16 zo dňa 09. 07. 1987 je zrejmé, že právny predchodca žalobcov v konaní pred súdom v roku 1987, kedy si vyporiadaval vlastnícke právo k nehnuteľnosti pod svojim rodinným domom a k záhrade, uviedol, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe ústnej darovacej zmluvy od svojho otca v roku 1959. Toto jeho tvrdenie podporili aj brat S. Z.

- W. Z. (právny predchodca žalovanej) a U. Z. (matka právnych predchodcov strán sporu). S. Z. v tomto konaní netvrdil, že by bol nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania vo veci sp. zn. na základe písomnej darovacej zmluvy, ani že užíva nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom darovania v celom rozsahu. V ďalšom súd poukázal na užívanie nehnuteľností uvedených v darovacej zmluve S. a W. Z., ktorému zodpovedá aj oplotenie nehnuteľností, ktoré vystaval S. Z.. Pokiaľ by bol právny predchodca žalobcov mal za to, že nadobudol na základe darovacej zmluvy z r. 1959 v celosti všetky nehnuteľnosti v nej uvedené, bol by si tieto nehnuteľnosti oplotil v celosti a nepredeľoval ich oplotením. Z rozsudku sp. zn. zo dňa 09. 07. 1987 je zrejmé, že právny predchodca žalobcov si právne v tomto konaní vysporiadaval len vlastnícke právo k parc. č. 27896/4 o výmere 278 m2, ktorá je sčasti totožná s parcelou EN č. 27896/1, tiež sa domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele EN č. 27896/5 o výmere 312 m2, ktorá je sčasti totožná s parcelou EN č. 27896/1, t. j. k nehnuteľnostiam kde figuruje ako užívateľ na evidenčnom liste č. XXXX z roku 1980, z čoho je zrejmé, že užívacie právo svojho brata W. Z. rešpektoval. Nakoľko súd nemal zo strany žalobcov preukázaná, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania na základe platnej darovacej zmluvy a zo správania S. Z. je zrejmé, že tento nebol v tom, že mu nehnuteľnosti uvádzané v darovacej zmluve zo dňa 20. 05. 1959 patria v celosti a žalobcovia taktiež nespochybniteľne nepreukázali, že výlučne ich právny predchodca S. Z. a oni ako jeho právni nástupcovia nerušene, dobromyseľne a dlhodobo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania užívali, žalobu žalobcov zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a žalovanej ako úspešnej strane v konaní priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 4/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení ich žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobcovia mali za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedli, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil iba na strohý opis tvrdení žalovanej bez toho, aby vymedzil akými rozumovými a logickými postupmi sa pri hodnotení dôkazov spravoval, akú dôkaznú silu jednotlivým dôkazom pripísal a bez toho, aby relevantne vymedzil konečné dôvody rozhodnutia. Nesplnil tak svoju zákonnú povinnosť jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre dané rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V odôvodnení rozsudku absentuje zo strany okresného súdu vyjadrenie sa k podstatnému dôkazu, ktorý predložili, a to k fotokópii mapy určeného operátu, platnej do roku 1964. Z tejto je zrejmé, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 20. 05. 1959 boli predmetom prevodu nehnuteľnosti EKN 27896/1 a 27895 v stave ako sú zaznamenané v predloženej mape. Z toho vyplýva úmysel darcu darovať celé nehnuteľnosti v stave, v akom boli v čase darovania, čo preukazuje odôvodnenosť žaloby a popiera tvrdenia žalovanej, že predmetom darovania boli iné parcely. Z predloženej mapy vyplýva, že nehnuteľnosť, na ktorej v súčasnosti stojí dom žalovanej, mala č. 27896/2. Okresný súd sa však s touto významnou skutočnosťou v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal, čo považuje za mimoriadne závažnú okolnosť, ktorá v konečnom dôsledku porušuje ich právo na spravodlivý súdny proces. Súd sa v rozsudku odvolával predovšetkým na údajnú neplatnosť darovacej zmluvy medzi ich právnym predchodcom S. Z. a N. Z. zo dňa 20. 05. 1959, platnosť tejto zmluvy však nebola zo strany žalovanej spochybnená, počas celého konania sa touto otázkou súd nijako nezaoberal, dokonca neplatnosť zmluvy z uvedeného dôvodu nebola súdom oboznámená ani pri vyhlásení rozsudku, resp. pri ústnom odôvodnení vyhláseného rozsudku na pojednávaní, a to aj napriek tomu, že táto skutočnosť je súdom považovaná za hlavný dôvod zamietnutia žaloby. Uvedené považujú za neprijateľné, keď napadnutý rozsudok z tohto dôvodu predstavuje tzv. prekvapivé rozhodnutie.

Pokiaľ žalovaná platnosť darovacej zmluvy výslovne nenamietala, ale súd aj napriek tomu platnosť zmluvy posudzoval, ide o nezákonný postup v rozpore s ust. Žalovaná namietala neplatnosť zmluvy len na začiatku konania (aj to len čo sa podpisu N. Z. týka, teda nie platnosť celej zmluvy alebo platnosť úkonu prijatia daru), pričom však výslovne na pojednávaní uviedla, že platnosť zmluvy nenamieta a nenavrhla v tomto smere žiadne dokazovanie. Okresný súd v tomto prípade postupoval v rozpore so zákonom, keďže posudzoval okolnosti, ktoré neboli sporné. S poukazom na ust. , konštatovali, že súd bol povinný posúdiť túto zmluvu ex offo ako naplnenie jednej z podmienok vydržania vlastníckeho práva, teda ako ďalšieho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Ich právny predchodca na základe tejto darovacej zmluvy bol oprávnený držiteľ, keďže podľa tejto zmluvy nemal dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve, ktoré bolo N. Z. potvrdené aj ústne. Z toho dôvodu bol v rámci držby dobromyseľný. Takáto oprávnená držba trvala nerušene dlhé roky, preto sa S. Z. stal vlastníkom žalovaných nehnuteľností aj titulom vydržania. K platnosti darovacej zmluvy ďalej uviedli, že z ust. nie je možné vyvodiť záver, že zmluva je neplatná, ak v nej nie je písomne vyjadrený súhlas obdarovaného. Tento môže byť v zmysle tohto ustanovenia daný aj konkludentne, čo sa aj reálne stalo, keďže obdarovaný dar prijal a užíval. O potrebe písomného súhlasu nehovorí ani ust. , cit. zákona, na ktorý sa súd odvolával. Úvahy súdu o neplatnosti zmluvy považujú za tendenčné. Zmluva písomnú podobu mala a aj napriek tomu, že nebola podpísaná obdarovaným, tento svoj súhlas vyjadril. Takýto právny úkon bol dostatočne určitý, mal písomnú podobu a jednoznačne z neho vyplýval úmysel účastníkov dohody. Darovanie bolo bezproblémové a nerušené počas dlhých rokov a žalovaná sama tento stav dlhé roky rešpektovala. Vzhľadom na to, že žaloba vychádzala z nepopretej zachovanej písomnej darovacej zmluvy, ktorej platnosť nebola počas konania spochybňovaná, majú za to, že napadnutý rozsudku je prekvapivý a odporuje princípu právnej istoty. Súd podľa nich nemôže povýšiť záznam o užívaní nehnuteľnosti - evidenčný list predložený žalovanou, nad dôkazy spočívajúce v tom, že z katastrálnych máp, z darovacej zmluvy a z výpovedí svedkov svedčí vlastnícke právo im, resp. ich právnemu predchodcovi. Viacerými svedkami bolo potvrdené, že nehnuteľnosti dlhé roky užíval S. Z. a následne oni, a to nerušne. Išlo o svedkov, ktorí neboli rodinní príslušníci, preto ich hodnovernosť nie je spochybniteľná. Svedkovia žalovanej boli jej rodinní príslušníci, ktorí boli aj počas obhliadky poučovaní ako vypovedať, a to právnym zástupcom žalovanej, na čo počas obhliadky upozorňoval ich právny zástupca. Okresný súd sa v bode 59. odôvodnenia zaoberá pochybnosťou o darovacej zmluve z dôvodu, že S. Z. v konaní pred súdom v r. 1987 uviedol, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe ústnej darovacej zmluvy od svojho otca, čo odporuje predloženej písomnej darovacej zmluve. Okresný súd však v konaní opomenul vyjadrenie manželky N. Z. - C. Z. a žalobcu - V. Z., podľa ktorých bolo súdu vysvetlené, že v priebehu rokov sa zmluva stratila, preto N. Z. spomínal iba zmluvu nezachovanú. Aj napriek tomu ide podľa ich názoru o nepodstatnú okolnosť, nakoľko darovacia zmluva nebola žalovanou vo výsledku spochybnená. Súd sa však pri tejto príležitosti opomenul zaoberať tým, že sama žalovaná nevedela počas konania uviesť akou zmluvou nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam jej právny predchodca. K vydržaniu predmetných nehnuteľností žalovanou nemohlo dôjsť, keďže bolo dokázané, že právny predchodca žalovanej nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto ich nemohol žalovanej ani darovať. Okrem toho neboli splnené ani podmienky dobromyseľnej držby. Na základe vykonaného dokazovania je podľa nich nesporné, že žalované nehnuteľnosti vlastnil N. Z., ktorý ich daroval darovacou zmluvou zo dňa 20. 05. 1959 ich právnemu predchodcovi - S. Z.. V zmysle identifikácie týchto parciel v darovacej zmluve a porovnaniu s predloženou pozemnoknižnou mapou platnou do roku 1964 je jednoznačne preukázané, že ide o žalované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. S. Z. nehnuteľnosti dlhé roky užíval, čo potvrdili viacerí nestranní svedkovia. Odborné vyjadrenie Ing. S. N. predložené žalovanou považujú za zmätočné, týkajúce sa iných parciel ako tých, ktoré sú predmetom konania. Ako prílohy k tomuto vyjadreniu sú priložené mapy, z ktorých nie je zrejmé k akému dátumu sú vyhotovené, nie sú zrejmé ani výmery nehnuteľností, je v nich len konštatované, že relevantné pozemnoknižné parcely sú sčasti totožné s inými nehnuteľnosťami, čo však nemá pre predmetné konanie žiadny význam.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že okresný súd dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Za najpodstatnejšiu okolnosť v súvislosti s darovacou zmluvou z roku 1959 považuje to, že z posledného odseku darovacej zmluvy je jednoznačne preukázaná vôľa N. Z. darovať parcely, aby si jeho syn postavil

rodinný dm a zriadil záhradu. Je nepochybné, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. , že žalobca S. Z., právny predchodca žalobcov, vysporiadal parcely, na ktorých si podľa zistenia od roku 1961 postavil rodinný dom a zriadil si záhradu, pričom sa odvoláva na ústnu darovaciu zmluvu z roku 1959, kde v súčasnom konaní žalobcovia tvrdia, že sa prakticky jedná o neformálnu písomnú zmluvu, od ktorej si odvodzujú vlastnícke právo ich právneho predchodcu. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcov si nehnuteľnosti, ktoré nadobudol, či už neformálnou písomnou darovacou zmluvou alebo ústnou darovacou zmluvou, právne vysporiadal rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. a žalobcovia sa neoprávnene domáhajú opätovne na základe jednej listiny viacerých parciel, keď z vykonaného dokazovania bolo zistené, že N. Z., otec S. Z., mal postavený svoj dom hneď vedľa domu XXX, ktorý si postavil v roku 1961 na mieste a na parcelách, ktoré dostal od N. Z.. Pokiaľ ide o jej nadobúdací titul, tento nebolo v konaní potrebné preukazovať, nakoľko podstatnou okolnosťou je, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že ich právny predchodca S. Z. nadobudol parcele, ktoré patrili N. Z..

4. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovanej (v tzv. replike) uviedli, že žalovaná nepreukázala nedôvodnosť odvolania a ani žaloby ako takej, nevyjadrila sa k podstatným skutočnostiam, ktoré v konaní preukázali a na ktoré v odvolaní opätovne poukázali. Nesúhlasili s jej tvrdením, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzujú len z darovacej zmluvy z roku 1959, keď dôvodnosť žaloby preukázali viacerými dôkazmi, vrátane výpovedí nestranných svedkov. Namietali tiež tvrdenie žalovanej, že darovacia zmluva medzi N. a S. Z. je len neformálna. Bola uzatvorená písomne a spĺňala všetky náležitosti. Je nepochybné, že ich právny predchodca bol na základe tejto darovacej zmluvy oprávneným držiteľom, keď podľa tejto zmluvy nemal dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve, ktoré bolo N. Z. potvrdené aj ústne, z toho dôvodu bol v rámci držby dobromyseľný. Takáto oprávnená držba trvala nerušene dlhé roky, preto sa S. Z. stal vlastníkom žalovaných nehnuteľností aj titulom vydržania. Opätovne poukázali na predloženú fotokópiu mapy určeného operátu platnej do roku 1964, z ktorej vyplýva úmysel darcu darovať celé nehnuteľnosti v stave, v akom boli v čase darovania. Platnosť predmetnej písomnej darovacej zmluvy nebola spochybnená a nie je dôvod, aby bola považovaná za neplatný právny úkon.

5. Žalovaná vo vyjadrení k replike žalobcov (v tzv. duplike) zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu, predovšetkým na účel darovania vyjadrený v darovacej zmluve.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutého rozsudku, odvolania žalobcov a následných vyjadrení strán konania, konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. V odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku sa jasne, zrozumiteľne a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami, a toto teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení Odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď odvolacie námietky žalobcov neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania, a to, že žalobcovia nepreukázali, že ich právny predchodca S. Z., zomr. dňa XX. XX. XXXX, bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.

9. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali závery súdu vo vzťahu k platnosti darovacej zmluvy zo dňa 20. 05. 1959, od ktorej odvodzovali vlastnícke právo svojho právneho predchodcu s poukazom na to, že žalovaná v priebehu konania platnosť darovacej zmluvy nespochybnila, odvolací súd odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 14. 10. 2016 k žalobe vyplýva, že žalovaná platnosť darovacej zmluvy spochybnila s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. . Odvolací sú zároveň poukazuje na to, že pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ako je tomu i v prípade spornej darovacej zmluvy, a to pre nedostatok zákonom predpísanej formy, táto nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo) a túto nemožno napraviť ani dodatočným schválením.

10. V zmysle ust. účinného v čase uzavretia spornej zmluvy, od ktorej žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo ich poručiteľa sa pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam vyžadovala písomná forma. Pre zachovanie písomnej formy, ktorej pojmové náležitosti sú písomnosť a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Pokiaľ teda nedošlo k písomnému prijatiu daru obdarovaným, nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, resp. vlastnícke právo k nim. Samotná skutočnosť, že uvedenú darovaciu zmluvu podpísal darca zároveň neznamená, že došlo k jej uzavretiu, keď z tejto zmluvy nie je zrejmá akceptácia obdarovaného. K absencii podpisu obdarovaného pritom mohlo dôjsť z rôznych dôvodov, nielen z dôvodu presvedčenia strán konania, že to nie je potrebné (napr. nie je vylúčené ani to, že nedošlo k podpisu uvedenej darovacej zmluvy z dôvodu, že niektorá zo strán si uzavretie zmluvy „rozmyslela“, prípadne došlo k uzavretiu inej zmluvy). V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje i na to, že znenie predpisujúce pre platnosť zmluvy, ktorej predmetom sú práva k nehnuteľnostiam, písomnú formu je jednoznačné a zrozumiteľné, nevyvolávajúce akúkoľvek pochybnosť. Z ust. , jednoznačne vyplýva, že právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžaduje písomnú formu, ktorým sú s poukazom na ust. , právne úkony o právach k nehnuteľnostiam, pôsobí od podpisu strán, z čoho je zrejmé, že zmluvu musia podpísať všetky strany zmluvy, t. j. v prípade darovacej zmluvy darca i obdarovaný.

11. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, resp. nevyporiadanie sa s nimi predloženou fotokópiou mapy určeného operátu platnej do roku 1964, odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom podstatnou skutočnosťou v tomto smere je i vyhodnotenie predloženej darovacej zmluvy žalobcami ako neplatnej. Súd prvej inštancie svoje závery vedúce k zamietnutiu žaloby pre neunesenie dôkazného bremena riadne odôvodnil, pričom pokiaľ ide o dobromyseľnosť a užívanie nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov rozvedené v bodoch 59. a 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré majú svoj význam i vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok prípadného vydržania vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov a ktoré odvolací súd vyhodnotil ako logické, žalobcovia v odvolaní relevantným spôsobom nespochybnili.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

13. Dôvodná je námietka žalobcov, pokiaľ súdu prvej inštancie vo vzťahu k záverom o platnosti darovacej zmluvy vytýkali čiastočný nesúlad ústneho a písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako to vyplýva i zo zvukového záznamu z pojednávania, na ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený. Uvedené však nepredstavuje odňatie práva strany konania pred súdom konať, keď žalobcovia mali možnosť vo vzťahu k uvedeným záverom zaujať stanovisko a produkovať prípadné ďalšie tvrdenia a návrhy v odvolaní.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )