Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-200-2018.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/200/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: N. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX/XX, P. A., zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Zámocká 26, Bratislava, proti žalovanému: Technické služby Mesta Rimavská Sobota, so sídlom Športová 16, Rimavská Sobota, T.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Štefanom Petríkom, nar. 19. 08. 1958, bytom Tulipánova 1832/26, Rimavská Sobota, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/ 214/2016-52 zo dňa 17. 01. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorého výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na tom skutkovom základe, že žalovaný zastúpený vedúcou (ďalej aj „správkyňou“) cintorína pani N. C. navštívil žalobkyňu vo večerných hodinách dňa 08. 01. 2016 v mieste jej trvalého bydliska a oznámil jej tú skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k duplicitnému uzavretiu nájomnej zmluvy na to isté hrobové miesto, a to so žalobkyňou a zároveň aj s pánom L. Telekom. Zo strany žalovaného išlo podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe o neštandardné správanie, keďže bol na ňu v jej byte vo večerných hodinách správkyňou cintorína vyvíjaný nátlak, aby súhlasila s premiestnením pozostatkov jej nebohého brata z tohto hrobového miesta na iné hrobové miesto, pričom boli použité vyhrážky týkajúce sa jej neúspechu v možných sporoch s pánom L. Telekom ohľadne užívacieho práva na predmetné hrobové miesto. Žalobkyňa pri tejto návšteve žalovaného, zastúpeného správkyňou cintorína konala v strese, pričom súhlasila s preložením pozostatkov jej nebohého brata - E. A., ktorý zomrel dňa 04. 03. 2015 na iné hrobové miesto. Na druhý deň došlo k exhumácii pozostatkov brata žalobkyne, „kedy sa žalobkyňa úplne náhodou nachádzala na cintoríne pri hrobe svojej nebohej dcéry a videla priebeh tejto exhumácie, ktorý akt bol podľa nej vyslovene nedôstojný, keďže pri vyberaní truhly sa táto truhla rozpadla a pozostatky jej nebohého brata vypadli na zem“. Postup žalovaného pri exhumácii pozostatkov jej nebohého brata bol podľa žalobkyne nezákonný, žalovaný ani neoznámil žalobkyni čas, kedy dôjde k exhumácii. Žalovaný svojim konaním porušil podľa žalobkyne ustanovenie § 19 ods. 7, 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa v žalobe na to, že v dôsledku nesprávneho
a nehumánneho postupu zamestnancov žalovaného došlo k traumatizujúcemu zásahu do sféry jej súkromného života, k zásahu do jej osobnostnej sféry a k zmene kvality jej života, preto sú dané predpoklady, aby jej súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 €. Poukázala na to, že po tejto pre ňu traumatizujúcej udalosti navštívila M.. O., psychiatričku, ktorá jej odporučila hospitalizáciu, ale ona do nemocnice nešla. Prišla za ňou jej sestra, ktorá sa o mňa starala. Odvtedy je stále na liekoch; už 14 rokov užíva Neurol.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril tak, že je nesporné, že v dôsledku administratívnej chyby bývalej správkyne cintorína, ktorá spočívala v nevyznačení obsadenosti hrobového miesta D IV 6 -7 do evidencie hrobových miest pre nájomcu L. E., došlo k uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy na toto hrobové miesto so žalobkyňou. Dňa 04. 03. 2015 zomrel brat žalobkyne, ktorý bol pochovaný do predmetného hrobového miesta. V novembri roku 2015 nájomca L. E. zistil, že do predmetného hrobového miesta je pochovaný niekto iný a to podľa tabuľky s fotkou pripevnenou na náhrobnom kameni. Vtedy sa zistilo, že na uvedené hrobové miesto sú uzatvorené dve nájomné zmluvy. Po zistení tejto chyby bývalá správkyňa cintorína navštívila v januári roku 2016 žalobkyňu, objasnila jej skutočnosti týkajúce sa predmetného hrobového miesta a bez akéhokoľvek nátlaku na žalobkyňu sa dohodla o premiestnení pozostatkov brata žalobkyne do iného hrobového miesta, nachádzajúceho sa oproti predmetnému hrobovému miestu. Zároveň sa dohodli, že všetky náklady súvisiace s premiestnením pozostatkov brata žalobkyne bude hradiť správkyňa, ktorá na vlastné náklady prisľúbila vybudovanie mramorového „dvojhrobku“ a pomníka, k čomu aj došlo. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že správkyňa cintorína vyvíjala počas tejto návštevy u žalobkyne na žalobkyňu nátlak, resp., že sa jej vyhrážala. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že o čase exhumácie pozostatkov jej nebohého brata nemala vedomosť, pričom v cintoríne sa v tom čase nachádzala len náhodou, pretože do cintorína sa dostavila na základe predchádzajúcej dohody so správkyňou cintorína. Po zahájení výkopových prác sa zistilo, že nie je možné vybrať truhlu v celku a preto správkyňa cintorína išla so žalobkyňou do domu smútku za účelom vybratia novej truhly, ktorú taktiež zakúpila správkyňa cintorína na svoje vlastné náklady. Na skutočnosti ohľadne priebehu exhumácie a správania sa žalobkyne počas exhumácie žalovaný navrhol vypočuť ako svedkov pracovníkov žalovaného, ktorí vykonávali exhumáciu a zároveň navrhol, aby si súd vyžiadal zdravotnú dokumentáciu žalobkyne týkajúcu sa jej psychického stavu.
1.3 Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právnej zástupkyne, splnomocneného zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov - pracovníkov žalovaného, ktorí vykonávali exhumáciu pozostatkov nebohého brata žalobkyne, a to L. J., B. T. a V. M., ďalej okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s celým obsahom spisu sp. zn. 8C/214/2016, s vyjadrením žalovaného z čl. 15-16 spisu, s vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovaného z čl. 28 spisu, s lekárskymi správami z čl. 37, 43 a 45 spisu, s dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to so zmluvou o nájme hrobového miesta zo dňa 27.08.2003, uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou, dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 28. 08. 2007, dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 12. 12. 2014, s úmrtným listom E. A. zo dňa XX.XX.XXXX, s dohodou o preložení pozostatkov nebohého brata žalobkyne a o urobení hrobov zo dňa 08. 01. 2016, ktorej účastníkmi boli vedúca cintorína N. C. a žalobkyňa, s uznesením ORPZ SR Rimavská Sobota, OO PZ SR Rimavská Sobota Y.: U.-XX/RS-RS-XXXX zo dňa 21. 02. 2016, ktorým bolo trestné oznámenie žalobkyne odmietnuté, s lekárskou správou zo psychiatrického kontrolného vyšetrenia žalobkyne zo dňa 19. 01. 2016 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že dňa 04. 03. 2015 zomrel brat žalobkyne, ktorý bol pochovaný v miestnom cintoríne v Rimavskej Sobote do hrobového miesta D IV 6 - 7, ktoré mala v nájme sestra nebohého - žalobkyňa na základe zmluvy o nájme hrobového miesta, uzavretej so žalovaným dňa 27. 08. 2003. Nájomná zmluva spolu s jej dodatkami bola uzavretá do roku 2034. Z dôvodu evidenčnej chyby pracovníčky žalovaného došlo k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv na rovnaké hrobové miesto. Po zistení, že žalobkyňa pochovala svojho nebohého brata do predmetného hrobového miesta, správkyňa cintorína navštívila dňa 08. 01. 2016 žalobkyňu, pričom došlo k uzavretiu dohody, ktorá má aj písomnú podobu, v zmysle ktorej sa správkyňa cintorína dohodla so žalobkyňou na preložení pozostatkov brata žalobkyne do iného hrobového miesta s tým, že sa zaviazala, že na tomto mieste zabezpečí kompletné prerobenie hrobov podľa predstáv žalobkyne do konca mesiaca apríl roku 2016. Následne sa vykonala exhumácia pozostatkov nebohého brata žalobkyne - E. A., ktorej sa zúčastnila aj žalobkyňa, pričom podľa vyjadrenia žalobkyne, ako aj vyjadrenia jej právnej zástupkyne, v dôsledku nesprávneho, nehumánneho a nezákonného postupu zamestnancov žalovaného malo dôjsť k nezvratnému a nezvrátiteľnému
zásahu do sféry jej súkromného života, k traumatizujúcemu zásahu do jej osobnostnej sféry a k zmene kvality jej života do tej miery, že žalobkyňa musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola diagnostikovaná „Epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov“, pričom ani po uplynutí dlhšej doby sa jej zdravotný stav nestabilizoval, naďalej u žalobkyne pretrvávajú depresívne poruchy a je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. „Nečakaným a šokujúcim konaním zamestnancov žalovaného malo dôjsť k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, spočívajúcom v obmedzení jej súkromného rodinného života, pričom žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže podľa žalobkyne pokryť jej ujmu, preto si uplatnila právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka podaním žaloby na súd, keďže následky tohto zásahu do súkromia žalobkyne sú nereparovateľné a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by mohla prispieť k ich zmierneniu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vypočutí svedkovia, ktorí vykonávali exhumáciu pozostatkov brata žalobkyne zhodne uviedli, že celá exhumácia pozostatkov brata žalobkyne prebiehala tak, že najprv vykopali nový hrob. Na druhý deň chceli z pôvodného hrobu premiestniť truhlu s pozostatkami brata žalobkyne do nového hrobu, avšak truhla bola poškodená, a preto pozostatky nebohého brata žalobkyne premiestnili do patologického vaku a za pomoci lana ho vytiahli von a preložili do novej truhly, ktorú medzičasom vybrala správkyňa cintorína spolu so žalobkyňou. Následne túto truhlu spolu s pozostatkami brata žalobkyne preložili pracovníci žalovaného do nového hrobu. Svedkovia vo svojich svedeckých výpovediach pred súdom prvej inštancie ďalej uviedli, že žalobkyňa sa v čase týchto prác nachádzala pri hrobe svojej dcéry a vykrikovala rôzne veci. Neskôr po premeraní vzdialenosti za účasti žalobkyne ako i pracovníkov žalovaného bolo ustálené, že vzdialenosť, v ktorej sa nachádzala žalobkyňa od miesta exhumácie bola 6 metrov. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že žalobkyňa z tejto vzdialenosti nemohla vidieť a ani nevidela pozostatky svojho brata. Z vyžiadanej lekárskej správy od ošetrujúcej lekárky žalobkyne - M.. N. Q., psychiatričky Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote okresný súd zistil, že žalobkyňa nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, že je ambulantne liečená od roku 2003 pre depresívnu poruchu, teda nielen v súvislosti s exhumáciou brata, že od 24. 11. 2003 do 02. 11. 2007 vôbec nechodila na kontrolné vyšetrenia, potom len občas na občasné kontroly a od 11. 11. 2008 do 25. 04. 2014 sa taktiež nedostavila na kontrolu do psychiatrickej ambulancie. Následne bola ambulantne vyšetrená dňa 10. 09. 2014, potom dňa 19. 01. 2016 a dňa 08. 11. 2017. Pri poslednej kontrole bolo zistené pretrvávanie chronickej depresívnej neurotickej symptomatiky a bolo konštatované situačné reaktívne parciálne zhoršenie pôvodnej symptomatiky, ktoré bolo prechodného charakteru bez zásadného vplyvu na vývoj a priebeh základného ochorenia, na ktoré sa pacientka dlhodobo lieči a nie je v priamej kauzálnej súvislosti s uvedeným incidentom súvisiacim s exhumáciou jej brata.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 11 a § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že po vyhodnotení zistených skutkových okolností dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodný, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv a že bol obmedzený jej súkromný a rodinný život, ani to, že došlo k zmene v kvalite jej života, tak ako to uvádzala v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Rovnako nepreukázala vznik iných nepriaznivých následkov a ani príčinnú súvislosť s neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti, za ktorý by mal zodpovedal žalovaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie v súčasnosti už bývalá pracovníčka žalovaného - správkyňa cintorína vyvinula dostatočné úsilie na to, aby jej zavinením vzniknutý stav odstránila. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pre objektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy sa vylučuje, aby sa pre toto hodnotenie stali rozhodujúcimi len subjektívne pocity dotknutej fyzickej osoby, t. j. jej individuálna negatívna psychická reakcia, preto žalobu zamietol.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že žalovaný svojim konaním jednoznačne porušil zákonom stanovené podmienky exhumácie uvedené v § 19 ods. 7, 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Zdôraznila, že konaním žalovaného nebola dodržaná ani jedna zákonom stanovená podmienka, výslovne uvedená v § 19 ods. 7 a 8 Zákona o pohrebníctve. Žalovaný primárne porušil dôstojnosť aktu posledného odpočinku brata žalobkyne a sekundárne záujem spoločnosti na regulácii a administratívnej evidencii nakladania s mŕtvymi, a to aj z hľadiska etiky a hygieny. Taký výkon exhumácie aký predviedol žalovaný je nebezpečný precedens, ktorý môže vytvoriť priestor na obdobné nekontrolované aktivity aj pre iné subjekty.
Vyjadrenie žalovaného týkajúce sa existencie psychických porúch žalobkyne aj pred touto udalosťou (exhumáciou pozostatkov brata žalobkyne) označila žalobkyňa v odvolaní za právne irelevantné, vedúce k snahe vyhnúť sa plneniu a zbaviť sa zodpovednosti za neetické konanie. Žalovaný využil podľa žalobkyne jej psychickú chorobu pre podpis „Dohody o preložení pozostatkov a urobení hrobov“ a následne v konaní na súde prvej inštancie využil túto psychickú chorobu žalobkyne na svoju obranu. Nehumánnym a nezákonným postupom žalovaného došlo k ďalšiemu traumatizujúcemu zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne, ktorá už aj tak vzhľadom na jej predchádzajúce psychiatrické ochorenie túto udalosť znášala niekoľkonásobne ťažšie ako bežný človek. Po tomto traumatizujúcom zážitku žalobkyňa upadla ešte do ťažšej depresie, musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde je v ambulantnej starostlivosti dodnes, pričom je pod vplyvom liekov na ukľudnenie. Ošetrujúca lekárka žalobkyne z odboru psychiatria, M.. O. v súčasnosti už nepracuje - jej novou ošetrujúcou lekárkou by mohla byť MUDr. N. Q., ktorá jej to dňa 08. 11. 2017, keď žiadala vydať svoju zdravotnú dokumentáciu navrhla, avšak „z nepochopiteľných dôvodov sa jej zdravotná dokumentácia nenašla“, preto sa ani správa psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote nejaví podľa žalobkyne kompletná. Uviedla, že má určenú diagnózu ťažká depresia bez psychotických príznakov, pričom jej zdravotný stav nie je stabilizovaný, naďalej pretrvávajú depresívne poruchy a je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Už aj táto skutočnosť je podľa žalobkyne postačujúca na preukázanie toho, že v dôsledku postupu žalovaného došlo k závažnému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže pokryť jej ujmu, preto žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na priznanie ktorej sú podľa žalobkyne v danom prípade splnené predpoklady, nakoľko následky jej nemajetkovej ujmy sú nereparovateľné. Priznanie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má v danom prípade podľa žalobkyne svoje opodstatnenie, a to aj napriek tomu, že žalovaný, uvedomujúc si svoje pochybenie, zabezpečil na svoje vlastné náklady vyhotovenie dvojhrobu s pomníkom na novom hrobovom mieste č. D III. 7 -8. Postup žalovaného, aj keď bol spôsobený nedbanlivosťou jeho zamestnancov, bol pre žalobkyňu závažným zásahom do jej súkromnej a osobnostnej sféry, ktorý (zásah) zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Uplatnenú sumu náhrady nemajetkovej ujmy 5 000 € je možné podľa žalobkyne považovať za zodpovedajúcu daným okolnostiam prípadu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 5 000 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobkyne písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto žiada, aby odvolací súd „odvolanie žalobkyne v plnom rozsahu zamietol“.
4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne, ktorá súdu prvej inštancie v odvolaní vytkla, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
6. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, čo možno považovať za nesprávne práve posúdenie veci. „Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva konkrétne v tom, že „súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon ak právnu normu správne interpretoval, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (citované z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). V každom prípade sa však v prípade nesprávneho právneho posúdenia jedná buď o nesprávnu aplikáciu právnej normy alebo o nesprávnu interpretáciu právnej normy, pričom ani jeden a ani druhý prípad nemožno subsumovať na daný spor.
7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka a tieto ustanovenia aj správne vyložil, keď dospel k záveru, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a vzniknutou ujmou -v tomto prípade tvrdenou ujmou na zdraví. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/232/2010 zo dňa 29. júna 2007).
8. Súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného dôkazmi uvedenými v odseku 6 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku dospel k správnemu záveru, že k takému zásahu (spôsobujúcemu v príčinnej súvislosti závažnú ujmu) do osobnostných práv žalobkyne (konkrétne do práva na ochranu zdravia žalobkyne), ktorý by v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka odôvodňoval vznik práva žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v príčinnej súvislosti so žalobkyňou popísaným postupom žalovaného nedošlo, pretože z vyjadrenia MUDr. O. C., primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote (č. l. 45 spisu), ktoré bolo doručené okresnému súdu na základe jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti vyplýva, že žalobkyňa je pacientkou tamojšej psychiatrickej ambulancie od roku 2003 pre chronickú depresívnu poruchu, teda nie je pacientkou psychiatrickej ambulancie len v súvislosti s exhumáciou jej brata, ku ktorej došlo v dôsledku pochybenia pracovníkov žalovaného, keď na jedno hrobové miesto boli uzatvorené dve zmluvy o nájme hrobového miesta, pričom na základe „dohody o preložení pozostatkov a urobení hrobov“, uzatvorenej 08. 01. 2016 medzi žalobkyňou a vedúcou (správkyňou) cintorína Technické služby Mesta Rimavská Sobota, riešil žalovaný vzniknutú situáciu preložením pozostatkov brata žalobkyne do iného hrobu (hrobového miesta).
9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd uvádza, že právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku sú podložené správnou aplikáciou a výkladom ustanovení §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaný pri exhumácii porušil ustanovenie § 19 ods. 7 a 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, (ktoré upravuje na základe čoho možno vykonať exhumáciu a čo musí obsahovať žiadosť o exhumáciu), tak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto skutočnosť sama osebe z hľadiska vzniku práva žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúca, pretože a) žalobkyňa s exhumáciou súhlasila, keďže sa so správkyňou cintorína na takomto spôsobe riešenia vzniknutej situácie dohodla a v konaní nebolo preukázané, že by dohoda bola uzatvorená pod nátlakom a b) podľa tvrdenia žalobkyne k závažnému zásahu do práva žalobkyne na ochranu jej zdravia v psychickej rovine nedošlo v dôsledku toho, že exhumácia nemala byť vykonaná, pretože na to neboli splnené podmienky, ale v dôsledku samotného aktu exhumácie pozostatkov brata žalobkyne, ktorý (akt exhumácie) podľa tvrdenia žalobkyne zasiahol do práva žalobkyne na ochranu jej zdravia v takej miere, že v príčinnej súvislosti s predmetnou exhumáciou sa zhoršil jej psychický zdravotný stav do tej miery, že musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola diagnostikovaná „Epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov“, čo v konaní nebolo, tak ako je vyššie uvedené, preukázané, pretože na diagnózu, s ktorou súvisia depresívne stavy sa žalobkyňa lieči od roku 2003. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že porušenie § 19 ods. 7 a 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve bolo tiež predmetom trestného oznámenia, ktoré podala žalobkyňa dňa 20. 01. 2016 na Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote, ktoré (trestné oznámenie) bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, OOPZ v Rimavskej Sobote Y.: U.-XX/RS-RS-XXXX zo dňa 21. 02. 2016 odmietnuté (uvedené uznesenie bolo rovnako ako vyššie uvedené vyjadrenie primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote ako listinný dôkaz súčasťou dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie).
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku (upravujúci zásadu hospodárnosti konania) tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože z obsahu spisu zistil, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).