Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-154-2016.pdf
PDF · 97.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, so sídlom Pažítková 4, Bratislava proti žalovanej: Akzent BigBoard, a.s., IČO: 44 540 957, so sídlom Ivanská cesta 2D, Bratislava, zastúpenej: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2016, č.k. 17C/214/2014-188, jednomyseľne takto
rozhodol:
Odvolanie žalobkyne proti prisudzujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa odmieta.
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcej časti potvrdzuje.
Žalovanej sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 362,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 454 a § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu a vecne tým, že čiastočným rozsudkom zo dňa 9.12.2014 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť na vlastné náklady obojstranné reklamné zariadenie typu billboard z pozemku parc.č. XXXXX/XX o výmere 10 274 m2 - ostatné plochy, nachádzajúceho sa v k.ú. S., obec T. - m.č. S., okres T. O., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, po nadobudnutí právoplatnosti ktorého bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného pozemku žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od 1.8.2012 do 31.1.2015 v sume 2 537,38 eur. V súvislosti s ustálením výšky bezdôvodného obohatenia neprihliadal na zmluvy predložené stranami sporu, pretože neodrážali skutočnú trhovú cenu požadovanú v danom čase a na danom mieste za prenájom pozemkov za účelom umiestnenia billboardov. Dopytom na obchodné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú reklamnou a propagačnou činnosťou zistil cenu nájmu za každý požadovaný rok od spoločnosti Ispa, s.r.o., Euroawk s.r.o. a Bigmedia s.r.o. a z takto zistenej ceny určil priemernú cenu nájmu vo výške 544,95 eur/rok. Uviedol, že ak sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia podľa interného cenníka nad súdom priznanú sumu 544,95 eur/rok, je jeho návrh nedôvodný, nakoľko prevyšuje trhovú cenu, z toho dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške trhového nájomného 544,95 eur/rok, ktoré by mu prislúchalo v prípade, ak by s ním žalovaný uzavrel
riadnu nájomnú zmluvu za obdobie od 1.8.2014 do 31.1.2015 v sume 1 362,36 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
3. Proti rozhodnutiu v celom rozsahu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. c), § 205 ods. 2 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že ako štátna príspevková organizácia pri výpočte bezdôvodného obohatenia bola povinná postupovať v súlade so zákonom o správe majetku štátu a vychádzala nielen z platných právnych predpisov a interných predpisov, ale aj z ďalších skutočností. Upozornila najmä na to, že reklamné zariadenie bolo umiestnené na pozemku susediacom s S. K., ktorá je jedným z hlavných ťahov v mestskej časti T. - S., je to štvorprúdová cesta, ktorou vedie aj električková trať; reklamné zariadenie bolo dobre viditeľné z premávky v oboch smeroch, bolo umiestnené v blízkosti zastávky MHD a nemocnice; počas obdobia neoprávneného umiestnenia billboardu bola možnosť žalobcu prenajať pozemok inému a nakladať s ním obmedzená; v konaní predložené stanovisko finančného úseku zdôvodňuje výšku požadovanej ceny bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcu výške nájomného, ktoré žalobca uvádzal vo svojich cenníkoch, pričom tieto cenníky vychádzajú z realizovaného prieskumu trhu s prihliadnutím na ďalšie trhové skutočnosti; a v konaní predložil nájomné zmluvy, v ktorých sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť za reklamnú plochu v m.č. S. odplatu vo výške 4 000 eur/rok. Namietala, že súd prvej inštancie jej nedoručil vyjadrenie žalovanej doručené dňa 25.5.2015, o ktorom sa dozvedela až po nahliadnutí do súdneho spisu a ku ktorému sa vyjadrila ústne na pojednávaní dňa 14.1.2016. Zároveň namietala, že nebola upovedomená o výsledkoch dopytu súdu na reklamné agentúry ohľadom trhového nájomného za umiestnenie billboardu. Mala za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci rozhodol predčasne, tým, že neumožnil žalobcovi sa v dostatočnom časovom predstihu pred rozhodnutím vo veci samej vyjadriť k dôkazom predloženým v konaní zo strany žalovaného a mohol tak urobiť až na pojednávaní dňa 14.1.2016, v rámci ktorého bol vyhlásený rozsudok, pričom na tomto pojednávaní predložil do súdneho spisu ďalšie listinné dôkazy, s ktorými sa súd už nemal možnosť riadne oboznámiť pred vyhlásením rozsudku. Nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie pri určení ceny nájmu. Vo vzťahu k oznámeniu spoločnosti euroAWK s.r.o., že má umiestnené obojstranné zariadenie typu billboard v lokalite S. v sume 900 eur/rok, uviedla, že v minulosti mala s touto spoločnosťou uzavretú nájomnú zmluvu na nájom pozemku za účelom osadenia jednostranného reklamného zariadenia v sume 500 eur/rok, z čoho vyplýva, že osadenie obojstranného billboardu by bola táto cena dvojnásobná, t.j. najmenej 1 000 eur/rok. Rovnako so spoločnosťou ISPA s.r.o. mala uzatvorenú nájomnú zmluvu s dohodnutou cenou nájmu jednostranného billboardu v sume 600 eur/rok. Cenu uvedenú spoločnosťou BigMedia s.r.o. vo výške 234,86 eur/rok nepovažovala za takú, ktorá by odrážala skutočnú trhovú cenu požadovanú v danom čase a mieste za prenájom pozemkov za účelom umiestnenia billboardov. Výsledky dopytu z tohto dôvodu považovala za nedostatočné a zavádzajúce a podľa jej názoru mal súd vo veci vykonať ďalšie dokazovanie a prihliadnuť na listinné dôkazy predložené sporovými stranami s tým, že nájomné zmluvy predložené žalovaným sú irelevantné, nakoľko prenajímateľom je fyzická „súkromná“ osoba, na ktorú sa nevzťahujú podmienky týkajúce sa nakladania s majetkom štátu. Upriamila pozornosť na stanovisko jej finančného úseku ako aj nájomné zmluvy a schválené cenníky, ktorými preukazovala dôvodnosť svojho nároku. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 537,38 eur, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.3.2016, v ktorom uviedla, že s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2009, sp.zn. 5Cdo/8/2009 súd prvej inštancie správne vyvodil, že nájomné podľa cenníka žalobcu nie je nájomným, ktorého výška by bola obvyklá a primeraná. Podľa jej názoru dôkazy predložené žalobkyňou nepredstavujú relevantný podklad, z ktorého by bolo možné vychádzať pri stanovení obvyklej výšky nájomného, keďže predmetom zmluvy o reklamnej spolupráci č. 80/13 zo dňa 9.12.2013 je poskytnutie inej služby (umiestnenie loga na hlavnom paneli pri pódiu), predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej so Žilinským krajom nie je nájom pozemku za účelom umiestnenia billboardu a ide o odlišnú lokalitu, nájomná zmluva zo dňa 22.11.2011 uzatvorená so Slovenským vodohospodárskym podnikom je uzatvorená na časť pozemku za účelom umiestnenia dvoch reklamných zariadení a tiež
sa jedná o inú lokalitu. Upozornila na to, že podľa dôkazu predloženého žalobkyňou (Aktuálne nájomné zmluvy UNB) je suma nájomného približne v takej výške, ako ju rozsudkom určil súd a z ďalšieho dôkazu (Informácia o vybavených interpeláciách poslancov mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislava) vyplýva, že k uzatvoreniu nájomných zmlúv nedošlo. Žalobkyňa podľa jej názoru vychádza z nesprávneho porozumenia situácie na trhu, keď tvrdí, že suma nájomného za pozemok, na ktorom je osadené reklamné zariadenie dvojstranné, má byť vo výške dvojnásobku sumy nájomného za pozemok pre umiestnenie jednostranného zariadenia. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a na základe neho dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom poukázala na to, že výška nájomného, ku ktorej dospel súd prvej inštancie je veľmi blízka výške, ktorú od začiatku sporu žalovaná považovala za obvyklú a ktorú zároveň mala záujem uhradiť žalobkyni. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom uviedla, že žalobkyňa bola s obsahom vyjadrenia oboznámená, mala možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam tvrdeným žalovanou a toto svoje právo na pojednávaní aj využila, pričom lehota na prípravu pojednávania bola v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. zachovaná. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalobkyňa reagovala podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.5.2016, v ktorom nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že nepreukázala, že jej cenníky odrážajú v danom čase aktuálnu situáciu na trhu cien a predstavujú obvyklé nájomné, keďže v predloženom Vyjadrení finančného úseku podal vyjadrenie priamo finančný námestník k stanovovaniu cien ako aj ďalšie dôkazy. Zdôraznila, že žalovaná počas neoprávneného užívania predmetnej nehnuteľnosti získala určitý príjem za prenájom oboch reklamných plôch predmetného zariadenia iným subjektom, preto žalobkyňou požadované bezdôvodné obohatenie vo výške vypočítanej podľa jej interných predpisov je dostatočne odôvodnené a zodpovedá obvyklej výške nájomného. V ďalšom texte vyjadrenia poukázala na cenníky F. H., E. T., J. E. I. R. T.. Vo vzťahu k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenú so Žilinským samosprávnym krajom poukázala na to, že za osadenie reklamného zariadenia bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odmena vo výške 3 300 eur/rok, s tým, že žalovaná užívala časť pozemku za účelom umiestnenia a prevádzkovania obojstranného reklamného zariadenia, pričom tento pozemok sa nachádza v lukratívnej mestskej časti a žalovaná ho užívala bez právneho titulu, dlhodobo a neoprávnene. V súvislosti so zmluvou uzatvorenou medzi žalovanou a Slovenským vodohospodárskym podnikom uviedla, že ani v tomto prípade nemala žalovaná výhrady k uzatvoreniu zmluvy na sumu 700 eur/rok za jednostranný billboard v k.ú. W., ale v spore prejavila nesúhlas so sumou 497,91 eur/rok za jednostranný billboard v k.ú. S. a sumou 515,83 eur/rok za jednostranný billboard v k.ú. S., ktorú si uplatnila žalobkyňa v tomto konaní. Považovala za nepodstatné, či v zmysle Informácie o vybavených interpeláciách poslancov mestského zastupiteľstva došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu nájomných zmlúv, nakoľko to nič nemení na skutočnosti, že Hlavné mesto Bratislava stanovilo jednotkovú cenu za prenájom pozemku min. vo výške 1 560,11 eur/rok.
6. Žalovaná sa vyjadrila podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.8.2019, v ktorom zopakovala niektorú svoju predchádzajúcu argumentáciu s tým, že v prípade Vyjadrenia finančného úseku ide o vyjadrenie samotnej žalobkyne, ktoré nie je relevantným a najmä objektívnym dôkazom o trhovej cene nájomného. Vo vzťahu k zmluve uzavretej so Žilinským samosprávnym krajom poukázala na to, že predmetom je nájom iného typu reklamného zariadenia a v ďalšom odkazovala žalobkyňa dokonca na úplne iné typy zmlúv. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2009, sp.zn. 5Cdo/8/2009 mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam.
7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Podľa § 386 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
11. Odvolací súd v prvom rade skúmal odvolanie žalobkyne z hľadiska jeho prípustnosti, keďže žalobkyňa odvolaním napadla prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu, a to zachovajúc účinky odvolania podaného v čase účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (Občiansky súdny poriadok). Odvolanie žalobkyne proti prisudzujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd posúdil ako podané neoprávnenou osobou, vychádzajúc z ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemá účastník (strana sporu), ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V danom prípade bolo prisudzujúcim výrokom žalobe čiastočne vyhovené, z uvedeného potom vyplýva, že týmto výrokom napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne, pričom žiadna ujma (formálna ani materiálna) jej z neho nevyplýva. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že ani súčasná procesnoprávna úprava nepripúšťa podanie odvolania stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
12. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobkyne proti prisudzujúcemu výroku napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou. 13. Odvolací súd v zostávajúcej časti preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne (podané proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozhodnutia) nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).
14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.). 15. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala jednak odstránenia obojstranného reklamného zariadenia typu billboard a tiež vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku v období od 1.8.2012 do 31.1.2015 v sume 2 537,38 eur. O prvom žalobnom nároku rozhodol súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2015.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nárok žalobkyne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na právoplatný čiastočný rozsudok a nespornosť nároku čo do dôvodu, bolo podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, pričom v danom prípade možno tento prospech žalovanej získaný užívaním cudzej veci majetkovo vyjadriť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, čo s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob, predstavuje nájomná zmluva, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ceny nájmu zistenej z dôkazov, ktoré si zadovážil sám, a ktoré nenavrhli strany sporu (v súlade s § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), keď uvedený postup aj riadne zdôvodnil. Za danej situácie, keď žalobkyňa nepredložila v konaní dôkazy preukazujúce jej tvrdenia ohľadom výšky obvyklého nájomného, možno konštatovať, že súdom ustálená výška bezdôvodného obohatenia zo zistenej priemernej ceny
nájmu pozemkov za účelom umiestnenia obojstranných billboardov bola správna. Námietky žalobkyne v súvislosti s predloženými zmluvami neobstoja, nakoľko predmetom ani jednej z nich nebol nájom porovnateľný s užívaním pozemku žalovanou (iný typ billboardu, iná lokalita a pod.). Ani argumentácii žalobkyne o opodstatnenosti nároku s ohľadom na stanovisko jej finančného úseku ako aj schválené cenníky nemožno priznať úspech, keď podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dôkazy nepreukazujú (bez ďalšieho) trhovú cenu nájomného.
19. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej súd prvej inštancie nedoručil vyjadrenie žalovanej (doručené súdu dňa 25.5.2015), odvolací upriamuje pozornosť na tvrdenie samotnej žalobkyne, ktoré korešponduje s obsahom súdneho spisu, že o predmetnom vyjadrení sa dozvedela po nahliadnutí do súdneho spisu a vyjadrila sa k nemu ústne na pojednávaní dňa 14.1.2016. Na základe uvedeného nie je zrejmé, akú ujmu na svojich procesných právach žalobkyňa utrpela, prípadne akým spôsobom jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa k predmetnému vyjadreniu žalovanej vyjadrila na pojednávaní. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nebola upovedomená o výsledkoch dopytu súdu na reklamné agentúry, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal v tomto ohľade dokazovanie na pojednávaní dňa 14.1.2016 (čo vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania), rovnako vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené na tomto pojednávaní. So zreteľom na uvedené odvolací súd považoval námietky žalobkyne za nedôvodné.
20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnej žalobkyni, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).