Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-157-2019.pdf
PDF · 80.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/157/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej: M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. H., K. Č.. XXX/X, o zaplatenie 672,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22. februára 2019, sp.zn. 17Csp/25/2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 22.februára 2019, č.k. 17Csp/25/2017-65 v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22.februára 2019, č.k. 17Csp/25/2017-65 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 600 € s 5,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.4.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 672,95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 20.4.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 11.11.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 600 € pri celkovej sume pôžičky 894,60 €, ktorú pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach po 25,57 €, avšak do dňa podania žaloby vôbec nič neuhradila.
3. Právne vec posúdil podľa § 52 OZ spolu s § 1 ods.1, 2, § 9 ods.2, § 11 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 657, § 658 ods.1, § 39, § 41 Obč.zák. a § 4 ods.8, § 7 ods.1 a 4, § 8 ods.3, 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. spolu s § 565, § 53 ods.9, § 517 ods.1, 2 Obč.zák. a konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý sa riadi vyššie uvedenými ustanoveniami. Uzavrel, že predmetná zmluva predstavuje formulárový typ zmluvy, ide o tzv. typovú zmluvu, teda podmienky v nej dojednané neboli dojednané individuálne.
4. Dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokovej sadzby je v rozpore dobrými mravmi, pretože niekoľkokrát prevyšuje úrokovú mieru v čase jej dojednania s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov. Dojednanie v tejto časti (nakoľko dohoda o úroku nie je podstatnou časťou zmluvy o pôžičke a je možné ju od zvyšku zmluvy oddeliť) posúdil ako neplatné podľa § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedeného, pri absencii úroku ako podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona). Mal za to, že žalovaná preto bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutej pôžičky, teda istinu 600 eur. Nakoľko žalovaná z uvedenej sumy nič nezaplatila, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 600 eur. Vzhľadom na to,
že žalovaná sa dostala do omeškania s platením zosplatneného dlhu, súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania, a to vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy, až do zaplatenia celej istiny. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a príslušenstva z nej ako nedôvodnú žalobu zamietol.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu.
6. Proti uvedenému rozsudku a to proti výroku č. III., ktorým súd rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že prizná žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 78,32% v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Citujúc ust. § 255 ods.1, 2 CSP. Poukázal na predmet sporu a rozhodnutie súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že žalobca bol úspešný v prevažnej časti a to v rozsahu 78,32% čistého úspechu v spore. Napriek tomu súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, čo nesprávne odôvodnil v ods. 33 napadnutého rozsudku tak, že stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu. Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za rozporné zo zásadou zodpovednosti za výsledok konania vyjadrenou v ust. § 255 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa strany je prednostne potrebné rozhodnúť na základe pomerného rozdelenia náhrady trov konania pred úplným nepriznaním náhrady trov konania. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie NS SR sp.zn. 8Sžo/215/2010, v zmysle ktorého vo všeobecnosti platí, že ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné podľa § 357 písm. n/ CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 cit. ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán sporu. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany sporu odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Len ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol pri odôvodnení výroku o náhrade trov konania iba to, že rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu. Z odôvodnenia nie je zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 672,95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 20.4.2014 do
zaplatenia a súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 600 € s 5,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.4.2014 do zaplatenia. Nie je vôbec zrejmé ako súd vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu strán sporu.
13. Dôvody rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania nemôžu zistiť nielen strany sporu, ale ani odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti v rámci odvolacieho konania. Rozsudok je tak vo výroku o trovách konania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
14. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude posúdiť pomer úspechu strán sporu, vyporiadať sa s námietkami žalobcu a opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).