Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. F. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov O. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U. na I. X zastúpenej advokátkou JUDr. Simonou Marcinovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí slobody 13 a X. B. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v U. na M. XX zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Lisákom bývajúcim v Michalovciach na Saleziánov 1282/4 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 14.11.2018 č.k. -102 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre maloletého F. B. nar. XX.X.XXXX a pre maloletého Z. B. nar. XX.X.XXXX a mení vo výroku o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti tak, že výživné sa zvyšuje od 1.9.2018 do budúcna.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14.11.2018 č.k. -102 zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.3.2015 č.k. -34 v časti týkajúcej sa výživy maloletých detí B. tak, že zvýšil výživné na mal. F. nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 € na sumu 230 € mesačne a na mal. Z. nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 € na sumu 170 € mesačne od 5.2.2018, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 5.2.2018 do 31.10.2018 na mal. F. 720 € a mal. Z. 630 € povolil otcovi splácať v 50 € mesačných splátkach na každé dieťa splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím vznikli odvolacie dôvody podľa a . Navrhol, aby odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol, pretože v tomto prípade neexistujú zákonné dôvody na zvýšenie výživného. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok je v rozpore s ust. a a nespĺňa ani náležitosti rozsudku podľa . S poukazom na to, že výživné by malo byť určené v rozmedzí 20 % a výnimočne 30 % z jeho príjmu (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. ), preto zmena rozsudku týkajúca sa zvýšenia výživného sa javí byť ako nezákonná. Poukázal na to, že sa jeho príjem zvýšil o nezanedbateľnú sumu 32,01 € a súd zvýšil

výživné na obe deti spolu o 80 %. Výživné spolu 400 € pri jeho čistej mesačnej mzde 464,64 € je pre jeho osobu likvidačné. Súd zisťoval prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, oddelenie služieb pre občana, aké sú zárobkové možnosti automechanika osobných motorových vozidiel v rámci Slovenska a zistil, že v Košickom kraji môže dosiahnuť hrubý príjem v rozmedzí 872 - 1.392 €. Rozhodnutie súdu však nikde nevysvetľuje, akým zákonným ustanovením sa súd riadil, keď rozhodol zrejme podľa hypotetického príjmu, ktorý nedosahoval, nedosahuje a ani nikdy dosahovať nebude. Navyše nie je automechanik, ale karosár a lakovník, pričom hodnota jeho práce sa odvíja od ochoty poisťovní preplácať karosárske práce a normohodina pre Michalovce sa pohybuje v rozmedzí 20,00 € bez DPH za hodinu práce. V tejto súvislosti predložil potvrdenie svojho zamestnávateľa a tiež potvrdenie o výške príjmu v ďalších dvoch autoservisoch o výške mzdy pre jeho profesiu, z ktorých vyplýva, že sa jedná o hrubú mzdu v rozmedzí 495 - 520 €. Za takýchto okolností je výživné, ktoré platí doposiaľ, vzhľadom na výšku výdavkov, ktoré uviedla matka, úplne adekvátne a navyše, keď zárobok matky sa zvýšil o 141,00 €. Konštatovanie súdu, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného, keď uzavreli s matkou maloletých detí dohodu, mal vyšší príjem ako deklaroval, nebola ničím preukázaná. Súhlasil s výživným, pretože svojim synom by dal všetko a nechcel, aby im niečo chýbalo, radšej odoprie sebe. Pri odchode zo spoločnej domácnosti im všetko nechal, nevzal si z bytu nič, aby neprišli deti o svoj štandard. Trávia s ním každý víkend, matka im v tom čase ani nezavolá. Čo sa týka jeho majetkových pomerov a vlastníctva motorových vozidiel a motorky uviedol, že WV Cabriolet kúpil ešte za trvania manželstva za 750 € a vlastnil ho v čase rozvodu v roku 2015. Jednalo sa o staré rozbité auto, ktoré opravil a využíva ho len v letných mesiacoch. Tiež motorku Honda vlastnil už v čase rozhodnutia súdu v rozvodovej veci. Neplatí zákonnú poistku 430 €, nevie na základe akej skutočnosti súd uviedol túto informáciu. Čo sa týka spolubývajúcich osôb, jeho otec dňa 12.9.2018 zomrel. O tejto skutočnosti súd vedomosť mal, napriek tomu v odseku 13. uvádza jeho otca ako poberateľa starobného dôchodku a osobu spolubývajúcu. S poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine a judikatúru súdu poukázal na zásady rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Zvýšenie jeho príjmu o 32,01 € nie je možné zhodnotiť ako podstatnú zmenu okolností, preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia, preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol spôsobom, ktorý uviedol vyššie.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napriek tomu, že súd jej návrhu na zvýšenie výživného nevyhovel v celom rozsahu, voči rozsudku nepodala odvolanie. Uviedla, že zákonné dôvody na zvýšenie výživného sú v danej veci bezpochyby založené, a to predovšetkým z dôvodu, že je nesporné, že zmena pomerov na strane maloletých detí nastala a to už len s prihliadnutím na uplynutie času, ktoré nastalo od poslednej právnej úpravy týkajúcej sa určenia výšky výživného z roku 2015, a teda niet pochýb, že tu dôvod na zvýšenie výživného existoval už v čase podania návrhu. Nesúhlasila s tvrdením otca, že jeho príjem predstavuje 464,64 €, pretože je zrejmé, ako to tvrdila v rámci konania, že ide iba o oficiálny príjem otca, nakoľko jeho reálny príjem, ktorý dosahuje pravidelne každý mesiac je ďaleko vyšší. Uvedené vyplýva jednak zo značných nákladov na životný štýl otca, ktorý vedie a ktorých úhradu by si otec nemohol dovoliť v prípade, že by skutočne zarábal iba 464,64 € mesačne. V tejto súvislosti uviedla, že už počas trvania manželstva rodičov otec dosahoval približne rovnaký príjem a už z celkových nákladov ako manželov na bývanie, hypotéku, výživu dvoch maloletých detí, ako i ďalších nákladov na život je zrejmé, že otec už vtedy dosahoval oveľa vyšší príjem, ako bola jeho oficiálna mzda. Na východe republiky je bežnou praxou, že zamestnanci kvôli odvodom dosahujú príjem pohybujúci sa na hranici minimálnej mzdy, čo je v mnohých prípadoch iba ich oficiálny príjem, avšak v skutočnosti dosahujú príjem ďaleko vyšší. Súd práve z dôvodov uvedených v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine v rámci dokazovania zisťoval, a to prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, aké sú zárobkové možnosti automechanika motorových vozidiel v rámci Slovenskej republiky a zistil, že v rámci Košického kraja hrubý príjem je v rozmedzí od 872 € do 1.392 €. S poukazom na to, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, je postup súdu prvej inštancie správny, keď u otca prihliadol na potencionalitu príjmu, teda na príjem, ktorý by mohol dosahovať a túto skutočnosť aj zohľadnil pri rozhodovaní o výživnom. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, na ktorý poukazuje otec vo svojom odvolaní je podľa jej názoru pre účely tohto prípadu nepoužiteľné, nakoľko súd pri ustálení príjmu otca vychádzal z potencionality príjmu otca a nie z jeho skutočného čistého príjmu. V konaní riadne preukázala a vyčíslila mesačné výdavky na mal. F. a mal. Z., teda otec má veľmi jasný obraz o mesačných nákladoch na výživu jeho synov a musí mu byť jasné, že doterajšie výživné nepokrýva zďaleka ani ich základné potreby. Otec nemôže prenášať bezdôvodne úhradu výživného výlučne, resp. v prevažnej miere na ňu, nakoľko aj on je povinný vyživovať maloleté deti podľa svojich možností a schopností, keďže každý z rodičov má zákonnú povinnosť prispievať na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zdôraznila, že otec má oveľa vyšší mesačný príjem, ako uvádza a zároveň okrem toho, princíp potencionality príjmu u otca ako rodiča povinného z výživy je v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Košiciach. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že majetkové pomery otca mu dovoľujú prispievať na výživu maloletých detí vo väčšej miere ako doteraz. Otec je vlastníkom niekoľkých motorových vozidiel a jedného motocykla a je toho názoru, že predsa nemôže mať prednosť úhrada nákladov za niekoľko motorových vozidiel, ktoré otec podľa jej názoru ani nutne nepotrebuje, pred výživou maloletých detí. Domnieva sa, že pokiaľ by otec speňažil napríklad svoj Cabriolet, o ktorom tvrdil, že ho využíva iba v lete, lebo sa na ňom „ide previesť“ a po celý rok sa nachádza v garáži, mal by finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na výživu pre svojich synov. Myslí si, že maloleté deti potrebujú skôr finančné prostriedky na úhradu základných potrieb spojených s ich výchovou a vzdelaním ako pár jázd s otcom v lete v jeho Cabriolete. Vo vzťahu k otcom predložených prehlásení spoločnosti AUTOFLASH s.r.o. a Milana Vargu - Auto Uni servis ide o právne bezvýznamné listiny s nulovým dôkazným významom a navyše s amatérskym obsahom. Čo sa týka dokumentu, ktorý vydal otcov súčasný zamestnávateľ, ten taktiež nie je datovaný a teda nepoužiteľný na účely tohto konania. Zároveň sa domnieva, že na účely určenia príjmu otca, resp. na určenie potencionality príjmu otca nemá absolútne vplyv ochota poisťovne spočívajúca v preplácaní normohodín pri výkone karosárskych a lakovníckych prác. K tvrdeniu otca, ktorý namieta existenciu zmeny pomerov ako zákonnej podmienky na zmenu rozsudku týkajúceho sa určenia výživného, jeho tvrdenie nemá oporu v zákone a chýba mu logická argumentácia. Ako už vyššie uviedla, podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí nastala už iba samotným uplynutím času, ktoré so sebou prináša zvýšené výdavky na maloleté deti. Je toho názoru, že otcovi je táto skutočnosť dobre známa a snaží sa iba špekulatívnym spôsobom zbaviť platenia adekvátneho výživného na maloleté deti. Zároveň súd podľa jej názoru správne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prihliadol pri určení výživného od otca okrem jeho zárobkových možností, aj na jeho schopnosti a majetkové pomery, na ktoré poukazovala počas celého dokazovania v predmetnej veci. Navrhla, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula dlhšia doba, náklady na zabezpečenie výživy a starostlivosti o maloleté deti sú neporovnateľne vyššie ako predtým a aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti majú mať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, aké by im patrili, ak by rodičia spolu žili. Je toho názoru, že možnosti otca dovoľujú prispievať na výživu maloletých detí vyššie určenou sumou ako doteraz platí. Zotrval na svojom vyjadrení zo súdneho pojednávania zo 14.11.2018 a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a dôvodné.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k mal. F. a k mal. Z.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto

základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

8. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. F. 230 € mesačne a mal. Z. 170 € mesačne od podania návrhu matky, t.j. 5.2.2018. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v prípade určenia výživného (určenie, zvýšenie a zníženie výživného) od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmu maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke , z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pri prípravu na budúce povolanie, ale aj potreby nepravidelné alebo náhodné. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil schopnosti a možnosti otca z hľadiska princípu potencionality príjmu a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvinul dostatočnú snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v primeranej výške voči svojim maloletým deťom, ktoré sú odkázané svojou výživou na rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa ( Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu. Pre určenie výšky výživného nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho vlastných potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek (42 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti v profesii (karosár, lakovník), ktorá je na trhu práce žiadaná a navyše otec svoju zručnosť v tejto oblasti preukázal aj tým, že motorové vozidlo WV Cabriolet kúpené za šrotovné 750 € a motorové vozidlo BMW kúpené za šrotovné 2.000 € sám opravil a spojazdnil a jeho aktivity sú naďalej spojené s motorovými vozidlami, ako to vyplýva aj z jeho výpovede, že kúpil tretie auto BMW v hodnote 4.500 € a vlastní motorku značky Honda v hodnote cca 4.000 €, čo umocňuje jeho schopnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o prácu aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti.

9. Odvolacia argumentácia otca vo vzťahu k predchádzajúcej úprave výživného nie je relevantná, pretože z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. jednoznačne vyplýva, že v tom čase bol príjem otca 380 € a vo svojom vyjadrení k návrhu matky navrhoval určiť výživné pre mal. F. 60 € a pre mal. Z. 40 €, ale napriek jeho pomerom v priebehu konania uzavrel dohodu o výživnom 150 € pre mal. F. a 100 € pre mal. Z., preto úvaha súdu prvej inštancie, že jeho pomery boli (sú) lepšie, ako ich prezentoval, logická a správna. Argumentácia otca rozsahom vlastných

nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za duševný a fyzický rast mal. F. a mal. Z. na ich matku, ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim a je nepochybné, že podiel matky na výživnom voči maloletým deťom je porovnateľný s podielom otca, ak nie vyšší, aby zabezpečila štandardné životné potreby maloletým deťom, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje vo svojom odvolaní. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie teda správne ustálil rozsah vyživovacej povinnosti otca a rovnako správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti od podania návrhu matky 5.2.2018, pretože od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky a výrazná zmena pomerov v odôvodnených potrebách maloletých detí doposiaľ nebola premietnutá do podielu otca na výživnom. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov a zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).