Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov - matka: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXXX/X, L. a otec: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Alena Arbetová, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 20. januára 2014, č.k. -48, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného a úpravy styku otca s maloletým p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 05.08.2013 s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. L. sumou 140,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 05.08.2013. Nedoplatok na výživnom za čas od 05.08.2013 do 31.12.2013 na mal. L. v sume 438,39 Eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. V druhej časti výroku súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. L. za prítomnosti matky, každý párny víkend v roku v sobotu od 15.00 hod. do 17.30 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.30 hod., každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. O náhrade trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. , , , a , a , , , , a , , , , Zákona o rodine a v časti náhrady trov konania s použitím Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. L. bol dôvodný, keďže rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností prihliadol na záujem maloletého a zaujal záver, že je v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, tzn. rodiča, ktorý mu aj v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Vychádzal pritom zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý navrhol, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené primerané výživné a upravený styk otca s maloletým. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti zhodne navrhli aj rodičia. Takýmto rozhodnutím maloletému budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, pričom zastupovať a

spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia. Súd zároveň určil ako má rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu. Súd určil potom výživné zo strany otca pre maloletého vo výške 140,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od XX.XX.XXXX, tzn. od narodenia mal. L.. Návrh bol podaný ešte v tom istom mesiaci ako sa narodil maloletý, preto súd priznal výživné od jeho narodenia. Pri učení sumy a povinnosti platiť výživné vychádzal z preukázaných skutočností, že matka maloletého je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, otec je zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 782,67 Eur. Pri tomto rozhodnutí prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, tzn. mal. L., ktorý má výdaje súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, výdaje na oblečenie, stravovanie a hygienu. Čo sa týka výdavkov oboch rodičov, pripomenul, že výživné má prednosť pred ostanými výdavkami rodiča a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Celkový príjem otca predstavuje sumu 782,67 Eur mesačne, pričom súd určil výživné vzhľadom na vek dieťaťa vo výške 140,- Eur mesačne, tzn. vo výške ktorá sa nevymyká zo zaužívanej súdnej praxe. Na základe týchto skutočností mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého v takejto sume a že takto určená výška zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže výživné určil so spiatočnou platnosťou od narodenia dieťaťa ustálil dlh na výživnom, ktorý vyčíslil vo výške 438,39 Eur a povolil ho otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Zároveň poukázal na to, že rodičia počas konania uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku, ktorú súd preskúmal a mal za to, že je v záujme dieťaťa a preto ju schválil. Na základe rodičmi uzavretej dohody potom otec je oprávnený sa stýkať s mal. L. za prítomnosti matky každý párny víkend v roku v sobotu od 15.00 hod. do 17.30 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.30 hod., každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého, nakoľko s napadnutým rozsudkom v časti výživného nesúhlasí a požaduje výživné vo výške 250,- Eur mesačne od 01.03.2014. Súčasne navrhuje ponechať v platnosti v rozsudku určené výživné v sume 140,- Eur za obdobie od 05.08.2013 do 31.12.2013. Poukázala na to, že súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že výživné vo výške 140,- Eur je určené mierne pod ustálenou hranicou výživného. V súdnom konaní požadovala minimálne výživné 140,- Eur a to za okolností, keď poberala materský príspevok 530,- Eur, 23,10 Eur prídavok na dieťa k čomu chcela výživné 140,- Eur. Takto by jej príjem predstavoval 693,10 Eur mesačne. Mesiacom február 2014 jej končí poberanie materského príspevku v sume 530,- Eur a od mesiaca marec bude poberať rodičovský príspevok 203,20 Eur. Má za to, že výživné vo výške 140,- Eur bude už potom neprimerané a nízke aj pre povinného rodiča, ktorý má príjem 782,67 Eur. Navrhla preto, aby súd si vyžiadal nový prehľad zárobkov ohľadne otca. Rozsudok napadla aj v časti úpravy styku otca s maloletým poukazujúc na to, že ide o polročné dieťa. Ona so synom býva v L. a otec maloletého v Q.. Cestovanie s maloletým okrem značnej straty času by ju vyšlo asi 60,- Eur mesačne. Medzi ňou a otcom pretrvávajú vzájomné nezhody, ktoré znemožňujú vzájomné spolužitie. Otec maloletého doteraz si vyživovaciu povinnosť plnil iba formálne plnením výživného vo výške 50,- Eur mesačne a občas pre syna doniesol niečo potrebné, pričom odmietol spolufinancovať základnú výbavičku pre dieťa, ktorú zakúpila z vlastných prostriedkov. Takisto sa odmietol podieľať na financovaní očkovacích vakcín. V priebehu konania otec prejavil ochotu platiť výživné iba vo výške 70,- Eur mesačne, zároveň si však uplatnil neobvykle široké nároky na úpravu styku, pričom sledoval len získanie akéhosi nástroja na jej možné terorizovanie. Úpravu styku ako je uvedená v napadnutom rozsudku nedokáže fyzicky ani časovo plniť ani otec maloletého. Navrhla napadnutý rozsudok v časti výroku o úpravu styku zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. L. za prítomnosti matky každý párny víkend v roku v sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. V závere odvolania zdôraznila, že nesúhlasí s odôvodnením rozsudku v časti, kde je uvedené, že matka je ochotná chodiť s maloletým do otcovej domácnosti.

Kolízny opatrovník a otec odvolanie nepodali.

Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že medzi ním a matkou bola uzavretá rodičovská

dohoda, ktorá bola súdom schválená v časti úpravy styku. Matka s takouto úpravou súhlasila, preto v tejto časti považuje odvolanie matky za neopodstatnené. Matka si neuvedomuje, že čas, ktorý bude tráviť s maloletým na ceste do Q., ktorý je od miesta bydliska maloletého vzdialený 6 kilometrov je na jeho neprospech, preto je jej argumentácia v tomto bode scestná. Matka tiež odmieta, aby sa s maloletým stretával cez týždeň, čo považuje za nezdravé. Maloletý má právo mať zachovaný vzťah k obidvom rodičom a nemôže trpieť ich rozchodom. Matka maloletého súhlasila s úpravou styku v rozsahu, ktorý teraz napadá, pričom sa zdá byť jej argumentácia zrejme účelová. Súd by mal pri rozhodovaní dbať najmä na to, čo je v záujme maloletého, preto s úpravou styku nie je možné nesúhlasiť. Práve vek maloletého je dôvodom pre vyššie uvedené rozloženie styku. Dohodnutá úprava umožní maloletému riadne si vypestovať sociálne väzby na oboch rodičov, čo je predpokladom úspešného vývoja dieťaťa. V časti výživného považoval odvolanie matky tiež za nedôvodné. Výška výživného je podľa názoru nadštandardná a vysoko nad potrebami dieťaťa. Sama matka uviedla, že požadovala výživné 140,- Eur, preto mu nie je jasný dôvod prečo v odvolaní opätovne žiadala o výživné vo výške 250,- Eur mesačne. Poukazuje na ústavným súdom vyžadovanú zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Z praxe súdu je známe, že súdy priznávajú na maloleté dieťa v predškolskom veku do 100,- Eur mesačne. Toto celkom dostatočne pokrýva náklady dieťaťa v tomto veku. Zákon totiž primárny pri určení výživného stavia na potrebách maloletého. Ak má maloletý náklady do 100,- Eur mesačne nie je možné, aby bolo povinnému určené výživné nad tieto náklady. Pri určení výživného podľa rozhodnutí súdov treba dbať na to, aby výživné nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Matka v danom prípade odvíja nárok na zvýšenie výživného o to, že jej klesne príjem a teda potrebuje vyššie výživné. Z intencií ako aj z vyznenia odvolania je zrejmé, že matka má v záujme tento výpadok v príjme suplovať práve výživným, čo je neprijateľné. Matka žije v spoločnej domácnosti s ďalšími osobami, pričom jej otec podľa jej vyjadrenia poberá dôchodok 500,- Eur a matka 400,- Eur. Celkový príjem do domácnosti matky je aktuálne 1.593,10 Eur. Matka odmieta brať dokonca úvahy, že pre maloletého nosí darčeky robil aj nákupy počas jej tehotenstva. Matke neustále pomáhal, bol ochotný jej finančne pomôcť vždy vtedy, keď to potrebovala. Záverom zdôraznil, že výživné patrí len maloletému, nie je príjmom matky, ktorý bude používať pre svoje potreby. Matka má za to, že výhradne on by mal hradiť výživné a ona by sa na výžive nepodieľala žiadnym spôsobom, čo je v rozpore so zásadami Zákona o rodine. V závere zdôraznil, že nie je mu známe z akého dôvodu napadá rozsah styku upraveného rozsudkom. Má za to, že jeho styk by mohol byť aj výrazne širší. Pomer 30 hodín strávených s maloletým v mesiaci, pričom u matky bude maloletý 690 hodín v mesiaci určite neobvyklým nie je. Navrhol preto, aby súd odvolanie matky zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním matky napadnutý len v časti výživného, a úpravy styku otca s maloletým, preto v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Matka maloletého pre poskytovanie osobnej starostlivosti maloletému je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Otec podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 782,67 Eur. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných

na krytie ich osobných potrieb je vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého L. 140,- Eur mesačne.

Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na 140,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s osobnou starostlivosťou zo strany matky vyvažujúcou sčasti jej vyživovaciu povinnosť a primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu. Podľa súdom prvého stupňa určeného výživného bolo určené výživné vo výške 140,- Eur, i z tohto hľadiska je takéto určenie výživného prvostupňovým súdom primerané, vzhľadom na útly vek maloletého Súd prvého stupňa správne určil i výšku nedoplatku na výživnom za obdobie od 05.08.2013 do 31.12.2013 vo výške 438,39 Eur a povolil ho otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne. Podľa uvedeného matka na maloletého tak bude poberať mesačne výživné 160,- Eur do splatenia vyčísleného nedoplatku otcom.

K odvolacím námietkam matky je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ). Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo dostatočne a spoľahlivo preukázané, že za priemerný čistý mesačný príjem je otca je potrebné považovať sumu 782,67 Eur, pričom súd prvého stupňa nezohľadnil pravidelné mesačné výdavky otca, na ktoré poukazoval, dokonca ani na splátky bytu, ktorý si zabezpečil v záujme budúcej rodiny, tzn. matky a maloletého. Správne sa súd riadil pri posudzovaní majetkových a zárobkových pomerov na strane otca i matky tým, že je možné zohľadniť len výdavky nevyhnutné a primerané, vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami, preto sú obaja rodičia povinní limitovať svoje výdavky tak, aby mali dostatok prostriedkov na zabezpečenie primeranej výživy dieťaťa. Zmena pomerov na strane matky spočívajúca vo výške poberanie dávok v materstve, nie je rozhodujúcim faktorom pri určení výživné na maloletého od otca.

Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, z obsahu zápisnice pred súdom prvého stupňa zo dňa 20.01.2014 je zrejmé, že rodičia zhodne potvrdili uzavretie dohody ohľadne styku otca s maloletým, tak, ako ju prevzal do svojho rozhodnutia konajúci prvostupňový súd. Uzavretie dohody rodičia maloletého v zápisnici potvrdili svojimi podpismi za prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletého. Ide o úpravu styku, ktorá má byť realizovaná za prítomnosti matky, čo je tiež primerané veku dieťa. Styk má byť v čase, popoludňajších hodín od 15.00 hod. do 17.30 hod., kedy matka s maloletým trávi čas zrejme popoludňajšou prechádzkou.

Najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu, je ich vzájomná dohoda. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ( ) bez toho, aby ju súd musel schváliť. Súd však v danom prípade mal zrejme za to, že dohoda rodičov o stretávaní sa otca s maloletým nie je v rozpore so záujmom dieťaťa , preto ju pojal do svojho rozhodnutia jej schválením a nepristúpil a autoritatívnemu rozhodnutiu úpravy styku. Od takéhoto postupu spočívajúceho v súčinnosti rodičov a súdu nedošlo podľa odvolania matky k žiadne zmene nedošlo a preto nebolo dôvodným pristúpiť k zmene tejto časti rozsudku.

Odvolací súd však poukazuje na to, že rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nie sú rozhodnutiami nemennými, v prípade akejkoľvek zmeny, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch rodičov, či maloletého dieťaťa, táto môže byť podkladom na zmenu existujúceho rozhodnutia, v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že ak dohodou rodičov upravený styk neosvedčí, môžu sa rodičia domáhať úpravy styku s maloletým súdom podaním nového návrhu na súd.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s ustanovením , s použitím

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.