Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-2386-2009.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-36Er/2386/2009
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, Špitálska 14, 812 28, Bratislava, IČO: 00 735 795) proti povinnému: M. T., nar. XX.X.XXXX, C. 5, XXX XX F., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod č. Ex 6545/09 o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 36Er/2386/2009 u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása pod sp. zn. EX 6545/09 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 19.6.2009 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu vydaný ORPZ V Bratislave č. AA 993806 zo dňa 7.7.2007. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 072728 zo dňa 21.7.2009 bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Pavel Halás.
2. Dňa 1.6.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok povinného.
3. Z rozhodovacej činnosti súdu je známa skutočnosť, že dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako zriaďovateľa, po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky, zrušené rozpočtová organizácie Krajských riaditeľstiev policajného zboru. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov všetky práva a povinnosti prešli dňom zrušenia rozpočtových organizácií na jej zriaďovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, rozpočtová organizácia štátu, IČO: 00 15 18 66. V dôsledku univerzálnej sukcesie do práv a povinností právneho predchodcu sa právnym nástupcom po zrušených rozpočtových organizácií stalo Ministerstvo vnútra SR, a to vrátane prechodu všetkých práv a záväzkov. Dňom 1.1.2015 na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa §9 alebo osobitného predpisu (Zákon č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd konštatuje, že blok na pokutu vydaný ORPZ V Bratislave č. AA 993806 zo dňa 7.7.2007, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2007 a vykonateľnosť dňa 22.7.2007. Na výkon tohto rozhodnutia sa použije § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa §9 alebo osobitného predpisu (Zákon č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Pohľadávka do 1.1.2015 vymožená nebola. Výška pohľadávky (v predmetnej veci 33,19 Eur) je vzhľadom na priemerné trovy súdneho exekútora (v predmetnej veci vypočítané súdnym exekútorom na 250,38 Eur) v obdobných konania nižšia.
9. Na základe vyššie uvedeného, z dôvodu splnenia podmienok v súlade s § 9b citovaného zákona súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
10. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“ oprávneného treba rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (3M Cdo 6/2012, 6M Cdo 2/2012). Ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie a dôvodu straty exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená osoba nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť.
12. Z výpisov z Obchodného vestníka bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 37Odk/87/2019, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Tomáš Pawera, nar. 28.2.1975, Rovninkova 5, 851 02 Bratislava.
13. V súlade s vyššie uvedeným znáša trovy exekúcie povinný, ktorého však na ich náhradu nemožno zaviazať z dôvodu jeho oddlženia. Súd nespochybňuje postavenie exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Naproti tomu exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite).
V súlade s uvedeným ústavný súd zastáva názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08 <http://merit.slv.cz/ IV.US27/08>), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.
14. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
16. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2 CSP).
17. Vzhľadom na to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že pohľadávka povinného nebola v prekluzívnej lehote vymožená, pričom je nižšia ako priemerná výška trov exekúcie, súd dospel k záveru, že v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov účastníkov je rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď samotné ustanovenie § 256 C.s.p. predmetnú situáciu nerieši. Použitie § 257 C.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 125 Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.