Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-34-2019.pdf
PDF · 112.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobkyne: Y. B., nar. 13.X.XXXX, XXX XX U. XX, zastúpená: JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: ROGUS, s.r.o., Hospodársky dvor, 044 45 Trsťany, IČO: 36 578 401 o zaplatenie 13.150,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 8Cb/30/2018-61 zo dňa 13. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou zo dňa 15.3.2018 navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 13.150,67 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.1.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že dňa 15.5.2014 podala na regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“) v Košiciach, tzv. jednotnú žiadosť na rok 2014, ktorou žiadala o poskytnutie finančnej podpory na užívanú plochu 35,76 ha. Rozhodnutím zo dňa 8.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2015 jej PPA neschválila poskytnutie podpory v celkovej sume 7.351,18 eur. Ďalej podala dňa 15.5.2013 na regionálnom pracovisku PPA v Košiciach tzv. jednotnú žiadosť na rok 2013, ktorou žiadala o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a doplnkovej platby na plochu na užívanú výmeru 30,76 ha. Rozhodnutím zo dňa 24.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2014 jej PPA neschválila poskytnutie podpory v celkovej sume 5.799,49 eur. Žalobkyňa uviedla, že v konaní o schválenie podpory v obidvoch prípadoch predložila PPA ako dôkaz potvrdenie o platnej nájomnej zmluve ako aj samotnú zmluvu o prenajatí predmetnej poľnohospodárskej pôdy, pričom pokiaľ ide o žalovaného, tomuto zanikol nájom predmetnej plochy na základe odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany vlastníka pozemku. Poukázala na to, že neschválenie podpory PPA odôvodnila tým, že na totožnú plochu požiadal o podporu aj žalovaný, preto právo užívania plochy PPA vyhodnotila ako sporné medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom sama PPA nebola oprávnená tento spor rozhodnúť.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na predmetný poľnohospodársky pozemok mala uzatvorenú nájomnú zmluvu s prenajímateľom - obec Trsťany a to parc. č. XXX/XXX zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie Z.. Žiadosť o poskytnutie podpory sa týkala pôdneho bloku Rozhanovce č. XXXX/X, ktorý predstavuje iba iné označenie tohto pozemku. Predtým než žalobkyňa a Obec Trsťany uzatvorili nájomnú zmluvu, bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá pre žalovaného ako nájomcu, avšak tento nájomný vzťah trval od roku 2005 do 8.2.2012, pretože Obec Trsťany ako prenajímateľ odstúpila od tejto nájomnej zmluvy a súčasne obec vyzvala žalovaného, aby sa zdržal užívania dovtedy prenajímanej nehnuteľnosti. Žalovaný na túto výzvu Obce Trsťany nereagoval. O predmetnej nájomnej zmluve medzi Obcou Trsťany a žalovaným sa viedol súdny spor na Okresnom súde Košice - okolie o určenie, že odstúpenie Obce Trsťany od predmetnej nájomnej zmluvy je neplatné a nájomný vzťah ďalej trvá. Okresný súd Košice- okolie však túto žalobu zamietol rozsudkom sp. zn. 15C/205/2013 zo dňa 25.6.2015, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 9Co/667/2015-77 zo dňa 19.10.2016. Žalobkyňa je preto toho názoru, že žalovaný nebol oprávnený na užívanie predmetnej parcely a preto si nemohol u PPA uplatniť ani podporu na predmetnú parcelu. Tým, že si žalovaný túto podporu uplatnil, znemožnil tým žalobkyni uplatnenie podpory, čím jej spôsobil škodu v celkovej výške 13.150,67 eur.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo žaloby ani z jej príloh sa nedozvedel na základe akého vzťahu si žalobkyňa nárokuje v konaní predmetnú sumu 13.150,67 eur. Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 13.12.2018 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie preto rozhodol na tomto pojednávaní v neprítomnosti žalovaného.
5. Súd prvej inštancie zistil z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, že o žiadosti žalobkyne na PPA podanej dňa 15.5.2013 rozhodla PPA svojím rozhodnutím č. 500/1387/17691/2013 zo dňa 24.3.2014 tak, že neschválila poskytnutie podpory jednotnej platby na plochu pre žalobkyňu vo výške 5.799,49 eur a to z toho dôvodu, že pri kontrole zistila, že diel pôdneho bloku E. XXXX/X, ktoré uviedla v žiadosti žalobkyňa je taktiež predmetom žiadosti spoločnosti žalovaného ako ďalšieho žiadateľa. Ďalej v tomto rozhodnutí PPA konštatovala, že právo užívania tejto parcely č. XXXX/X je medzi žalobkyňou a žalovaným sporné, preto nebola na túto parcelu poskytnutá podpora. Taktiež ďalším rozhodnutím PPA č. 500/1056/18332/2014 zo dňa 8.6.2015 o ďalšej žiadosti žalobkyne zo dňa 15.5.2014 z tých istých dôvodov nebola poskytnutá podpora na pôdny blok E. XXXX/ X vo výške 7.351,18 eur.
6. Ďalej súd prvej inštancie zistil z listu z 8.2.2012, že Obec Trsťany ako prenajímateľ týmto listom oznamuje žalovanému ako nájomcovi, že vzhľadom na to, že k dohodnutému termínu nebolo uhradené splatné nájomné za rok 2011, v zmysle čl. III ods. 2 zmluvy došlo k okamžitému zrušeniu zmluvy o nájme pozemkovej plochy č. D. - XX - P.. Súčasne predmetným listom Obec Trsťany vyzvala žalovaného, aby sa zdržal užívania pozemkov na parc. č. XXX/XXX o výmere XXX.XXX U. zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Z.. Listom zo dňa 4.4.2013 odstúpila Obec Trsťany od nájomnej zmluvy č. D. - XX - P. uzavretej so žalovaným ako nájomcom a súčasne ho vyzvala na vypratanie pozemkov parc. č. XXX/XXX o výmere XXX.XXX U. zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Z.. Okresný súd Košice-okolie rozsudkom č.k. 15C/205/2013-38 zo dňa 25.6.2015 rozhodol o určovacej žalobe spoločnosti ROGUS, s.r.o. proti Obci Trsťany ako žalovanému, že odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy č. OcÚ - 01 - PP/2005 o nájme parcely č. XXX/XXX
- orná pôda s výmerou XXX.XXX U. zapísanej na na LV č. XXX, katastrálne územie Z. listom zo dňa 4.4.2013 je neplatné a nájomný vzťah medzi účastníkmi naďalej trvá tak, že žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 9Co/667/2015-77 zo dňa 19.10.2016.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú zmluvnej strane, ďalej podľa ustanovení §§ 6, 7, 16a ods. 1, § 16b ods. 1 Zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, podľa ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., ktorý upravuje skutkové tvrdenia strán sporu.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobkyňa aj žalovaný požiadali PPA o podporu jednotnej platby na plochu a že PPA svojimi rozhodnutiami, ktoré sú citované v odseku 5. toho rozsudku žiadosť žalobkyne o poskytnutie podpory vo výške 5.799,49 eur a 7.351,18 eur zamietol. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že Obec Trsťany odstúpila od nájomnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú so žalovaným na predmetné parcely a taktiež nebolo sporné rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie, ktorým bola zamietnutá žaloba žalovaného proti Obci Trsťany o neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy.
9. Medzi stranami sporu bola sporná otázka právneho posúdenia veci a nároku žalobkyne na náhradu škody. Súd prvej inštancie uviedol, že Pôdohospodárska platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou napojenou na rozpočet Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene ako orgán štátnej správy a zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu. Právny vzťah medzi žiadateľmi o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou je vzťahom verejného práva. Pretože žalobca aj žalovaný podali žiadosť o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu poľnohospodárskej plochy, PPA neschválila túto žiadosť ani žalobkyni ani žalovanému, pretože bol sporný nájomný vzťah žalobkyne aj žalovaného k predmetnej parcele.
10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa ustanovenia § 16c ods. 1, 2 Zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, je upravený postup ako sa neúspešný žiadateľ o podporu môže domôcť poskytnutia podpory na poľnohospodársku pôdu a to tak, aby v spornom prípade, v konaní pred súdom preukázal, že má právo užívania k pôde. Ak by to preukázal, PPA následne mohla obnoviť konanie o poskytnutie podpory podľa predpisov o správnom konaní. Preto, ak žalobkyňa trvala na poskytnutí podpory potom ako Okresný súd Košice - okolie rozhodol rozsudkom č.k. 15C/205/2013-38 zo dňa 25.6.2015 tak, že zamietol žalobu žalovaného voči Obci Trsťany o neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, mala žalobkyňa podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podať na PPA návrh na obnovu predmetného konania. Taktiež samotná PPA mohla sama nariadiť obnovu konania, ak by mala zato, že na preskúmanie rozhodnutia je daný všeobecný záujem. Žalobkyňa nepreukázala to, že by požiadala PPA o obnovu konania ohľadom predmetnej podpory a nepreukázala ani to, aby samotná PPA obnovila toto svoje konanie.
11. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ak by kvalifikoval nárok žalobkyne o náhradu škody, uplatnený v tomto súdnom konaní ako dôvodný, umožnil by tým, aby sa nároky na podporu prostredníctvom náhrady škody mohli uplatňovať na súde, čím by došlo k obchádzaniu ustanovenia § 16c ods. 2 Zákona č. 543/2007 Z.z., ktorý upravuje postup ako sa neúspešný žiadateľ o podporu môže domôcť poskytnutia podpory od PPA, ak na tú istú poľnohospodársku pôdu podali žiadosť viacerí uchádzači. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodnutia PPA v prejednávanej veci o zamietnutí podpory pre žalobkyňu nadobudli právoplatnosť 31.3.2014 a 12.6.2015 a rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/205/2013-38 zo dňa 25.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/667/2017-77 zo dňa 19.10.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2017. Preto žalobkyňa mohla návrh na obnovu konania podať pri zachovaní trojročnej objektívnej lehoty podľa § 63 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
12. Súd prvej inštancie k samotnej právnej kvalifikácii nároku uplatneného žalobkyňou v tomto súdnom konaní uviedol, že povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, teda najmä zo zmluvy, alebo povinnosť, ktorú strane ukladá zákon a týmto porušením povinnosti spôsobí inému škodu. Žalobkyňa v žalobe, ani na pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie dňa 13.12.2018 nešpecifikovala, o porušenie akej povinnosti žalovaného v prejednávanej veci ide, na základe čoho si teda žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody. Žalobkyňa uviedla, že nárok na náhradu škody vyplýva z toho, že žalovaný si uplatnil nárok na podporu na PPA svojou
žiadosťou aj napriek tomu, že nemal platnú nájomnú zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti a týmto znemožnil, aby bola poskytnutá podpora na predmetnú pôdu pre žalobkyňu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu zákonom ani povinnosť, ktorá by vyplývala zo záväzkového vzťahu a preto nie je daná jeho zodpovednosť za škodu voči žalobkyni. Ak žalovaná poukazuje na motív konania žalovaného, že podnikal kroky smerujúce k tomu, aby žalobkyni znemožnil získanie podpory z PPA, súd prvej inštancie toto konanie žalovaného posudzoval tak, že ho možno hodnotiť iba ako neférový konkurenčný boj, avšak nemožno toto konanie kvalifikovať ako protiprávne, ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody.
13. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému je nedôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný nepriznal náhradu trov konania, pretože z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré žalovanému v konaní vznikli.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že spornou v konaní, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie bola iba otázka právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku 7. odôvodnenia rozsudku podrobne opisoval postup ako mala žalobkyňa postupovať, ak sa chcela domôcť poskytnutia podpory od PPA na poľnohospodársku pôdu. Žalobkyňa uviedla, že v tomto konaní nenamietala postup PPA a nenamietala ani to, že bola neúspešnou žiadateľkou o podporu, žalobkyňa namietala konkrétne protiprávne konanie žalovaného, ktorým žalovaný úmyselne znemožnil žalobkyni uplatnenie podpory, čím jej spôsobil škodu v celkovej žalovanej výške 13.150,67 eur. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že ak by súd kvalifikoval nárok žalobkyne ako dôvodný umožnil by tým, aby sa neúspešní uchádzači o podporu mohli domôcť nároku prostredníctvom inštitútu náhrady škody, čo by bolo obchádzaním ustanovenia § 16c ods. 2 Zákona č. 543/2007 Z.z. Žalobkyňa s takýmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože situácia, ktorá vznikla medzi žalobkyňou a žalovaným bola taká, že žalovaný svojím konaním nesledoval cieľ získať podporu na sporný pozemok pre seba, ale chcel znemožniť, aby žalobkyňa získala takúto podporu, aj keď žalovaný vedel, že nie je oprávnený predmetný pozemok užívať, preto nebol ani oprávnený žiadať podporu od PPA na tento pozemok.
16. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nesúhlasí ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej ani záväzkovej povinnosti. Žalobkyňa uviedla, že nájomný vzťah vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti medzi obcou Trsťany ako prenajímateľom a žalovaným trval do 8.2.2012 kedy došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy, žalovaný bol vyzvaný na to, aby sa zdržal užívania predmetnej nehnuteľnosti, čo žalovaný neakceptoval a túto nehnuteľnosť ani reálne neužíval a ani ju neobhospodaroval, napriek tomu požiadal o podporu od PPA na túto nehnuteľnosť. Žalobkyňa uviedla, že žiadateľom o priame platby od PPA môže byť iba osoba, ktorá skutočne obhospodaruje poľnohospodársku pôdu, avšak žalovaný takouto osobou nebol, preto nemal dôvod žiadať o podporu od PPA za roky 2013 a 2014. Týmto konaním sa žalovaný dopustil protiprávneho konania keď žiadal o poskytnutie podpory a týmto protiprávnym konaním znemožnil žalobkyni ako oprávnenej užívateľke - obhospodarovateľke predmetnej parcely uplatniť si podporu a následne jej spôsobil škodu v žalovanej výške 13.150,67 eur.
17. Žalobkyňa ďalej v odvolaní uviedla, že uvedené konanie žalovaného, ak by čisto hypoteticky bolo možné považovať za konanie, ktoré nie je protiprávnym konaním, ide o konanie, ktoré možno posudzovať ako konanie porušujúce dobré mravy. Takéto konanie žalovaného proti dobrým mravom zahŕňa v zmysle ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka aj vznik zodpovednosti za škodu, ak išlo o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Vyplýva to napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/70/2004 zo dňa 8.7.2004, podľa ktorého
výkon práva aj keď je formálne v súlade so zákonom, avšak v skutočnosti je len zdanlivým výkonom práva, účelom ktorého nie je vykonať právo, ale poškodiť iného v rozpore s ustálenými dobrými mravmi, je spôsobilý privodiť inému účastníkovi ujmu. Žalobkyňa uviedla, že uvedené konanie žalovaného bolo jednoznačne úmyselné, pretože predmetnú parcelu preukázateľne obhospodarovala žalobkyňa, nie žalovaný a konanie žalovaného spôsobilo, že žalobkyni nebola schválená podpora jednotnej platby na plochu, čím jej vznikla škoda. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu alebo zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že potom ako nahliadol do tohto spisu zistil, že žalobkyňa uviedla súd prvej inštancie aj odvolací súd do omylu a poskytla im nepravdivú informáciu o predmete nájmu. Žalovaný uviedol, že na č.l. 56 spisu našiel zmienku - akési potvrdenie Obecného úradu Trsťany o tom, že Obec Trsťany má s firmou Hatima s.r.o. uzavretú platnú nájomnú zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti. Toto potvrdenie nie je datované, nebolo doručené žalovanému a nie je v ňom doložené akým spôsobom sa tento dokument dostal do spisu, kedy bol vytvorený s dodatkom č. 2, na ktorý odkazuje a na základe ktorého bol predmetný nájom postúpený žalobkyni. Žalovaný ďalej uviedol, že na stránke Obecného úradu Trsťany v kategórii zmluvy za rok 2012 je zverejnená zmluva z 19.10.2012 medzi Obcou Trsťany a firmou Hatima s.r.o., ktorá je však podpísaná 5.3.2012 s dodatkom č. 1 zo dňa 5.4.2012. Príloha č. 2 a následne dodatok č. 2 z roku 2013 podpísaná 12.4.2013, príloha č. 3 z toho istého dňa bola zverejnená na stránke obce. Žalovaný ďalej poukázal na Zákon č. 546/2010 Z.z., týkajúceho sa zverejňovania zmlúv, podľa ktorého, ak nebude zmluva zverejnená do 3 mesiacov od uzatvorenia, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Žalovaný uviedol, že pôvodná zmluva z 5.3.2012 nebola zverejnená celá, preto je taktiež neplatná. Ďalej žalovaný poukázal na ďalšie čísla súdnych konaní, bez bližšej špecifikácie na ktorom súde tieto konania sú vedené a uviedol, že v týchto konaniach nebolo preukázané, že žalobkyňa a firma Hatima s.r.o. sú právoplatnými nájomcami. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
19. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Ide o tzv. zákonnú koncentráciu konania. Žalovaný však začal produkovať svoje skutkové tvrdenia až v odvolacom konaní, čo nie je prípustné. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu naviac tvrdí, že nájomná zmluva medzi obcou Trsťany a firmou Hatima s.r.o. je neplatná, pretože nebola zverejnená zákonným spôsobom, čo však žalovaný nepreukázal. Ak žalovaný poukazuje na ďalšie konania vedené na Okresnom súde Košice-okolie o nájomnom vzťahu firmy Hatima s.r.o. a žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že v týchto konaniach ide o úplne iné skutkové okolnosti. Žalobkyňa uviedla, že z toho dôvodu trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.
20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „Cs.p.“.). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
21. Odvolací súd podľa § 387 ods. 21 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobkyne a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
22. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci je taký stav, ak na zistený skutkový stav súd vôbec neaplikuje žiadnu právnu normu, alebo aplikuje nesprávnu právnu normu, alebo obsah správne použitej právnej normy nesprávne
interpretuje na prejednávanú vec, alebo správne zvolenú, správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikuje. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že namieta to, že súd prvej inštancie správne aplikoval právnu normu o náhrade škody, avšak ju nesprávne aplikoval v prejednávanom spore.
23. Odvolací súd nepovažuje tento odvolací dôvod uvádzaný žalobkyňou v odvolaní za preukázaný, pretože súd prvej inštancie správne na prejednávaný spor, v ktorom si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalovanému, aplikoval ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch. Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podnikateľmi v oblasti poľnohospodárstva, čo vyplýva aj z toho, že obaja žiadali Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie podpory na obhospodarovanú poľnohospodársku pôdu ako podnikatelia. Základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, teda správanie, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Také správanie, ktoré nie je v rozpore s právom, nie je protiprávne a preto nemôže vzniknúť zodpovednosť toho kto koná tak, že jeho konanie nie je v rozpore s právom. Súčasná právna úprava zodpovednosti za škodu upravená v Obchodnom zákonníku aj v Občianskom zákonníku je založená na princípe, podľa ktorého protiprávny úkon je taký úkon, ktorý je porušením nielen právnej povinnosti ustanovenej zákonom, ale aj porušenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zmluvy. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť nie zo zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ale mimozmluvnú povinnosť v tom, že požiadal PPA o podporu na predmetné nehnuteľnosti, aj keď nemal k týmto nehnuteľnostiam platný nájomný vzťah a tieto nehnuteľnosti neobhospodaroval a viedol v tom čase spor s prenajímateľom týchto nehnuteľnosti Obcou Trsťany na Okresnom súde Košice-okolie.
24. Odvolací súd, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie, nepovažuje za protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v tom, že podal žiadosť o poskytnutie podpory na štátny orgán, akým je nesporne Pôdohospodárska platobná agentúra. Nemožno považovať za protiprávne konanie ani to, ak niekto sa obráti na akýkoľvek štátny orgán s akýmkoľvek návrhom, taktiež ak sa obráti na súd s akýmkoľvek návrhom, aj keď sa neskôr ukáže, že ide o nárok nedôvodný. Podanie žiadosti na akýkoľvek štátny orgán samo o sebe nie je porušením zákonnej povinnosti. Už z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V tomto konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa aj žalovaný, obaja podľa ustanovenia § 16a ods. 1 Zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správny pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, požiadali o poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Teda postupom, ktorý je ustanovený v tomto Zákone č. 543/2007 Z.z. Ak sa následne v konaní na PPA preukáže, že nárok kohokoľvek kto si požiada o podporu je nedôvodný, nemôže to zakladať nárok na náhradu škody voči tomu kto bol neúspešný v konaní o poskytnutie takejto podpory. Len to, že žalovaný požiadal o takúto podporu na PPA, nemožno tento jeho postup kvalifikovať ako protiprávne konanie. Ak nevzniklo protiprávne konanie, nevznikla jeho zodpovednosť a už vôbec týmto jeho postupom nebolo zmarené poskytnutie podpory pre žalobkyňu zo strany PPA. Bolo na žalobkyni, aby svoje právo a svoj vzťah k predmetnému pozemku v konaní na PPA preukázala a aj keď sa o nájomný vzťah k predmetnej parcele viedol súdny spor na Okresnom súde Košice-okolie, to samo o sebe tiež neznamená, že uplatnený nárok žalovaného na PPA je protiprávnym konaním. Na štátnom orgáne môže každý uplatniť aj sporný nárok, je už na procesnom postupe každého štátneho orgánu, aby vyhodnotil v rámci svojej právomoci, či uplatnený nárok je dôvodný alebo nie.
25. Keďže v konaní nebol preukázaný žiadny protiprávny úkon zo strany žalovaného, nemohol vzniknúť ani ďalší predpoklad a to vznik zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobkyni a taktiež nebol naplnený ani ďalší predpoklad o vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
26. Odvolací súd preto nepovažoval za naplnený odvolací dôvod, na ktorý poukázala žalobkyňa v odvolaní uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci o nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému, preto odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné.
27. Ďalšie tvrdenia úspešného žalovaného uvedené až vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nemali pre rozhodnutie súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu taký význam, že by mohli viesť k inému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, preto sa nimi odvolací súd výslovne nezaoberal. Ak žalobkyňa následne v odvolacej replike tvrdí, že tvrdenia žalovaného v odvolacom konaní sú novotami, toto taktiež nepovažoval odvolací súd za dôvodné, pretože tieto tvrdenia žalovaného len dopĺňajú jeho jediné vyjadrenie v konaní na súde prvej inštancie a to v písomnom vyjadrení zo dňa 14.7.2018, keď žalovaný reaguje na podanú žalobu tak, že z tejto žaloby ani z jej príloh sa nikdy nedozvedel, na základe akého vzťahu si žalobkyňa od žalovaného nárokuje predmetnú sumu a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Z tohto vyjadrenia žalovaného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca nepovažuje nárok žalobkyne na náhradu škody za preukázaný, čo následne dôsledne zisťoval súd prvej inštancie pri svojom dokazovaní. Aj keď bol žalovaný v konaní na súde prvej inštancie okrem tohto svojho stručného písomného vyjadrenia k žalobe pasívny, neznamená to, že žalobkyňa, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody nemá tvrdený nárok v konaní riadne preukázať a samotná ďalšia pasivita žalovaného nemôže mať za následok to, že súd prizná akýkoľvek uplatnený nárok žalobkyne prostredníctvom aplikácie ustanovenia § 151 ods. 1, 2 C.s.p., ktoré upravujú popretie skutkových tvrdení protistrany. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS. 246/2019 zo dňa 11.6.2019.
28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).