Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/667/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu ROGUS, s.r.o., Budimír 224, IČO: 36 578 401, proti žalovanej Obec Trsťany, Trsťany, IČO: 00 324 825, zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Krivá 23, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/205/2013-38 z 25.6.2015 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej proti žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a priznal náhradu trov právneho zast. žalovanej vo výške 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby určil, že odstúpenie žalovanej od nájomnej zmluvy č. OcÚ - 01 - PP/2005 o nájme parcely č. 495/129 - orná pôda s výmerou 307.690 m2 zapísanej na LV č. 168 kat. územie Trsťany listom zo 4.4.2013 je neplatná a nájomný vzťah medzi účastníkmi naďalej trvá, na tom skutkovom a právnom základe , že nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom Obec Trsťany a nájomcom - spoločnosťou Rogus s.r.o. prenajala žalovaná žalobcovi ornú pôdu zapísanú na LV č. 168 k. ú. Trsťany s výmerou 307.690 m2 ako parcelu č. 495/129 na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2014 na poľnohospodárske účely, že listom zo 4.4.2013 žalovaná v zastúpení právneho zást. oznámila žalobcovi, že od nájomnej zmluvy podľa čl. IV ods. 6 odstupuje z dôvodov, že žalobca nájomné za r. 2012 splatné k 31.10.2012 podľa čl. IV ods. 4 cit. zmluvy nezaplatil, ani k dnešnému dňu (t.j. 4.4.2013 ), že preto od nájomnej zmluvy odstupuje a vyzýva žalobcu, aby prenajatú parcelu vypratal do 15 dní od prevzatia výzvy. S takýmto odstúpením však žalobca nesúhlasí, nepovažuje ho za platný právny úkon, že príp. vyslovením v rozsudku súdu, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, bude vyriešený sporný vzťah medzi stranami konania, či nájomný vzťah trvá alebo nie, a vyslovením, že nájomný vzťah trvá, sa žalobca bude vedieť preukázať ako nájomca pre ďalšie úkony, príp. aj dotácie a preto je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určovacej žalobe. Žalobca mal za to, že zák. č. 504/2003 Z. z. v § 6 rieši skončenie nájmu dohodnutého na neurčitý čas výpoveďou k 1.11., že výpovedná lehota je 1 rok, ak sa nedohodnú inak, že z dôvodov, že zák. č. 504/2003 neupravuje možnosť skončenia nájmu odstúpením od zmluvy z dôvodov nezaplatenia nájomného, pri možnosti odstúpenia upravenej v čl. IV bodu 6 zmluvy o nájme, sa takéto odstúpenie riadi § 679 ods. 3 Obč. zák. Tvrdil, že odstúpenie od zmluvy žalovanou zo 4.4. je v rozpore s týmto ust. Obč. zák. a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a mala za to, že žalobca s ňou uzavrel ako s prenajímateľom nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajala

žalobcovi konkrétnu nehnuteľnosť v k. ú. Trsťany, pričom táto nájomná zmluva je uzavretá v zmysle Obč. zák. a preto neobstojí jeho tvrdenie, že odstúpenie od zmluvy je v rozpore s § 679 ods. 3 Obč. zák. , nakoľko zmluvné strany si dohodli konkrétnu výšku nájomného s uvedením , do akej doby má nájomca nájomné za ten - ktorý kalendárny rok uhradiť, čo žalobca v danom prípade nedodržal. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, zmluvou o nájme, odstúpením a výzvou na vypratanie zo 4.4.2013 , ako aj ostatným obsahom spisu. Vychádzajúc z § 1 ods. 1, § 4 a § 6 zák. č. 504/2003 Z.z. urobil záver, že je nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva č. OcÚ-01- PP/2005 o nájme pozemkovej plochy v zmysle Obč.zák., ktorého predmetom bola orná pôda parc. č. 495/129 o výmere 307690 m2 nachádzajúca sa v k. ú. Trsťany, zapísaná na LV č. 168, že v súlade s touto nájomnou zmluvou v čl. 3 ods. 1 prenajímateľ prenajímal nájomcovi pozemkovú plochu na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2014 za dodržania dohodnutých zmluvných podmienok s tým, že po skončení doby nájmu je možné predlžiť nájomnú zmluvu dodatkom k tejto zmluve. Citoval čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy ohľadom zániku nájomného pomeru a jej čl. IV . Konštatoval, že listom č. j. 22/2012 z 8.2.2012 (č.l. 8) žalovaná oznámila žalobcovi zrušenie zmluvy o nájme pozemkovej plochy na základe nájomnej zmluvy z r. 2005 z dôvodu, že porušil čl. IV ods. 4 zmluvy, kedy bol povinný uhrádzať dohodnuté nájomné najneskôr v lehote do 31.10. príslušného kalendárneho roka, keďže k dohodnutému termínu nebolo uhradené splatné nájomné za r. 2011, došlo k okamžitému zrušeniu zmluvy o nájme pozemkovej plochy a na základe uvedených skutočností žiadala, aby sa zdržal používania pozemkov. Listom zo 4.4.2013 cestou právneho zást. vyzvala žalobcu na vypratanie pozemku z dôvodov, že nájom na predmet nájomnej zmluvy za r.2012 nebol uhradený k 31.10.2012, ani ku dňu zaslania tohto listu (k 4.4.2013). Vychádzajúc z § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. , § 37 ods. 1 a § 679 ods. 3 Obč. zák. ( ich znenie citoval) posudzoval právny úkon - odstúpenie od zmluvy z 8.2.2012, ktorý žalovaná adresovala žalobcovi, pričom ako dôvod odstúpenia uviedla čl. IV ods. 4 predmetnej zmluvy, že žalobca neuhradil dohodnuté nájomné v lehote najneskôr do 31.10. príslušného kalendárneho roka a keďže k dohodnutému termínu nebolo uhradené splatné nájomné za r. 2011, došlo k okamžitému zrušeniu zmluvy o nájme pozemkovej plochy. Súd mal za to, že takto vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy je určitý, jasný a v súlade so zákonom. Konštatoval , že v čl. III ods. 2 účastníci zmluvy si dohodli spôsob zániku nájomného pomeru, ktorý môže , okrem iných, zaniknúť okamžitým zrušením v prípade závažného porušenia dojednaní v nájomnej zmluve, kedy nájom končí okamžite a v čl. IV ods. 4, ods. 6 je uvedené, že ak nájomca neuhradí nájomné v dohodnutom termíne, prenajímateľ má právo od zmluvy odstúpiť. Súd zároveň konštatoval, že v súlade s nájomnou zmluvou OcÚ - 01 -PP/2005 uzavretou medzi stranami sporu je uvedené, že táto zmluva je uzavretá na dobu určitú, a to do 31.12.2014, že v súlade s § 676 ods. 1 Obč. zák. sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak, že zároveň v § 678 v ust. o výpovednej dobe je uvedené, že ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Zdôraznil, že pre nájomnú zmluvu je pojmovým znakom tejto nájomnej zmluvy aj dočasnosť a to v prípade, ak sa nájom dohodne na určitú dobu, že nájom sa môže skončiť na základe dohody strán alebo uplynutím času výpoveďou alebo splynutím, že v prejednávanej veci nájom medzi stranami sporu sa ukončil uplynutím času, na ktorý bol tento nájom dojednaný. Citujúc znenie § 154 ods. 1 O.s.p. z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá na dobu určitú, pričom jej platnosť sa skončila k 31.12.2014, kedy nájomný vzťah medzi nimi zanikol. Na základe takto zistených skutočností nárok žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. a namiesto určenia výšky trov konania priznal účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom a po právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zmeniť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní uplatnil odvolacie dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Vytýkal súdu jeho záver, že došlo k zrušeniu zmluvy o nájme pozemkovej plochy, že takto vymedzený dôvod od odstúpenia od zmluvy je určitý, jasný a v súlade so zákonom a , že na druhej strane konštatuje, že v prejednávanej veci nájom medzi stranami sporu sa ukončil uplynutím času, na ktorý bol tento nájom dojednaný, že nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá na dobu určitú, pričom jej platnosť

sa skončila k 31.12.2014, kedy nájomný vzťah zanikol. Z uvedeného rozporuplného rozsudku súdu mu vyplynulo, že zmluva je platná do konca r. 2014 ale výpoveď bola vraj platná k začiatku r. 2012, veľmi mätúce. Citujúc znenie § 679 ods. 3 Obč. zák. , poukázal na to, že žalovaná mu písomnú výstrahu v danej lehote neadresovala. Uviedol, že vždy zaplatil nájomné až po obdržaní dotácií zo stany PPA, s čím bola žalovaná od začiatku uzrozumená. Ďalej uviedol, že žalovaná vydala začiatkom r. 2010 exekučný titul na jeho firmu, kde sa dožadovala zaplatenia nájomného ako dane, že ide bez pochyby o hrubo nesprávny, nezákonný úradný postup zo strany obce, za toto pochybenie zo strany obce požaduje náhradu škody z nesprávneho úradného postupu, čo je predmetom žaloby evidovanej na Okresnom súde Košice - okolie, že žalovaná napriek tomu, že bola viackrát upozorňovaná na nezákonný postup, blokovala jeho finančné prostriedky až do konca r. 2013, kedy ich vrátila prevodom zo svojho účtu na jeho účet a svojím konaním úmyselne a nezákonne blokovala peniaze, minimálne vo výške nájmu, a preto tvrdenie o porušení zmluvných podmienok z jeho strany vyznieva viac ako účelné.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu predovšetkým zdôraznila , že odvolanie sa týka napadnutého rozsudku len na jeho prvej strane, nakoľko druhá strana odvolania absolútne nesúvisí s napadnutým rozsudkom, preto sa k druhej strane odvolania nebude vyjadrovať. Citujúc dôvody odvolania žalobcu, uviedla, že v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalobcu, že Nájomná zmluva bola uzavretá podľa zák. č. 504/2003 Z.z., nakoľko táto zmluva je jasne v jej záhlaví uzavretá v zmysle Obč. zák. . Poukázala na to odôvodnenie rozsudku, že právny úkon - odstúpenie od zmluvy z 8.2.2012, adresované žalovanou žalobcovi je právnym titulom na odstúpenie od zmluvy, a to na základe porušenia čl. IV ods. 4 a ods. 6 Nájomnej zmluvy, keďže k 31.10.2011 nebolo uhradené nájomné za r. 2011 a následne aj k 4.4.2013 nebolo uhradené nájomné za r. 2012, pričom žalobca predmet nájomnej zmluvy užíval. Taktiež konštatovala, že zo strany žalobcu právne neobstojí jeho tvrdenie o tom, že oneskorené nájomné platil žalobca každým rokom s jej súhlasom, nakoľko toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a o. i., už v tomto štúdiu , by došlo k porušeniu cit. ust. nájomnej zmluvy. Zdôraznila, že žiadny vplyv nemá časť odvolania, v ktorej žalobca uvádza, aké problémy mal v minulosti s ňou a navyše ju uvádza ako obžalovaného, ktorý svojím konaním úmyselne a nezákonne blokoval peniaze žalobcu, na základe čoho mal podať žalobca voči nej žalobu na náhrade škody z nesprávneho úradného postupu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. K tomuto tvrdeniu žalobcu v konkrétnom súdnom spore, ktorého rozsudok žalobca napáda svojím odvolaním , sa nevyjadruje, keďže tieto tvrdenia nemajú žiadny súvis s uvedeným súdnym sporom. V tejto súvislosti konštatovala, že neobstojí ani časť odvolania, v ktorej žalobca uvádza, že z jej strany nikdy neobdržal žiadnu písomnú výzvu, na základe ktorej by ho bola upozornila na skutočnosť, že neplatí včas dohodnuté nájomné tak, ako to vyplýva v čl. IV ods. 4 predmetnej zmluvy. Tieto tvrdenia nemajú žiadny vplyv na skutočnosť, že žalobca už od r. 2012, keď bol upozornený na odstúpenie od zmluvy , túto skutočnosť nerešpektoval a tým nerešpektoval cit. ujednania v nájomnej zmluve a predmet zmluvy naďalej užíval. Konštatovala, že porušenie Nájomnej zmluvy zo strany žalobcu je jednoznačne preukázané a z jej strany je dostatočne preukázaný právne opodstatnený postup podľa ktorého odstúpila od zmluvy z dôvodu porušenia jej obsahu. Navrhla rozsudok v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní za 1 právny úkon - odvolanie 72,93 eur (64,54 eur + 8,39 eur paušál).

7. Odvolací súd výzvou 9Co/667/2015 - 62 zo 7.10.2016 vyzval strany sporu, žalobcu a žalovaného, aby sa v lehote 5 dní vyjadrili k použitiu § 80 písm. c) O.s.p., teraz § 137 písm. c) CSP.

8. Na výzvu odvolacieho súdu sa strany sporu k použitiu § 80 písm. c) O.s.p., teraz § 137 písm. c) C. s. p. ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyjadrili.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 písm. c) C. s. p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem ), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 písm. c) C. s. p. lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie žalobcu, v ktorom v podstate iba opakuje skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v rozsudku riadne a výstižne vysporiadal.

10. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teraz upravený v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. ), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýb v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 C.s.p.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas sporu najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas sporu najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C. s. p.

13. Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené § 205a), teraz uvedený v § 363 ods. 1 písm. g) C. s. p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené) rovnako nie je daný lebo v § 205a O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) skutočnosti alebo dôkazy, ktorý neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho alebo obsadenia súdu), b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa .

14. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by sa dali podradiť pod vyššie uvedený odvolací dôvod, ktoré sú vymedzené v § 205a O.s.p., preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie , pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného, v

ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

17. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Je potrebné dodať, že v prejednávanom spore bolo v prvom rade potrebné vziať na zreteľ , že žaloba žalobcu je svojím charakterom určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. , účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie ( určenie, či tu vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem).

19. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v spore domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnenú najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len (predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, a ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.

20. Predmetom sporu v prejednávanej veci je určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej od nájomnej zmluvy k ornej pôde špecifikovanej v žalobe a určenie, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami naďalej trvá. Z hľadiska naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. nie je u žalobcu naliehavý právny záujem na tomto určovacom petite lebo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu už neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou, ktorý by bol ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nájomná zmluva č. OcÚ01-PP-2005 uzavretá medzi prenajímateľom - žalovanou a nájomcom

- žalobcom k pozemku - ornej pôde špecifikovanej v predmetnej nájomnej zmluve bola uzavretá medzi stranami sporu (bod III doba nájmu nájomnej zmluvy) na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2014; 31.12.2014 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola nájomná zmluva uzavretá ( čo v odôvodnení rozsudku konštatuje aj súd), preto neexistuje objektívne právna neistota medzi stranami sporu, keďže nájomný vzťah zanikol uplynutím doby nájmu . Nájomný vzťah medzi stranami sporu už netrvá a nie je už možné úspešne sa domáhať určovacou žalobou pre nedostatok naliehavého právneho záujmu takéhoto určenia. Aj z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.

22. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná a žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .