Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-184-2019.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/184/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bytča, so sídlom Nám.Slovenskej republiky 24, 014 01 Bytča, IČO: 00 693 677, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát so sídlom C. C. XXX/X, XXX XX W., proti žalovanému: COMP- SHOP, s.r.o, so sídlom Sidónie Sakalovej 150, 014 01 Bytča, IČO: 36 800 015, právne zastúpený: JUDr. František Buhla, advokát so sídlom M. X, XXX XX P. - J. E., o uloženie povinnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/6/2017-143 zo dňa 24.4.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým konanie v časti zastavil ako odvolaním strán sporu nenapadnutý, ponecháva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo spoločných častí a zariadení a priestorov bytového domu č. XXXX na Z. ulici v T. anténu 24 GHz Air Fiber na vonkajšej severnej stene strojovne výťahu, dvoch kusov antén 2,4 GHz na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu, optického zariadenia na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu, zastavil, žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. Uviedol, že vzhľadom na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, ktorými je viazaný, aktívnu legitimáciu žalobcu neskúmal. Zaoberal sa otázkou, či žalovanému vzniklo právo zákonného vecného bremena v zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z., ktoré ho oprávňuje naďalej mať umiestnené zariadenie v dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve vlastníkov, ktorej správcom je žalobca. V konaní žalovaný preukázal, že je podnikom v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., čo vyplýva z potvrdenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor ekonomickej regulácie ako príslušného orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., v zmysle ktorého úrad podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti žalovaným o poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že ide o technologické zariadenie určené na šírenie internetu, ktoré pozostáva z anténnych systémov a príslušnej infraštruktúry nachádzajúcich sa na vonkajšej severnej, východnej, západnej, južnej stene strojovne výťahu, v strojovni výťahu, na chodbe v spoločných priestoroch. Ide o Zariadenie umožňujúce prenos signálov a Zariadenie je súčasťou vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Za nie bez významu považoval, že ust. § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.
len príkladmo vymedzuje posudzovanie verejného záujmu, pričom pojem verejný záujem hodnotil i podľa článku 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu, pričom od novelizácie zákona č. 351/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2018 je istým vodítkom k posudzovaniu verejného záujmu aj ust. § 66 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z. Dal do pozornosti aj európske právo elektronických komunikácií, ktoré je z podstatnej časti transponované aj do právneho poriadku SR, vrátane zákona č. 351/2011 Z.z. Poukázal i na Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/21/EC, 2002/19/ EC, 2002/20EC, 2002/22/EC. Zákon o elektronických komunikáciách a ustálil, že z elementárnej logiky, verejné elektronické komunikačné siete sú sieťami, na zhotovovaní a prevádzkovaní ktorých je vždy daný verejný záujem. Štát má záujem na čo najrýchlejšom vybudovaní týchto sietí tak, aby čo najskôr bolo možné elektronicky vybavovať rýchlo a spoľahlivo všetky podania občanov, prepojiť všetky orgány štátu s podnikateľskými i nepodnikateľskými subjektami, k čomu je potrebné spoľahlivé a dostatočné pokrytie celého územia SR príslušnými signálmi. Na podklade uvedeného dospel k záveru, že verejný záujem na prevádzkovaní dotknutých zariadení je nadradený záujmu vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že by elektronické siete žalovaného v dotknutej nehnuteľnosti neboli vybudované v nevyhnutnom rozsahu, teda dospel k záveru o existencii zákonného vecného bremena v zmysle ust. § 66 ods. 2 v spojení s ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. V nadväznosti na uvedené rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti a žalovanému ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pri hodnotení otázky existencie verejného záujmu, ktorú súd posudzoval z pojmu vymedzeného v ústavnom zákone č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bez náležitej aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. Podľa stanoviska ministerstva zo dňa 21.12.2011 k otázke preukazovania verejného záujmu, ktoré je súčasťou spisového materiálu, vo verejnom záujme je budovanie elektronických komunikačných sietí v oblastiach, kde nie sú žiadne siete alebo hospodárska súťaž, alebo je hospodárska súťaž minimálna. V prípade, že v bytových domoch už nejaký poskytovateľ pôsobí, sa právne vzťahy riadia zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého o skutočnostiach týkajúcich sa bytového domu rozhoduje zhromaždenie vlastníkov. Samotný gestor zákona má tak záujem na rešpektovaní vlastníckych práv, ak je poskytovanie elektronických služieb a elektronizácia spoločnosti už zabezpečená v zákone č. 238/2017 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonodarca do zákona jednoznačne zakotvil, ktoré skutočnosti sa majú hodnotiť pre určenie, či verejný záujem existuje alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 66 ods. 1 písm. a) až f) zákona č. 351/2011 Z.z. Súd v odôvodnení rozhodnutia ust. § 66 ods. 6 zákona opomenul, danú právnu úpravu vôbec na daný vzťah neaplikoval a obmedzil sa iba na argumentáciu o potrebe elektronizácie spoločnosti. Zostalo tak neposúdeným, či sieť žalovaného slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb ako sú vymedzené v tomto zákonnom ustanovení. Tvrdený verejný záujem sa nemôže opierať o možné poškodenie koncových užívateľov tým, že vyhovením žalobe budú žalovaným poskytované služby prerušené. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 67 zákona č. 351/2011 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom prostredí je zabezpečená dostatočná konkurencia, žalovaný mohol a stále môže využívať iného poskytovateľa, cez ktorého môže svoje služby poskytovať i naďalej. Vytkol súdu alibistickú argumentáciu, že nenamietal, že by sporné zariadenie žalovaného ako súčasť vedenia verejnej siete nebolo postavené, zriadené a prevádzkované v nevyhnutnom rozsahu. Namietal zásah do vlastníckych práv vlastníkov. Uviedol, že siete sú na nehnuteľnosti vybudované bez právneho titulu a žiadal ich odstránenie a preto otázka rozsahu je podľa jeho názoru bezpredmetná. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu ohľadom trov konania. Uviedol, že žalovaný odstránil časť zariadení po začatí konania, čím zapríčinil, že žalobca zobral žalobu v časti späť. Teda v tej časti bola žaloba dôvodná. Preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že výstavbou svojej siete bol prvým poskytovateľom a až následne v predmetnom bytovom dome začali poskytovať služby i iní poskytovatelia. Z tohto dôvodu je argumentácia žalobcu a poukazované stanovisko Ministerstva dopravy zo dňa 21.12.2011 bezpredmetná. Argumentácia žalobcu, že v prípade nedohody medzi ním a vlastníkom musí podnik verejný záujem preukázať na príslušnom súde, nemá reálny podklad, nakoľko jednak by stratilo opodstatnenie samotné zakotvenie vecného bremena v zákone č. 351/2011 Z.z. v prospech podnikov, podniky by boli rukojemníkmi vlastníkov a keďže zákonodarca mal a má záujem na budovaní sietí, určil pre podniky oprávnenia podľa
§ 66 zákona č. 351/2011 Z.z., ktoré sú vecnými bremenami bez ohľadu na súhlasný alebo nesúhlasný prejav vôle vlastníkov nehnuteľnosti. Za irelevantnú považoval i argumentáciu žalobcu o tom, že novela zákona č. 351/2011 Z.z. určila nové podmienky, nakoľko nie je možné požadovať splnenie aktuálnych uvedených podmienok pre vznik vecného bremena v roku 2006, práve naopak, bolo nevyhnutné, aby konajúci súd skúmal, či v čase vzniku vecného bremena boli splnené v tom čase platné a účinné právne predpisy a ak by dnes mali platiť nové podmienky, išlo by o priamu retroaktivitu, ktorá nie je v právnom poriadku prípustná. Uviedol, že ak podnik splní podmienky v zmysle zákona, je oprávnený poskytovať služby a s tým spojené oprávnenia spočívajúce vo vyššie viackrát označenom vecnom bremene bez ohľadu na to, či má alebo nemá celoslovenskú pôsobnosť. Žalobca sa rozhodol, že „už viac nechce“, aby žalovaný poskytoval služby, sám má s ním konflikt záujmov, pretože žalobca poskytuje televízne služby cez svoje rozvody a okrem toho pravdepodobne po dohode s ostatnými poskytovateľmi, realizuje úkony smerujúce k znemožneniu poskytovania služieb žalovanému v danom území. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti ako správne potvrdil. Vo výroku odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a to i napriek tomu, že otázku vzniku a existencie vecného bremena v prospech žalovaného posudzoval podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania súdu a nie podľa právnej úpravy platnej v čase budovania siete žalovaným a poskytovania verejnej siete v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu poskytovania verejnej siete žalovaným.
6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a prvoinštančný súd sám konštatoval, že sieť bola žalovaným budovaná v roku 2006, keď v danej lokalite neexistoval žiaden iný operátor. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné otázku vzniku a existencie vecného bremena posudzovať podľa platnej úpravy v čase vybudovania siete žalovaným, teda podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu budovania a poskytovania verejnej siete.
7. Podľa § 69 ods. 1 v tom čase platného zákona, je podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
8. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
9. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia vzniklo žalovanému zákonné vecné bremeno k nehnuteľnosti žalobcov v rozsahu vybudovania sietí a to bez ohľadu na to, či v ďalšom období žalovaný uzatváral so žalobcom nejaké nájomné zmluvy a platil nájom.
10. Podľa § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môže vlastník nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká.
11. Vychádzajúc z uvedeného je možné ustáliť, že žalovanému i napriek novelizácii zákona č. 351/2011 Z.z. a konkretizácii aspektov, na podklade ktorých sa posudzuje verejný záujem pre vznik zákonného vecného bremena, zostali zachované oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
12. Je totiž potrebné prisvedčiť žalovanému v tom, že otázka verejného záujmu tak, ako bola vymedzená v ustanovení § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., nemôže byť aplikovaná na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, nakoľko by išlo o neprípustnú retroaktivitu a navyše v rozpore s ustanovením § 78 ods. 7 prechodných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z.
13. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Za správny považoval odvolací súd i postup prvoinštančného súdu, pokiaľ žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania bolo totiž jednoznačne preukázané, že žalovanému ako podniku v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle ustanovenia § 69 zákona č. 610/2003 Z.z., pričom oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam mu zostali zachované i v zmysle ustanovenia § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z. Z hľadiska úspechu, resp. neúspechu strán v spore je irelevantné, či žalovaný v priebehu konania odstránil nejaké časti a zariadenia z bytového domu v správe žalobcu alebo nie, nakoľko i vo vzťahu k týmto disponoval oprávneniami zo zákonného vecného bremena. Nerozhoduje pritom počet zariadení, ktoré žiadal od žalovaného zo spornej nehnuteľnosti žalobca odstrániť, rozhodným je, či požadovanú ochranu vlastníckeho práva ako takého súdnym rozhodnutím dosiahol alebo nie. Predmetom konania tak ako vyplývalo z formulácie žalobného petitu bolo dosiahnutie ochrany žalobcom podľa § 126 OZ, ktorá by sa len mala realizovať prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému odstrániť žalobcom označené zariadenia a siete. Preto i v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil.
15. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)