Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-6-2017.pdf
PDF · 186.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/6/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bytča, so sídlom Námestie Slovenskej republiky 24, 014 01 Bytča, IČO 00 69 36 77, právne zastúpený JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti žalovanému COMP-SHOP, s.r.o, so sídlom Sidónie Sakalovej 150, 014 01 Bytča, IČO: 36 800 015 , právne zastúpený JUDr. Františkom Buhlom, advokátom so sídlom Mlynárska 19,040 01 Košice, o uloženie povinnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému odstrániť zo spoločných častí a zariadení a priestorov bytového domu č. XXXX na Z. K. R. T. anténu -24 GHz Air Fiber na vonkajšej severnej stene strojovne výťahu, -dvoch kusov antén 2,4 GHz na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu, -optického zariadenia na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu z a s t a v u j e .
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016 proti v žalobe označenému žalovanému domáhal súdneho výroku, ktorým by žalovaného zaviazal k povinnosti odstrániť zo spoločných častí zariadení a priestorov bytového domu číslo XXXX Z. K. R. T., v žalobe konkrétne citované zariadenia. 2. Svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že podľa zákona č. 182/1993 Z.z. je správcom bytového domu F. Z. K. Č.. XXXX R. T.. Na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.2.2006 medzi žalobcom a Ing. Rastislavom Kováčikom COMP-SHOP mal menovaný povolené užívať spoločné časti zariadenia a priestory bytového domu na Z. K. Č.. XXXX v rozsahu: a/ dohodnutá časť vnútornej plochy steny cca 2m2 v priestore medzi strojovňami výťahov na streche domu, za účelom umiestnenia dvoch kusov skriniek pre napájacie elektrické zariadenie vonkajších antén; b/; miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre umiestnenie stožiaru pre prijímacie a vysielacie antény a anténne zvody zariadenia IC 3000 určeného na šírenie internetu na frekvencii 2400-2483,5 MhZ, krabica rozmerov 600x800x250mm antény (zz 5G65 24-KMP) pre šírenie internetu s káblovým rozvodom. Podnikateľský subjekt Ing. Rastislav Kováčik, COMP-SHOP ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31.5.2008 a činnosti ktoré prostredníctvom inštalovaných zariadení dovtedy vykonával prevzal žalovaný, kde má Rastislav Kováčik aj majetkovú účasť a vystupuje v spoločnosti aj ako konateľ. Dňa 28.8.2002 žalovaný uzatvoril so žalobcom dodatok č. 2 k zmluve o nájme, ktorým strany opätovne upravili rozsah užívaného priestoru. V bližšie neurčenom čase žalovaný bez vedomia žalobcu nainštaloval v bytovom dome ďalšie zariadenia a využil tak ďalšie priestory a časti bytového domu, na ktorých užívanie však nemal oprávnenie. Žalobca eviduje ďalšie zariadenia na vonkajšej severnej strane strojovne výťahu, na vonkajšej východnej stene strojovne výťahu, na vonkajšej západnej stene strojovne výťahu, na vonkajšej južnej stene strojovne výťahu a v strojovni výťahu, na chodbe, v spoločných priestoroch, ktoré zariadenia bližšie popísal v žalobe. Žalovaný bol po tomto zistení viackrát vyzvaný na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá bude zohľadňovať aktuálny stav užívaného priestoru, avšak žalovaný k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Dňa 15.2.2016 sa v bytovom dome konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bolo rozhodnuté o ukončení existujúceho nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme zo dňa 17.2.2006. Žalobca podľa rozhodnutia vlastníkov zaslal žalovanému výpoveď a vyzval ho na odstránenie nainštalovaných zariadení a uvedenie užívaných priestorov do pôvodného stavu. Žalovaný na výzvy reagoval listom zo dňa 6.9.2016 v ktorom uviedol, že napriek skončeniu platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy je aj naďalej oprávnený prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť na základe príslušných ustanovení slovenského právneho poriadku. Podľa žalovaného bola sieť vybudovaná v súlade s právnymi predpismi a to na základe existencie zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ods. 1, písm. a/ Zák. č. 351/2011 o Elektronických komunikáciách je oprávnený na jej prevádzkovanie, pričom predložil stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 21.12.2011 podľa ktorého má existovať verejný záujem na existencii zriadenej siete prostredníctvom inštalovaných zariadení na bytovom dome. Žalobca poukazoval na to, že v tejto súvislosti sám požiadal ministerstvo o výklad § 66 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 351/2011 Z.z. a podľa vyjadrenia ministerstva zo dňa 7.11.2013, akékoľvek zásahy do vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyžadujú uzatvorenie dohody. V rozpore s dohodou alebo bez jej existencie môže podnik zasahovať do cudzej nehnuteľnosti iba v prípade, že je daný verejný záujem potvrdený súdnym rozhodnutím. V danom prípade žalovaný nespĺňa ani jednu podmienku. Medzi sporovými stranami nie je založený žiaden právny vzťah, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený prevádzkovať akékoľvek zariadenia na bytovom dome č. XXXX F. Z. K. R. T., pretože sa jedná o zjavne svojvoľný zásah do cudzích práv a žalovaný odmieta vykonať nápravu, žalobca žiada aby mu súd uložil povinnosť inštalované zariadenia odstrániť. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 18.5.2017, v ktorom celom rozsahu popieral nárok uplatnený žalobcom, žalobu považoval za nedôvodnú. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v súlade s ust. § 8b ods. 2, písm. b/ ZOVB je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, avšak žalobca - správca - pri výklade citovaného ustanovenia, resp. pri jeho praktickej aplikácií opomenul rozdiel medzi spôsobilosťou byť zástupcom vlastníkov bytov a samostatnou spôsobilosťou byť účastníkom právneho vzťahu a následne teda stranou sporu. Ak žalobca žiada aby bola žalovanému uložená nejaká povinnosť okrem procesnej spôsobilosti vystupovať v konaní ako zástupca vlastníkov bytov, ktorá je podľa žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami ZOVB, musí samozrejme byť v právnom vzťahu so žalovaným ako strana sporu, ak ako strana sporu od súdu požaduje nejakú úpravu tohto vzťahu, resp. uloženie konkrétnej povinnosti žalovanému. Ak takéhoto niet, žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a súd musí žalobu zamietnuť. Správnosť uvedenej právnej argumentácie spočíva vo výklade zákonnej úpravy konkrétne ust. § 8b ods. 1 ZOVB. Uvedená právna úprava dáva správcovi zákonnú povinnosť vykonávať správu síce samostatne, ale vždy v mene vlastníkov bytu a súčasne oprávnenie zastupovať vlastníkov bytov v konaní pred súdom, teda v súdnom konaní byť ich tzv. zákonným zástupcom, avšak právna úprava nedáva možnosť, aby bol správca priamo nositeľom uplatneného práva a teda stranou sporu. Zároveň poukázal na to, že je rovnako dôležité akcentovať aj na znenie ust. § 8b, ods. 2 ZOVB upravujúce povinnosti správcu, ktoré citoval a podľa ktorých právna úprava neumožňuje správcovi, aby vystupoval v predmetnom súdnom konaní ako žalobca, práve naopak, citovaná právna úprava v § 8b ods. 1, veta 2. Zák. č. 182/1993 Z.z. určuje, že správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov. V zmysle citovanej právnej úpravy žalobcami v tomto konaní by mali byť jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca. Okrem uvedenej právnej argumentácie žalovaný tiež poukázal aj na tú skutočnosť, či predmetné konanie, keď sa žiada od žalovaného aby mu súdom bola uložená konkrétna povinnosť odstrániť zo spoločných častí zariadenia priestorov bytového domu v žalobe citované zariadenia, je vôbec náplňou zákonného obsahu výkonu správy bytového domu. V zmysle ust. § 6 ods. 2 ZOVB je správa domu definovaná v písm. a/ až e/ cit. zákon. ustanovenia. Podanie tejto žaloby, ktorou sa má uložiť žalovanému povinnosť odstrániť svoje zariadenia z bytového domu nie je v žiadnom prípade obstarávaním služieb alebo tovaru, ktoré tvoria zákonnú obsahovú hodnotu pojmu výkon správy, preto táto skutočnosť okrem vyššie uvedenej právnej argumentácie ohľadom určenia osoby, ktorá môže v tomto konaní vystupovať ako žalobca tvorí druhú prekážku a vytvára ďalší nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žalobcom predložená zmluva o výkone správy č. 19/2007 zo dňa 13.12.2007 v čl. 1. Predmet zmluvy rovnako ako citovaná zákonná úprava určuje, že predmetom tejto zmluvy je komplexné zabezpečenie výkonu správy domu, ktorou je obstarávanie služieb a tovaru. Nie je možné pripustiť, že predmet tohto súdneho konania napĺňa zákonné pojmové určenie výkonu správy domu. Predmet tohto konania totiž predstavuje vecnoprávny vzťah vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalovaného v súvislosti s umiestnením jeho zariadení v bytovom dome, ktoré sú súčasťou tzv.verejnej elektronickej komunikačnej siete požívajúcich zákonnú ochranu v zmysle ust. Zák. č. 351/2011 Z.z. o Elektronických komunikáciách, ktorý svojou podstatou nespadá do okruhu vzťahov v súvislosti s výkonom správy bytového domu. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol. 4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. 5. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 6/2017-59 zo dňa 4.10.2017 žalobu žalobcu zamietol a zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s odôvodením, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. 6. Vyššie uvedený záver odôvodnil tým, že ustanovenie § 8b ods. 1 Zák.č. 182/1993 Z.z. ukladá správcovi povinnosť vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ich účet a zároveň upravuje oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ust. § 6 ods. 2 Zák.č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje pojem „správa domu“, keďže uvedené oprávnenie konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov je limitované výkonom správy domu. Pod pojmov „správa domu“ treba rozumieť obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravu a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva; služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu v domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi. Náplňou zákonného obsahu výkonu správy bytového domu podľa predmetného zákonného ustanovenia nie sú oprávnenia vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 OZ. Ustanovenie § 8b Zák.č. 182/1993 Z.z. nezmocňuje správcu konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva a nedáva mu oprávnenie v mene vlastníkov domáhať sa tejto ochrany pred súdom. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že predmet tohto súdneho konania, v ktorom sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému odstrániť jeho zariadenia z bytového domu nenapĺňa zákonné pojmové určenie výkonu správy domu a aj z predloženej zmluvy o výkone správy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je komplexné zabezpečenie výkonu správy domu, ktorou je obstarávanie služieb a tovaru. Predmet tohto konania predstavuje vecno-právny vzťah vlastníkov bytov a nebytových priestorov a žalovaného, ktorý svojou podstatou nespadá do okruhu vzťahov v súvislosti s výkonom správy bytového domu. 7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co139/2018-92 zo dňa 29.6.2018 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd v bode 6.,8. uviedol, že po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd síce na vec aplikoval správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretoval. Nesprávna interpretácia prvoinštačným súdom aplikovaných právnych noriem ustanovenia § § 6 ods. 2 a § 8b ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. spočívala v tom ,že prvoinštančný súd predmetné zákonné ustanovenia vykladal izolovane, bez ich vzájomnej súvislosti a nadväznosti. Za správu domu podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. sa považujú i iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, čo naznačuje, že vo vymedzení pojmu "správa domu" tak, ako je uvedená v ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) - e) zákona, nejde o taxatívny výpočet činností, ktoré pod tento pojem spadajú a ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nejde len o prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, o služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, o vedenie účtu domu v banke, o vymáhanie škody a nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby, opráv a iných nedoplatkov, ale i iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, čo znamená, že zákonodarca neurčitým vymedzením činností, ktoré pod toto zákonné ustanovenie spadajú, ponechal na správcovi, prípadne na iných subjektoch, aby ustálili i v súvislosti s ustanovením § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. a), b), d) zákona č. 182/1993 Z.z. rozsah pôsobnosti správcu pri výkone správy a pri výkone oprávnenia konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť i čl. IV ods. 15 Zmluvy o výkone správy č. 019/2007 zo dňa 13.12.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2011 v plnom znení, podľa ktorého správca je v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný vykonávať správu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Ak potom podľa § 8b ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými a vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, podľa názoru odvolacieho súdu predmetné zákonné ustanovenie zmocňuje správcu konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome i v súvislosti s ochranou ich vlastníckeho práva a dáva mu oprávnenie v mene vlastníkov domáhať sa tejto ochrany pred súdom i v zmysle ustanovenia § 126 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/107/2012 zo dňa 14.03.2013, v ktorom Krajský súd v Žiline zaujal v obdobnej právnej veci totožný právny názor. 9. V bode 9. krajský súd uviedol, že nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko prvoinštančný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby jeho žalobu zamietol bez ďalšieho skúmania merita veci. 10. V priebehu ďalšieho konania po oboznámení súdu s predbežným právnym posúdením veci žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. 11. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniu žalovaného, že predmetné zariadenia, ktoré sú umiestnené v bytovom dome sú súčasťou tzv. verejnej telekomunikačnej siete, ktoré požívajú zákonnú ochranu v zmysle ust. zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol, že pokiaľ ide o verejný záujem ako jedna zo základných podmienok pre existenciu a vôbec vznik vecného bremena, k tejto skutočnosti sa podrobne nevyjadrovali hlavne z toho dôvodu, že povinnosť preukázať existenciu verejného záujmu má v prvom rade žalovaný. Opierali sa v tomto ohľade o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré súdu predkladal. Je na strane žalovaného, aby zdokladoval splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle už uvádzaného Zákona 351/2011, má však za to, že tieto podmienky splnené neboli minimálne v tom rozsahu verejného záujmu. Poukázal na stanovisku Ministerstva dopravy, konkrétne na stanovisko z roku 2011, ktoré predkladal samotný žalovaný kde sa uvádza, že budovanie verejných elektronických komunikačných sietí v oblasti kde nie sú žiadne siete alebo hospodárska súťaž medzi nimi je minimálna je jednoznačne vo verejnom záujme, o verejnom záujme v zmysle uvedeného je možné hovoriť v prípadoch, kedy v určitej lokalite nie je iný poskytovateľ, alebo konkurencia je tu minimálna. Bytča je mestom, ktoré má niekoľko poskytovateľov elektronických služieb. V Bytči pôsobia okrem žalovaného ďalej Orange, T-com, Svon a možno ešte ďalší predstavitelia, ktorí poskytujú rovnaké alebo obdobné služby, preto má za to, že o verejnom záujme v danom prípade nemôže byť reči už len primárne z toho titulu, že je tu dostatočná konkurencia, ktorá vylučuje použitie ust. § 66. 12. Právny zástupca žalovaného v prvom rade prezentoval, že chceli a stále chcú uzavrieť toto súdne konanie zmierne, avšak zo správania žalobcu vyplýva, že to nie je možné, odmieta všetky návrhy na zmierne konanie, bez ohľadu na to, že by vôbec začali riešiť odborné otázky. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že v meste Bytča je konkurencia uviedol, že je potrebné skúmať okamih, kedy bola sieť budovaná, t.j. rok 2006 a v roku 2006 v danom bytovom dome, v danej lokalite neexistoval žiaden iný operátor. Táto sieť ktorú zriadil žalovaný bola v tomto bytovom dome zriadená ako prvá, čiže je zrejmé, že bol splnený verejný záujem, to znamená išlo o budovanie novej siete internetu , v bytovom dome nebola žiadna verejná komunikačná sieť, ktorú zriadil až žalovaný. Ďalej poukázal na ust. Zák. 351/2011 konkrétne § 2 ods. 1, ktorý definuje, čo je to elektronická komunikačná sieť, rovnako § 2 ods. 2 čo je to verejná sieť, § 3 ods. 1, čo je to elektronická komunikačná služba. V súvislosti s tým poukázal na § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý hovorí kto je podnikom. Žalovaný je na stránke www.teleoss.gov.sk/zoznampodnikov v tomto zozname zapísaný pod č. 1590, čiže je nepochybne že je podnikom v zmysle uvedeného ustanovenia. K skutočnosti nájomnej zmluvy verzus zákonné vecné bremeno uviedol, že má za to, že zákonné vecné bremeno vzniká okamihom, keď sú splnené podmienky podľa § 66 ods. 1 zák. o elektronických komunikáciách, to znamená, ak sa sieť zriadi. Na účely toho aby vlastníci bytov mali určitý prospech alebo benefit z umiestnenia tejto siete, spoločných priestorov alebo iných nehnuteľnostiach sa uzatvárajú aj nájomné zmluvy, ktoré sú podkladom pre účtovanie a pre fakturovanie nájomného, ktoré potom realizujú poskytovatelia, avšak uzavretie nájomnej zmluvy nie je zákonným predpokladom možnosti poskytovať sieť alebo zriadiť túto sieť. Tým zákonným predpokladom je § 66 ods. 1 ak sú splnené podmienky aj bez skutočnosti, žeby bola uzavretá nájomná zmluva je podnik oprávnený sieť zriadiť a poskytovať služby. Na poskytovanie tejto služby, resp. prevádzkovanie siete nie je potrebná nájomná zmluva, bola podľa nich nadbytočná, platili lebo chceli platiť a stále majú záujem nejakým spôsobom vlastníkom bytov plniť za to, že tam majú sieť, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že práve v poslednom období doplatili obdobie do konca roku 2018 vo výške ako bolo dohodnuté nájomné v rámci ich návrhu na urovnanie celého sporu bolo zaplatené rovno ušlé nájomné ako bezdôvodné obohatenie. Reálne sieť poskytovali, preto cítia povinnosť a zaplatili vlastníkom odplatu, ktorá je vo výške ak tak ako bola určená podľa zmluvy. K otázke vecného bremena uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi zákonným a zmluvným vecným bremenom, pretože zmluvné vecné bremeno samotné vzniká až uzavretím zmluvy a následne podaním návrhu na vklad a zavkladovaním takéhoto bremena. Zákonné vecné bremeno vzniká zo zákona a v katastri sa iba zaznamenáva záznamom čo aj žalovaný realizoval a preto je zaznamenané v katastri nehnuteľnosti na danom liste vlastníctve. Sieť bola zriadená v súlade so zákonom, preto majú oprávnenie ďalej ju poskytovať bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje nájomná zmluva, ktorá by upravovala bližšie vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň poukázal na existujúcu rozhodovaciu prax súdov SR, kedy v identickej právnej veci boli vydané právoplatné rozsudky, ktoré vyriešili danú záležitosť definitívnym spôsobom, dokonca vo veci rozhodoval aj Ústavný súd SR. Rozsudkom OS Humenné zo dňa 21.11.2016 spis. zn. 17C 36/2013, kde žalobcami boli rovnako vlastníci bytov zastúpení správcom, resp. spoločenstvo vlastníkov bytov a žalovaný poskytovateľ Orange v identickej situácii, kde bola nájomná zmluva, došlo k výpovedi nájomnej zmluvy, žiadali o vypratanie a dokonca aj zrušenie vecného bremena, Okresný súd žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove zo dňa 30.10.2017 spis.zn. 7Co 64/2017 potvrdil rozsudok, následne bola podaná ústavná sťažnosť nespokojnými žalobcami, kde Ústavný súd SR uznesením značka III ÚS 320/2018 odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. V tejto veci existuje ústavná právna judikatúra a je to identická práva vec, čo vychádza z toho, že podnik je povinný plniť povinnosti a ak má sieť zriadenú, je povinný zabezpečiť integritu svojich sietí s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom sietí tak, to znamená, ak raz sieť bola zriadená zákonne, niet zákonnej sily, aby bola táto sieť zrušená, zlikvidovaná a už vôbec nie rozhodnutím vlastníkov a zariadenia ktoré žalobca požaduje aby odstránili, mnoho z tých zariadení tam ani nie je. V zmysle judikatúry, v zmysle toho, že verejný záujem bol preukázaný, pretože je zrejmé že v roku 2006 keď bola sieť zriadená tam nebola žiadna iná sieť, bol verejný záujem na tom, aby bola táto ich sieť zriadená a preto bol splnený zákon, vzniklo zákonné vecné bremeno, na ktoré nemalo vplyv ani uzavretie nájomnej zmluvy a už vôbec nie jej zrušenie a jej neexistencia, preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a keďže žalobca odmietol ich návrh na zmierne riešenie navrhol aby bol zaviazaný nahradiť všetky trovy konania. 13. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že žalovaný ani v priebehu mimosúdnych rokovaní ani po podaní žaloby nepreukázal, že by mal byť podnikom, ktorý prevádzkuje verejnú sieť, že je oprávnený v rozsahu tohto oprávnenia podnikať a nepreukazoval ani verejný záujem a všetky podmienky, že došlo v vzniku vecného bremena by mal v konaní preukázať žalovaný a žalobca spochybňuje splnenie týchto podmienok a tvrdí, že žalovaný nespĺňa podmienky pre to, aby mu vzniklo zákonné vecné bremeno. 14. Na pojednávaní dňa 24.4.2019 zobral žalobca žalobu v časti označených zariadení uvedených v prvom výroku tohto rozsudku späť, z dôvodu, že tieto zariadenia sa na dotknutej nehnuteľnosti v súčasnosti nenachádzajú. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. 15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav : 16. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z, správcom bytového domu na Okružnej ulici č. 1101 v Bytči, a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 019/2007 zo dňa 13.12.2007. 17. Dňa 17.2.2006 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a Ing. Rastislavom Kováčikom COMP- SHOP, so sídlom Slov.nár.povstania 151, Spišská Nová Ves ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva, v ktorej v čl. I ods. 1 je uvedené, že prenajímateľ ako vlastník nehnuteľnosti bytového domu Č..J.. XXXX F. K.. Z. R. T. touto nájomnou zmluvou prenecháva nájomcovi do nájmu a) dohodnutú časť vnútornej plochy steny cca 2m2 v priestore medzi strojovňami výťahov na streche domu za účelom umiestnenia 2 ks skriniek pre napájacie el. zariadenie vonkajších antén, b) miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre umiestnenie stožiaru pre prijímacie a vysielacie antény a anténne zvody zariadenia IC 3000, určeného na šírenie internetu na frekvencii 2400-2483,5 MHZ. Nájomné bolo dohodnuté v č.l. II ods. 1 vo výške 14250,- Sk. Podľa čl. III ods. 1 bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. 18. Dňa 13.6.2007 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok č.1 k vyššie uvedenej zmluve, podľa ktorého sa čl.I ods.1 b) doplnil na znenie: b) miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre umiestnenie stožiaru pre prijímacie a vysielacie antény a anténne zvody zariadenia IC 3000 určeného na šírenie internetu na frekvencii 2400-2483,5 MhZ, krabica rozmerov 600x800x250mm antény (ZZ 5G65 24-LMP) pre šírenie internetu s káblovým rozvodom. Dodatkom došlo zároveň k zmene nájomného na sumu 16000,- Sk ako aj čiastočnému doplneniu ďalších zmluvných dojednaní. 19. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že podnikateľský subjekt Ing. Rastislav Kováčik, COMP- SHOP ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31.5.2008 a činnosti ktoré prostredníctvom inštalovaných zariadení dovtedy vykonával prevzal žalovaný, kde má Rastislav Kováčik aj majetkovú účasť a vystupuje v spoločnosti aj ako konateľ. 20. Dňa 28.8.2002 žalobca uzatvoril so žalovaným Dodatok č. 2 k zmluve o nájme zo dňa 17.2.2006, ktorým strany opätovne upravili rozsah užívaného priestoru tak, že čl. I ods. 1b sa mení na znenie: miesto na vonkajšej stene strojovne výťahu pre umiestnenie na konzoly 2 ks antén ZZ5G6P24
- LMP s priemerom 400mmm, 5,00 - 9,95 GHz 24 dB s MF korektorom a inštaláciu krabice rozmerov 500x500x250mm zo západnej strany na vonkajšiu stranu strojovne výťahov. Telekomunikačné zariadenie BR 5811BEO bude zdemontované. 21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný má v spoločných častiach, zariadeniach a priestoroch bytového domu umiestnené žalobcom označené zariadenia určené na šírenie internetu a že medzi sporovými stranami prebiehala v roku 2015 písomná komunikácia ohľadom zmeny podmienok nájomnej zmluvy a následne v roku 2016 ohľadom odstránenia uvedených zariadení. 22. Žalobca listom zo dňa 22.3.2016 adresovanom žalovanému oznámil, že dňa 15.2.2016 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu J..Č.. XXXX F. Z. K. R. T., v priestoroch ktorého prevádzkuje elektrotechnické zariadenia. Uznesením č.13 vlastníci rozhodli o ukončení nájomného vzťahu. Týmto v mene vlastníkov predmetného bytového domu dáva výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 17.2.2006 v zmysle jej dodatkov a prechodu práv a povinností, s odkazom na čl. III. ods. 2 Zmluvy o nájme, podľa ktorého je možné vypovedať zmluvu písomnou výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. 23. Medzi sporovými stranami nebolo sporné doručenie výpovede a skončenie nájmu ku dňu 30.6.2016. 24. Právny zástupca žalovaného v liste zo dňa 25.8.2016 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu vo veci: výzva na demontáž zariadení - odpoveď na list zo dňa 25.8.2016, uviedol, že reaguje na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.8.2016, ktorý bol reakciou na jeho repliku na výzvu SBD Bytča so dňa 25.7.2016, ktorým oznámili jeho klientovi, že dňa 31.7.2016 mala uplynúť trojmesačná výpovedná lehota nájomnej zmluvy ohľadom bytového domu F. Z. K. XXXX R. T. a súčasne ho vyzvali na demontáž inštalovaných elektrotechnických zariadení, s tým, že sa nestotožnil s jeho právnym názorom a naďalej trvá na tom, že jeho klient je povinný odstrániť svoje zariadenia z predmetnej nehnuteľnosti, pričom svoj názor odvádza od stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoje SR ( ďalej „MDVRR SR“) zo dňa 7.11.2013. Súčasne mu zaslal na vedomie iné stanovisko MDVRR SR zo dňa 21.12.2011, kde je prezentovaný odlišný názor ohľadom preukazovania verejného záujmu. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že sieť jeho klienta, s ohľadom na čas jej vybudovania, ako j ostané okolnosti, bola zriadená v súlade s platným právnym poriadkom, a teda aj naďalej používa plnú právnu ochranu. Totiž v čase jej vzniku v predmetnej oblasti existovala len minimálna hospodárska súťaž na relevantnom trhu verejných elektronických komunikačných sietí, teda verejný záujem bol daný. Uvedené stanovisko vyplýva dokonca priamo z predpisov Európskej únie, ktorá vyzýva členské štáty na budovanie novej generácie, tzv. širokopásmový internet. Ohľadom argumentácie údajnej potreby dohody vlastníka nehnuteľnosti a podniku uviedol, že právna úprava skutočne takúto dohodu nevyžaduje, ale aj pre prípad, že by to bolo potrebné hoc aj teoreticky pripustiť, tak je zrejmé, že jeho klient splnil aj uvedenú podmienku, pretože mal s vlastníkmi, resp. správcom uzavretú nájomnú zmluvu. Preto mu opakovane prezentoval stanovisko, že napriek skončeniu platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy, je jeho klient aj naďalej oprávnený prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť na základe príslušných ustanovení slovenského právneho poriadku, na základe existencie zákonného vecného bremena podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a) Z.č. 351/2011 Z.z., pretože sieť bola vybudovaná v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami a bude prevádzkovaná aj naďalej. V závere listu prezentoval záujem jeho klienta umožniť aj naďalej primeraným spôsobom profitovať vlastníkom nehnuteľnosti zo skutočnosti, že nej na nej umiestnená sieť. Jeho klient sa nebráni opätovnému uzatvoreniu či už nájomnej alebo obdobnej zmluvy, ktorá by bola platným právnym titulom, na základe ktorého by bolo možné vlastníkom nehnuteľnosti poskytovať primerané peňažné plnenie. 25. Žalobca predložil obidve stanoviská MDVRR SR v otázke preukazovania verejného záujmu, na ktoré strany odkazovali vo svojich písomných vyjadreniach v rámci mimosúdnej komunikácie pred podaním žaloby. 26. V stanovisku MDVRR SR zo dňa 21.12.2011 je uvedené, že práva podľa § 66 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv. Zákon zakotvuje podmienky, za ktorých sa tento zásah môže uskutočniť. V prípade verejných elektronických komunikačných sietí je základnou podmienkou preukázanie verejného záujmu pri zámere vykonať niektoré zo zákonných oprávnení uvedených v § 66 ods.1. Určenie, čo je verejným záujmom, je pritom potrebné posudzovať vždy v každom prípade osobitne. Budovanie verejných elektronických komunikačných sietí v oblastiach kde nie sú žiadne siete alebo hospodárska súťaž medzi nimi je minimálna, je jednoznačne vo verejnom záujme. Tento fakt podporujú princípy regulácie vyjadrené v zákone o elektronických komunikáciách. V súčasnosti je verejným záujmom najmä budovanie tzv. sietí novej generácie, umožňujúcich širokopásmový( vysokorýchlostný ) prístup k internetu, ktorý podporuje priamo Európska únia. EU vyzýva členské štáty k zjednodušeniu procesu a odstraňovaniu administratívnych bariér, pričom zároveň pripravuje aj finančné nástroje na podporu budovania takýchto sietí. Vláda SR reflektuje na tieto ciele vo svojich dokumentoch, najmä v Národnej stratégii pre širokopásmový prístup a v Národnej politike pre elektronické komunikácie. V prípade bytových domov, najmä ak už nejaký poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v nich pôsobí, sa právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností v príslušnom bytovom dome primárne riadia zákonom č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého o skutočnostiach týkajúcich sa bytového domu rozhoduje zhromaždenie všetkých vlastníkov ( §7c ods.9), ak o nich podľa uvedeného zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva. 27. V stanovisku MDVRR SR zo dňa 7.11.2013 je uvedené, že zriaďovanie elektronických komunikačných sietí sa uskutočňuje v súlade so zákonom č.50/1976 Zb. ( stavebný zákon ) a v súlade so zákonom č. 351/2011 ( ďalej len „ZEK“ ). ZEK v §66 upravuje práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a služieb. Tieto práva predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv. ZEK však podmienky ,za ktorých možno tento zásah uskutočniť. Základnou podmienkou je preukázanie verejného záujmu pri zámere vykonať niektoré zo zákonných oprávnení uvedených v § 66 ods. 1. Určenie, čo je verejný záujem, je pritom potrebné posudzovať vždy v každom prípade osobitne. Na podmienku preukázania verejného záujmu sa kumulatívne viaže druhá podmienka, ktorou je vykonanie príslušných oprávnení len v nevyhnutnom rozsahu. Ustanovenie § 66 ods. 1 ZEK je potrebné chápať s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sú zakotvené základné práva a slobody a podľa ktorých vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Ustanovenie § 66 ods. 1 ZEK korešponduje s čl. 20 Ústavy SR. Vzhľadom na to ZEK ustanovuje podmienku preukázania verejného záujmu a predpokladá dosiahnutie dohody medzi príslušným podnikom a vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. V prípade „nedohody“ medzi ním a vlastníkom musí podnik verejný záujem preukázať na príslušnom súde, rozsudkom ktorého bude viazaný tak podnik, ako i vlastník nehnuteľnosti. V prípade bytových domov sa právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľnosti v príslušnom bytovom dome primárne riadia zákonom č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého o skutočnostiach týkajúcich sa bytového domu rozhoduje zhromaždenie všetkých vlastníkov ( §7c ods. 9), ak o nich podľa uvedeného zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva. 28. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor ekonomickej regulácie vydal dňa 28.3.2019 žalovanému Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti ( dôkaz predložený žalovaným ), v ktorom je uvedené, že dňa 21.3.2019 bola Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ( ďalej len „úrad“) doručená žiadosť podniku COMP_SHOP, s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej150, Bytča, IČO 36 800 015 ( ďalej len „COMP_SHOP, s.r.o.“) o vydanie potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. COMP-SHOP, s.r.o. zároveň požaduje informácie o splnení oznamovacej povinnosti právneho predchodcu COMP-SHOP, s.r.o. - fyzickej osoby Rastislav Kováči COM-SHOP s miestom podnikania Slov. nár. povstania 151, 061001 Spišská Stará Ves, IČO 41 943 741 ( ďalej len „Rastislav Kováčik COM-SHOP). Na základe záznamov úradu, konštatuje nasledovné: 1. Dňa 21.12.2007 spoločnosť COMP-SHOP, s.r.o. oznámila úradu, že Rastislav Kováčik COMP-SHOP v postavení predávajúceho a poskytujúceho internet prechádza z účinnosťou odo dňa 1.1.2008 na spoločnosť COMP-SHOP, s.r.o. a týmto dňom všetky zložky podnikania, ktoré sa vzťahovali na podnik Rastislav Kováčik COMP-SHOP, prechádzajú na spoločnosť COMP-SHOP, s.r.o. 2. Úrad ako orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) potvrdzuje splnenie oznamovacej povinnosti o zámere začať poskytovať elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby podľa § 15 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách nasledovne: Rastislav Kováčik COMP-SHOP: bezdrôtová sieť pevná
- služby prístupu k sieti internet ( od marca 2006). COMP-SHOP, s.r.o: - bezdrôtová sieť pevná - služby prístupu k sieti internet ( od marca 2006, - pevná sieť - KDS - služba retransmisie R a TV programových služieb, šírenie R a TV signálu ( od mája 2013 ), - pevná sieť - iné hlasové služby - VoIP ( od mája 203 ), - pevná sieť optická - služby prístupu k sieti internet, služby prenosu dát ( od marca 2013 ), - pevná sieť bezdrôtová - prenájom okruhov, služby prenosu dát ( od marca 2013 ). Ďalej je v potvrdení uvedené, že podľa § 13 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je spoločnosť oprávnená poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a Všeobecným povolením č.1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb ( ďalej len „VP č.1/2014“). V závere potvrdenia úrad žalovanému uviedol informácie s poukazom na ust. 15 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách. 29. Z internetovej stránky Úradu pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb - dôkaz vykonaný na pojednávaní dňa 18.3.2019 súd zistil, že pod č. 1590 je zaevidovaný žalovaný a je zaevidovaný ako poskytovateľ pevnej siete a rádiosiete, ďalej je evidovaný pod označením AB, AD A F, AH, AJ. 30. Na pojednávaní dňa 18.3.2019 súd vykonal dôkaz výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Rastislava Kováčika, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že tak ako už bolo uvedené odkúpili telekomunikačné zariadenia na danej bytovke od firmy, ktorá poskytovala tieto služby, hlavne v tej dobe internet a ktorá mala uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá sa v podstate preniesla sa na nich. V roku 2006 začali s rekonštrukciou daného bodu a začali poskytovať aj v lokalitách v okrese Bytča internet, hlavne vtedy internet do lokality, kde nebol žiadny internet a tým pádom internetizovali dané lokality, aby rôzne inštitúcie či obce, školy mali prístup k tomuto internetu. Samozrejme ubehla už určitá doba, celá tá sieť sa rekonštruuje, poskytujú do jednotlivých lokalít aj v rámci tejto siete, ktorá ide aj na tejto bytovke sieť novej generácie, k čomu ich zaväzuje aj memorandum, ktoré majú podpísané so štátom na internetizáciu lokalít, ktoré nemajú ešte sieť novej generácie a tak isto z tejto siete poskytujú už teraz služby okrem internetu, televíziu, telefónnu službu a ľudia môžu využívať vysokorýchlostný internet vďaka tomuto aj nielen priamo v danej bytovke, ale aj ďalšie lokality v okrese Bytča ako sú jednotlivé dedinky v okrese a nie je možné, aby odpojili tie jednotlivé obce, kde sú školy, inštitúcie popripájané, ktorí využívajú už teraz optický internet od ich firmy aj telefónne služby a poprípade televíziu. Na bytovom dome sú inštalované zariadenia a tak isto optické káble, cez ktoré tečú dáta pre jednotlivé lokality v celom okrese Bytča a cez tieto dáta sú poskytované internet, televízia, telefón pre občanov v okrese, cez tieto zariadenia sú zabezpečované aj služby pre núdzové linky. V tom čase keď začali s budovaním týchto zariadení a s poskytovaním služieb zabezpečovali príjem alebo signál aj pre priľahlé oblasti a to najmä Kolárovice, Petrovice, v Bytči jednotlivé lokality, ktoré ani neboli pokryté vysokorýchlostným internetom. V rámci tohto poskytovania služieb poskytujú vysokorýchlostný internet, televízne služby, telefónne služby vrátane tých núdzových hovorov. V súčasnej dobe poskytujú vysokorýchlostný internet ako optický, v čase keď začínali to bol rádiový internet. V minulosti sa vysokorýchlostný internet poskytoval cez modem a vlastne teraz ho poskytujú ako neobmedzený s určitým dátovo časovo neobmedzeným rozsahom. Ak by súd uložil povinnosť odstrániť dotknuté zariadenia, v širšej časti okresu Bytča by im prestali fungovať jednotlivé služby a pre nich by to bol havarijný stav a v podstate tieto subjekty by museli prejsť k iným poskytovateľom. Žalobca žiada odstrániť všetky zariadenia a teda aj zariadenia cez ktoré ide optický internet. V Bytči sú viacerí operátori, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu, ktorí operátori majú aké pokrytie. Tak ako deklarovali v oznámení na telekomunikačný úrad, poskytujú služby na celom území SR, resp. majú možnosť, avšak na celom území nemajú pokrytie ale poskytujú vo viacerých lokalitách, v prípade odstránenia dotknutých zariadení na predmetnom dome by mohlo dôjsť k prerušeniu týchto služieb v okrese Bytča. Ďalej uviedol, že už nevie, v ktorom roku to bolo, ale bol tam návrh na zvýšenie nájomného, s čím nesúhlasili a chceli sa dohodnúť na primeranej cene. Mali záujem rokovať ohľadom ceny za prenájom, ale tak ako uviedol, primeranej ceny, avšak nebola daná absolútne žiadna možnosť rokovania, v podstate bola im doručená výpoveď a taktiež sa snažili komunikovať priamo s vlastníkmi ale nebolo im umožnené prísť na schôdzu v bytovom dome, pretože bytové družstvo povedalo, že tam nemajú čo robiť na tej schôdzi. 31. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 32. Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 33. Podľa ust. § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 34. Podľa ust. § 151p ods. 1 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
35. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, b) podmienky na používanie rádiových zariadení, c) reguláciu elektronických komunikácií, d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, e) ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, g) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí, h) ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a i) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. 36. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len "signál") po elektronických komunikačných sieťach. 37. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. 38. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. 39. Podľa ust. § 2 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 247/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, fyzickou infraštruktúrou je akákoľvek časť siete alebo časť siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a). Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti [2a) Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov] nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym prvkom vysokorýchlostnej siete. 40. Podľa ust. § 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 247/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, [3) § 43a ods. 3 písm. h) a i), § 55 ods. 2 a § 139a ods. 10 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov] najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete. 41. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, [2) § 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z.] ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. 42. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. 43. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.
44. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 247/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. [5) § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka] 45. Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 319/2017 Z. z. účinnom od 01.01.2018, podnik poskytujúci verejnú službu na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného číslovacieho plánu je povinný zabezpečiť a) koncovým užívateľom, vrátane užívateľov verejných telefónnych automatov, bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania, b) koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k tiesňovým službám, aký majú ostatní koncoví užívatelia a v čo najväčšej možnej miere prístup k službám poskytovaným v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom „116“, c) koncovým užívateľom jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ bezplatné volanie eCall. [35b) čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú.v. EÚ L 123, 19.5.2015) v platnom znení] 46. Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. , univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým koncovým užívateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena prihliadajúca na úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov. 47. Podľa ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. 48. Podľa ust. § 66 ods. 2 veta prvá zákona č. 351/2011 Z. z., povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami [49) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka, § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov] viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. [50) § 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov] 49. Podľa ust. § 66 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení zákona č. 238/2017 Z. z. účinnom od 01.01.2018, na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením, b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky, c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa § 41, d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba, e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27, alebo f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej vládou. 50. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 51. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu uvedeného v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku, pri aplikácii § 145 CSP a súhlasu žalovaného súd konanie v časti označených zariadení uvedených v prvom výroku tohto rozsudku zastavil. 52. So zreteľom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodnil svoju žalobu je zrejmé, že ako správca bytového domu na K.. Z. Č.. XXXX R. T. sa domáha ochrany vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome pred tvrdeným neoprávneným zásahom zo strany žalovaného, a to z dôvodu, že ku dňu 30.6.2016 zanikol právny dôvod (nájomné právo na základe nájomnej zmluvy zo dňa 17.2.2006), na základe ktorého mal žalovaný oprávnenie užívať dotknutú nehnuteľnosť a žalovaný tak následne užíva dotknutú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. 53. V danom prípade tak išlo o žalobu podľa cit. ust. § 126 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Východiskom pre súdnu ochranu je ust. § 4 OZ, ktorá je zdôraznená aj v procesnom predpise (čl. 1 CSP). Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom žaloby na vypratanie. Ide o žalobu na plnenie a chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Táto žaloba predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, užíva nehnuteľnú vec patriacu vlastníkovi tým, že má v nej umiestnené svoje hnuteľné veci a súčasne odmieta tieto veci z tejto nehnuteľnosti odstrániť. Aktívna vecná legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna vecná legitimácia prislúcha osobe, ktorá má na nehnuteľnosti umiestnené hnuteľné veci, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. 54. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zákona č. 182/1993 Z.z. s poukazom na to, že zo zákonných a zmluvných podmienok mu vyplýva povinnosť dbať o ochranu práv a záujmov vlastníkov. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zaujal Krajský súd v Žiline jednoznačný právny záver v rozhodnutí uvedenom v bode 7. tohto odôvodnenia, ktorým je tunajší súd podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, a preto sa už ďalej aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu nezaoberal. 55. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že dotknutú nehnuteľnosť neužíva bez právneho dôvodu, keďže je oprávnený zo zákonného vecného bremena podľa cit. ust. § 66 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. na dotknutej nehnuteľnosti prevádzkovať Zariadenie. 56. Súd sa tak zaoberal otázkou, či žalovanému vzniklo právo zákonného vecného bremena v zmysle cit. ust. § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré ho oprávňuje mať naďalej umiestnené Zariadenie na / v dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Predpokladom vzniku vecného bremena žalovaného podľa cit. ust. § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. je: 1. žalovaný je podnikom v zmysle cit. ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z.; 2. ktorý zriadil a prevádzkuje na dotknutej nehnuteľnosti verejnú sieť definovanú v cit. ust. § 2 ods. 2 v spojení s ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., resp. postavil na dotknutej nehnuteľnosti vedenie tejto verejnej siete ; 3. vo verejnom záujme a 4. a nevyhnutnom rozsahu. 57. K naplneniu 1. predpokladu uvedenému v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku možno uviesť, že žalovaný preukázal, že je podnikom v zmysle cit. ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z., čo vyplýva z potvrdenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor ekonomickej regulácie ( ako príslušného orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. ), v zmysle ktorého tento úrad podľa ust. § 15 ods. 3 Zákona č. 351/2011 Z. z. potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti žalovaným o poskytovaní elektronických komunikačných služieb: bezdrôtová pevná sieť - služby prístupu k sieti internet od roku 2006, služba retransmisie R a TV programových služieb, iné hlasové služby, pevná sieť optická - prístup k sieti internet, služby prenosu dát, pevná sieť bezdrôtová - prenájom okruhov, služby prenosu dát od roku 2013. Ďalej úrad potvrdil, že žalovaný je podľa ust. § 13 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. a všeobecným povolením č. 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. 58. K naplneniu 2. predpokladu uvedenému v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku súd konštatuje, že zo zhodných tvrdení strán sporu (žalobca toto tvrdenie uviedol v samotnej žalobe,), ktoré žalovaný nerozporoval a o ktorých pravdivosti nemal závažné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP ) vyplýva , že ide o technologické zariadenie určené na šírenie internetu, ktoré pozostáva z anténných systémov a príslušnej infraštruktúry nachádzajúcich sa na vonkajšej severnej, východnej, západnej, južnej stene strojovne výťahu, v strojovni výťahu, na chodbe v spoločných priestoroch , a teda v danom prípade ide o Zariadenie umožňujúce prenos signálov a Zariadenie je súčasťou vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete podľa cit. ust. § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný na / v dotknutej nehnuteľnosti zriadil a prevádzkuje verejnú sieť v zmysle cit. ust. § 2 ods. 2 v spojení s ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. 59. Pokiaľ ide o naplnenie 3. predpokladu uvedeného v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné uviesť, že cit. ust. § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 len príkladmo vymedzuje posudzovanie verejného záujmu. Ako všeobecné výkladové pravidlo platí, že ak právny pojem vyvoláva problémy pri aplikačnej činnosti, je potrebné postupovať podľa ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, teda , že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pojem verejný záujem je nateraz v právnom poriadku SR expressis verbis definovaný len v ust. čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. V ods. 3 potom tento ústavný zákon stanovuje, že osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Po novelizácii Zákona č. 351/2011 Z. z. účinnej od 01.01.2018 je potom istým vodítkom k posudzovaniu verejného záujmu aj ust. § 66 ods. 6 a ods. 7 Zákona č. 351/2011 Z. z. Verejný záujem je teda definovaný vo všeobecnom vymedzení zavedením inštitútu prospešnosti a obsahovým vymedzením pojmu osobný záujem ako opozita k pojmu verejný záujem. V uvedenom kontexte je verejný záujem možné preto hodnotiť vždy na základe dvoch znakov: prospechu, pričom ide o prospech majetkový alebo iný, čo spolu možno chápať ako verejný prospech a subjektu, ktorému je prospech určený (buď všetkým, čo bude v praxi ťažko realizovateľné, alebo aspoň „mnohým“). Možno tiež ustáliť, že definícia verejného záujmu obsiahnutá v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. je významným interpretačným pravidlom pre celý právny poriadok SR, pretože iný zákon žiadnu definíciu verejného záujmu neobsahuje. Z pohľadu rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR je potrebné pri hodnotení verejného záujmu vychádzať z toho, že ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú. (nález Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 33/95 zo dňa 20.12.1995). Ďalej súd s odkazom na znenie ust. § 2 ods. 1, 8 a 14, § 4 ods. 4, § 66 ods. 1, 2, 6 a 7 Zákona č. 351/2011 Z. z. považuje za nespochybniteľnú aj skutočnosť, že pokiaľ ide o budovanie elektronických komunikačných sietí, táto sieť prináša vždy buď majetkový prospech alebo iný prospech (najčastejšie) všetkým alebo mnohým (najčastejšie) občanom, tak, že títo prostredníctvom nej môžu napríklad telefonovať, pracovať s internetom, pozerať televízne programy atď. Tu treba osobitne spomenúť aj ust. § 41 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré žalovanému ako podniku poskytujúcemu elektronické služby vymedzené v potvrdení úradu, ukladá zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísiel tiesňového volania. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti aj európske právo elektronických komunikácií, ktoré je z podstatnej časti transponované aj do právneho poriadku SR, vrátane zákona č. 351/2011 Z. z. Regulačný rámec, ktorým je SR od vstupu do EU viazaná, pozostáva predovšetkým z nasledujúcich právnych predpisov ES: Smernice č. 2002/19/21/EC Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom regulačnom rámci pre siete a služby elektronických komunikácií (rámcová smernica); Smernice č. 2002/19/ EC Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k sieťam elektronických komunikácií a pridruženým zariadeniam a o jej prepojení (prístupová smernica); - Smernice č. 2002/20EC Európskeho parlamentu a Rady o oprávnení pre siete a služby elektronických komunikácií (autorizačná smernica); - Smernice č. 2002/22/EC Európskeho parlamentu a Rady o univerzálnej službe a užívateľských právach týkajúcich sa sietí a služieb elektronických komunikácií (smernica o univerzálnej službe); - Smernice Komisie č. 2002/77/ES o hospodárskej súťaži na trhoch s elektronickými komunikačnými systémami a službami (súťažná smernica) a ďalšie. Ust. čl. 14 až 16 Rámcovej smernice, sa tiež týkajú účinnej konkurencie na relevantných trhoch a stanovenie (zachovanie, zmeny alebo zrušenie) povinností pre podnikateľské subjekty s významnou tržnou silou. Čl. 11 Rámcovej smernice (obmedzenie vlastníckych práv tretích osôb), potom zdôrazňuje nevyhnutnosť rýchleho zriaďovania elektronických komunikačných sietí a predznamenáva aj verejný záujem na tomto zriaďovaní. Reguluje práva a povinnosti podnikateľských subjektov pri žiadostiach o udelenie inštalovať zariadenia na verejnom alebo súkromnom majetku, cez tento alebo pod ním. Členské štáty, teda aj SR, sú povinné v súlade s týmto článkom zabezpečiť efektívne postupy, ktoré umožnia riešenie rýchleho zriaďovania sietí a zároveň napĺňania princípov regulačného rámca medzi ktoré patrí aj podpora rozvoja nových technológií a obmedzovanie (minimalizácia) regulácie v závislosti na vyspelosti trhu a v neposlednom rade aj vytvorenie zodpovedajúcej hospodárskej súťaže na trhu elektronických komunikácií v rámci EÚ. Ako vyplýva zo zákona č. 351/2011 Z. z., európskeho práva elektronických komunikácií a v konečnom dôsledku aj z elementárnej logiky, verejné elektronické komunikačné siete sú sieťami, na zhotovovaní a prevádzkovaní ktorých je vždy daný verejný záujem. Elektronizácia štátnej správy, samosprávy, zdravotníctva, či iných odvetví nie je možná bez rýchlej, kvalitnej a spoľahlivej verejnej siete. Tu napríklad považuje súd za nadbytočné dokazovanie, že štát má záujem na čo najrýchlejšom vybudovaní týchto sietí (napríklad komunikácia prostredníctvom elektronických schránok, kde už v súčasnosti niektoré podania na súdy, daňové úrady, sociálne a zdravotné poisťovne nie je možné vykonať inak ako elektronicky, elektronické zdravotníctvo, a pod.) tak, aby čo najskôr bolo možné elektronicky vybavovať rýchlo a spoľahlivo všetky podania občanov, prepojiť všetky orgány štátu s podnikateľskými i nepodnikateľskými subjektmi a pod., k čomu je potrebné predovšetkým spoľahlivé a dostatočné pokrytie celého územia SR príslušnými signálmi . Ak súd vychádza teda pri definovaní verejného záujmu z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a teda vyhodnotí ho ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom spočíva. V prípade dotknutých zariadení žalovaného, ktoré ako je zrejmé z uvedeného, je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete ( VEKS) ich dôležitosť spočíva najmä vtom, že ich prostredníctvom je umožnené pokrytie územia mesta Bytča s priľahlým okolím, teda nie len dotknutej budovy, čo vyplývalo z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorú žalobca nerozporoval a súd o pravdivosti ktorej ani nemal závažné pochybnosti potrebnými komunikačnými signálmi mobilnej siete a to tak 1. hlasovými službami/zvukovými signálmi, 2. internetovým signálom, 3. televíznym signálom, aj 4. rádiovým signálom, čiže prináša nesporne minimálne iný prospech pre bližšie nezistiteľný počet fyzických aj právnických osôb. Predmetné zariadenia na dotknutej budove žiadnym spôsobom nebránia využívaniu tejto budovy na účel, na ktorý je určená a jej prevádzkovanie nespôsobuje žiadnu ujmu vlastníkom/užívateľom budovy ani blízkemu, či vzdialenému okoliu. Potreba zavádzania nových technológií a záujem zrýchliť internet, či zabezpečiť prenos TV signálu je nepochybne iným prospechom pre bližšie nezistiteľný počet občanov (nejedná sa len o ľudí pravidelne sa vyskytujúcich alebo bývajúcich v bezprostrednom okolí dotknutej budovy), vrátane ľudí vyskytujúcich sa v dosahu predmetných zariadení len celkom sporadicky. 60. Súd tak s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na prevádzkovaní dotknutých zariadení je verejný záujem a táto je súčasťou vedenia VEKS a žalovaný má právo užívať dotknuté priestory vo verejnom záujme, a to aj preto, že ich užívanie (ako to uvádzal aj žalovaný ) nie je v súčasnosti možné dosiahnuť z iného právneho dôvodu, pričom v tomto prípade verejný záujem na prevádzkovaní dotknutých zariadení je nadradený záujmu vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Na priestory na a v ktorých sú prevádzkované zariadenia a jej súčasti sa vzťahuje ust. § 66 ods. 1 a 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. Dotknutá budova, na ktorej sa zariadenia nachádzajú a ktoré žalobca žiada odstrániť, sa v súčasnosti spravuje režimom vecného bremena, vyplývajúceho zo Zákona č. 351/2011 Z. z. a potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti, z ktorých je jednoznačné, že žalovaný má podľa ust. § 13 zákona č. 351/2011 Z. z. nielen oprávnenie, ale aj povinnosť poskytovať elektronické komunikačné služby a za tým účelom budovať siete za podmienok stanovených Zákonom č. 351/2011 Z. z. a všeobecným povolením č. 1/2014, ktoré je zverejnené. V zmysle ust. čl. 13 ods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd povinnosti možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. Ak sú ale zákonom uložené povinnosti, potom musia byť ich nositeľom ponechané aj práva ich vykonávať. Ust. čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a ust. čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd stanovuje, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Z toho vyplýva jasne, že vlastníctvo žalobca nesmie zneužiť (vedome ani nevedome) v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Že všeobecným záujmom chráneným zákonom je aj plnenie povinností žalovaného tak, aby prevádzka verejnoprospešného zariadenia nebola ohrozená, vyplýva o. i. aj z ust. § 286 Trestného zákona, ktorý elektronickú komunikačnú sieť zaraďuje medzi všeobecne prospešné zariadenia, ktoré požívajú zvýšenú ochranu. 61. Napokon pokiaľ ide o naplnenie 4. predpokladu uvedeného v odseku č. 54 odôvodnenia tohto rozsudku, možno konštatovať, že žalobca rovnako nenamietal, že by sporné Zariadenie žalovaného ako súčasť vedenia verejnej siete nebolo postavené, resp. zriadené a prevádzkované na / v dotknutej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu, teda, že by mohlo byť obmedzenie vlastníka dotknutej nehnuteľnosti ešte v menšom rozsahu. 62. Súd mal tak za preukázané naplnenie všetkých podmienok pre vznik žalovaným tvrdeného zákonného vecného bremena podľa cit. ust. § 66 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 66 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z. z. Vznik zákonného vecného bremena, ako to vyplýva aj zo znenia cit. ust. § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z. z., nie je podmienený vkladom (podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z.) tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností, keďže nejde o právo vzniknuté zo zmluvy (zmluvné vecné bremeno). Zákonné vecné bremeno sa totižto do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa ust. § 34 Zákona č. 162/1995 Z. z., ktorý ma na rozdiel od vkladu len deklaratórne účinky, inými slovami povedané zákonné vecné bremeno podľa cit. ust. § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. vzniká bez ďalšieho v momente naplnenia podmienok podľa cit. ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. 63. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy a inštalovania predmetných zariadení došlo k vzniku zákonného vecného bremena, súd poukazuje na znie ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že Ústava SR preferuje pred núteným obmedzením vlastníckeho práva (vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu) obmedzenie vlastníckeho práva na základe dohody s vlastníkom (teda „nenútenou“ formou). Ak teda medzi stranami sporu došlo predmetnou nájomnou zmluvou do 30.6.2016 k prenechaniu práva žalobcu ako vlastníka užívať dotknutú nehnuteľnosť spôsobom dojednaným v nájomnej zmluve nebol právny dôvod pre nútené obmedzenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti vo forme (núteného) práva zodpovedajúceho zákonnému vecnému bremenu. Nájom a vecné bremeno totižto nemôžu vedľa seba obstáť. Takýto „kombinovaný“ právny vzťah zahrňujúci medzi účastníkmi nájom a vecné bremeno užívania rovnakej veci by len vytvoril neistotu o tom, aké sú vlastne práva a povinnosti účastníkov vzťahu, čo vlastne účastníci chceli a či bola ich vôľa určitá (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 2222/2011 zo dňa 29.05.2012)
64. Súd tak vychádzajúc z toho, že žalovaný má k dotknutej nehnuteľnosti právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve umiestnenia a prevádzkovania predmetných zariadení na / v dotknutej nehnuteľnosti teda nejde zo strany žalovaného k zásahom do vlastníckeho práva bez právneho dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca z procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania a v zostávajúcej časti bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).